Barroso II: Nová Európska komisia 2009-2014

Európska komisia pre obdobie 2009-2014 (v skutočnosti 2010-2014) sa rodila za špeciálnych podmienok neistej ratifikácie Lisabonskej zmluvy, preto začína pôsobiť s trojmesačným oneskorením. Slovensko v nej zastupuje Maroš Šefčovič. V čom je iná od tej predošlej?

Barroso ohlasuje novu EK
http://euractiv.sk
  • Voľba predsedu Európskej komisie – Barroso II

José Manuelovi Barrosovi (Európska ľudová strana, EPP) sa na stretnutí Európskej rady v júni 2009 podarilo získať jednohlasnú podporu lídrov pre zotrvanie vo funkcii predsedu Európskej komisie aj po druhé funkčné obdobie. Prispela k tomu aj neschopnosť európskych ľavicových síl postaviť vlastného kandidáta. V septembri odobrili nomináciu Barrosa aj poslanci Európskeho parlamentu. Ešte pred tým ale musel Barroso na neverejných híringoch vystúpiť pred politickými skupinami EP so svojimi politickými prioritami (Political Guidelines) pre nasledujúcich päť rokov. Napriek pochybostiam sa Barrosovi podarilo za svojou nomináciu zozbierať v EP väčšinu, ktorá by mu stačila aj podľa vtedy ešte neplatnej Lisabonskej zmluvy, bolo to však za cenu podpory od euroskeptických skupín v EP.

Po tom, čo Íri v druhom referende schválili Lisabonskú zmluvu a po tom, čo bola po dlhých prieťahoch ukončená ratifikácia i v Českej republike, začal staronový predseda Európskej komisie José Manuel Barroso zostavovať svoj nový tím. (Členské štáty ako súčasť garancií pre Írsko rozhodli, že sa ani po roku 2014 nebude znižovať počet eurokomisárov oproti počtu členských štátov ako to pôvodne predpokladala Lisabonská zmluva.)

Väčšina starých členov EK opustila z vlastnej iniciatívy, niektorí úspešne kandidovali do Európskeho parlamentu, iní opustili Komisiu nie celkom dobrovoľne v dôsledku zmien na domácej politickej scéne. Prvý slovenský eurokomisár Ján Figeľ sa ešte pred oficiálnym skončením funkčného obdobia mandátu vzdal, aby sa po odchode Pavla Hrušovského mohol ujať funkcie predsedu Kresťansko-demokratického hnutia (KDH). Na jeho miesto (portfólio vzdelávanie, odborná príprava, kultúra a mládež) nastúpil od 1. 10. 2009 dovtedajší veľvyslanec SR pri EÚ Maroš Šefčovič, ktorého vláda zároveň dezignovala ako slovenského komisára aj v budúcej Európskej komisii.     

V polovici novembra 2009 bolo už známe predbežné personálne obsadenie novej Komisie, kedže všetky členské štáty si už vybrali svojich zástupcov. Pôvodne avizoval José Manuel Barroso zverejnenie rozdelenia portfólií na polovicu decembra, no po tom, čo ne verejnosť 26.11 prostredníctvom novinára francúzskeho denníka Liberation prenikol predbežný zoznam (EurActiv), Barroso zvolal na druhý deň oficiálnu tlačovú konferenciu na ktorej oznámil svoje rozhodnutie o rozdelení portfólií:  

Krajina

Komisár

Portfólio

(2009-2014)

Bývalý komisár za krajinu/ Bývalý komisár zodpovedný za danú oblasť

Belgicko

Karel De Gucht

obchod

(vypočutie v EP)

Luis Michel, De Gucht / Catherine Ashton, Peter Mandelson

Bulharsko

Rumjana Želeva

(profil)

Rezignácia RŽ

Kristalina Georgieva

medzinárodná spolupráca a humanitárna pomoc

(vypočutie RŽ v EP)

Meglena Kuneva / Luis Michel

Cyprus

Andrulla Vassiliou

vzdelávanie, kultúra, viacjazyčnosť a mládež

(vypočutie v EP)

Markos Kyrianou, Androulla Vassliou / Ján Figeľ, Maroš Šefčovič

Česká republika

Štefan Fülle

(profil)

 

rozširovanie a európska susedská politika

(vypočutie v EP)

Vladimír Špidla / Olli Rehn, Benita Ferrero-Waldner

Dánsko

Connie Hedegaard

klimatické zmeny

(vypočutie v EP)

Mariann Fisher Boel / nové portfólio

Estónsko

Siim Kallas

doprava, podpredseda EK

(vypočutie v EP)

Siim Kallas / Jaques Barrot, Antonio Tajani

Fínsko

Olli Rehn

hospodárske a menové záležitosti

(vypočutie v EP)

Olli Rehn / Joaqín Almunia

Francúzsko

Michel Barnier


vnútorný trh a služby

(vypočutie v EP)

Jaques Barrot / Charlie McCreevy

Grécko

Maria Damanaki

Rybolov

(vypočutie v EP)

Stavros Dimas / Joseph Borg

Holandsko

Neelie Kroes

Digitálna agenda, podpredsedníčka EK

(vypočutie v EP I)

(vypočutie v EP II)

Neelie Kroes / nové portfólio Viviane Reding (infor. tech a médiá)

Írsko

Máire Geoghegan Quinn

výskum, inovácie a veda

(vypočutie v EP)

Charlie McCreevy / Janez Potočnik (veda a výskum)

Litva

Algirdas Šemeta

dane, colná únia, audit a boj proti korupcii

(vypočutie v EP)

Dalia Grybauskaite / Lázsló Kovács (dane a clá)

Lotyšsko

Aldris Piebalgs

rozvoj

(vypočutie v EP)

Andris Piebalgs / Luis Michel 

Luxembursko

Viviane Reding

spravodlivosť, základné práva a občianstvo, podpredsedníčka EK

(vypočutie v EP)

Viviane Reding / Franco Frattini, Jaques Barrot

Maďarsko 

László Andor

zamestnanosť a sociálne záležitosti

(vypočutie v EP)

László Kovács / Vladimír Špidla

Malta 

John Dalli

zdravotníctvo a ochrana spotrebiteľov

(vypočutie v EP)

Jospeh Borg / Marcos Kyprianou, Androulla Vassiliou

Nemecko

Günther H. Oettinger

energetika

(vypočutie v EP)

Gunter Verheugen / Andris Piebalgs

Poľsko

Janusz Lewandowski

(profil)

Rozpočet

(vypočutie v EP)

Danuta Hübner / Dalia Grybauskaite

Portugalsko

José Manuel Barroso

Predseda EK

Barroso / Barroso

Rakúsko 

Johannes Hahn

(profil)

regionálna politika

(vypočutie v EP)

Benita Ferrero-Waldner / Danuta Hübner

Rumunsko

Dacian Ciolos

poľnohospodárstvo a rozvoj vidieka

(vypočutie v EP)

Leonard Orban / Mariann Fischer Boel

Slovensko

Maroš Šefčovič

medzi-inštitucionálne vzťahy a administratíva

(vypočutie v EP)

Ján Figeľ / Margot Walstrom, Siim Kallas (admin.)

Slovinsko

Janez Potočnik

životné prostredie

(vypočutie v EP)

Janez Potočnik / Stavros Dimas

Španielsko

Joaquín Almunia

hospodárska súťaž, podpredseda EK

(vypočutie v EP)

Joaquín Almunia / Neelie Kroes

Švédsko

Cecilia Malmström

vnútro

(vypočutie v EP)

Margot Wallström / Frattini, Barrot

Taliansko

Antonio Tajani

priemysel a podnikanie, podpredseda EK

(vypočutie v EP)

Frattini, Tajani / Gunter Vergeugen

Veľká Británia Catherine Ashton

Vysoká predstaviteľka pre zahraničné veci a bezpečnostnú politiku

(vypočutie v EP)

Catherine Ashton / Benita Ferrero-Waldner (pre vonkjašie vzťahy)
  • Slovenské ambície

Slovensku sa vytúžený post komisára pre energetiku resp. pre dopravu neušiel. Takéto ambície v novej európskej medializovali niekoľko mesiacov vopred čelní štátni predstaviteľa vrátane premiéra Roberta Fica.

Mnoho pozorovateľov považovalo túto ambíciu za nereálnu, najmä s ohľadom na niektoré prešlapy Slovenska týkajúce sa energetiky:

– ohlásené spustenie odstavenej jadrovej elektrárne Jaslovské Bohunice (odstavenie reaktorov bolo podmienkou zakotvenou v prístupovej zmluve Slovenska k EÚ) počas plynovej krízy v januári 2009,

– problematický predaj emisných limitov netrasparentnej firme Inteblue group za nízku cenu.

Portfólio energetiky obsadí nemecký komisár (kandidátom je Günther Oettinger). Premiér to za zlyhanie nepovažuje a považuje portfólio pridelené Marošovi Šefčovičovi – medzi-inštitucionálne vzťahy a administratívu za „ešte lepšie“. Faktom je, že viac zodpovedá aj jeho profesionálnemu backgroundu skúseného diplomata, ktorý pozná vnútorné mechanizmy fungovania európskych inštitúcii a procesov, ktoré získal za päť rokov vo funkcii veľvyslanca pri EÚ. (Viac v článku Šefčovič hovoril o zmenách, ktoré čakajú Úniu)

Maroš Šefčovič bude zároveň jediným zo siedmych podpredsedov Európskej komisie, ktorý nemá už jedno obdobie v Komisii odslúžené, nerátajúc mesiace, ktoré strávil ako náhrada za Jána Figeľa. Je tiež jedným z najmladších členov novej Európskej komisie.

Poradie seniority podpredsedov a teda aj to, v akom budú zastupovať José Manuela Barrosa je: Catherine Ashton, Viviane Reding, Joaquín Almunia, Siim Kallas, Neelie Kroes, Antonio Tajani a nakoniec Maroš Šefčovič.  

  • Ženská loby

Končiaca Barrosova Komisia mala doteraz rekordne vysoký podiel žien – najviac ich počas päťročného obdobia (po niektorých zmenách v obsadení) bolo 10 z 27. Napriek Barrosovej odvážnej rétorike ich v jeho druhej Komisii nebude viac, dokopy osem.

Víťazstvom ženskej lobby ale je, že jeden z troch „top postov“ (Predseda EK, Predseda Európskej rady a Vysoký predstviteľ pre zahraničné veci a bezpečnostnú politiku) je žena – Catherine Ashton, ktorá je zároveň podpredsedníčkou Komisie.

  • Inovovaná Komisia

Každému z komisárov, ktorý slúži už druhé alebo tretie volebné obdobie sa rozhodol predseda Komisie prideliť nové portfólio. Vraj sa tým chcel vyhnúť obvineniam, že presunul len tých, ktorí neboli v danej oblasti príliš úspešní.

V novej exekutíve sa dôležité portfóliá ušli liberálom. Takými sú napríklad oblasť hospodárskych a menových záležitostí, ktorému bude šéfovať Fín Olli Rehn a obchodu, za ktorú bude zodpovedný Belgičan Karel de Gucht. Ďalšími liberálmi v EK sú Neelie Kroes, Siim Kallas (obaja podpredsedovia EK), Janez Potočnik a Cecilia Malmström. Interpretuje sa to ako cena útechy za to, že nedostali žiadny z top postov, ktoré si podelili stredo-pravé politické sily a socialisti.

Európska exekutíva bude mať po prvýkrát i komisára pre inovácie; k tomuto portfóliu sa pripojí i oblasť výskumu. Historicky prvou komisárkou pre inovácie sa stane írska nominantka Máire Geoghegan-Quinn. Jednou z jej prvých úloh bude i úspešný priebeh legislatívneho procesu a schválenie návrhu tzv. zákona o inováciách. Predseda Komisie viackrát zopakoval, že post komisára pre inovácie je kľúčový, pretože inovácie sa stávajú čoraz dôležitejšou agendou EÚ a jej inštitúcií. Jednou z nateraz nezodpovedaných otázok zostáva, ako bude nové samostatné portfólio koexistovať a ovplyvňovať sa s podnikateľským portfóliom, zvlášť s činnosťou DG Podnikanie, ktoré v súčasnosti pracuje na návrhu zákona o inováciách.

To bude podľa analytikov vyžadovať medzi viacerými komisármi „zdieľanie vlastníctva“, pričom aj zákon o inováciách nepredstaví len jedna osoba, ale pôjde o výsledok spolupráce medzi komisárkou pre inovácie, ďalšími komisármi, priemyselníkmi a podnikateľmi. Pokiaľ ide o Európsky inštitút inovácie a technológie (EIT), Komisia sa dohodla, že bude spadať do portfólia vzdelávania. Na druhej strane, možno predpokladať, že na chod EIT bude mať i napriek tomu významný dosah komisárka Quinn.

  • Klimatické zmeny

Novinkou je aj komisárka pre boj s klimatickými zmenami, ktorou bude ako prvá Connie Hedegaard z Dánska, ktorá ako ministerka životného prostredia hostila prvú polovicu konferencie COP15. Vytvorenie špeciálneho portfólia ma odrážať dôležitosť, ktorú EÚ a predseda Komisie kladú boju proti zmenám klímy. Tento post má zaroveň predpoklady na to aby jeho nositeľovi zabezpečil popularitu u politikov ako aj u verejnosti. Pod dohľad Connie Hadegaard bude patriť nové DG Climate Action, ktoré má vzniknúť niekedy v polovici tohto roka a jeho jadro bude tvoriť Riaditeľstvo C  z doterajšieho DG Životné prostredie. 

  • Rozdenie "superportfólia"

Euroliberáli podmienili svoju podporu Barrosovi prísľubom, že v novej EK bude aj špeciálne portfólio pre spravodlivosť, základné práva a práva menšín. Barroso tiež pôvodne avizoval vytvorenie portfólia pre imigráciu, čo sa nestalo.

Tým sa rozdelila „super“ oblasť, za ktorú doteraz zodpovedal Francúz Jaques Barrot – sloboda, spravodlivosť a bezpečnosť. Jej „rozpoltenosť“ sa občas prejavovala v tom, že na jednej strane kontroluje bezpečnosť EÚ a vonkajšie hranice a zároveň dohliada na práva imigrantov (aj ilegálnych) a sociálnych menšín. Mnohí sa preto domnievali, že je úplne politicky a právne logické toto portfólio rozdeliť.

Pri rozdelení dal Barroso väčší dôraz na občianstvo a základné práva, ktorú zveril podpredsedníčke Európskej komisie Viviane Reding a vnútorné veci mladej severskej liberálke Cecilii Malmström. Čiastočne tak neutralizoval obavy, že spojenie imigrácie so spravodlivosťou vysiela  signál, že imigranti sú bezpečnostnou hrozbou.

Redingovej portfólio pokrýva oblasti ako voľný pohyb občanov, rodinné právo, trestné právo, práva spotrebiteľa, komunikačnú politiku, rodovú rovnosť a antidiskriminančú legislatívu.

  • "Digitálna cárovná"

Barroso vytvoril i novoznejúce „digitálne portfólio“, ktoré nahradí súčasnú oblasť informačnej spoločnosti. Neelie Kroes tak bude mať pod palcom presadzovanie konkurenčného prostredia na telekomunikačnom trhu ako aj v otázke autorských práv v digitálnom priestore.

  • Rozširovanie plus

Obmenou je aj pridelenie Európskej susedskej politiky komisárovi zodpovednému za rozširovanie. Zlé jazyky tvrdia, že je to preto, aby sa česky komisár nenudil, kedže sa žiadne veľké rozširovanie okrem Chorvátska, ktoré je už takmer hotové, v dohľadnej dobe neočakáva.

Pozície

Reakcie z niektorých nových členských krajín

 – "Bezvýznamný" maďarský komisár

Maďarská opozičná strana Fidesz tvrdí, že László Andor, ktorý bude zodpovedný za oblasť zamestnanosti, sociálne veci a inklúziu – dostal "bezvýznamnú" úlohu.

Realita protirečí predpovediam vlády, podľa ktorých sa mal Andor v novej Európskej komisii stať "ťažkou váhou", tvrdí opozičný Fidesz, ktorý má v prieskumoch takmer dvojtretinovú podporu voličov.

Andor tvrdí, že je s prideleným rezortom spokojný a bolo jedným z tých, ktoré očakával.

Takisto vládnuci sociálni demokrati sú spokojní. Csaba Tabajdi, vedúci delegácie maďarských socialistov v EP ocenil Andorovu "hlbokú znalosť makroekonómie" a tvrdí, že sociálne portfólio je "mimoriadne dôležité."

„Budúci maďarský komisár bude hrať kľúčovú úlohu v boji proti vážnym dôsledkom súčasnej hospodárskej krízy, v znižovaní nezamestnanosti a zmiernení nerovnosti bohatstva v európskej spoločnosti“, uviedla maďarská europoslankyňa Kinga Gonz.

 – Poľský "hlavný účtovník"

V Poľsku je voľba Janusza Lewandowskeho na post komisára pre rozpočet vnímaná rôzne v závislosti od politickej príslušnosti. „Janusz nebude európskym účtovníkom, ale šéfom všetkých účtovníkov v Komisii. Každá zmena v rozpočte bude vyžadovať jeho súhlas. Bude mať skutočný vplyv na peniaze a fungovanie Únie“, povedal podľa denníka Polska the Times poľský europoslanec Krzystof Lisek (EPP).

Podľa zástupcov hlavnej opozičnej strany Práva a Spravodlivosť (PiS) Lewandovského portfólio nie je pre Poľsko to najlepšie. „Poľská vláda nemala žiadny ambiciózny cieľ, napriek tomu teraz tvrdí, že ho dosiahla“, komentoval europoslanec Pawel Kowal (ECR).

Sám Lewandovski je optimista. V rozhovore pre Polska the Times nedávno povedal: „Viem ako integrovať rôzne časti Európy vo finančnom zmysle a to bude moja úloha". Poľský komisár, bývalý europoslanec, tiež vyjadril spokojnosť, že Lisabonská zmluva dáva poslancom EP v diskusii o rozpočte posledné slovo.

 – Je rumunský komisár francúzsky?

Menovania Daciana Ciolosa za budúceho komisára pre poľnohospodárstvo a rozvoj vidieka sa v Rumunsku trochu stratilo v rozruchu okolo prezidentských volieb. Rumunské médiá citujú západnú tlač, ktorá hovorí o Ciolosovi ako o „druhom francúzskom komisárovi“. Ciolos študoval a žil vo Francúzsku a mal pre menovanie do Komisie podporu Paríža.

Prezident Trajan Basescu, ktorý má pred druhým kolom prezidentských volieb, sa snažil vyťažiť z Ciolosovho portfólia. "Portfólio je mimoriadne dôležité z pohľadu množstva alokovaného rozpočtu no najmä, ak si uvedomíme veľký počet ľudí, ktorí pracujú v poľnohospodárstve a priemysle spojenom s potravinami“, povedal Basescu.

 – Rozširovanie stratilo pre Prahu príťažlivosť

Český komisár Štefan Füle dostal na starosti portfólio rozširovania, o ktoré prejavili záujem Bulharsko Lotyšsko. Hovorilo sa o ňom aj v súvislosti so Slovenskom. Stredopravá ODS bývalého premiéra Mirka Topolánek tvrdí, že hoci je rozširovanie dôležitejšie ako multiligvizmus alebo sociálne veci (za ktoré dnes zodpovedá český komisár Špidla), ČR mohla mať vyššie ambície. Toto stanovisko interpretujú pozorovatelia ako útok na sociálnych demokratov, za to, že pre českého komisára pred piatimi rokmi nevyjednali "lepšie" portfólio. „Nominácia Füleho je druhou najlepšou možnosťou“, povedal zase líder ČSSD Jiří Paroubek, ktorý podporoval zotrvanie súčasného komisára Vladimíra Špidlu.

Česká tlač tiež spochybnila relevantnosť portfólia v čase, kedy sa v skutočnosti Únia nebude rozširovať. Len dve krajiny môžu reálne vstúpiť do EÚ počas nasledujúcich piatich rokoch – Chorvátsko a Island. Ich vstup sa ale považuje za istú vec, keďže obe krajiny sú viac menej pripravené, píše Martin Komarek z Mladej Fronty.

Podľa neho je pridelenie toho portfólia niektorými vnímané ako trest za povalenie vlády v strede českého predsedníctva EÚ, iní zase tvrdia, že keďže Füle nie je politická ťažká váha, bolo mu zverené skromnejšie portfólio. Iné média naopak považujú portfólio za úspech. Privítali tiež rozšírenie portfólia o Európsku politiku susedstva, keďže Východné partnerstvo je v európskej politika jednou z českých priorít.

 – Facka Bulharsku

Najväčšiu búrku vyvolal zoznam komisárov a ich portfólií v Bulharsku. Líder stredo-ľavej opozície Sergej Stanišev označil rozhodnutie prideliť rumunskej nominantke Rumjane Želeve oblasť humanitárnej pomoci a zvládanie kríz, "fackou a prvou prehrou novej stredo-pravej vlády v Bruseli", písal partner siete EurActiv Dnevnik. Sklamanie zo skromnejšieho portfólia prišlo po niektorých vyhláseniach premiéra Bojka Borissova, ktorý dezignovanej komisárke predpovedal energetiku, rozširovanie alebo regionálny rozvoj. Niektoré médiá si na Borissovi, bývalom požiarnikovi, zgustli, keď napísali, že je spravodlivé, ak komisár, ktorého dezignoval, bude mať na starosti manažment katastrof a lesných požiarov.

Nová Európska komisia bude podľa analytika think-tanku CEPS Marca Incertiho viac politickým orgánom ako tomu bolo v minulosti. Rastúci politický faktor pri kreovaní európskej exekutívy je podľa neho výsledkom posilnenej úlohy predsedu Komisie, čo sa dá pozorovať od vstupu zmluvy z Nice do platnosti. Táto tendencia bola neskôr posilnená prípravami na Lisabonskú zmluvu a všetky vlády EÚ vyslali komisárov z najsilnejších politických strán.V prvej Barrosovej komisii to tak nebolo, mnoho komisárov bolo nominovaných naprieč straníckymi líniami na základe svojich schopností a expertízy.

„Nie som si istý, čo je to negatívny vývoj. Viem si predstaviť, že to môže viesť k príležitostným napätiam a spochybňovaniu rozhodnutí, ale toto je spôsob, akým sa pracuje v každej vláde. Nakoniec to môže byť dobré aj pre vizibilitu Komisie“, tvrdí Incerti s tým, že európski občania môcť lepšie odpozorovať za čo komisári bojujú a ako pracuje exekutíva EÚ. „Aj kontroverznosť môže prispieť k tomu, aby bola EÚ transparentnejšia a pochopiteľnejšia.“

Pokiaľ ide o užšiu spoluprácu politických strán s európskymi komisármi ako premostenie vzťahu Európska komisia – Európsky parlament podľa analytika to tiež môže byť pozitívny vývoj, ktorý posilní váhu Parlamentu a zefektívni prácu.

„Môže sa stať, že smernice Európskej komisie, ktoré budú legislatívnym procesom prechádzať hladšie, pretože Parlament bude zapojený do ich prípravy už od prvopočiatku ako aj preto, že pretože politické skupiny zase komunikujú s národnými vládami“, uvažuje Incerti. (Viac v čláku Nová Európska komisia ako koaličná vláda)

„Zostavenie nového kolégia eurokomisárov predstavuje virtuózny akt balansovania, pokiaľ ide o politické, geografické, personálne a dokonca aj rodové kritériá. Všetko od rozdelenia portfólií a kompetencií, pridelenie podpredsedníctiev Komisie, zaobchádzanie s novými a opätovne nominovanými komisármi, ukazuje na hlbokú znalosť pravidiel európskej politiky ako aj na to, že Barroso zohľadnil aj to, ako predať politiku EÚ“, uvádza sa v analýze think-tanku CEP.

Barroso zohľadnil podľa analytikov rozdelenie medzi politické rodiny, veľké a malé štáty a nakoniec aj mužov a ženy. Vytvorením nových portfólií zdôraznil priority novej Komisie.

Predseda EK podľa EPC odmenil lojálnosť, zásluhy a efektívnosť a zároveň pridelil všetkým komisárom slúžiacim ďalšie obdobie nové významné zodpovednosti, čím sa vyhol vytvoreniu akýchsi osobných či národných domén.

„Inými slovami urobil to dobre a múdro“, čo znamená, že táto komisia má dobré šance prejsť vypočutím v Európskom parlamente v januári relatívne bez ujmy.

V tomto štádiu sa nedajú vylúčiť zlé výsledky alebo osobné problémy, celkovo ale balík (komisárov a portfólií) vyzerá presvedčivo“. Zároveň táto Komisia posilňuje Barrosovo líderstvo, hoci je ťažko predpovedať, či bude silnejšia ako inštitúcia.

Autori ale odporúčajú Barrosovi skúsiť „kreatívnejšie a flexibilnejšie spôsoby organizovania práce svojho nového tímu,  napríklad vytvorením „skupín komisárov“ (pod dohľadom podpredsedov Komisie, alebo jeho vlastným), ktorí by sa venovali špecifickým výzvam, ktoré prekračujú hranicu jednotlivých portfólií a zároveň vyžadujú sústredenosť.

Veľvyslanec Slovenska pri EÚ Ivan Korčok v rozhovore pre EurActiv.sk na margo novej Komisie hovorí: " Európska únia sa príliš dlho zaoberala sama sebou. Je načase, aby sa začala viac zaujímať o vonkajší svet. V tomto kontexte vnímam s veľkou nádejou stratégiu EÚ 2020, s ktorou prišiel Barroso do svojho druhého volebného obdobia. Komplexne reaguje na problémy, ktorým čelí Európska únia a zároveň na ne dáva koncentrovanú odpoveď – hospodársky rast. Náš spôsob života môžeme ufinancovať len ak budeme dosahovať hospodársky rast. EÚ 2020 má priviesť členské štáty k tomu, aby premýšľali dlhodobejšie, napríklad v súvislosti s nastavením rozpočtov, ale aj rozpočtu EÚ, ktorý bude podrobený kritickej analýze z toho pohľadu, či jeho výdavky majú potenciál generovať hospodársky rast. Treba investovať do konkurencieschopnosti, do ľudí, aby boli schopní využiť možnosti, ktoré im ponúka nová ekonomika, a do vytvárania lepšie prepojenej a zelenej ekonomiky. Okolo tohto jasne definovaného zoznamu cieľov by sa mal vybudovať konsenzus členských krajín, a tie by ho mali preniesť na národnú úroveň."

Ďalšie kroky

11.-19. 1. 2010: Híringy dezignovaných komisárov v Európskom parlamente

Ďalšie zdroje

REKLAMA

REKLAMA