Európske občianstvo: vyťažiť čo najviac

Nadnárodný koncept európskeho občianstva prináša nový druh interakcie medzi jednotlivcom-občanom a politickými inštitúciami. Od európskeho občana sa neočakáva len konzumácia práv a príležitostí a ale aj vyjadrenie jeho postojov k dianiu v EÚ.

Občianstvo EU
Zdroj: EK

Míľniky

1993: Do platnosti vstúpila Maastrichtská zmluva. Definuje občianstvo EÚ ako doplnkové k národnému občianstvu

1997: Do platnosti vstupuje Amsterdamská zmluva, ktoré explicitne rozširuje slobodu voľného pohybu pre ekonomicky aktívnych ľudí na právo voľného pohybu pre kohokoľvek

december 2009: Do platnosti vystupuje Lisabonská zmluva. Oproti predchádzajúcej zmluvnej úprave uvádza do života Európsku občiansku iniciatívu

2009: Na začiatku svojho druhého mandátu predseda Európskej komisie J. M. Barroso označuje podporu európskeho občianstva a participácie za svoju jasnú politickú prioritu

2010: Prvá správa o občianstve (Odstránenie prekážok práv občanov EÚ), ktorú prekladá eurokomisárka zodpovedná za otázky súvisiace s občianstvom, Viviane Redingová

2012: Európsky parlament žiada, aby bol rok 2013 vyhlásený za Európsky rok občanov. Tematický rok má zlepšiť informovanosť ľudí o ich právach v EÚ.

2012: Verejná konzultácia

2013: Druhá správa o občianstve vydaná počas Európskeho rok občanov. Mapuje pokrok v otázkach občianstva od roku 2010 a prináša 12 nových iniciatív.

Zhrnutie

Občanom Európskej únie je podľa právnej definície každý občan členského štátu Európskej únie. Znamená to, že je naviazané na občianstvo národného štátu a neexistuje samé osebe. De facto tak o občianstve EÚ rozhodujú členské štáty tým, akou politikou riadia udeľovanie národného občianstva. Špecifickým prípadom môžu byť zámorské teritóriá.

Nad rámec práv (a povinností) vyplývajúcich z národného občianstva, prináša európske občianstvo jednotlivcovi súbor ďalších práv garantovaných zakladajúcimi zmluvami EÚ. Z európskeho občianstva vyplývajú iba práva, nie povinnosti (napríklad neexistuje žiadne platenie daní, vojenská služba a pod).

Európska únia nevydáva identifikačné doklady ani pasy. Cestovné pasy pre občanov EÚ však zdieľajú podobný dizajn – obal je (približne) bordovej farby, nesie okrem názvu krajiny nápis Európska únia. Majú tiež niektoré spoločné bezpečnostné biometrické prvky.

Do prijatia Maastrichtskej zmluvy v roku 1992 zaručovalo právo Európskych spoločenstiev (ES) voľný pohyb pre pracovníkov, nie však všeobecne pre všetkých (Od roku 1951 pre pracovníkov v odvetia uhlia a ocele a od 1957 pre ostatné sektory).

V 80. rokoch do výkladu týchto ustanovení zasiahol Európsky súdny dvor. Ten vo viacerých rozsudkoch konštatoval, že ustanovenia o voľnom pohybe nemožno vykladať úzko, ale majú širší socioekonomický význam. To znamená, že osoba sa môže naprieč hranicami presúvať hoci len preto, že chce zlepšiť svoj životný štandard. Súd tak každému občanovi členského štátu EÚ zaručil ochranu pred diskrimináciou pri migrácii. Maastrichtská zmluva potom zahrnula tento súdny výklad do primárneho práva EÚ.

Popri ekonomicky ladených právach disponuje občan EÚ aj politickými právami. Ich spoločný výpočet je nasledovný:

  • Právo voliť a kandidovať vo voľbách do Európskeho parlamentu v ktoromkoľvek členskom štáte EÚ
  • Právo voliť do orgánov regionálnej samosprávy v tom členskom štáte, kde má občan trvalý pobyt
  • Právo na prístup k dokumentom inštitúcií EÚ
  • Právo obrátiť sa s petíciou na Európsky parlament alebo európskeho ombudsmana
  • Právo kontaktovať európske inštitúcie v ktoromkoľvek z oficiálnych jazykov EÚ a dostať odpoveď v tom istom jazyku
  • Právo slobodného pohybu a pobytu na území iných členských štátov (súčasť slobôd jednotného trhu)
  • Právo slobodného pohybu pracovnej sily (súčasť slobôd vyplývajúcich z jednotného trhu) – vzťahuje sa na právo pracovať na akejkoľvek pracovnej pozícii (vrátane pozície v štátnej službe, okrem špecifických výnimiek). Toto právo zahŕňa aj ochranu pred diskrimináciou na báze národnej príslušnosti. Slobodný pohyb za prácou upravuje široká škála sekundárnej legislatívy (smernice).  Pozn: pri pristúpení nových členských krajín v roku 2004 a 2007 si staršie členské krajiny uplatnili tzv. prechodné obdobia, počas ktorých bolo toto právo na určitý vopred dohodnutý čas obmedzené. (maximálne 7 rokov) 
  • Právo na konzulárnu ochranu diplomatickými alebo konzulárnymi úradmi ktoréhokoľvek členského štátu v tretích krajinách (prípade, že Slovensko v danom štáte nemá svoje diplomatické zastúpenie)

Otázky

V rámci prípravy Druhej správy o občianstve na rok 2013 si Európska komisia vypracovala správu z verejnej konzultácie, vrátane sumárov inputov z jednotlivých krajín.

Za Slovensko sa do online zberu údajov zapojilo 77 respondentov z celkového počtu viac ako 11 tisíc.

V dotazníku sa ich pýtali na hlavné skúsenosti s cestovaním, životom v zahraničí, na problémy pri bežných životných situáciách počas pobytu v inej členskej krajine.

V poslednej časti sa pýtali na to aká by mala byť, opísané vlastnými slovami EÚ v roku 2020, tu sú vybrané citácie:

  • „Chcel by som žiť v pokojnej, prosperujúcej a ekologickej EÚ, ktorá je súčasťou pokojného, prosperujúceho a ekologicky sa správajúceho sveta.
  • „Bezpečnú, hospodársky a sociálne silná únia.“
  • „Ekonomicky a politicky stabilná, silná a životaschopná, bez sociálnych problémov. Miesto, ktoré by každý ne-Európan európskym občanom závidel.“
  • „Bol by som za viac federatívnu EÚ, kde by sa dalo zúčastniť sa na skutočne európskej politickej diskusii s európskymi politickými stranami.“

Zároveň Komisia navrhla 12 nových úprav, ktoré majú proaktívne občanom uľahčovať čo najširšie využívanie práv vyplývajúcich z občianstva EÚ. Dôraz tak už nie je len na odstraňovaní prekážok ale Komisia chce poskytnúť proaktívnu pomoc. 

Nosné opatrenia sú tie, ktoré sa venujú problémom pri migrácii za prácou, štúdiom či praxou. Komisia navrhuje rozšíriť práva ľudí, ktorí si hľadajú zamestnanie v inom členskom štáte na poberanie podpory v nezamestnanosti z krajiny pôvodu, pokým si hľadajú zamestnanie, a to počas doby dlhšej ako súčasné tri mesiace. Toto opatrenie podľa Komisie naberá na význame pri súčasných problémoch EÚ s nezamestnanosťou mladých ľudí.

Posilniť chce európske služby zamestnanosti cez sieť Eures a lepšie občanov chrániť pred dvojitým zdanením.

Pri absolvovaní stáži zase Komisia navrhuje, aby existovali presnejšie zadefinované práva a povinnosti oboch strán, aby stážisti neboli využívaní ako neplatení zamestnanci.

Byrokraciu pri mobilite má uľahčiť jednoduchšie uznávanie povolení na pobyt a vydávanie dobrovoľných európskych preukazov totožnosti. Zjednodušiť by sa malo aj uznávanie o technickej kontrole auta.

Ľudia so zdravotným postihnutím, ktorých je v EÚ 80 tisíc, by zase pri cestovaní uľahčilo situáciu, ak by ich preukaz ZŤP bol uznávaný naprieč EÚ a oprávňoval k rovnakým úľavám (prístup k doprave, cestovnému ruchu, kultúre a aktivitám vo voľnom čase).

V kategórii zraniteľných občanov sa chce Komisia povenovať ich procesným právam, napríklad v prípade, že sú deti obvinené zo spáchania trestného činu.

Komisia reaguje aj na stále nie bezproblémové fungovanie jednotného trhu. Navrhuje preto zlepšiť riešenie cezhraničných spotrebiteľských sporov v rámci online maloobchodu. Kupujúci by mal byť schopní domôcť sa vrátenia peňazí za krátky čas.

Eurokomisia zvažuje vytvorenie centrálneho online nástroja, ktorý by vedel občanov usmerniť či sa pri konkrétnom probléme majú obrátiť na miestnu, národnú alebo európsku úroveň.

Chce tiež ukončiť prax, pri ktorej členské štáty de facto trestajú svojich občanov za mobilitu tým, že stratia právo voliť v národných voľbách.

Vaša Európa

Európska komisia prevádzkuje vlastnú stránku "Vaša Európa", kde sa snaží zhromaždiť všetky užitočné informácie. Poskytuje rady ako postupovať pri riešení životných situácií v inom členskom štáte  (cestovanie, práca, dôchodok, auto, vzdelávanie, zdravotná starostlivosť, spotrebiteľské otázky. Špeciálne sa venuje aj podnikateľom a ich najčastejším otázkam – začiatku podnikania v zahraničí, daňovým otázkam, cezhraničnému predaju, financovaniu, prístupu k verejnému obstarávaniu a podobne.

Europe Direct

Na Slovensku, podobne ako v ostatných členských krajinách EÚ, funguje sieť 12 informačných centier Europe Direct: Nitra, Trenčín, Komárno a Senica, Žilina, Banská Bystrica a Lučenec, Poprad, Prešov, Košice, Spišská Nová Ves a Trebišov.

Jej úlohou je poskytovať všeobecné informácie o záležitostiach EÚ, odpovedať na otázky o politikách Európskej únie, poskytovať praktické informácie, napríklad ako zabezpečiť uznanie vysokoškolského diplomu v zahraničí alebo ako podať sťažnosť v prípade nebezpečných výrobkov, sprostredkovať kontaktné údaje príslušných organizácií, ktoré by chceli osloviť a môžu tiež odporúčať  na prekonanie.

Kontaktovať ich je možné mailom či telefonicky.

Európska občianska iniciatíva

Lisabonská zmluva zaviedla prvú možnosť občianskej legislatívnej iniciatívy na nadnárodnej úrovni. O „Európskej občianskej iniciatíve“ hovorí (čl. 11. Zmluvy o EÚ):

„Občania Únie, ktorých počet dosiahne najmenej jeden milión a ktorí sú štátnymi príslušníkmi významného počtu členských štátov, sa môžu ujať iniciatívy a vyzvať Európsku komisiu, aby v rámci svojich právomocí predložila vhodný návrh vo veciach, o ktorých sa občania domnievajú, že na účely uplatňovania zmlúv je potrebný právny akt Únie.“

Všetky ostatné podrobnosti zadefinovalo špeciále nariadenie nová legislatíva. Už dnes sú minimálne dve registrované občianske iniciatívy, ktoré splnili základné formálne požiadavky. Jedna sa týka prístupu ľudí k vode a sanite a druhá sa týka etických aspektov výskumu a rozvojových projektov financovaných z rozpočtu EÚ. Európska komisia sa bude musieť do konca roka vyjadriť, či na základe nich predloží legislatívny návrhy.

Program Európa pre občanov

Európa pre občanov alebo (Europe for citizens) je komunitárny program EÚ v rozpočtovom období 2014-2020 na podporu aktívneho občianstva v európskom kontexte. Program podporuje celý rad aktivít, ktoré prispievajú k zapojeniu občanov a organizácií do procesu európskej integrácie.

Miestne a regionálne orgány a neziskové organizácie môžu získať podporu na diskusné podujatia, konferencie, workshopy, umelecké dielne, športové podujatia, štúdie a iné občianske aktivity rôznorodého charakteru.

Ciele programu je priblížiť Európu k občanom, a tak zvýšiť ich pocit zodpovednosti za Európsku úniu, podporovať vzájomné porozumenie a toleranciu medzi občanmi Európy, rozvíjať  povedomie európskej identity založenej na spoločných hodnotách, histórii a kultúre, podporovať pocit občianstva Európskej únie, zvyšovať povedomie o histórii a kultúre ostatných európskych národov  podporovať interakciu medzi občanmi a organizáciami občianskej spoločnosti. 

V novom programovom období bude tieto aktivity zastrešovať nový, združený program. 

Občianstvo „zdola“

  • „Ak sa tureckí občania snažia domôcť svojich základných práve pred Európskym súdom pre ľudské práva, nekonajú náhodou ako európski občania?
  • Ak žiadatelia o azyl spoločne s Rómami žiadajú viac politických práv a ukončenie diskriminácie, nekonajú náhodou ako európski občania?
  • Keď sa vedie v Európe kampaň proti prostitúcii a organizácie zorganizujú demonštráciu, nekonajú ako európski občania aj keď nepoužívajú formálne kanály politickej angažovanosti?“

Takéto otázky si položili výskumníci z Open University v rámci výskumného projektu Enacting European Citizenship financovaného zo 7. Rámcového programu. Snaží sa spochybniť predstavu, že je len jeden spôsob, ako byť európskym občanom a ako prispievať k formovaniu Európy.

Podľa týchto akademikov európska integrácia nemôže byť len o udeľovaní práv „zhora“ ale aj o posilňovaní angažovaného občianskeho aktivizmu zdola. Inými slovami, európske občianstvo nemôže byť len právny status.

Výskum ukázal, že európske občianstvo sa nedá redukovať na občianstvo EÚ a že aktívne občianstvo sa nedá zúžiť na formálne interakcie cez existujúce inštitucionálne kanály. Sledoval nové formy občianskej mobilizácie, napríklad hnutie Indignados ale aj pohyby v arabskom svete.

Niektoré asociácie napríklad tiež tvrdia, že by sa európske občianstvo nemalo viazať na občianstvo členského štátu ale tento štatú by mal byť priznaní aj občanom tretích krajín, ktorí majú v EÚ trvalý pobyt.

Priamy dialóg

Zástupcovia Európskej komisie sa pravidelne zúčastňujú na podujatiach, kde diskutujú s občanmi vo formáte Citizens´Dialogue.

Na Slovensku sa takáto interaktívna diskusia pod názvom Dialóg Európa bude konať v Košiciach 5. októbra 2013 s podpredsedom Európskej komisie Marošom Šefčovičom a predsedom vlády SR Robertom Ficom. Konať sa bude o 16 hod. v priestoroch Kunsthalle na Rumanovej 1 v Košiciach.

Témami tejto diskusie budú „Kríza – Aké riešenia ponúka Európa?“ a „Budúcnosť európskej integrácie.“ Podujatie bude možné sledovať online a tiež sa zapojiť otázkami cez aplikáciu sli.do. 

Pozície

„Občianstvo EÚ je takým korunovačným klenotom európskej integrácie. Pre politickú úniu je tým, čím je euro pre hospodársku a menovú úniu. Dnešná správa o občianstve EÚ kladie občanov do stredobodu pozornosti,“ uviedla podpredsedníčka Komisie a komisárka EÚ pre spravodlivosť Viviane Redingová.

„Občianstvo EÚ sa vyvíjalo od roku 1993, kedy bolo po prvýkrát zahrnuté v zmluvách – ešte stále však nie je na ideálnej úrovni: ľudia sa pri uplatňovaní svojich práv v každodennom živote neustále stretávajú s prekážkami. Každý rok dostávame od občanov viac ako milión otázok k témam súvisiacim s ich právami. Práve preto dnes prijímame opatrenia na posilnenie občianskych práv v bežných situáciách, ako sú hľadanie práce, nakupovanie on-line alebo účasť na európskom procese rozhodovania.“

REKLAMA

REKLAMA