Francúzske predsedníctvo

„Niečo nie je s Európskou úniou v poriadku“. S takýmto vyhlásením odštartoval prezident Nicolas Sarkozy šesťmesačné Francúzske predsedníctvo EÚ.

Pozadie

Nicolas Sarkozy varoval na začiatku francúzskeho šéfovania v Únii pred stratou dôvery občanov v projekt Európskej únie. Jedným z leitmotívov predsedníctva je “zmieriť Európu s francúzskymi občanmi”. Európska únia sa ocitla v paradoxnej situácii, kedy ju z problémov spôsobených írskym “nie” ťahá krajina, ktorá v roku 2005 odmietla v referende takmer totožný text Ústavnej zmluvy.

Pod heslom “viac ochranárska EÚ”, Paríž s predstihom oznámil priority svojho Predsedníctva, ktoré zahŕňajú obasť energetiky, klimatických zmien, imigrácie, obrany či reformy Spoločnej poľnohospodárskej politiky. Mnoho energie však bude musieť investovať do udržania inštitucionálnej reformy EÚ pri živote.

Oficiálne preberanie žezla sa uskutočnilo v slovinskom meste Nova Gorica, kde slovinský minister zahraničných vecí Dmitrij Rupel symbolicky predstavil svojho nástupcu, francúzskeho šéfa diplomacie Bernarda Kouchnera. “Dnes Slovinsko predáva Európsku úniu Francúzom. Musím povedať, že v okamihu, keď vám ju predávam, je v dobrom stave”, povedal Rupel Kouchnerovi. “Nuž povedzme radšej, že je v priemernom stave”, reagoval na Rupelove slová Kouchner. Francúzom často vyčítali v jednaní s partnermi aroganicu a tendencie konať jednostranne. Pri vedení 27-člennej Únie si však bude musieť Paríž hľadať spojencov.

Otázky

  • Lisabonská zmluva

Určite to nie je po prvý krát, čo agendu predsedníckej krajiny narušil nečakaný vývoj v nejakej oblasti. Pre Paríž sa škrtom cez rozpočet stalo írske referendum. Pôvodne sa očakávalo, že sa pod vedením Francúzska bude diskutovať aj o personálnom obsadení hlavných postov EÚ: stáleho predsedu Európskej rady a nového šéfa zahraničnej politiky. Nicolas Sarkozy je jedným z najvehementnejších zástancom tvrdenia, že v ratifikácii Lisabonskej zmluvy treba pokračovať. Absolvoval návštevu v Dubline, aby ako povedal, hlavne počúval, čo Íri hovoria. Predsedníctvo očakáva, že írska vláda príde s návrhom riešenia krízy do októbrového summitu EÚ.

  • Energetika a klimatické zmeny

Cena environmentálnej politiky

Európa stojí „chrbtom k stene“ v znižovaní emisií CO2 – musí dokázať, že je schopná byť lídrom v boji proti klimatickým zmenám a súčasne neohroziť svoju medzinárodnú konkurencieschopnosť, povedal 15. júla europoslancom francúzsky minister ekológie Jean-Louis Borlo.

Podľa ministra nebude proces „tak bolestivý, ako si myslíme“, netreba mať preto obavy z príliš vysokej ceny ochrany životného prostredia. Viacero členských krajín, na čele s Maďarskom, však žiada revíziu rozdelenia cieľov redukcie CO2 medzi členské krajiny. Tvrdia, že návrh predložený Komisiou ohrozuje ich ekonomiky.

Až na 30%

Borloo je však presvedčený, že klimaticko-energetický balík je „koherentný a vyrovnaný“. Potvrdil tiež predchádzajúcu výzvu, aby Európa zvýšila záväzok z 20% na 30% ešte pred prijatím globálnej klimatickej dohody v roku 2009.

Na otázku fínskeho europoslanca zo skupiny Zelených Satu Hassi, nakoľko bude Francúzske predsedníctvo skutočne tlačiť na sprísnenie limitov, však minister len vágne odpovedal, že úlohou Paríža nie je pretláčať nejaký francúzsky názor, ale zariadiť čo najlepšiu dohodu v Rade.

Borloo tiež pripustil obavy priemyslu pred konkurenciou z krajín s laxnejším prístupom k ochrane životného prostredia a Komisiu vyzval, aby pred októbrom 2008 identifikovala sektory, ktoré by mohli získať výnimku zo systému obchodovania s emisiami (EU ETS). V októbri bude o tejto otázke rokovať Rada ministrov energetiky aj životného prostredia.

Komisia však v tejto otázke vyčkáva – akékoľvek výnimky pre sektory chce určovať až po roku 2010, kedy bude jasný výsledok globálnych klimatických rokovaní.

Použitie fondov ETS

Podľa ministra Borloo by sa mali príjmy z predaja emisných povoleniek použiť na zlepšovanie energetickej efektívnosti budov, dopravy a v energetickom sektore.

Privítal tiež plán na financovanie vývoja technológií na zachytávanie a uskladňovanie uhlíka (CCS), ktorý presadzujú britský liberálny europoslanec Chris Davies, spravodajca k návrhu Komisie na geologické uskladňovanie CO2, a írsky konzervatívna europoslankyňa Avril Doyle, spravodajkyňa k návrhu revízie EU-ETS.

Davies a Doyle chcú poskytnúť 500 miliónov ton emisných povoleniek EU ETS, ktoré by boli inak rezervované pre potenciálnych nových členov systému, pre veľké prevádzky masovo využívajúce technológiu CCS. To by malo poskytnúť priemyslu dostatočné incentívy, aby sa prestal obávať vysokých nákladov zavádzania CCS.

Členské krajiny však zatiaľ nie sú ochotné poskytnúť fondy, ktoré získajú predajom povoleniek, na financovanie spoločných európskych projektov. A Doyle-Daviesov plán nebol technickými expertmi Rady prijatý práve nadšene.

Nie len biopalivá

Svojou požiadavkou na zvýšenie podielu obnoviteľných zdrojov v doprave na 10% Komisia „nutne nemyslela“ zvýšenie využívania biopalív, tvrdí Borloo. Zopakoval tak minulotýždňové vyhlásenie z neformálneho zasadnutia Rady ministrov, ktoré môže podľa pozorovateľov znamenať obrat v európskom postoji k biopalivám.

Do cieľa treba započítať aj elektrické vozidlá poháňané energiou z obnoviteľných zdrojov, ako je voda, vietor a pod.

Komisia je tak pod stále väčším tlakom, aby revidovala pôvodný plán zvýšenia objemu biopalív v palivách v doprave na 10%.

Pomoc životnému prostrediu

Ďalšie environmentálne plány europoslancom predstavila francúzska štátna tajomníčka pre ekológiu, Nathalie Kosciusko-Morizet. Paríž chce predovšetkým oživiť rozhovory o ochrane pôdy, štátna tajomníčka však spomínala aj obavy z nedostatku prírodných zdrojov a straty biodiverzity v EÚ.

V oblasti ochrany vôd bude Predsedníctvo riešiť prevenciu znečisťovania pesticídmi a chemickými látkami, pokrok chce dosiahnuť aj v Smernici o integrovanie prevencii a kontrole znečistenia (IPPC), ktorá má zabraňovať, resp. obmedzovať znečistenie z veľkých priemyselných podnikov.

  • Imigrácia

Predstava spoločnej imigračnej politiky spočíva o.i. v efektívnom systéme vracania ilegálnych imigrantov do krajiny pôvodu. Smernica, ktorá upravuje pravidlá, za akých sa tak má diať, bola minulý mesiac schválená Európskym parlamentom. Na silný odpor narazila v niektorých krajinách, napríklad v Latinskej Amerike. Nová imigračná politika EÚ by mala podľa francúzskych predstáv v budúcnosti zabrániť masovým amnestiám imigrantov, ako to pred pár rokmi urobila španielska vláda. Azylová politika by tiež mala byť harmonizovaná. Novým prvkom by malo byť udeľovanie tzv. modrej karty na prilákanie kvalifikovanej pracovnej sily z tretích krajín.

  • Obranná politika

Francúzsky prezident sa netají tým, že by podľa neho mala mať EÚ vlastné obranné kapacity, ktoré by jej v tejto oblasti zaručili samostatnosť. Zasadzuje sa preto napríklad za vytvorenie bojovej sily v počte 60 tisíc vojakov, ktorá by bola schopná operatívne riešiť úlohy. Veľkým plánom ale bránia dve veci: obava neutrálnych Írov z “militarizácie EÚ” a vlažný postoj Veľkej Británie. Kým Londýn je schopný dohodnúť sa na racionalizácii zbrojných výdavkov EÚ, nepáči sa mu myšlienka vytvorenia veliaceho centra európskych síl v Bruseli.

  • Únia Stredomoria

Z projektu Stredmorskej únie, ktorý Nicolas Sarkozy predstavil ešte počas svojej predvolebnej kampane sa po pripomienkach iných členských krajín stala Únia Stredmoria, do ktorej sa budú môcť zapojiť všetky členské krajiny EÚ, kedže bude financovaná so spoločných zdrojov. Pôvodná predstava francúzskeho prezidenta bola, že by sa k projektu mali pridať len krajiny, ktorých pobrežie obmýva Stredozemné more.

Vznik únie štátov EÚ a krajín na južnom pobreží Stredozemného mora by mal prispieť k jednote v heterogénnom regióne, ktorého južnú časť charakterizujú konfliky a nepomer bohatstva v porovaní so severnými európskymi susedmi. Partnerstvo chce byť novým impulzom pre posilnenie spolupráce prostredníctvom prioritných projektov, ktoré by mali viesť k solidarite medzi participujúcimi krajinami. Štruktúra Únie založená na zdieľanom predsedníctve medzi severom a juhom by mala prispieť k pocitu spolupatričnosti. Summity na najvyššej úrovni sa budú konať každé dva roky.

Inaguračný summit odhalil niektoré sporné body, napríklad ako sa budú prioritné projekty financovať ako aj to, kde bude sídliť stály sekretariát. Riešenie týchto otázok zostane na pleciach ministrov zahraničia, ktorí sa majú stretnúť v novembri. Pre Francúzsko bol júlový summit v Paríži diplomatickým úspechom. Podarilo sa mu priviesť za jeden stôl izraelského premiéra Ehuda Olmerta, sýrskeho prezidenta al-Assada a prezidenta Palestínskej samosprávy Mahmúda Abbása pri zachovaní zdania jednoty. Stretnutiu spolupredsedali Nicolas Sarkozy a egyptský prezident Husni Mubarak, ktorý pochváli arabské štáty za to, že sa rozhodli pre účasť na summite, čím podľa jeho slov urobili „gesto mieru“.

„Sme si istí, že otvorenie novej strany v tejto spolupráci nás privedie bližšie k mieru“, citovala Mubaraka agentúra AFP. Svetovými médiami preletelo najmä vyjadrenie izraelského premiéra Olmerta, ktorý vyhlásil, že „sme k mierovej dohode bližšie než kedykoľvek predtým“. Spoločná deklarácia z parížskeho summitu hovorí, že zúčastnení sa budú snažiť o „vzájomne a efektívne overiteľnú blízkovýchodnú zónu bez zbraní hromadného ničenia“, vrátane jadrových, chemických a biologických zbraní a ich nosičov.

Ďalším momentom, kedy Francúzi slávili úspechy na diplomatickom fronte bolo, keď sa mimo agedny summitu podarilo priviesť k rozhovorom lídrov Sýrie a Libanonu. Tí sa dohodli, že po prvýkrát po 60 rokoch odkedy obe krajiny získali nezávislosť od koloniálneho Francúzska, otvoria veľvyslanectvá Sýria v Bejrúte a Libanon v Damasku.

Francúzsko využilo summit aj na vylepšenie vzťahov s Tureckom, ktoré sú vlažné kvôli opakovaným Sarkozyho výpadom proti tureckým ašpiráciám na členstvo v Európskej únii. Francúzsky prezident prisľúbil tureckému premiérovi Erdoganovi, že zo svojej pozície nebude blokovať prístupové rozhovory, ktoré odštartovali v roku 2005. Obavy Turecka mala rozptýliť aj formulácia v záverečenej deklarácii, ktorá hovorí, že Únia Stredmoria je nezávislá od politiky rozširovania EÚ a predvstupového procesu.

Medzi prioritné projekty lídri zaradili šesť hlavných oblastí:

  • vyčistenie Stredozemného mora,
  • infraštrukúra,
  • siete ochrany civilného obyvateľstva,
  • podpora využitia solárnej energie v južných krajinách,
  • Stredmorská univerzita a 
  • program na podporu malých a stredných podnikov.

V nasledujúcich rokoch by mohol pribudnúť ešte manažment vodných zdrojov. Financovanie a spôsob implementácie projektov bude na programe dňa až v neskorších štádiách.

  • Reforma Spoločnej poľnohospodárskej politiky

Rok 2008 je rokom tzv. “zdravotnej prehliadky SPP”, na ktorej sa EÚ dohodla počas vyjadnávania finančného rámca na roky 2007-2013. Dikusia o návrhoch Komisie sa bude konať v septembri 2008. Francúzi, ako jedni z najväčších prijímateľov poľnohospodárskej pomoci, pravdpodobne nebudú presadzovať radikálnejšie škrty vo výdavkoch aj v dôsledku stúpajúcich cien potravín a snáh o zabezpečnenie ich dostatku. Ako sa nechal počuť zodpovedný minister Michele Barnier: “Nemôžeme nechať otázku nasýtenia ľudí na dobrú vôľu trhu.”

  • Rozširovanie

Diskusia o hraniciach Európy je už dlho Sarkozyho témou. Je o ňom známe, že Turecko v Únii nechce a francúzsky parlament odsúhlasil zákonnú požiadavku referenda o tureckom členstve v EÚ. Francúzi najnovšie presadzujú prestávku v akomkoľvek rozširovaní, pokým si Únia nevyrieši otázky vnútorného fungovania.

  • Ekonomika

Riešenie svetovej finančnej krízy, vysoké ceny ropy a potravín – to sú hlavné ekonomické oblasti, na ktoré sa Francúzsko ako predsednícka krajina EÚ sústredí. Potvrdila to francúzska ministerka financií Christine Lagarde počas vystúpenia pred poslancami Európskeho parlamentu 15. júla.

Francúzi sa v Rade neúspešne snažili presadiť nižšiu DPH na pohonné hmoty, aby tak zmiernili tlak na dopravcov i motoristov. Ministerka Lagarde v EP vyhlásila, že tému sa pokúsia znovu oživiť len v tom prípade, ak sa na tom dohodnú všetky členské štáty. V oficiálnom programe francúzskeho predsedníctva sa uvádza, že Pariž sa „bude snažiť posunúť ďalej diskusiu o zmenách v oblasti zdaňovania pohonných hmôt.“

Sarkozy v minulosti kritizoval spôsob, akým sa ECB vyrovnávala s krízou na finančných trhoch, ktorá podľa neho nahrávala špekulantom. Francúzska šéfka financií uistila poslancov, že nedávne vyjadrenia Nicolasa Sarkozyho neznamenajú snahu oslabiť nezávislosť ECB. Francúzsky prezident pred plénom EP povedal, že je v poriadku pýtať sa „čo je správna menová a politika?“ a „aký je dobrý kurz? Prezident Sarkozy tvrdí, že jediné, čo chce, je otvorenejšia debata o niektorých témach. Francúzi tiež avizovali, že sú ochotní zregulovať finančné inštitúcie, pokiaľ nezvýšia trasparentosť napríklad zverejňovaním informácií o stratách, ktoré utrpeli. 

Paríž chce budovať „zelenú ekonomiku.“ Prechod na nizko emisné  hospodárstvo je „hlavnou príležitosťou pre európsky priemysel.“ Výhody pri tom nespočívajú len v ušetrených nákladoch: „Európa môže realizovať tento prechod a premeniť ho na konkurenčnú výhodu tým, že bude presadzovať nízko emisné technológie, definovať spoločné ekologické štandardy a stimulovať dopyt,“ uvádza sa v programe predsedníctva. Európa by mala byť lídrom v environmentálnom ťažení vo svete, čo Francúzsko podporuje aj svojimi iniciatívami v oblasti energetiky a daní.

Nicolas Sarkozy sa netají kritikou liberálneho postoja európskeho komisára Petra Mandelsona počas rokovaní o uvoľnení bariér svetového obchodu na pôde WTO v rámci rokovaní z Doha. Pred poslancami EP však vyhlásil, že Európania „majú právo očakávať od EÚ ochranu (protection) ale nie protekcionizmus (protectionism).“

  • Daňová harmonizácia

Paríž sa úplne nevzdal svojich plánov podporovať vznik konsolidovaného daňového základu pre firmy v EÚ (CCCTB), ale nebude tlačiť na ostatné členské štáty, aby ho podporili. Vyhlásila to francúzska ministerka financií Christine Lagarde v rozhovore pre Financial Times: “Téma je stále aktuálna, ale nebudeme ju veľmi tlačiť.” Íri skutočne uvádzali strach zo straty daňovej suverenity ako jeden z dôvodov, pre ktorý Lisabonskú zmluvu odmietli. Írsko má najnižší a Francúzsko naopak najvyšší daňový základ z príjmov právnických osôb.

  • Kohézna politika

V kohéznej politike sa Francúzske predsedníctvo zameria na prípravu jej základných línií v období po roku 2013 a prijatie Lisabonskej zmluvy, ktorá k cieľu Únie „hospodárska a sociálna kohézia“ pridáva cieľ „teritoriálna kohézia“.Program obsahuje v oblasti kohéznej politiky päť hlavných tém:

  • kohézna politika a územné plánovanie
  • mestský rozvoj a bývanie
  • Európsky sociálny fond
  • územné riadenie a miestne a regionálne vlády
  • najvzdialenejšie regióny

Francúzske predsedníctvo chce tiež pokračovať v teritoriálnej agende Lipskej charty o trvalo udržateľných európskych mestách. Špecificky plánuje navrhnúť kritériá hodnotenia udržateľnosti miest, založené na technických kritériách a operačných indikátoroch.

Kľúčovými podujatiami budú konferencia o budúcnosti kohéznej politiky v Paríži (30.-31. október 2008) a neformálne ministerské stretnutie v Marseille (24.-26. november). Diskusie sa sústredia na územnú kohéziu a budúcnosť politiky po roku 2013.

  • Zdravie

Priority Francúzskeho predsedníctva v oblasti zdravia sa dajú zhrnúť do piatich oblastí: bezpečnosť potravín, zdravé starnutie, cezhraničná zdravotná starostlivosť, alkohol a tabak a napokon lieky. Európsky parlament o nich informovala francúzska ministerka zdravotníctva Roselyne Bachelot.

Paríž sa chce zamerať na oblasti, v ktorých je pridaná hodnota riešení na európskej úrovni nepopierateľná, povedala Roselyne Bachelot Výboru pre životné prostredie, verejné zdravie a bezpečnosť potravín v EP.

Pokiaľ ide o bezpečnosť potravín, cieľom je preskúmať, ako členské štáty napredujú napríklad v miere prípravy na boj proti vtáčej chrípke a pokračovať v reforme Európskeho úradu pre bezpečnosť potravín (European Food Safety Authority).

Program Francúzskeho predsedníctva EÚ zdôrazňuje najmä problémy “bezpečnosti potravín, zdravia zvierat a ochrany rastlín”. Pokračovať chcú v práci na legislatívnom balíčku o pesticídoch, plánujú posilniť kontroly bezpečnosti dovážaných poľnohospodárskych produktov a zreformovať veterinárnu politiku.

Takzvané zdravé starnutie upriamuje pozornosť na boj proti degeneratívnym chorobám ako je Alzheimerova choroba, ktorá može byť v starnúcej európskej populácii v budúcnosti veľkým problémom. Výsledkom úsilia Francúzov by mohol byť akčný plán EÚ pre boj s Alzheimerovou chorobou, ktorý by sa zameral na spoločný výskum a zlepšenie kvality života ľudí postihnutých týmto ochorením.

Návrh úpravy cezhraničnej zdravotnej starostlivosti, ktorý Komisa nedávno predstavila bude predmetom špeciálneho ministerského stretnutia v Paríži, 13. a 14. októbra, informovala poslancov Bachelot.

Francúzi sa chcú venovať aj dvom problémom neodmysliteľne spojeným s životným štýlom Európanov: alkoholu a tabaku. Predsedníctvo sľubuje, že bude pracovať na oznámení Komise o priestoroch bez cigaretového dymu, ktorá sa očakáva túto jeseň.

Nové Predsedníctvo má na stole aj niekoľko otázok spojených s liekmi, napríklad tzv. farmaceutický balíček, ktorého prijatie Komisiou sa očakáva v novembri tohto roka. Ten sa týka hlavne dohľadu nad liekmi, informovanosti pacientov a problému falšovania liekov.

Práve falšovanie liekov by malo byť predmetom diskusií ministerského fóra naplánovaného na 2. októbra. Fórum preskúma prácu posledných troch rokov v oblasti liekovej cenotvorby, efektívnosti liečiv a informovanosti pacientov.

Pozície

Ján Hudacký (EPP-ED): „Osobne ma zaujali tri priority francúzskeho predsedníctva. V oblasti Rast a pracovné miesta je to predovšetkým dôraz na podporu malého a stredného podnikania a ich účasti na verejnom obstarávaní, čo môže na jednej strane pomôcť malým podnikom participovať na veľkých verejných projektoch a na druhej strane podporiť rast zamestnanosti v krajinách EÚ. Dobrým príkladom takéhoto prístupu je program Galileo, kde malé a strené firmy môžu mať účasť na konkrétnych projektoch až do výšky 40% projektového rozpočtu.

Druhou významnou oblasťou je Udržateľný rast a inovácie. Aj napriek proklamáciám  francúzskeho predsedníctva byť v jednej línii s návrhmi komisie, resp. schválenými návrhmi EP, v oblasti klímy a energetiky môžme predpokladať, zmenené prístupy, ktoré však môžu viesť k stanoveným cieľom. V návrhu 3. Energetického balíčka sa dá predpokladať snaha o širší kompromis, týkajúci sa tzv. tretej cesty. V súvislosti s riešením klimatických zmien a tzv. low carbon economy to bude snaha presadiť riešenia prostredníctvom nových technológií založených na technologickom rozvoji a inováciách.

V oblasti daní musím konštatovať negatívny trend, teda oprášiť myšlienku harmonizácie základu daní z príjmov, čo bude mať s najväčšou pravdepodobnosťou len negatívny dopad na konkurencieschopnosť ekonomiky EÚ v globálnom konkurenčnom prostredí.“

Peter Štastný (EPP-ED): „Sarkozyho Francúzsko má ambiciózne plány v rôznych oblastiach. I keď ako priority si dali energie a klimatické zmeny, prisťahovalectvo, bezpečnosť a poľnohospodárstvo, čakajú ich ďalšie seriózne výzvy. Ekonomický útlm, inflačné tlaky, otvorená zóna krajín Stredozemného mora, ich predstavy o úlohe Európskej Centrálnej Banky, ale hlavne to bude Lisabonská zmluva a jej konečné vyriešenie. To všetko sú závažné, ale i dlhodobejšie témy. Som rád, že tak ako Nemci i Francúzi zaručujú kontinuitnú dohodu so Švédmi a Čechmi, ktorí ich budú nasledovať. Za kľúčové z týchto dôležitých tém považujem jasný plán ako dotiahnuť Lisabonskú zmluvu do úspešného konca. To by sa malo udiať na jeseň ešte počas francúzskeho predsedníctva.“

Anna Záborská (EPP-ED): „Ambicióznym plánom Francúzska, ktoré dnes preberá predsedníctvo Európskej únie, cieľom ktorých je riešenie globálnych zmien klímy, rastúce ceny energií, otázky imigrácie, európskej obrany a poľnohospodárstva, pribudol po neúspešnom Írskom referende ďalší – budúcnosť Európskej únie.

Francúzsko sa tak aj keď nechcene, o to viac odhodlane, ocitlo pred riešením inštitucionálnych otázok Európskej únie. Očakávam, že francúzske predsedníctvo bude o dôvodoch odmietnutia zmluvy citlivo rokovať s menšími Írmi. Niečo už naznačuje pripravovaná cesta Francúzskeho prezidenta Sarkozyho do Dublinu. Bolo by veľmi smutné, pokiaľ by skvelý projekt Európskej únie stroskotal práve na nedokonalostiach Lisabonskej zmluvy.

Veľkou výzvou francúzskeho predsedníctva je tak po neúspešnom referende v Írsku, priblíženie Európskej únie jej občanom. Francúzsko ako zakladajúci člen Európskej únie má na to všetky predpoklady. Nechajme sa prekvapiť, akým spôsobom sa o to Francúzsko pokúsi.

V oblasti vonkajších vzťahov očakávam vytvorenie Stredomorskej únie. V tejto oblasti je v poslednej dobe práve Francúzsko hnacím motorom. Môže sa tak výrazne posilniť medzinárodno – politické postavenie Európskej únie v oblasti stredozemného mora a Blízkeho východu. 

Domnievam sa, že všetky vytýčené ciele vzhľadom na ich šírku a časovú náročnosť presiahnu funkčné obdobie francúzskeho predsedníctva. Zároveň verím, že Francúzi využijú priestor a zasadia sa za ponechanie sídla Európskeho parlamentu v Štrasburgu.

Zita Pleštinská (EPP-ED): “Francúzske predsedníctvo musí podľa môjho názoru prispieť k čo najrýchlejšiemu vyriešeniu budúceho fungovania európskych inštitúcií a EÚ ako celku, ak chce naplniť svoje ambiciózne priority. Prijatím Lisabonskej zmluvy budú môcť inštitúcie pracovať efektívnejšie, transparentnejšie a demokratickejšie a EÚ bude môcť reagovať na výzvy ako energetická bezpečnosť, klimatické zmeny, imigrácia, obrana. Pokrok v týchto oblastiach bude ťažko dosiahnuteľný bez výraznejších inštitucionálnych zmien a bez posilnenia kompetencií EÚ. Veľkou výzvou bude prijatie energetického balíčka a opatrení v oblasti klimatických zmien a následné pripravenie medzinárodnej pozície EÚ. Východná dimenzia susedskej politiky by nemala zostať opomenutá voči EUROMED, predovšetkým štáty strednej a východnej Európy budú podľa môjho názoru presadzovať rovnocenné partnerstvo východných a južných susedov.“

Podľa Árpáda Duku-Zólyomiho (EPP-ED) má Francúzsko, ako vplyvný člen EÚ, dobré predpoklady na to, aby v niektorých z strategických otázok dosiahlo pokrok v prospech celej európskej spoločnosti. „Treba dodať, že ani taký silný členský štát Únie, aké je Francúzsko, nemôže konať bez dôkladnej prípravy a komunikácie svojich plánov. Je pozoruhodným  elementom, že Francúzsko namiesto tradičnej francúzsko-germánskej osi pri hľadaní spojencov smeruje svoju pozornosť viac na východ. V máji podpísalo strategické partnerské dohody s Maďarskom,  Rumunskom a Poľskom, aby získalo jednoznačnú podporu týchto krajín  pre priority francúzskeho predsedníctva EÚ.“  

„Ohľadne priorít Francúzska vo formovaní spoločnej imigračnej politiky, by som bol len mierne optimistický. Francúzsko má v úmysli presadiť svoje plány na vytvorenie komplexnej spoločnej európskej imigračnej politiky, kým značná časť členských štátov je za spoločné opatrenia len niektorých partikulárnych otázkach imigračnej politiky, akou je napr. azylová politika a ilegálna imigrácia. V týchto otázkach sa však môže dosiahnúť dohoda pomerne rýchlo.“

Pri realizácii svojich priorít bezpečnostnej politiky bude mať Francúzsko ťažšiu úlohu. Prezident Sarkozy má v pláne zvýrazniť otázky vlastnej európskej obrannej schopnosti. Hoci Sarkozy si myslel, že so schválením Lisabonskej zmluvy, ktorá dáva Vysokému predstaviteľovi pre spoločnú zahraničnú a bezpečnostnú politiku EÚ väčšie kompetencie, sa dohoda dosiahne ľahšie. Írske referendum však zatiaľ zkrížilo a zabrzdilo jeho predstavy.

Negatívny výsledok referenda v Írsku – v krajine, ktorá asi najviac ťažila z finančnej solidarity EÚ –  je však zčasti odpoveďou na vopred komunikované bezpečnostné priority Francúzska, nakoľko Íri tradične majú odmietavý postoj voči spoločným európskym obranným a bezpečnostným iniciatívam. Táto otázka, ako aj daňová suverenita krajiny boli použité v kampani oponentmi Zmluvy, a v tejto časti výsledok referenda ani len nebol reflexiou na obsah Lisabonskej zmluvy, čo je paradoxom, podobne ako aj fakt, že Íri sú koniec koncov eurooptimisti. „ (…)V kuloároch francúzskej zahraničnopolitickej elity sa šepká o tom, že o istých častiach Lisabonskej zmluvy sa bude musieť viesť s Írmi nové  rokovanie. Predstavy tejto malej krajiny v niektorých otázkach, akými sú isté daňové záležitosti, náboženské otázky, finančné podpory – budú témami ďalších intenzívnych rokovaní, kde francúzske predsedníctvo bude musieť spraviť ústupky.        

Milan Gaľa (EPP-ED): Jedným z najpozitívnejších krokov Francúzska vo vzťahu k Slovensku bude skutočnosť, že dňom začatia svojho predsedníctva v Rade zruší pracovné obmedzenia pre zamestnancov z krajín strednej a východnej Európy, vrátane Slovenska. Ako ukázali analýzy, obavy, že menej platení zamestnanci z týchto krajín ukrátia Francúzov o prácu boli zbytočné.

Podľa europoslanca Gaľu si Francúzsko zvolilo náročné oblasti. „Myslím, že bude závisieť na schopnosti Francúzov dohodnúť také rámce budúcich politík, ktoré budú akceptovateľné aj pre jednotlivých členov Únie.“

Francúzsko situáciu s ratifikáciou Lisabosnkej zmluvy nepodceňuje, podľa europoslanca dokazuje cesta prezidenta Nicolasa Sarkozyho do Írska už 11. júla. „Dokonca sa pripúšťa možnosť otvorenia niektorých častí zmluvy.“

Rastúce ceny pohonných hmôt a potravín, ktoré dominovali na poslednom summite EÚ budú celkom určite prioritou aj počas francúzskeho predsedníctva. Táto téma, podobne ako klimatické zmeny a príprava nového rámca po vypršaní platnosti Kjótskeho protokolu budú problematikami, o ktorých bude potrebné rokovať na medzinárodnej úrovni.

Milan Gaľa vidí ďalšie zahranično-politické zameranie Francúzskeho predsedníctva nasledovne: Transatlantické vzťahy s dôrazom na nového prezidenta USA, rozvoj vzťahov s Ruskom a snaha ovplyvniť udalosti v Kosove. Francúzsko bude podľa Milana Gaľu chcieť byť aktívne aj v krajinách Afriky a naplánovaný je aj summit EÚ s ďalším strategickým partnerom – Čínou.

„Šesť mesiacov predsedníctva krajiny v Rade EÚ nie je dlhá doba, no som presvedčený, že Francúzsko úspešne nadviaže na predchádzajúce predsedníctva. Od  Francúzska možno tradične očakávať vysokú efektivitu a predpokladám, že nadchádzajúce obdobie bude podobné.“

Vladimír Maňka (PES): „Pôvodnú agendu Francúzskeho predsedníctva ovplyvnilo írske referendum k Lisabonskej zmluve. Francúzi budú chcieť nájsť východiská z tejto situácie, aby sme nové, efektívne pravidlá, stihli uviesť do platnosti ešte pred budúcoročnými voľbami do Európskeho parlamentu. Cesta k tomuto cieľu vedie cez odbúravanie byrokracie a priblíženie EÚ k jej obyvateľom. K hlavným prioritám predsedníctva budú patriť klimatické zmeny, energetika a zmiernenie dopadov neustále rastúcich cien ropy, energií a potravín. Európsky parlament pred niekoľkými týždňami požiadal jednotlivé členské štáty a Komisiu, aby dôkladne zanalyzovali príčiny rastu cien potravín. Po týchto analýzach bude treba prijať potrebné opatrenia voči špekuláciám a riešiť hlavné príčiny nepriaznivého stavu.

Medzi priority Francúzskeho predsedníctva bude patriť aj otázka bezpečnejšej Európy pre jej obyvateľov, či boj proti terorizmu. Ďalej azylová a imigračná politika. Európska únia potrebuje ekonomických imigrantov pre udržanie svojho hospodárstva, na druhej strane však musia byť prijaté opatrenia na usmernenie migračných tokov, ktoré umožnia bezpečný a legálny vstup na európsku pôdu.

Irena Belohorská (NI): „Myslím si, že je (Nicolas Sarkozy, pozn. red.) nabitý elánom a rozhodne snahou vyviesť Európu z tejto situácie (po írskom referende, pozn. red)“, uvidla Belohorská v rozhovore pre EurActiv.sk, po návrate so stretnutia konferencie predsedov politických strán Európskeho parlamentu so zástupcami Francúzskeho predsedníctva.

“Ale jednoznačne, aj ja som poukázala na to, že už írske „nie“ je súčasťou Lisabonskej zmluvy. Tá zmluva totiž chce riešiť situáciu v Európe, kedy sa v 27-čke nemôžeme všetci dohodnúť na jednom postupe. Ja írske „nie“ neodsudzujem, ale beriem ho ako potvrdenie Lisabonskej zmluvy. Áno, majú na to právo povedať nie, ale teraz nie je na rade Francúzske predseníctvo, aby povedalo ako ďalej, teraz sú na rade Íri, aby povedali, čo chcú. Ale to, ako sa tu opakuje, a ja som to už počula aj na Slovensku, povedať, že pôjdeme podľa zmluvy z Nice, to som jednoznačne odmietla a myslím si, že to sa aj pánovi prezidentovi veľmi páčilo, keď som to povedala, lebo pre mňa je mŕtva zmluva z Nice. Tá hovorí len o vás, ale nie o nás. 

“Samozrejme, že sa upozorňovalo na niektoré záležitosti, ktoré oni chcú urýchlene ukončiť. Je to napríklad otázka postoja k európskym jednotkám, pretože vieme, že aj v rámci NATO má Francúzsko dosť jasný postoj. Síce spolupracujú ale sú dosť odmietaví. Oni dosť odmietajú americké vedenie. Je to aj otázka východných trhov a vzťahov s Ruskom, prešli sa všetky tieto témy.“

REKLAMA

REKLAMA