Belgické predsedníctvo

Prvého júla 2010 sa Belgicko stalo predsedníckou krajinou EÚ. Únii tak bude šesť mesiacov „vládnuť“ krajina, ktorú spravuje dočasná vláda a kde nedávne národné voľby vyhrala strana volajúca po rozdelení Belgicka na Flámsko a Valónsko.

Belgická zástava
foto: belgická zástava, zdroj: flickr, autor: ricktoomer

Míľniky

  • 1. júla: začiatok belgického predsedníctva
  • 7. júla: oficiálne predstavenie programu predsedníckej krajiny v Európskom parlamente
  • 28.- 29. októbra: summit EÚ, na ktorom sa bude prejednávať inovačná stratégia a hospodárske spravovanie
  • 16.- 17. december: summit EÚ
  • 31. december: koniec belgického predsedníctva

Nacionalistickej strane Nová flámska aliancia (N- VA) sa v predčasných belgických parlamentných voľbách, ktoré sa konali 13. júna, podarilo dosiahnuť výrazné víťazstvo v holandsky hovoriacej časti krajiny. Vydláždila sa tým cesta na delegovanie väčších právomocí regiónom v štáte, ktorý je sídlom mnohých inštitúcií EÚ.

Vo francúzsky hovoriacom Valónsku zasa presvedčivo vyhrali socialisti. Očakáva sa, že obe strany budú viesť koaličné rokovania o zostavení vlády.

Dôvodom predčasného konania volieb bol pád belgickej vlády po tom, čo flámska liberálna strana Open- VDL odišla z vládnej koalície kvôli sporu medzi francúzsky a holandsky hovoriacimi stranami týkajúcom sa ohraničenia volebných okrskov okolo hlavného mesta krajiny- Bruselu. Belgický kráľ Albert II. ale dovtedajšieho premiéra Yvesa Leterma požiadal, aby ostal na čele dočasnej vlády až kým sa nepodarí zostaviť nový kabinet.

Témy:

Program

Ciele, ktoré si stanovilo Belgicko, vo veľkom kopírujú priority španielskeho predsedníctva na prvú polovicu roka 2010. Zároveň sa držia spoločného 18- mesačného spoločného programu, ktoré Belgicko predstavilo spolu so Španielskom a Maďarskom. Krajinám, ktoré budú predsedať EÚ v nasledujúcich 18- tich mesiacov, sa preto prezýva aj predsednícke trio. Konečný program belgického predsedníctva tamojšia vláda a regióny formálne prijali na stretnutí, ktoré sa uskutočnilo 16. júna.  V ňom figurujú:

  • socio- ekonomické otázky: najmä znovu nastolenie rastu potlačením dôsledkov súčasnej hospodárskej krízy pomocou balíčku opatrení zameriavajúcom sa na zvýšenie dohľadu nad finančným trhom; presadzovanie zelených miest, inovácií a posunu k „zelenej poznatkovej ekonomike“
  • sociálne otázky: presadzovanie sociálnej kohézie pomocou boja proti chudobe, o ktorej Yves Leterme povedal, že „je veľmi dôležitá v našich očiach“; pokrok v oblasti služieb všeobecného záujmu, podčiarkovanie pridanej hodnoty EÚ v zmysle zdravia a stárnutia obyvateľstva- vrátane penzijnej reformy
  • životné prostredie a klimatické zmeny: prechod na zelenú ekonomiku; príprava na decembrovú klimatickú konferenciu v Kankúne; prispôsobenie daňového systému EÚ tak, aby pomáhal napĺňať ciele EÚ v oblasti zamestnanosti, energetiky, dopravy a znižovania emisií
  • spravodlivosť a vnútorné záležitosti: implementácia takzvaného Štokholmského programu, ku ktorého zahájeniu došlo v roku 2009 počas švédskeho predsedníctva; vzájomné uznávanie súdnych rozhodnutí
  • vonkajšie vzťahy: pokračovanie v politike rozširovania Únie a spojazdňovaní novej diplomatickej služby EÚ- Európskej služby pre vonkajšiu činnosť (ESVČ)

Očakáva sa, že tento program ostane nezmenený aj v prípade, že sa v Belgicku počas predsedníctva sformuje nová vláda, pretože je výsledkom dlhodobého vyjednávania medzi federálnym štátov, belgickými regiónmi a politickými stranami na rôznej úrovni vlády. „V Belgicku je schválenie predsedníctva EÚ takmer ako schválenie vládneho programu,“ povedal v nedávnom interview pre EurActiv belgický minister pre európske záležitosti Olivier Chastel.

Hospodárske spravovanie a euro

Očakáva sa, že stabilita eurozóny bude rezonovať ako hlavná téma na summite lídrov EÚ, ktorý sa uskutoční v dňoch 28. až 29. októbra, kde prezident EÚ Herman Van Rompuy predstaví konečnú správu svojej pracovnej skupiny na tému hospodárskeho spravovania.

Tohtoročný júnový summit už odstránil niekoľko prekážok, keďže EÚ lídri vtedy v súvislosti s dlhovou krízou v Grécku odsúhlasili väčší dohľad a koordináciu v oblasti národných rozpočtov. Od budúceho roka tak budú členské štáty Bruselu v prvej polovici roka prezentovať svoje rozpočtové tak, aby Európska komisia alebo iné členské štáty EÚ mohli ohodnotiť ekonomické predpoklady týchto plánov.

Na naliehanie Veľkej Británie konečná dohoda zo summitu dodáva, že sa „vezmú na vedomie národné rozpočtové procedúry“. Tamojší premiér David Cameron totiž žiadal, aby mohol poskytnúť britskej Dolnej snemovni informácie ešte predtým ako bude zdieľať detaily rozpočtu s EÚ. Navyše, európski lídri súhlasili so zavedením hodnotenia jednotlivých makroekonomických indikátorov za účelom „lepšieho pochopenia vývoja konkurencieschopnosti a nezrovnalostí“. Zároveň by sa tým malo umožniť skoršie spozorovanie neudržateľných alebo nebezpečných trendov.

Témou diskusie boli aj sankcie pre tie krajiny, ktoré opakovane dosiahnu vyšší deficit alebo dlh. Podľa revidovaného Paktu stability a rastu budú tieto predmetom finančných pokút. Doposiaľ sa EÚ zameriavala na deficity a zanedbávala otázku verejného zadlženia, ale práve toto revidovaný pakt mení. Niektoré krajiny sa však stále obávajú, že finančné pokuty ešte zvýšia hospodárske problémy.

Van Rompuyova pracovná skupina sa tak pozrie aj na to, či by mohlo byť jedným z prostriedkov ako potrestať štát s nadmerným dlhom alebo deficitom aj pomocou zadržania regionálnych fondov EÚ. Skorší francúzsko– nemecký návrh predpokladal pozdržanie hlasovacích práv týchto porušovateľov, ale stretol sa s odporom iných členských krajín. Navyše, takéto ďalekosiahle sankcie by si vyžadovali zmenu zmluvy EÚ, na čo má žalúdok len málo krajín okrem Nemecka.

Francúzsky prezident Nicolas Sarkozy tiež navrhol zavedenie tvrdších sankcií pre členov eurozóny voči ostatným krajinám, ktoré euro neprijali- ako napríklad veľká BritániaDánsko. Tento návrh sa pravdepodobne bude pozdávať novému britskému premiérovi.

Francúzska pozícia je ale v rozpore s nemeckou, ktorá predpokladá, že „hospodárske spravovanie“ by malo platiť pre všetky členské štáty EÚ a nie len krajiny eurozóny. Na naliehanie nemeckej kancelárky Angely Merkelovej Sarkozy stiahol svoj pôvodný návrh, aby sa táto záležitosť týkala len 16- tich členov eurozóny a vyčlenenému sekretariátu v Rade ministrov.

Vízia Nemecka o tom, že všetky veľké rozhodnutia sa budú prijímať jednohlasne všetkými členskými štátmi je však tiež krehká, vezmúc do úvahy veľké ekonomické rozdiely medzi krajinami.

Britský premiér David Cameron trval na získaní výnimky pri hlbšej ekonomickej integrácii a argumentoval tým, že hoci je stabilita eurozóny aj v britskom záujme, ekonomická nezávislosť Londýna by mala ostať nedotknutá zmenami odsúhlasenými na úrovni EÚ. Hoci v menšom rozsahu, ale aj iné krajina sa obávajú straty svojej hospodárskej suverenity. FrancúzskoNemecko trvajú na tom, že európsky dohľad nad plánmi národných rozpočtov by parlamenty nemal obrať o ich kľúčovú úlohu schvaľovať štátny rozpočet. Sarkozy podčiarkol, že rozhodnutia v oblasti hospodárskej politiky v Európe nie sú „federálne“ a skutočnosťou ostáva „jednohlasné rozhodovanie“ hláv štátov a vlád.

Inovačná politika

Očakáva sa, že inovačná politika bude jeden z kľúčových bodov belgického predsedníctva, ktoré chce tejto téme venovať aj jesenný summit EÚ, ktorý sa uskutoční v dňoch 28. až 29. októbra tohto roku. Európski lídri na ňom budú diskutovať o novom „Pláne výskumu a vývoja“, pričom hlavným cieľom bude prejednanie tém ako duševné právo, financovanie výskumu, zavedenie celoeurópskeho systému patentovania či inovačná infraštruktúra.

Ďalším dôležitým bodom bude dohodnutie sa na splnení národných cieľov v oblasti výskumu a vývoja v jednotlivých členských štátov EÚ. Komisia žiada, aby vlády splnili záväzok investovať v priemere tri percentá HDP na výskum a vývoj, ale štáty s vyšším tempom pokroku budú mať stanovený ambicióznejší cieľ ako tie krajiny, kde sa tradične investície do tejto oblasti pohybujú na nízkej úrovni.

Diplomatické zdroje potvrdili, že vlády trvali na tom, aby sa nezavádzalo žiadne „spoločné zdieľanie bremena“- to znamená, že priemerné výdavky členských štátov v EÚ by eventuálne mohli dosiahnuť nižšie číslo ako sú tri percentá HDP na výskum a vývoj.

K schváleniu finálnej verzie tohto plánu by malo dôjsť na nasledujúcom summite v decembri, takže národné odvetvia a ministri výskumu budú mať dostatok času na detailné preštudovanie si návrhu Komisie.

Úloha v pozadí

Belgický minister pre európske záležitosti Olivier Chastel povedal, že predsedníctvo jeho krajiny bude znamenať „prelomový“ prechod od súčasných praktík, ktorý je spôsobený vstupom Lisabonskej zmluvy do platnosti. Tá zaviedla dva nové vysoké posty- šéfa EÚ pre zahraničie a predsedu Európskej rady, ktorá spája hlavy štátov a vlád.

To podľa Chastela znamená, že belgické predsedníctvo bude podporovať šéfku EÚ pre zahraničie Catherine Ashton a prezidenta EÚ Hermana Van Rompuya z úzadia. „Obaja majú plnú zodpovednosť za svoje úplne pole pôsobnosti,“ povedal a dodal, že belgické predsedníctvo alebo nebude stáť bokom. Namiesto toho bude zavádzať „Lisabonskú zmluvu, Lisabonskú zmluvu a nič iné len Lisabonskú zmluvu“.

V oblasti zahraničnej politiky Chastel zasa zdôraznil, že belgické ministerstvo zahraničných vecí a diplomacia „budú Ashtonovej k službám- a hovorím k službách- aby robili čokoľvek, čo [Ashtonová] považuje za správne, aby predsednícka krajina robila.“

Inými slovami, „tí, ktorí sú zvyknutí samých seba zvýrazňovať: hlava štátu, v našom prípade premiér a minister zahraničných vecí“ budú viac v úzadí, dodal.

Prechod na čele

V Belgicku začali 17. júna koaličné rokovania, kedy kráľ Albert II. nominoval Barta de Wevera ako „ informátora“, ktorý ma preskúmať možnosti vytvorenia novej vlády. „Našim cieľom je mať vládu do októbra, kedy sa začne skutočne dôležitá časť predsedníctva“, povedal de Wever po stretnutí s predsedom Európskej komisie José Manuel Barrosom 23. júna.

„Tento prechod neovplyvní fungovanie predsedníctva,“ tvrdí a dodáva, že odchádzajúci premiér Yves Leterme- ktorý je na čele dočasnej vlády, kým nedôjde k sformovaniu nového kabinetu- ho uistil, že spravil všetky nevyhnutné kroky na to, aby bolo predsedníctvo funkčné.

Líder Socialistickej strany (PS) Elio di Rupo, ktorá vyhrala voľby vo francúzsky hovoriacej časti krajiny, tiež povedal, že hovory o zostavení novej vlády chce ukončiť „tak rýchlo ako to len pôjde“.

Di Rupa mnohí vnímajú ako potenciálneho budúceho premiéra Belgicka, keďže socialisti spolu so svojimi flámskymi kolegami si zabezpečili najviac kresiel v parlamente. De Wever pritom povedal, že je ochotný Di Rupovi prenechať ministerské kreslo, čím sa vyvíja tlak na frankofónne strany, aby prevzrali plnú zodpovednosť za nadchádzajúce rozhovory o reforme štátu, ktorú holandsky hovoriace strany žiadajú už roky.

De Wever a Di Rupo súhlasili, že počas celého rokovania udržia diskrétnosť. Diskusia bude zahŕňať aj detailné plány toho ako delegovať viac práv regiónom, pričom jednou z tém bude aj citlivá otázka znovu zadefinovania volebných okrskových hraníc okolo Bruselu. Práve táto téma bola totiž príčinou rozpadu belgickej vlády tento rok. Niektoré frankofónne strany trvajú na tom, že „absolútnou podmienkou“ pri vyjednávaní o rozdelení volebného obvodu Brusel- Hal- Vilvoorde musí byť ochrana francúzsky hovoriacich menším.

Ďalšou citlivou témou je väčší presun socio- ekonomických právomocí do regiónov, o ktorý žiadajú najmä flámske strany. To by mohlo prekážať chudobnejšiemu Valónsku, kde je úroveň nezamestnanosti oproti severnej časti krajiny dvojnásobná.

Postoje

Steven Van HeckePeter Bursens z univerzity v Antverpách povedali, že belgického predsedníctva sa politická situácia v krajine nedotkne. V komentári, ktorý zverejnili na stránke EurActiv v anglickom jazyku uvádzajú, že Lisabonská zmluva prijatá v decembri 2009 „uťala rotujúcemu predsedníctvu hlavu“ tým, že zaviedla post prezidenta EÚ, ktorým je zhodou okolností Belgičan Herman Van Rompuy a post šéfa pre zahraničie, ktorý získala Catherine Ashton.

„Belgický premiér aj minister zahraničných vecí tak budú mať menej európskych úloh. Vďaka Lisabonskej zmluve si môžu dovoliť venovať väčšinu svojho času domácim témam,“ uvádza Van Hecke a Bursens.

Navyše, iba minimálnemu počtu stretnutí na úrovni EÚ bude predsedať Belgicko na federálnej úrovni- väčšinu stretnutí budú totiž zastrešovať regionálni predstavitelia. „Niektorí dokonca tvrdia, že regióny túto príležitosť využijú na to, aby dokázali, že sú schopné predsedať stretnutiam EÚ, a to viac ako ich kolegovia na federálnej úrovni,“ uvádzajú vo svojom komentári.

V oblastiach, kde je si rotujúce predsedníctvo stále zachovalo svoje postavenie- ako napríklad životné prostredie, poľnohospodárstvo a jednotný trh- sa podarilo zabezpečiť prípravy v potrebnej miere a štátni úradníci spolu s diplomatmi „boli cvičení, aby vedeli predsedať stretnutiam a dosiahnuť kompromisy“.

Napokon Van Hecke a Bursens uvádzajú, že bez ohľadu na to, kto vytvorí novú federálnu vládu „európska pozícia Belgicka sa nezmení“ a dodávajú „pro- európsky konsenzus je stále veľmi stabilný a nielen že sa týka tradičných strán, ale aj regionalistickej N- VA, strany, ktorá vyhrala voľby vo Flandersku.“

Odborník z think- tanku FRIDE so sídlom v Madride Oladiran Bello ale tvrdí niečo iné. Podľa neho existujú„veľmi opodstatnené obavy, že súčasnému predsedníctvu krajiny v EÚ hrozí, že jeho pozornosť budú odvádzať vnútorné záležitosti.“

Vo svojom komentári zverejnenom na EurActiv Bello hovorí, že španielske predsedníctvo ponúka dva príklady, z ktorých by sa Belgicko malo poučiť. „Po prvé, tlak zhoršujúcej sa hospodárskej situácie a oportunistický šovinizmus na strane španielskej opozície viedli k tomu, že vláda začala rotujúce predsedníctvo čoraz viac vnímať ako platformu, na ktorej prezentovala skutočné a vymyslené „úspešné príbehy“ španielskeho predsedníctva.“ Nakoniec to však neprinieslo žiadaný výsledok. „Po druhé, všetky tie reči o klesajúcom význame rotujúceho predsedníctva po Lisabone, zavedenie prístupu založenom na podstate a menej na rétorike, by mohli Belgicku pomôcť demonštrovať, že pridaná hodnota rotujúceho predsedníctva pretrváva.“

Poslanec Európskeho parlamentu Eduard Kukan (SDKÚ-DS, EĽS) uvítal zaradenie politiky rozširovania a  tvorbu Európskej zahraničnej služby do zoznamu priorít  predsedníctva Belgicka, ktoré bude od dnes do konca roku predsedať Európskej únii.

"Verím, že Belgicku sa podarí aj napriek zložitej vnútropolitickej  situácii  naplniť  priority predsedníctva, do ktorých patrí tiež tvorba Európskej zahraničnej služby.  V nasledujúcich šiestich mesiacoch pôjde predovšetkým o uvedenie jej jednotlivých zložiek do praxe a obsadenie pozícii v tvoriacom sa diplomatickom zbore. Cieľom je vytvorenie funkčnej Európskej zahraničnej služby, ktorá posilní postavenie Únie vo svete", povedal Eduard Kukan. 

"Predpokladám, že belgickému predsedníctvu sa môže podariť zavŕšenie prístupových rokovaní s Chorvátskom a začatie procesu prístupových rokovaní s Islandom a Macedónskom. Špeciálna pozornosť by sa mala venovať taktiež pokračovaniu integračných procesov s ďalšími krajinami juhovýchodnej Európy, predovšetkým s Čiernou Horou, Albánskom, Bosnou a Hercegovinou, Srbskom. Dôležité v tomto kontexte bude taktiež vyriešenie štatútu Kosova. Európska únia vstupuje do dôležitej fázy vzťahov s krajinami tohto regiónu, kedy by  mala naplniť svoj úmysel pokračovať v procese rozširovania a upevniť svoju pozíciu v regióne. Je preto dôležité, aby tento proces nebol odklonený na vedľajšiu koľaj" zdôraznil Kukan. 

Podľa poslankyne EP Anny Záborskej (KDH, EĽS) je pre Slovensko kľúčová najmä otázka pracovných miest a sociálna politika.

„Samozrejme očakávam, že belgické predsedníctvo sa sústredí najmä na samotné ozdravenie európskej ekonomiky, finančných trhov a verejných financií. Zároveň však treba naliehavo riešiť množstvo súvisiacich problémov. Európu aj Slovensko čakajú ťažké rozhodnutia o reformách sociálnych a dôchodkových systémov. To platí aj o verejnom zdravotníctve. Navyše už dnes vieme, že dlhodobé riešenie týchto problémov dokáže priniesť len výrazné posilnenie rodinnej politiky a podpora rodín s deťmi,“ uviedla Anna Záborská.

Anna Záborská, ktorá sa dlhodobo venuje rodinnej politike a boju proti chudobe, podporuje snahu belgického predsedníctva o posilnenie sociálnej ochrany. Riziku chudoby sú pritom najviac vystavené ženy-matky.

„Európa dnes viac ako inokedy potrebuje konkrétne výsledky. Verím, že plány, ktoré dnes poslancom Európskeho parlamentu predstavilo belgické predsedníctvo, nezostanú len plánmi a prísľubmi lepších zajtrajškov,“ zdôraznila Anna Záborská.

REKLAMA

REKLAMA