Čo znamená závislosť Európy na dovoze energie?

Zatiaľ čo EÚ diskutuje o ďalších krokoch pre ekologickejšie hospodárstvo ako ceste vymaniť sa z finančnej krízy, zabúda na svoju vlastnú energetickú závislosť na „špinavých palivách“, argumentuje Elena Gerebizza z Kampane za reformu Svetovej banky.

„Dánske predsedníctvo v EÚ uzavrelo neformálne stretnutie ministrov energetiky a životného prostredia, kde sa zišli komisár pre životné prostredie Janez Potočnik, komisárka pre klimatické opatrenia Connie Hedegaard i komisár pre energetiku Günther Oettinger, aby diskutovali ako čo najlepšie orientovať politiky bloku v environmentálnej a energetickej oblasti a zaistila sa zelenšia Európa, ktorou sa pomôže vyriešiť finančná kríza. Zasadnutie nasleduje po nedávnom zverejnení Energetickej cestovnej mapy EÚ, v ktorej Komisia načrtla rozličné scenáre pre zavedenie energetickej transformácie Európy do roku 2050.

Hoci cestovná mapa má prvky, ktoré by mohli viesť k dekarbonizácii európskeho hospodárstva a znížiť množstvo fosílnych palív v rámci energetického mixu EÚ, bolo by chabé hovoriť o tom, že je riešením na to, aby EÚ nastúpila zelenú cestu smerom k ekonomickej obnove. EÚ sa musí zaoberať svojim nadmerným spoliehaním sa na fosílne palivá, predovšetkým na tie, ktoré sú importované zo zahraničia.

V súčasnosti EÚ dováža až do 50 % energie, ktorú spotrebováva, a už v roku 2007 Komisia predpovedala, že „s bežnou prevádzkou“ vyskočí závislosť EÚ na dovoze energie z vtedajších 50 % celkovej spotreby energie v EÚ do roku 2030 na 65 %. Závislosť na dovoze plynu stúpne podľa očakávaní z 57 % na 84 % do roku 2030, pri rope z 82 % na 93 %.

Ako bolo naznačené v správe „Za našimi hranicami: Kritika vonkajšej dimenzie energetickej politiky EÚ a jej finančných mechanizmov“, energetická závislosť Európy má nielen vážne implikácie pre životné prostredie, ľudské práva a rozvoj v krajinách, ktoré zásobujú energetické potreby Európy. Zároveň sa tým v Európe vytvárajú rastúce neistoty ako dôsledok spoliehania sa Únie na zahraničné zdroje energie. Tento scenár je v konflikte s cieľmi EÚ zredukovať emisie a ustanoveniami Lisabonskej zmluvy pokiaľ ide o udržateľnosť, aktivity a politiky EÚ, ktoré majú dopad na krajiny mimo EÚ.

Energetika, životné prostredie a klimatická zmena sú neoddeliteľné od ekonomických a výrobných úvah, ktoré si Európa zvolí pri postupe z finančnej krízy, a definovanie tejto budúcnosti znamená rozhodnúť dnes o tom, aký typ infraštruktúry sa má vybudovať, aby sa podporila skutočne transformačná agenda. Nie je to o tom, umožniť spoločnostiam vybrať si najmenej drahé spôsoby redukcie emisií, ani presadzovať ciele energetickej efektívnosti, zatiaľ čo sa bude používať schéma pre obchodovanie s emisiami, ktorá umožní pokračovať v bežnej prevádzke.

Naopak, znamená to predefinovať rolu Európy tvárou v tvár jej susedom a jej priority vzhľadom na externé ciele Lisabonskej zmluvy, otvoriac priestor pre diskusie o skutočných energetických potrebách Európy a o tom, ako sa musí reorganizovať spoločnosť, aby prekonala tieto výzvy.

Energetická infraštruktúra v Európe vyžaduje miliardy eur v investíciách, čo je z veľkej časti účet, ktorý podpíšu európski občania cez verejné finančné inštitúcie ako je Európska investičná banka a Európska banka pre obnovu a rozvoj. Je preto legitímne pýtať sa, akej ekonomike táto infraštruktúra slúži a rovnako zaistiť, že tieto priority majú vysokú pozíciu na agende fór, ako bolo nedávne ministerské stretnutie v Dánsku.“

Pozadie

Elena Gerebizza je v rámci Kampane za reformu Svetovej banky zodpovedná za oblasť energetiky a klímy. Ide o skupinu aktivistov so sídlom v Ríme, ktorá je členom siete mimovládnych organizácií s názvom Counter Balance. Tá sleduje najmä aktivity Európskej investičnej banky.

Ďalšie zdroje

REKLAMA

REKLAMA