Ropná kríza už Slovensku nehrozí

Včera Rusko varovalo pred možným zastavením dodávok ropy do EÚ pre problémy s Ukrajinou. Moskva a Kyjev sa však medzi časom dohodli a hrozba ropnej krízy je pre najbližší rok, zdá sa, zažehnaná.

Ropne polia cc
Foto: Flickr.com/Johny Choura (licencia Creative Commons)

Rusko a Ukrajina sa včera (28.12.) dohodli na podmienkach novej dohody, podľa ktorej sa bude v roku 2010 riadiť tranzit ropy do krajín EÚ prostredníctvom ropovodu Družba. „Počas intenzívnych rámcových vyjednávaní sme sa dohodli na zmluve o podmienkach tranzitu,“ uviedla po telefóne hovorkyňa ruského ministerstva energetiky Irina Jesipova pre agentúru Reuters.

Moskva a Kyjev by mali dohodu o tranzite pre budúci rok podpísať v nadchádzajúcich dňoch. Do podpisu by sa dodávky prerušiť nemali, doplnila Jesipova.

Ak by náhodou došlo k zastaveniu dodávok ropy z Ruska, zásoby Slovenska, Maďarska a Česka sú dostatočné pre to, aby sa predišlo krízovej situácii, informujú zdroje z prostredia EÚ.

Hovorkyňa ruského ministerstva vydala stanovisko v nadväznosti na vyhlásenie slovenského premiéra Roberta Fica, podľa ktorého včera existovalo zvýšené riziko zastavenia dodávok ropy z Ruska do Maďarska, na Slovensko a do Českej republiky od 1. januára 2010, píše britský denník Financial Times.

Rusko poslalo Bruselu upozornenie o možnom zastavení dodávok v rámci mechanizmu včasného varovania, ktorý sa dohodol po skúsenostiach so zastavením dodávok plynu v januári tohto roku. Moskva vyhlásila, že v energetickej spolupráci s Ukrajinou existuje problém, pretože ukrajinskí lídri navrhujú pre Rusko „neprijateľné“ podmienky pre tranzit a export ropy tankermi cez čiernomorský prístav Južnij.

Ukrajina sa ohradila a uviedla, že cieľom ruského varovania pre EÚ bola diskreditácia Kyjeva. „Na Ukrajine niet hrozieb, niet rizík,“ cituje FT Bohdana Sokolovskeho, energetického vyslanca ukrajinského prezidenta Viktora Juščenka.

Zatiaľ čo je riziko pre tok ropy cez Ukrajinu, zdá sa, zažehnané, potenciálny problém existuje v Bielorusku. Moskva a Minsk rokujú o objeme ropy, ktorý by sa mohol Bielorusku dodávať bez nutnosti platiť clo. Ak sa však krajiny nedohodnú, Lukašenkov režim bude musieť od 1. januára 2010 platiť plnú sumu. I keď sa zastavenie dodávok v tomto prípade nepredpokladá, ak by k nemu predsa len došlo, limitovaný prístup k surovine by sa Slovenska netýkal; cez Bielorusko sa dodáva ropa do Poľska a Nemecka.

„Monopolný“ ropovod Družba

Dodávky ropy pre krajiny v strednej Európe sa uskutočňujú cez ropovod Družba. Je to najdlhšie energetické potrubie na svete a má tiež najväčšiu prepravnú kapacitu.

Ropovod Družba je najväčším infraštruktúrnym zariadením Ruska. Spravuje ho ruský štátny monopol Transneft. Začiatok potrubia je v centrálnom Rusku a ústi v niekoľkých veľkých ropných rafinériách v krajinách EÚ. Preváža ropu zo západnej Sibíre až do strednej a západnej Európy.

Družba dokáže prepraviť viac ako 2 mil. barelov ropy za deň. Z toho 1,2 mil. barelov denne sa prepravuje priamo do krajín EÚ (údaj z roku 2008).

Ruský ropovod má dve vetvy – severnú, ktorá prechádza cez Bielorusko a zásobuje Poľsko a Nemecko, a južnú, ktorá prechádza cez Ukrajinu a z ktorej čerpá i Slovensko.

Družba – kto koľko čerpá?

Južná vetva ropovodu Družba dokáže prepraviť do EÚ denne 400 tis. barelov ropy. Táto kapacita sa však dnes spravidla naplno nevyužíva.

Slovensko je na dodávkach z Družby závislé na 100 percent – denne čerpá 115 tis. barelov. Pokiaľ ide o Maďarsko, od ruských dodávok je závislé takmer úplne; denne z Družby odberá 135 tis. barelov. Z pohľadu diverzifikácie zdrojov je na tom najlepšie Česká republika, ktorá z Družby čerpá 100 tis. barelov ropy denne, čo pokrýva polovicu jej celkovej dennej spotreby.

Zo severnej vetvy Družby čerpá Poľsko denne cca 400 tis. barelov pre domácu spotrebu a ďalších 90 tis. denne exportuje cez prístav Gdaňsk po Baltskom mori. Poľsko pokrýva viac ako tri štvrtiny domácej spotreby z ruských dodávok. Nemecku sa cez Bielorusko dodáva denne 350 tis. barelov, čo nepresahuje 15 percent jeho  celkovej spotreby.

Pokiaľ ide o najväčšie tranzitné krajiny, Bielorusko dováža z Ruska 400 tis. barelov denne pre vlastnú spotrebu. Ukrajina okrem vlastnej spotreby nakupuje ropu aj na ďalší export morskými cestami. V súčasnosti sa cez čiernomorský prístav Južnij exportuje denne 150 tis. barelov. Do začiatku tohto roka sa exportovalo aj cez terminál Odesa – pokiaľ nebol export pozastavený, denne sa cez tento prístav vyviezlo 40 tis. barelov.

EurActiv/Reuters

REKLAMA

REKLAMA