Ekonomické priority Junckerovej Komisie

Európska komisia Jeana-Clauda Junckera si na začiatku svojho mandátu (2014) zadefinovala 10 hlavných priorít. Prehľad ekonomických priorít Komisie nájdete v tomto súbore liniek.

Juncker - za pultom v EK
zdroj: Európska komisia

Prioritám sa prispôsobila aj štruktúra samotného kolégia Európskej komisie s posilnenými koordinačnými úlohami pre jej piatich podpredsedov. Tí plnia funkciu akýchsi projektových lídrov pre svoje oblasti a ďalších eurokomisárov.

Desať priorít pôsobenia Európskej komisie pod vedením Luxemburčana Jeana-Clauda Junckera (2014-2019) tvoria:

1. pracovné miesta, investície a rast
2. digitálny spoločný trh
3. energetická únia a ochrana klímy
4. vnútorný trh
5. hospodárska a menová únia
6. voľný obchod medzi EÚ a USA
7. spravodlivosť a základné práva
8. migrácia
9. EÚ ako globálny aktér
10. demokratická zmena

Šesť z desiatich hlavných priorít má silný ekonomický rozmer.

Pracovné miesta, investície a rast

Prvá priorita a jej názov dáva najavo, že sa Európska komisia chcela posunúť od ekonomickej politiky krízových rokov, ktorá vyzdvihovala predovšetkým rozpočtovú konsolidáciu a politiku úspor. Európska komisia Jeana-Clauda Junckera dáva dôraz na investície od rastu a sociálny rozmer ekonomických politík, hoci od rozpočtových obmedzení Paktu stability a rastu neustupuje. Pracovné miesta, investície a rast je oblasť, ktorá spadá najmä do pôsobnosti podpredsedu EK Jyrkiho Katainena (pracovné miesta, rast a zamestnanosť a konkurencieschopnosť). Jeho agenda sa skladá z viacerých iniciatív:

Investičný plán pre Európu

Vlajkovým projektom Európskej komisie je Investičný plán pre Európu.

Vychádza z faktu, že počas hospodárskej krízy klesli investície v EÚ o približne 15% v porovnaní s vrcholnou úrovňou predkrízového roku 2007 (cca 400 miliárd menej). Týka sa to aj Slovenska. Investície chýbajú predovšetkým v kľúčových oblastiach ako je infraštruktúra rôznych druhov ale aj veda a výskum. Plán zároveň predpokladá, že hlavným dôvodom poklesu investícií je vysoká neistota investorov a vysoká miera zadlženia niektorých krajín. Investičný plán chce preto spárovať životaschopné projekty s existujúcimi voľnými zdrojmi.

Hlavným nástrojom plánu je Európsky fond pre strategické investície (EFSI) v rámci Európskej investičnej banky (EIB). Jeho poslaním je zmobilizovať investície do reálneho hospodárstva vo výške najmenej 315 miliárd eur počas nasledujúcich troch rokov.

Bude financovať projekty s vyšším rizikovým profilom, čím sa maximalizuje vplyv verejných výdavkov a prilákajú súkromné investície. Základným zdrojom fondu sú zdroje z európskeho rozpočtu (16 miliárd) a zdroje Európskej investičnej banky (5 mld), spolu 21 miliárd eur. Príspevky postupne sľubujú aj členské krajiny, Slovensko prispeje 400 miliónmi eur. Tento príspevok sa krajine neráta do výpočtu deficitu pre účely plnenia Paktu stability a rastu.

Všetky členské štáty mali možnosť predložiť zoznam životaschopných projektov nad 100 miliónov eur, ktoré je možné realizovať v horizonte rokov 2015 až 2017, čo de facto znamená, že už musia byť pripravené.

Výber projektov, ktoré dostanú reálnu podporu z EFSI má na starosti nezávislá komisia, ktorá zohľadňuje či je projekt životaschopný, či má kvantifikovateľné výsledky v hospodárskom raste a zamestnanosti, či podporuje politiky EÚ a najmä potenciál prilákať súkromný kapitál, to znamenaná pákovací efekt). Ten komisia vidí na úrovni 1:15, teda jedno investované euro z európskych peňazí prinesie dodatočných 15 eur v súkromných investíciách.

Neexistujú žiadne alokácie pre konkrétne krajiny, kritériom má byť len kvalita projektov. Viacerí politici ale prízvukovali potrebu istej regionálnej vyváženosti. Pracovná skupina zastrešovaná slovenským ministerstvom financií našla pre tento účel projekty za 30 miliárd eur. V slovenskom zásobníku projektov je napríklad plynovod Eastring spájajúci Veľké Kapušany s bulharsko-tureckou hranicou, ktorý by mal byť náhradou v prípade zastavenia tranzitu plynu cez Ukrajinu. V zásobníku sa nachádza aj projekt vládneho mesta.

V oblasti dopravy by sa o prostriedky z Junckerovho balíka mohli zo Slovenska uchádzať projekty – nového diaľničného okruhu Bratislavy, rozšírenia diaľnice D1, dobudovania diaľnice D3, modernizácia prístavu v Bratislave a Komárne, či obnovovanie prostriedkov verejnej dopravy.

Na Slovensku bude ako národné kontaktné a poradenské centrum pre EFSI pôsobiť spoločnosť Slovenská záručná a rozvojová banka (SZRB) Asset Management. V rámci svojej činnosti bude spolupracovať s EIB, ako aj Európskym investičným poradenským centrom a poskytovať nositeľom projektov všetky potrebné informácie a poradenstvo pri príprave a predkladaní investičných projektov.

Okrem veľkých projektov na ktoré by sa mohlo z celkového objemu 315 mobilizovať až 240 mld, je 75 miliárd zamýšľané podniky s maximálne 3000 zamestnancami (MSP a midcaps).

Ako hlavné oblasti investovania boli identifikované veda, výskum, inovácie, rozvoj trhu s energiami, vrátane energetickej bezpečnosti, rozvoj dopravnej infraštruktúry, výbavy a inovatívnych technológií v doprave, rozvoj a spúšťanie IKT, environmentálna efektívnosť a efektívnosť využívania zdrojov, ľudský kapitál, kultúra a zdravie.

Eurofondy

Súčasťou investičnej politiky EÚ je aj celá oblasť štrukturálnych  a investičných fondov (EŠIF: Európsky fond regionálneho rozvoja, Európsky sociálny fond, Kohézny fond, Európsky fond pre poľnohospodárstvo a regionálny rozvoj) a celoeurópske programy (Erasmus+, COSME, Horizont 2020, …)

Politika súdržnosti (kohézna politika) obsahuje najmä investície do dopravy, podpory malých a stredných podnikov, výskumu a inovácií (vrátane oblasť IKT), odbornej prípravy, obnoviteľnej energie, energetickej účinnosti (nízkouhlíková ekonomika), verejnej správy a spolupráce medzi regiónmi. Kohézna politika je silne naviazaná na ciele stratégie Európa 2020, ktorá si dala za cieľ prispievať k inteligentnému, inkluzívnemu a udržateľnému rastu.

Novinkou v programovom období 2014-2020 je väčší dôraz na výsledky investícií z EŠIF, ktoré musia štáty vykazovať a ex-ante podmienenosť vynakladania prostriedkov viacnásobnými kritériami, vrátane jasného zadefinovania priorít a zamýšľaných cieľov (existencia konkrétnych stratégií vypracovaných vopred na národnej úrovni). Pokiaľ ide o administratívnu náročnosť, zavádza sa dôležitý princíp elektronickej kohézie. Projektové veci sa budú robiť iba elektronicky, čo má zvýšiť kvalitu projektov, zníži priestor na manipuláciu a zvýši kvalitu a efektivitu kontrol.

Na Slovensku sa budú EŠIF čerpať prostredníctvom ôsmych operačných programov riadených na Slovensku:

– OP Výskum a inovácie – 2,26 mld. eur
– OP Kvalita Životného prostredia – 3,13 mld. eur
– OP Integrovaná infraštruktúra 3,96 mld. eur
– OP Ľudské zdroje 2.2 mld. EUR
– Integrovaný regionálny OP – 1,75 mld. EUR
– OP Efektívna verejná správa – 278 miliónov eur
– OP Technická pomoc – 159 milióna eur

Celoeurópske programy sa riadia centrálne z Európskej komisie a neexistujú v nich národné alokácie.

– Program ERASMUS+ s rozpočtom 14,7 miliárd eur má posilniť zamestnanosť, zručnosti a skvalitniť vzdelávanie na všetkých stupňoch.
– Program COSME s 2,3 miliardami eur je zameraný na podporu konkurencieschopnosti cez zlepšenie prístupu malých a stredných firiem k financiám.
HORIZONT 2020 s 77 miliardami eur podporuje medzinárodnú spoluprácu vo výskumných projektoch.

Hospodárska a menová únia: Európsky semester

Európsky semester je cyklus koordinácie hospodárskej politiky EÚ.  Odvíja sa od Ročného prieskumu rastu, ktorý vydáva Európska komisia ako strategický rámec pre európske a národné politiky v danom roku. V rámci európskeho semestra musia členské štáty Komisii do apríla predložiť Národné programy reforiem a Programy stability. Národný program reforiem sa týka makroekonomickej koordinácie, dlhodobého výhľadu, prekážok pre rast, národných cieľov, opatrení a dôsledkov a Program stability sa zameriava na fiškálnu politiku. Komisia programy vyhodnocuje a v júni predkladá špecifické odporúčania alebo varovania v prípade veľkých odchýlok.

V poslednom období sa Európska komisia snaží, aby boli špecifické odporúčania čo najkonkrétnejšie s jasným časovým rámcom. Na Slovensku aktuálne smerujú najmä k zlepšovaniu podnikateľského prostredia a produktivity (hospodárska súťaž, verejné obstarávanie, administratíva), vzdelávaniu (prepojenie s trhom práce, atraktívnosť učiteľskej profesie, účasť Rómov na vzdelávaní), zlepšovanie politík zamestnanosti (dlhodobá nezamestnanosť, vylúčenie Rómov) a sociálnej ochrany, zdaňovanie (zvyšovanie výberu daní) a zdravotníctvo (nákladová efektívnosť).

Ich napĺňanie Európska komisia monitoruje a vyhodnocuje. Po vyhodnotení plnenia odporúčaní z rokov 2013 a 2014 Európska komisia konštatovala, že ich napĺňanie naprieč EÚ nie je ani uspokojivé ani rovnomerné.

Budúcnosť eurozóny

Európska hospodárska a menová únia (HMÚ) zažila v posledných rokoch výrazné posilnenie správy hospodárskych záležitostí (Európsky semester) a spustenie bankovej únie. Cieľom dokončenia jej fungovania je zmierniť rozdiely v ekonomickej výkonnosti jednotlivých členských štátov. Tzv. správa piatich predsedov (Dobudovanie hospodárskej a menovej únie v Európe) z júna 2015, hovorí o ďalších krokoch. Autorsky sa na nej podieľali predseda Európskej komisie (J.-C. Juncker), predseda Európskej rady (D. Tusk), predseda Euroskupiny (J. Dijsselbloem, prezident ECB (M. Draghi) a predseda Európskeho parlamentu (M. Schulz).

Postup prác v princípe rozdeľuje do dvoch fáz – okamžité zmeny, ktoré potrebujú iba úpravu existujúcich pravidiel alebo prijatie nových a druhú, ktorá už predpokladá zásahy do primárneho práva EÚ.

Žiadny z návrhov nie je radikálny. Je písaná tak, aby bola stráviteľná pre všetky zúčastnené krajiny, vrátane krajín, ktoré euro nepoužívajú. Základnou tézou je, že na to, aby ekonomiky eurozóny a rozpočtové rámce krajín konvergovali, bude v budúcnosti nevyhnutné „väčšie zdieľanie suverenity“.

Zásadnejšie zmeny si však majú počkať po roku 2017, kedy sa budú konať voľby v Nemecku aj vo Francúzsku.

Eurózona sa má „posunúť od systému pravidiel a usmernení pre vnútroštátnu tvorbu hospodárskej politiky k systému, ktorý sa bude vyznačovať väčšou mierou zdieľania suverenity so spoločnými inštitúciami, z ktorých väčšina už existuje a môže postupne túto úlohu plniť“.

To si bude od členských štátov vyžadovať, aby „čoraz viac akceptovali spoločné rozhodovanie o niektorých aspektoch národných rozpočtov a ekonomických politík,“ čo „umožní istý stupeň zdieľania rizika“.

Fáza 1 (júl 2015 až jún 2017) „Prehlbovanie za pochodu“

Táto fáza obsahuje:

– Vytvorenie nového orgánu v členských štátoch pre sledovanie a monitorovanie politík na podporu konkurencieschopnosti.

Má ísť o nezávislé orgány, ktoré prispejú k väčšej miere realizácie potrebných reforiem. Ich činnosť by mala koordinovať Európska komisia. V správe sa tiež píše, že úlohou týchto orgánov určite nemá byť harmonizovať proces tvorby miezd naprieč eurozónou, no mali by vstupovať do diskusií, ktoré vedú sociálni partneri.

– Sinejší postup pri makroekonomickej nerovnováhe (v rámci Európskeho semestra), ktorý už dnes slúži na predchádzanie vzniku realitných či finančných bublín v jednotlivých krajinách, upozorňuje na stratu konkurencieschopnosti a nedostatok investícií.

Po novom by sa mal tento nástroj viac využívať na podporu štrukturálnych reforiem v členských štátoch a mal by zachytávať aj nerovnováhy v eurozóne ako celku.

– Väčší dôraz na sociálnu oblasť a zamestnanosť.

Hoci správa neprichádza s „univerzálnym vzorom riešenia“, upozorňuje, že bude potrebné sa viac venovať najväčším problémom v tejto oblasti a spomína aj možnosť väčšej koordinácie systémov sociálneho zabezpečenia.

– Zmeny v Európskom semestri, ktorým sa dnes koordinujú v EÚ hospodárske politiky.

Odporúčania sa majú najprv sformovať pre celú eurozónu a následne pretaviť do odporúčaní pre členské krajiny s konkrétnym časovým plánom ich implementácie. Členské štáty si budú môcť naďalej zvoliť spôsob ich plnenia, no ten by mal byť predmetom väčšej miery spoločného posudzovanie podľa princípu „dodržiavaj alebo vysvetli“. 

Dobudovanie bankovej únie

Predpokladá prechodný finančný mechanizmus pre spoločný rezolučný fond (na riešenie krízových situácií), európsky systém ochrany vkladov a zlepšenie nástroja na priamu rekapitalizáciu bánk (v súčasnosti cez ESM). Ďalej sa predpokladá rozvíjanie integrácie kapitálových trhov a európske odhaľovanie systémových rizík vo finančnom sektore.

Európsku rozpočtovú radu

Nový európsky orgán by koordinoval a vyhodnocoval prácu národných orgánov (na Slovensku Rada pre rozpočtovú zodpovednosť).

Posilnenie účasti Európskeho parlamentu a národných parlamentoch na väčšine spomínaných aktivít formou dialógu.

– Zjednotenie zastúpenia eurozóny navonok, napríklad v Medzinárodnom menovom fonde.

– Zavedenie medzivládnych nástrojov prijatých počas krízy (napríklad Fiškálny pakt o vyrovnaných rozpočtoch) do práva EÚ.

Na jar 2017 predloží Európska komisia bielu knihu o tom, ako sa darí napĺňať opatrenia z prvej fázy a ako zabezpečiť prechod do fázy 2.

Fáza 2 (júl 2017 až 2025) „Dobudovanie Hospodárskej a menovej únie”

V tejto fáze by sa postupy opísané v prvej fáze mali stať záväznejšie.

– V právnych predpisoch by sa napríklad zadefinovali spoločne dohodnuté princípy.
V niektorých oblastiach pôjde o harmonizáciu, v iných budú prípustné špecifické riešenia pre rôzne krajiny. Spoločné štandardy by sa mali týkať pracovných trhov, konkurencieschopnosti, podnikateľského prostredia, verejnej správy, určitých aspektov daňovej politiky.

– Dosahovanie týchto parametrov by bolo podmienkou pre zapojenie do systému mechanizmu absorbovania hospodárskych otrasov v eurozóne. Ako presne by tento mechanizmus mal vyzerať správa zatiaľ nešpecifikuje. V minulosti sa diskutovalo o tom, že by malo ísť o nejakú formu “rozpočtu pre eurozónu”. V prvom kroku by ale podľa správy mohol nadviazať na Európsky fond pre strategické investície, z ktorého by krajiny v istých fázach hospodárskeho cyklu mohli čerpať. Správa upokojuje, že nepôjde jednosmerné či stále finančné transfery ani pokus o vyrovnanie príjmových hladín medzi členskými štátmi. Nepôjde tiež o nástroj na zvládanie kríz, ktorým zostane ESM.

– Vyvrcholením snáh by mohlo byť zriadenia ministerstva financií pre eurozónu, ktoré síce bude miestom spoločného rozhodovania ale „neznamená centralizáciu všetkých aspektov príjmovej a výdavkovej politiky“.

Najneskôr v 2025 by podľa správy mala byť hospodárska a menová únia dokončená.

Lídri EÚ budú o jej obsahu diskutovať na pravidelnom stretnutí Európskej rady vo štvrtok a piatok tento týždeň.

Plán dáva jasne najavo, že sa s diskusiou o zmene zmlúv EÚ počíta až po roku 2017. To ohrozuje stratégiu britského premiéra Davida Camerona, ktorý dúfal, že sa časť ním preferovaných zmien v nastavení EÚ bude môcť do primárneho práva premietnuť pri príležitosti zavádzania zmien súvisiacich s eurozónou.

Lepšia regulácia

Jedným z opatrení ako zlepšiť aj stav podnikateľského prostredia je iniciatíva lepšej regulácie (Better Regulation) pod patronátom prvého podpredsedu EK Fransa Timmermansa. Cieľom je vyššia efektivita legislatívneho procesu vďaka jeho väčšej transparentnosti, otvorenosti a odbornosti. Kľúčovým spôsobom ako to urobiť, je rozšírenie využívania dopadových štúdií a konzultácií s odborníkmi a verejnosťou. Komisia už toto systematicky robí, na rozdiel od Európskeho parlamentu, ktorému v tejto oblasti chýbajú nástroje, alebo Rady ministrov, ktorá sa obracia na národných expertov. Nové konzultačné procesy tak ako ich predpokladá Komisie sú určené predovšetkým tým subjektom, ktorí sú danou politikou priamo zasiahnutí a poskytujú im širší priestor na vplyv na viacerých úrovniach.

REKLAMA

REKLAMA