Maďarské predsedníctvo

Maďarsko sa stane 1.januára 2011 predsedníckou krajinou Európskej únie. Hlavnými témami, ktorými sa bude v tom čase EÚ zaoberať, sú rozpočet, poľnohospodárska politika, či hospodárske spravovanie v eurozóne.

Maďarská zástava
zdroj: flickr, autor: Max Braun

Míľniky 2011

  • 1. január: začiatok maďarského predsedníctva
  • 25. január: maďarskí ministeri pre vzdelávanie, šport, kultúru a sociálnu politiku predstavia svoje pracovné programy pre nadchádzajúce predsedníctvo
  • koniec januára: prvý európsky semester v oblasti hospodárskeho spravovania: Komisia predstaví v Parlamente prieskum o výročnom raste
  • 4. február: summit EÚ so zameraním na energetiku
  • 24.- 25. marec: summit EÚ so zameraním podpísania dohody vo veci dodatku k zmluve ohľadne stáleho mechanizmu stability pre eurozónu
  • do apríla: Komisia predstaví návrh na stratégiu EÚ pre rómsku otázku
  • 2.- 3. máj: neformálne stretnutie ministrov pre energetiku na prediskutovanie energetickej mapy pre rok 2050
  • 26. máj: stretnutie krajín Východného partnerstva
  • 10. jún: energetický summit EÚ v Luxembursku
  • jún: Komisia predstaví komuniké na „vlastné zdroje“ financovania rozpočtu EÚ
  • 1. júl: predsedníctvo v EÚ prevezme Poľsko

Maďarsko je poslednou krajinou z takzvaného predsedníckeho tria- teda troch členských štátov EÚ, ktoré sa dohodli na programe v snahe zabezpečiť kontinuitu predsedníctva. Prvými dvoma menovanými sú Španielsko, ktoré bolo na čele Únie do júla tohto roku a Belgicko, ktoré prebralo štafetu. Jeho predsedníctvo končí 31.12. tohto roku. O deň na to nastúpi Maďarsko a jej oficiálny status bude predsednícka krajina Rady EÚ.

Počas jej vedenia sa bude v EÚ diskutovať aj o budúcnosti Spoločnej poľnohospodárskej politiky, či o budúcom rozpočte na obdobie rokov 2014 až 2020. Maďarsku by sa zároveň mohlo podariť viac zviditeľniť strednú Európu- a to napríklad prijatím Dunajskej stratégie. V jeho práci by potom mohlo pokračovať Poľsko, ktoré už avizovalo podobné ašpirácie.

V sociálnej oblasti sa chce Budapešť zamerať na „prelomenie tabu“ a riešenie demografických výziev, zlepšovanie rodinnej politiky, znižovvanie detskej chudoby, či dosiahnutie prelomu v otázke sociálnej inklúzie Rómov.

Strana súčasného premiéra Viktora Orbána vyhrala parlamentné voľby len tento rok v apríli, ale už sa jej podarilo vytvoriť program predsedníctva, ktorý predseda Komisie José Manuel Barroso nazval na začiatku októbra „veľmi ambicióznym“.

V novembri bol však Orbán nútený oželieť dve záležitosti, ktoré pôvodne označil za prioritu- manažment vodných zdrojov a kultúrnu rôznorodosť, keďže na program sa dostali závažnejšie otázky ekonomického charakteru- vrátane prípadného doplnenia Lisabonskej zmluvy o dodatok, ktorý by ustanovoval stály mechanizmus záchrany, či vyhodnotenia prvého semestra hospodárskeho spravovania jednotlivých členských štátov. Zároveň, hoci Maďarsko nie je členským štátom eurozóny, jeho minister financií bude predsedať zasadnutia Rady Ecofin počas kritických momentov vyjednávaní.

Nacionalizmus

S maďarským obyvateľstvom, ktoré je tradične apatické voči EÚ sa očakáva, že krajina sa počas predsedníctva sústredí na nacionalistickú rétoriku. Tá je v súčasnosti späť na výslní, čo dokazuje aj skutočnosť, že v tohtoročných parlamentných voľbách získala extrémne pravicová strana Jobbik až 47 kresiel a stala sa tak treťou najväčšou stranou po víťazovi volieb- strane Fidesz s 263 kreslami a socialistoch s 59 mandátmi. Jobbik má tiež troch svojich zástupcov v Európskom parlamente. „Nemali by sme sa báť byť dobrými patriotmi,“ uviedol orbán po záverečnom summite belgického predsedníctva a dodal: „Myšlienka, že nacionalizmus je pre Európu nebezpečím je myšlienkou, ktorú nemôžem akceptovať.“

Maďarské predsedníctvo bole zároveň čeliť ďalšiemu „krstu ohňom“ keď bude manažovať nové inštitucionálne zmeny zavedené Lisabonskou zmluvou, vrátane už spomínaného zavádzania stáleho mechanizmu záchrany, hoci nie sú členom eurozóny. Zástupca štátneho tajomníka pre európske záležitosti povedal, že hlavným princípom ich prístupu k týmto témam bude podpora záujmov EÚ a vyriešenie súčasných pálčivých tém tým, že budú zohrávať úlohu „nestranného sprostredkovateľa“.

O konečnom počte stretnutí medzi hlavami štátov sa ešte stále rozhoduje, ale už v súčasnosti je na šesťmesačné obodobie predsedníctva Maďarska naplánovaných 15 neformálnych ministerských stretnutí. Ako sídlo stretnutí na najvyššej úrovni počas predsedníctva krajiny bol vybraný zámok Gödöllö neďaleko Budapešti z čias Rakúsko– Uhorska.

Témy

Ciele maďarského predsedníctva dôsledne kopírujú tie body, ktoré sú uvedené v spoločnom 18- mesačnom programe predsedníckeho tria. Na ich vytvorení sa krajina podieľala spolu so Španielskom a Belgickom. Vo všeobecnosti tieto priority zahŕňajú ciele:

– rast, tvorba pracovných miest a sociálna inklúzia: tam patria aj zavedenie európskeho semestra koordinácie hospodárskych politík, revízia Paktu stability a rastu, vytvorenie mechanizmu makroekonomického dohľadu, permanentný krízový mechanizmus a prijatie rozpočtu EÚ v čo najkratšom čase,

– silnejšia Európa: bude sa diskutovať o Spoločnej poľnohospodárskej politike, ale aj o budúcnosti a prístupe k verejným statkom. Naplánované sú aj rokovania o kohéznej politike, ktorej cieľom je viac vnútorne zjednotiť Európu a tým zabezpečiť jej vyššiu konkurencieschopnosť. Prioritou bude aj vytvorenie spoločnej energetickej politiky.

– Únia bližšie k svojim občanom: práca na vytvorení spoločného celoeurópskeho azylového systému a ďalšia spolupráca vo vnútorných záležitostiach a v oblasti spravodlivosti podľa Štokholmského programz. Zvýšenie efektívnosti boja proti organizovanému zločinu a kyberzločinu. Prijatie Charty základných práv do Lisabonskej zmluvy je tiež v pláne a propagovať sa bude aj Európsky rok dobrovoľníctva.

– rozširovanie EÚ a zahraničná politika: podpora myšlienky pokračovania v rozširovaní, vrátane členstva Chorvátska, ktoré by sa „nemalo predlžovať viac ako je nutné“. Spustenie fungovania Európskej služby pre vonkajšiu činnosť a pridanej hodnoty k Východnému partnerstvu s šiestimi susedmi EÚ.

Hospodárske spravovanie

Maďarský veľvyslanec pri EÚ Péter Györkös povedal, že kľúčovou témou predsedníctva jeho krajiny bude prekonanie krízy a vytvorenie novej formy hospodárskeho spravovania. V príhovore na konferencii European Policy Centre (EPC) v novembri Györkös uviedol, že Maďarsko bude tou predsedníckou krajinou, ktorá začne európsky semester- nový proces, na ktorom sa štáty dohodli po gréckej dlhovej kríze a ktorá má zosúladiť hospodárske politiky jednotlivých členských štátov pomocou Paktu stability a rastu a stratégie Európa 2020 zameranej na rast a zamestnanosť.

Maďarsko už vyjadrilo zámer dohliadať na tieto rokovania o reforme finančného dohľadu, vrátane zvýšenia transparentnosti na kapitálových trhoch, prepracovania rámca na predchádzanie krízam a revízie kapitálových požiadaviek pre banky. Z krátkodobého hľadiska pôjde o uistenie trhov o stabilite jednotnej meny.

Na tlačovej konferencii po summite EÚ v dňoch 16. a 17. decembra maďarský premiér Viktor Orbán povedal, že predsedníctvo jeho krajiny sa bude zameriavať na „pomoc EÚ pri vysielaní jasného signálu trhom, že bez ohľadu na klasické dlhové krízy v členských štátoch, mechanizmus stability neoslabí euro ako menu.“ Dodal, že „euro ako mena nie je v kríze. To, o čo tu ide je veľmi konvenčná dlhová kríza v niektorých členských štátoch“.

Rozpočet EÚ a poľnohospodárska reforma

Na už spomínanom decembrovom summite bol britský premiér David Cameron tou hlavnou postavou volajúcou po skresaní rozpočtu na budúce finančné obdobie v rokoch 2014 až 2020. Získal si pri tom podporu francúzskeho prezidenta Nicolasa Sarkozyho, nemeckej kancelárky Angely Merkelovej a ďalších lídrov.

Ukazuje sa tak, že v čase hospodárskej krízy sa členské štáty delia na tie, ktoré sú za zníženie celkového rozpočtu a na chudobnejšie, ktoré trvajú na zvýšení rozpočtu EÚ v reálnych číslach v snahe pomôcť naštartovať ekonomiku. Sú aj takí, ktorí sú za navýšenie rozpočtu z dôvodu splnenia nových záväzkov Únie, vrátane vzniku novej diplomatickej služby EÚ.

Maďarský minister zahraničných vecí Janos Martonyi sa už postavil proti návrhu Veľkej Británie obmedziť financie a predpovedal „veľký boj“ o to ako bude vyzerať budúci rozpočet EÚ. Štátna tajomníčka maďarského ministerstva zahraničných vecí Enikö Györi zodpovedná za organizáciu predsedníctva tento mesiac povedala, že európsky rozvoj musí byť trvalo udržateľný a nie stavať na pôžičkach. Zároveň dodala, že je za „silnú“ Spoločnú poľnohospodársku politiku a regionálnu politiku.

Podľa programu predsedníctva by predsedníctvo „nemalo zabúdať na očakávania občanov ohľadne udržateľnosti vysokej kvality a bezpečnosti v potravinárskom priemysle“ s dôrazom na Spoločnú poľnohospodársku politiku (SPP). Tá „v skutočnosti nielenže zabezpečuje potraviny, ale tiež prispieva k zachovaniu pôdy a vidieckeho života, ponúka ekologické služby, zvyšuje zamestnanosť a pomáha čeliť určitým demografickým problémom,“ uvádza sa v programe.

Komisia zverejnila návrh reformy SPP už  v júli a odštartovala tým neformálne rozhovory s Parlamentom a členskými štátmi EÚ.

Zmena zmluvy

Lídri EÚ sa dohodli na pridaní jedného paragrafu k článku 136 Zmluvy o fungovaní Európskej únie, ktorý zavádza mechanizmus permanentnej záchrany pre vysoko dlhom zaťažené krajiny za prísnych podmienok. Zmena zmluvy, ktorá si bude ešte v niektorých štátoch vyžadovať referendum- ako napríklad v Írsku- by sa mala podariť pomerne jednoducho, keďže spadá pod „procedúry zjednodušenej revízie“ článku 48.6 Lisabonskej zmluvy a preto si nevyžaduje verejnú ratifikáciu.

Lídri EÚ sa na tomto kroku dohodli na marcovom summite, pričom Európsky parlament by mal celú záležitosť schváliť do júla- teda v čase maďarského predsedníctva, ktoré by malo na proces dozerať. Na decembrovom summite sa tiež vášnivo diskutovalo o zavedení eurobondov, kde sa lídri vyjadrili v prospech urýchlenia vzniku fiškálnej únie. Maďarské predsedníctvo by preto mohlo zohrávať úlohu aj pri náročnom procese dosiahnuť pokrok v otázke spoločného trhu práce a korporátnej dane.

Rómska komunita

Jednou z ďalších prioritných oblastí pre maďarské predsedníctvo bude zavedenie Štokholmského programu upravujúceho spravodlivosť a vnútorné záležitosti a presadzovanie myšlienky „Európy pre občanov“ ako uviedol Györkös.

Maďarsko prejavilo záujem obzvlášť o rómsku komunitu, ktorá oficiálne predstavuje štyri percentá populácie. Pozitívny prístup k rómskej populácii je zároveň súčasťou oficiálnej Rómskej stratégie, ktorá sa snaží o efektívnejšie využívanie už vyčlenených eurofondov na riešenie sociálnej inklúzie rómskeho obyvateľstva.

Rómskej otázky sa tiež dotýkajú tri súčasti stratégie Európa 2020, a to nezamestnanosť, predčasný odchod zo školy a chudoba, uviedol pri predstavovaní priorít maďarského predsedníctva Györkös.

Tento maďarský veľvyslanec pri EÚ zároveň povedal, že keďže Únia je rozhodnutá byť bližšie svojim občanom, Európania „by mali byť bližšie dvanástim miliónom občanom, ktorí sú Rómovia“. Touto problematikou sa však začne predsedníctvo intenzívnejšie zaoberať až v druhej polovici predsedníctva, čoho výsledkom by mala byť správa predstavená počas summitu EÚ v júni budúceho roka. Premiér krajiny Viktor Orbán potvrdil, že „kultúrna rôznorodosť bude veľmi dôležitou témou“, ale nemala by ísť proti nacionalizmu.

Schengen a rozširovanie

Očakáva sa, že Maďarsko využije svoje predsedníctvo na rozšírenie Schengenskej bezvízovej oblasti tak, aby zahŕňala aj RumunskoBulharsko– tento krok je naplánovaný na marec 2011. Orbán už v decembri na summite EÚ povedal, že bude „bojovať s rumunským prezidentom za vstup do schengenskej oblasti“.

Niektoré krajiny, s Francúzskom na čele, spojili vstup týchto krajín do Schengenu s lepším zvládnutím migračného toku Rómov. Tvrdia totiž, že súčasná politika v tomto ohľade veľmi nezaberá.

Maďarský premiér tiež povedal, že „by bolo pre EÚ dobré“ ak by sa Chorvátsko stalo počas predsedníctva jeho krajiny členom Únie. Rovnako chce urýchliť aj prípravy na integráciu západného Balkánu. „Pozrite sa na mapu- nemôžete mať EÚ naľavo a veľa čiernych dier napravo- musíme tieto konflikty vyriešiť,“ povedal v decembri.

Jedným z dôvodov môže byť skutočnosť, že maďarské hranice s Chorvátskom a Rumunskom tvoria zároveň vonkajšie hranice Schengenu a preto je potrebná ich vyššia ochrana a s tým súvisiace vyššie náklady a požiadavky na ich zabezpečenie. Vstupom oboch krajín do Schengenu by krajine podstatná časť týchto povinností ubudla. Ostali by tak iba hranice s Ukrajinou a Srbskom.

Na stretnutí EPC sa maďarskí predstavitelia tiež vyjadrili, že sa budú snažiť presvedčiť členské štáty o otvorenie témy vstupu Turecka do Únie.

Vďaka svojej geografickej lokalite sa zároveň očakáva, že krajina sa pokúsi o zintenzívnenie vzťahov s členmi Východného partnerstva, a to najmä s ohľadom na futbalové majstrovstvá v Európe, kedy si bude musieť Maďarsko poradiť s náporom fanúšikov z Ukrajiny.

Stredná Európa

Maďarsko chce počas svojho predsedníctva klásť dôraz aj na témy, ktoré majú význam najmä pre Strednú Európu- a to spolu s Poľskom, ktoré sa stane predsedníckou krajinou EÚ v druhej polovici budúceho roka hneď po Maďarsku. Obe krajiny sú už zvyknuté na koordinovanie svojich pozícií v záležitostiach EÚ v rámci Vyšehradskej štvorky, kam spadajú aj Česká republikaSlovensko. V4 má pritom spoločné záujmy v mnohých oblastiach, čo súvisí aj s podobnou minulosťou a podobnou geografickou polohou.

Očakáva sa najmä to, že krajiny sa budú snažiť o zachovanie súčasnej výšky financovania regionálej politiky. „Chceme silnú Európu, nie dvojrýchlostnú Európu, a tiež posilnenie súdržnosti a spolupráce v Strednej Európe,“ povedal už v septembri maďarský minister pre európske záležitosti Balint Odor.

Ďalšou témou spoločného záujmu je aj Dunajská stratégia, ktorú Komisia oficiálne prijala 8. decembra 2010. V tomto ohľade Budapešť ohlásila, že manažment vodných zdrojov bude jednou z kľúčových oblastí- a to najmä po tom, čo sa do Dunaja po nešťastí v Maďarsku dostalo 100 tisíc metrov kubických červeného kalu. Súčasťou Dunajskej stratégie sú aj Bulharsko, Česká republika, Maďarsko, Nemecko, Rakúsko, Slovensko a Slovinsko v rámci EÚ a tiež Bosna a Hercegovina, Chorvátsko, Srbsko, Moldavsko, Čierna HoraUkrajina.

„Medzi európskymi a maďarskými národnými záujmami nie sú žiadne rozpory,“ povedal maďarský minister zahraničných vecí János Martonyi. V otázke životného prostredia sa bude tiež na stretnutí ministrov EÚ pre životné prostredie diskutovať o novej stratégii Únie v oblasti biodiverzity.

Energetické dodávky

Už na začiatku tria predsedníctiev Maďarsko deklarovalo, že pokrok v dosahovaní spoločnej energetickej politiky EÚ a diverzifikácia dodávok plynu a ropy bude jednou z hlavných priorít jeho predsedníctva. V rámci toho by mala byť v apríli budúceho roka podpísaná dohoda o predaji plynu z ložiska Shah Deniz II, čo je jeden z hlavných potenciálnych zdrojov pre plynovod Nabucco.

Maďarské predsedníctvo chce tiež dosiahnuť prijatie spoločných záverov pre akčný plán v oblasti energetickej efektívnosti EÚ do roku 2020 do júna 2011, kedy budú ministri pre energetiku diskutovať aj o Energetickej mape na rok 2050.

O spoločnom energetickom trhu a politike sa začne diskutovať už na špeciálnom summite EÚ 4. februára. Na programe sú aj témy ako trvaloudržateľné využívanie energií, regulácia transparentnosti veľkoobchodných energetických trhov a výroby energií, či spolupráca. Na májovej konferencii v Budapešti by tiež malo byť zavŕšené ustanovenie proframu na budovanie energetickej infraštruktúry do roku 2020.

Postoje

Eurokomisár pre sociálne záležitosti László Andor zdôraznil potenciál Maďarska prispieť k riešeniu sociálnych otázok počas predsedníctva krajiny. „Maďarsko ako tretí člen predsedníckeho tria preberá od Španielska a Belgicka náročnú agendu v oblasti zamestnanosti a sociálnych záležitostí,“ povedal a podčiarkol, že „Maďarsko má príležitosť sformovať budúcnosť európskeho sociálneho modelu a rozhodným dielom prispieť k implementácii stratégie Európa 2020.“

Francúzsky europoslanec a predseda ľudovcov Joseph Daul povedal, že Maďarsko a Poľsko budú predsedníckymi krajinami v čase, kedy EÚ prechádza „nielen finančnou krízou, ale aj krízou hodnôt“. Priority maďarského predsedníctva budú preto „ovplyvnené udalosťami v Európe,“ povedal a ako príklad menoval krízu eura a výzvy v podobe rozpočtu.

Maďarská europoslankyňa a jediná príslušníčka rómskej menšiny v EP Lívia Járóka v súčasnosti pracuje na vytváraní legislatívneho návrhu, ktorý má byť predstavený počas maďarského predsedníctva. Bude sa v ňom hovoriť aj o financovaní rómskych komunít.

Pri tejto príležitosti uvítala prehlásenie maďarskej vlády o zahájení celoeurópskej Rómskej stratégie počas predsedníctva a vyzvala k činom založeným na ekonomických záležitostiach a nie na etnicite. „Primárnym dôvodom sociálnej exklúzie väčšiny európskych Rómov nie je rasizmus alebo diskriminácia, ale vzájomná závislosť niekoľkých historických a ekonomických faktorov,“ povedala a dodala: „Stratégia musí preto definovať svoje cieľové publikum nie podľa etnicity, ale na báze spoločných ekonomických atribútov a musí sa zamerať na zmierňovanie geograficky koncentrovanej hlbokej chudoby a pristupovanie k rómom a nerómom rovnako v určitých znevýhodnených mikro regiónoch“.

Maďarská ministerka pre záležitosti EÚ Enikö Györi v interview pre maďarskú revue Európai Tükörthat povedala, že najväčšou výzvou predsedníctva bude hľadanie konsenzu. Avšak „skutočnosť, že žijeme v historickom okamihu, kedy sú hlavné ciele členských štátov rovnaké- od posilňovania hospodárskeho spravovania cez krízový manažment až po boj proti klimatickým zmenám- našej úlohe nahráva vo veľkom do karát,“ povedala.

Väčšina práce predsedníctva sa bude zameriavať práve na Radu pre ekonomické a finančné záležitosti. „Nepreháňam možno ak poviem, že v priebehu pol roka by sme mali zakončiť dvojročnú prácu, čo zrejme otestuje efektívnosť celej našej verejnej správy,“ varovala.

Podľa Stevena Van Heckeho a Petra Bursensa z Univerzity v Antwerpách by mohli hrať malé očakávania ohľadne maďarského predsedníctva v ich prospech. „Ak sú očakávania malé, a prípade Maďarska to tak je, môžete vždy povedať, že to má aspoň jednu výhodu: bude veľmi ťažké neprekvapiť v pozitívnom zmysle slova,“ napísali v dokumente ohľadom predsedníctva.

REKLAMA

REKLAMA