Diskusia o jadre má byť odborná a neideologická

Premiéri Slovenska i Českej republiky trvajú na tom, že jadro má pevné miesto v energetickom mixe oboch krajín, plne podporujú tento sektor energetiky a budú naďalej spolupracovať v jeho rozvoji. V diskusiách zdôrazňujú potrebu nepodliehať ideológii a opierať sa o objektívne a odborné závery.

Fico a Nečas, Luděk Krušinský/Úrad vlády SR
http://euractiv.sk

Tento týždeň sa v Bratislave uskutočnil 7. ročník Európskeho jadrového fóra, ktoré spoločne na striedačku pravidelne organizujú Slovenská a Česká republika.

„Vláda Slovenskej republiky plne podporuje jadrovú energetiku a mňa osobne teší, že veľký záujee o ňu pretrváva vo väčšine krajín Európskej únie,“ uviedol na úvod podujatia predseda vlády Robert Fico.

V súčasnosti sa z jadra  vyrába asi 30 % elektrickej energie v Európskej únii.

Rovnako ako po ňom český premiér Petr Nečas zdôraznil Fico význam jadra pre naplnenie dekarbonizačných snáh európskeho hospodárstva, pre zníženie výroby elektriny z fosílnych zdrojov, ktorými EÚ vzhľadom na svoju surovinovú základňu nedisponuje a musí ich preto dovážať spoza hraníc a pre stabilitu dodávok energie bez ohľadu na zmeny v geografických, politických či klimatických podmienkach. 

„Stratégia takzvanej jadrovej cesty musí byť sprevádzaná zásadou prísneho dodržiavania jadrovej bezpečnosti,“ pokračoval Fico vo svojom príhovore. „Existujú objektívne volania po zvýšení bezpečnosti a opatrnosti jadrových elektrární, ale silnejú aj subjektívne snahy zneužitia tragédie na odpor proti jadru. Cielené tendencie, aby dôsledky jedného prípadu ovplyvnili verejnú mienku na celom svete,“ poznamenal v súvislosti s následkami havárie v japonskej elektrárni Fukušima I.

„Jedno zlyhanie by nemalo byť použité proti mierovému využitiu jadrovej energie v národnom, európskom alebo svetovom meradle,“ podčiarkol Fico.

Počas následnej tlačovej konferencie ale sám pripomenul vlastnú skúsenosť Slovenska s nehodou na bloku A1 elektrárne Jaslovské Bohunice, ktorá tak bola po necelých 20 tisíc hodinách prevádzky odstavená. Koncom apríla 2012 si svet pripomenul aj 26 rokov od havárie v Černobyle. 

Závery testov v októbri

Keďže sa podľa jeho slov „nemožno opierať o emócie a unáhlené postoje, ale o vecné a profesionálne argumenty,“ ocenil prínos prebiehajúcich previerok bezpečnosti jadrových blokov v Európe v rámci záťažových testov. 

Vzhľadom na potrebu dôkladného vyhodnotenia testov a tiež nariadených dodatočných návštev v 14 elektrárňach v Európe, budú výsledky testovania známe neskôr ako sa pôvodne plánovalo. Úplné závery stres testov sa tak lídrom členských krajín Únie predstavia až na októbrovom summite, namiesto toho júnového.

Obaja premiéri informovali o záveroch správ národných dozorov, podľa ktorých nie sú potrebné žiadne okamžité zásahy v atómových elektrárňach a pracuje sa na strednodobých a dlhodobých plánoch zvýšenia ich bezpečnosti.

„Môžem konštatovať, že čo sa týka bezpečnostných a prevádzkových ukazovateľov v porovnaní s ostatnými krajinami, ktoré prevádzkujú jadrové zariadenia, je Slovensko na poprednom mieste,“ povedal Robert Fico.

Podobné pozitívne vyjadrenia zazneli aj z úst českého premiéra. Avšak v rámci takzvaného dodatočného testovania niektorých elektrární, sa na zozname opätovne navštívených lokalít zo strany jadrových expertov nachádza aj český Temelín, spolu s troma francúzskymi elektrárňami a ďalšími nukleárnymi zariadeniami v Európe.

Nízkouhlíková budúcnosť

V decembri 2011 Európska komisia predstavila plán pre energetiku do roku 2050 (Energy Roadmap 2050), v ktorej naznačila 5 scenárov vývoja v sektore pre prechod na nízkohlíkovú ekonomiku.

„V troch týchto scenároch má jadrová energia podiel na výrobe elektrickej energie medzi 15 a 20 percentami,“ pripomenul účastníkom fóra komisár EÚ pre energetiku Günther Oettinger. „Je teda jasné, že energia z jadra môže veľmi podstatne prispieť k bezpečnosti dodávok a znesiteľným cenám.“

 

Zdroj: EK: Energy Roadmap 2050

Slovenský premiér ale argumentoval v prospech jadra ešte výraznejšie. S odvolaním sa na závery medzinárodných výskumov uviedol, že „prechod Európskej únie na nízkouhlíkové hospodárstvo bez jadrovej energie nie je v súčasnosti možný.“

Český premiér zdôraznil: „Pre ČR je prioritou hľadieť na energetickú budúcnosť EÚ na úplne neutrálnom základe pokiaľ ide o technológie.“ Praha je jedným z iniciátorov snahy, aby mala jadrová technológia rovnaký nárok na finančnú podporu zo strany EÚ ako obnoviteľné zdroje. (EurActiv, 18.4.2012)

Nečas dodal: „Pokiaľ ide o energetickú bezpečnosť, platí  – nezatvárajme si žiadne dvere.  Rozhodujeme totiž o mantineloch energetického vývoja a bezpečnosti na desiatky rokov.“

Zároveň informoval o úspešnom napĺňaní indikatívnych cieľov pre národný podiel obnoviteľných zdrojov do roku 2020.  V roku 2011 ČR dosiahla podiel 11 %, pričom sa zaviazala dosiahnuť podiel 13 %. Nečas si preto myslí, že pri jeho napĺňaní napredujú „možno až príliš, vzhľadom na to, ako to zaťažuje cenovú stránku elektrickej energie“, prenesenú na účty za elektrinu pre koncových spotrebiteľov a na štátny rozpočet.

Nečas odmieta nemeckú cestu, ale rešpektuje ju

Predsedovia vlád, rovnako ako komisár Oettinger viackrát poukázali na to, že rozhodnutie o zložení energetického mixu jednotlivých členských krajín leží na pleciach národných vlád a parlamentov.

Rešpektujú rozhodnutie Nemecka postupne ukončiť prevádzku jadrových elektrární na svojom území. SR a ČR zároveň očakávajú rovnaký rešpekt pre rozhodnutie pokračovať v rozvoji jadrovej energetiky, čo potvrdzujú aj prebiehajúce plány výstavby dvoch blokov v elektrárni Temelín a jedného bloku v Jaslovských Bohuniciach.

Petr Nečas sa pre médiá zároveň vyjadril: „Podľa môjho hlbokého presvedčenia nie je možné súčasne vyhlásiť boj klimatickým zmenám, emisiám uhlíka, a súčasne ustupovať od jadrovej energetiky. To proste dohromady nejde a takto by sme logiku deformovať naozaj nemali.“

Podľa Fica sa „vláda zaviazala využiť všetky možnosti na zdynamizovanie dostavby 3. a 4. bloku Jadrovej elektrárne Mochovce.“ Vzhľadom na takmer ročný sklz v dokončení projektu a nedodržanie pôvodných termínov plánuje premiér v nasledujúcich pár týždňoch návštevu lokality,  kde chce klásť „delikátne otázky“ o tejto „ťažko akceptovateľnej a nevysvetliteľnej“ situácii.

„Podporíme takú tvorbu energetickej architektúry, ktorá vytvorí podmienky pre energetickú sebestačnosť, proexportnú schopnosť vo výrobe elektriny, transparentnosť, a optimálny a vyvážený energetický mix s dôrazom na nízkouhlíkové technológie a zvýšenie energetickej efektívnosti,“ uviedol slovenský premiér.

Sebestačnosť a cenová prijateľnosť

Práve jadro je podľa Fica aj Nečasa najvhodnejším nízkoemisným zdrojom výroby energie, ktorý zvýši odolnosť energetiky a celého hospodárstva voči výkyvom cien energetických surovín na svetových trhoch, vyznačuje sa stabilitou nákladov a cien.

„Ceny jadrového paliva sú na rozdiel od fosílnych palív dlhodobo stabilné a trvalo konkurencieschopné. Štúdie odborníkov dokazujú, že náklady spojené s výrobou elektriny z jadrového paliva sú nižšie ako je to pri spaľovaní fosílnych palív,“ pripomenul Fico. Hoci „Fukušima zmrazila jadrový boom“ jadrová energetika má podľa neho „oprávnene rovnocennú pozíciu v zdravom a vyváženom energetickom mixe.“

V súvislosti s dodávkami jadrového paliva je ale potrebné poukázať aj na to, že atómové elektrárne v ČR i na Slovensku sú závislé na dodávkach paliva z ruského uránu, z rovnakej krajiny odkiaľ na základe dlhodobých dohôd o dodávkach dovážame tiež zemný plyn či ropu.

Navyše trh s uránom si tiež prežil svoje výkyvy a bublinu. V roku 2001 sa cena uránu na spotovom trhu prepadla na 7 dolárov za libru hmotnosti, naopak inak relatívne stabilné ceny sa v polovici roku 2007 vyšplhali až na úroveň 137 dolárov za libru (cca 300 dolárov za kilogram). To viedlo k otvoreniu nových baní na urán, z ktorých mnohé následne po poklese ceny suroviny museli ukončiť svoju prevádzku. V súčasnosti sa cena uránu na trhu pohybuje okolo 50 dolárov za libru.

 

REKLAMA

REKLAMA