Kam smeruje EÚ?

Kríza v eurozóne naštartovala zmeny s väčším rozsahom ako predpokladala Lisabonská zmluva. Ich výsledkom bude iná únia než by si pred pár rokmi vedel ktokoľvek predstavil. Ako ďaleko až budeme ochotní zájsť?

Barroso EU vlajka (TASR)
foto: predseda EK José Manuel Barroso, zdroj: TASR/AP

Oficiálne práce na posilňovaní EÚ

Posledným oficiálnym vstupom do diskusie o budúcnosti EÚ je tzv. správa 4 predsedov (Herman Van Rompuy za Európsku radu, José Manuel Barroso za Európsku komisiu, Mario Draghi za ECB, Jean-Claude Juncker za Euroskupinu). Hovorí o  ceste k „skutočnej hospodárskej a menovej únii“. Lídrom členských štátov EÚ ju predložili v decembri 2012. Do určitej miery odrážala ambicióznejší a obsiahlejší dlhodobý plán, ktorý v novembri 2012 predstavil J. M. Barroso.

Správa 4 predsedov kladie dôraz na eurozónu a vytvára predpoklady pre posilnenie viacúrovňovej EÚ. V záveroch ale zdôrazňuje, že ďalší proces budovania HMÚ bude vychádzať z inštitucionálneho a právneho rámca EÚ a má rešpektovať integritu vnútorného trhu, ktorý presahuje eurozónu.

Bezprostrednou prioritu tohto plánu bolo posilnenie hospodárskeho riadenia a to v podobne balíka šiestich legislatívnych aktov (six-pack), fiškálnej zmluvy a balíka dvoch legislatívnych návrhov (two-pack).

Pokiaľ ide o ďalšie kroky, predseda Európskej rady v spolupráci s predsedom Európskej komisie a po konzultácii s členskými štátmi, sa zaviazal predložiť ďalšie možné opatrenia a časovo vymedzený plán na summite v decembri 2013.

Týkať sa majú štyroch okruhov:

Koordinácia národných reforiem – členské štáty budú vyzvané, aby v súlade s fiškálnou zmluvou všetky hlavné hospodárske reformy najprv prerokovali a vzájomne skoordinovali.

Sociálny rozmer eurozóny vrátane sociálneho dialógu.

Uskutočniteľnosť a fungovanie dohôd zmluvného charakteru o realizovaní štrukturálnych reforiem.

Mechanizmus solidarity na podporu štátov, ktoré tieto zmluvy uzavrú (niekedy nazývaný aj rozpočet pre eurozónu alebo fiškálna kapacita pre eurozónu)

Uvažuje sa aj o demokratickej legitimite týchto procesov. Pracovné materiály v zásade hovoria, že ani národné parlamenty, ani Európsky parlament nemôžu plne túto úlohu zastúpiť. K vytvoreniu parlamentu eurozóny síce priamo nevyzýva, ale zavedenie fiškálnej kapacity podľa bude vyžadovať zmeny v tomto ohľade. Detailný spôsob bude závisieť od viacerých záležitostí, či už zdrojov financovania, rozhodovacích procesov alebo rozsahu aktivít.

Skupina pre budúcnosť Európy

Popri tejto oficiálnej práci prebieha v EÚ širšia diskusia. V roku 2012 vznikla z iniciatívy nemeckého ministra zahraničia Guida Westerwelleho neformálna skupina ministrov, ktorá mala reagovať na výzvy pretrvávajúcej krízy suverénneho dlhu a zrýchľujúcich sa globalizačných procesov.

Integrovanejšia Únia je podľa 11 členov tejto skupiny, ktorá si hovorila "Skupina pre budúcnosť Europy", nástrojom ako efektívne obraňovať európske záujmy a hodnoty v multipolárnom svete.  

Ministri vypracovali na záver svojich stretnutí stručnú správu s odporúčaniami, pričom zdôrazňovali, že ide o ich osobné postoje a nie všetci zúčastnení súhlasia so všetkým, čo správa obsahuje.

Prvou prioritou je podľa nich zachovať najsilnejší symbol európskej integrácie – euro. Ministri sa snažia návrhy rozviesť reformu hospodárskej a menovej únie, ako sa začala „správou 4 predsedov“. Podporili  posilnenie ekonomického riadenia a ako nóvum aj väčšiu záväznosť koordinácie niektorých oblastí dôležitých z pohľadu ekonomického rastu a stability v eurozóne. Ministri by boli radi, keby boli niektoré dobrovoľné záväzky vyplývajúce z Paktu euro Plus záväzné. Samozrejmosťou je pre nich spoločný bankový dohľad so zapojením Európskej centrálnej banky.

Novinkou je aj žiadosť o väčšie zapojenie Európskeho parlamentu pri procesoch smerujúcich k posilneniu eurozóny. Európsky parlament by mala byť viac zaangažovaný aj do európskeho semestra (mäkkej koordinácie makroekonomických politík), pričom by mala mať šancu vyjadriť svoj názor ešte pred formulovaním odporúčaní, ktoré ovplyvňujú EÚ a eurozónu ako celok. Dnes to tak nie je.

Spolupráci medzi Európskym parlamentom a národnými parlamentmi by mohlo podľa ministrov pomôcť vytvorenie stáleho spoločného výboru.

Ministri a sa prihovárajú za reformu Európskej služby pre vonkajšiu činnosť (ESVČ – európska diplomacie). Viac rozhodnutí by sa v rámci spoločnej zahraničnej a bezpečnostnej politiky malo podľa nich robiť kvalifikovanou väčšinou. Posilnenie európskej obrannej dimenzie by podľa niektorých členov skupiny malo vyvrcholiť v spoločnej európskej armáde.

Posilnenie niektorých sektorálnych politík v EÚ si má vyžiadať aj zmeny v rámci Európskej komisie, ktorú musí zostať motorom komunitárnej metódy správy EÚ. Ako jedna z možností sa javí rozdelenie komisárov na dve úrovne „junior“ a „senior“. Politické skupiny v Európskom parlamente by zase mali pred európskymi voľbami nominovať svojich kandidátov na post predsedu Európskej komisie (to sa momentálne deje).

Niektorí ministri podporujú radikálnejšiu myšlienku, priamo voleného predsedu Európskej komisie, ktorý by si členov „de facto“ vlády EÚ vyberal podľa svojho uváženia. Európsky parlament by mal následne dostať právomoc zákonodarnej iniciatívy a druhú komoru, ktorá by reprezentovala členské štáty.

Podľa správy, je realistické očakávať, že akákoľvek zmena zmlúv bude problematická. Preto navrhuje, aby sa jej revízie mohli robiť so súhlasom „superväčšiny“ členských štátov a nie jednohlasne ako je to v súčasnosti. Výnimkou by malo byť len pristúpenie nových členských krajín.

Pod správou sú podpísaní ministri zahraničia Rakúska, Nemecka, Belgicka, Dánska, Francúzska, Talianska, Luxemburska, Holandska, Poľska, Portugalska a Španielska.

Viviane Redingová a Spojené štáty európske

Podpredsedníčka Európskej komisie Viviane Redingová (Luxembursko) ako jedna z mála top politikov v EÚ otvorene hovorí o potrebe dotvorenia skutočnej európskej federácie a netreba sa podľa nej báť ani pomenovania Spojené štáty európske.

Tento názov podľa nej zároveň vyjadruje, že nemá ísť o centralizovaný superštát, ale o federáciu národných štátov.

Európska únie je podľa nej momentálne štádiu, v ktorom sa musí rozhodnúť, ktorým smerom chce ísť. Sú k dispozícii rôzne alternatívy, ale politici ich musia jasne pomenovať a vysvetliť ľuďom, aby vedeli pre čo odovzdávajú svoj hlas.

Tvrdenia, že EÚ nikdy nemôže byť štátom, ale je projekt sui generis, sú floskule, za ktoré sa kedysi, ako priznáva, aj sama skrývala. Kritizuje aj svoju politickú rodinu  – Európsku ľudovú stranu – že kvôli politickým ziskom rezignovala na svoju pôvodnú víziu úzko integrovanej Európy. Tieto chyby sa podľa nej stali najmä pri vyjednávaní o Maastrichtskej zmluve.

Dá sa podľa nej súhlasiť s tými občanmi, ktorí hovoria, že politici môžu len ťažko žiadať od ľudí identifikáciu s EÚ, ak bude naďalej technokratická a komplikovaná a keď navyše nevedia k čomu smeruje.

To, že dnes vážne hovoríme o potrebe užšej integrácie podľa Redingovej naznačuje, že sme sa poučili z krízy ako sa Európe stalo už v minulosti.

Hovorí, že Európsku komisiu treba premenovať na európsku vládu, nie len preto, že Komisia znie technokraticky, ale aj preto, že to už dnes viac zodpovedá realite politického grémia. Členovia kolégia už dnes prechádzajú tvrdými híringami v Európskom parlamente, ktorý ich musí podporiť vo funkcii. To sa nikde na národnej úrovni nedeje. 

Pripúšťa, že EÚ bude asi potrebovať priamo voleného predsedu Komisie/vlády EÚ, pravdepodobne aj dvojkomorový parlament.

Diskusia

Témou budúcnosti a smerovania EÚ sa spolu s otázkami riešenia krízy a európskeho občianstva bude zaoberať podujatie "Dialóg Európa“.

V Košiciach sa na ňom 5. októbra 2013 o 16. hod. zúčastní podpredseda Európskej komisie Maroš Šefčovič a premiér SR Robert Fico.

Podujatie bude možné sledovať online, pričom je tiež možné sa zapojiť otázkami cez aplikáciu sli.do.

REKLAMA

REKLAMA