Obdobie reflexie

Pozadie

Po odmietnutí Európskej ústavnej zmluvy FrancúzskomHolandskom koncom jari 2005, si začala Európska únia „spytovať svedomie“ a naštartovala „obdobie reflexie“, s cieľom znovu spojiť občanov s európskym projektom, a rozhodnúť o ďalšom osude Ústavy. Dodnes je výsledok obdobia nejasný.

29. októbra 2004 podpísalo 25 členských krajín Európskej únie a tri kandidátske krajiny (Bulharsko, RumunskoTurecko) „Zmluvu zakladajúcu Ústavu pre Európu”. Ústava mala začať platiť po ratifikácii všetkými členskými krajinami, ktoré mali povinnosť Ústavu ratifikovať pôvodne do októbra 2006. V článku 30 sa hovorí, že ak k 1. novembru 2006 Ústavný text ratifikujú iba štyri pätiny členských krajín (minimálne 20) a v ostatných sa vyskytnú problémy s ratifikáciou, záležitosťou sa bude zaoberať Európska rada.

Občania Francúzska (29. mája 2005) a Holandska (1. jún 2005) odmietli Ústavu v referende, čo vyvolalo ratifikačnú krízu. Skutočnosť, že Ústavu odmietli dve zakladajúce krajiny Európskeho spoločenstva, vyvolalo v Únii šok. Luxemburský predseda vlády Jean-Claude Juncker priamo pomenoval to, o čom si iní len šepkali: „O Európe už ľudia nesnívajú“ (pozri EurActiv.sk 2. jún 2005).

V polovici júna 2005 vyhlásil: „Nemyslíme si, že pôvodne stanovený ratifikačný plán je naďalej aktuálny, keďže tie krajiny, ktoré ústavu ešte neratifikovali nebudú schopné priniesť jasnú odpoveď skôr ako v polovici roka 2007 […] To nás vedie k úvahám o potrebe obdobia reflexie, očisteniadiskusie aj v krajinách, ktoré Ústavu už ratifikovali, ako aj v tých, ktoré pred touto úlohou ešte len stoja”.

Hlavným cieľom bolo dať krajinám viac času na diskusiu a ratifikáciu Ústavy. Tie, ktoré si to priali, mohli ratifikáciu na čas odložiť.

Obdobie reflexie nemalo podľa pôvodného zámeru trvať dlhšie ako jeden rok. Keďže viac ako polovica krajín ratifikovala Ústavu zdá sa, že obdobie bude predĺžené minimálne do konca roka 2007. V máji 2006 sa ministri zahraničných vecí EÚ dohodli na potrebe nájsť riešenie tejto beznádejne vyzerajúcej situácie do roku 2009 (pozri EurActiv.sk 29. máj 2006). Na summite Európskej rady, ktorý sa konal 15.-16. júna 2006 v Bruseli, sa lídri EÚ dohodli na presnejšom časovom pláne (pozri EurActiv.sk 16. jún 2006).

Otázky

V stávke nie je len osud Európskej ústavnej zmluvy, ale aj otázka silnejšej podpory európskych občanov pre Európsku úniu.

1. Ústavná zmluva

A) Zachovanie Ústavy: Niektorí európski lídri presadzujú myšlienku pokračovania ratifikačných procesov. Myslia si (v zhode s článkom 30), že záležitosti by sa mala ujať Európska rada vtedy, ak 20 členských štátov Ústavu ratifikuje do 1. novembra 2006.

Najväčšie šance na ratifikáciu sú vo Švédsku, Fínsku a v Portugalsku. Najneistejší osud má ratifikácia v Dánsku, Veľkej Británii, Írsku, Poľsku, v Českej republike a samozrejme v Holandsku a Francúzsku.

V snahe zabezpečiť podporu Ústave v radoch európskej verejnosti sa hovorí o troch možných alternatívach. Niektoré krajiny by mohli dostať výnimku z určitých oblastí (ako napríklad Dánsko, keď zamietlo Maastrichtskú zmluvu), podpíše sa deklarácia alebo protokol na posilnenie sociálnej dimenzie EÚ a treťou možnosťou je vynechanie slova „ústava“ z textu (pozri EurActiv.sk 21. jún 2006). Ani jedna z týchto možností nie je pravdepodobnejšia ako iná, a tiež pravdepodobne nebudú akceptovateľné pre všetky krajiny.

B) Nová zmluva: Ďalšie návrhy sa týkajú buď prepracovania Ústavnej zmluvy, alebo zachovania aspoň prvých dvoch častí (ktoré sa týkajú inštitucionálnych otázok a základných práv). Tých, ktorí veria, že nový konvent, alebo ďalšia medzivládna konferencia, prinesie výsledok, nie je veľmi veľa. Pravdepodobnejšie by bolo získať podporu všetkých krajín a väčšiny ich obyvateľstva.

C) Rozkúskovanie: Niektorí navrhujú, aby sa niektoré časti Ústavy implementovali buď cez súčasne existujúci rámec, alebo cez dodatok k Zmluve z Nice. Európski lídri sa v júni 2006 dohodli, že stretnutia Rady ministrov sprístupnia verejnosti a budú ich vysielať cez internet vždy, keď bude Rada prijímať legislatívu v rámci spolurozhodovacej procedúry. Tým chce Únia zabezpečiť väčšiu transparentnosť EÚ.

Kritici sa obávajú toho, že čistá implementácia niektorých článkov Ústavy bez zmeny právneho rámca, Úniu ešte viac skomplikuje. Navyše, len niektorí veria, že Zmluva z Nice je dobrým základom pre fungovanie EÚ a pre ďalšie rozširovanie.

2. Zlepšenie komunikácie

Komisia odštartovala viacero iniciatív na zlepšenie komunikácie so svojimi občanmi. Patrí sem akčný plán na vyššiu profesionalitu v komunikácii, Plán D pre demokraciu, dialóg a diskusiu” (pozri EurActiv.sk 21. september 2005) a Biela knihu o európskej komunikačnej politike. Hlavným zámerom je viac počúvať a lepšie komunikovať s občanmi, vyprovokovať viac diskusií a „ísť do regiónov“, čo korešponduje so snahou Komisie zaoberať sa problémami na národnej a lokálnej úrovni.

Spoliehať sa však do veľkej miery len na národných aktérov (vlády, politické strany, občiansku spoločnosť, …) a ich dopad na národnú úroveň je nedostatočný prístup.

3. „Európa výsledkov”

10. mája 2006 odprezentoval predseda Komisie José Manuel Barroso spolu s podpredsedníčkou Komisie Margot Wallström novú „občiansku agendu“ Komisie, ktorá bola navrhnutá na základe podnetov z „Plánu D“ a diskusií na úrovi národných štátov. Margot Wallström povedala: „Dokázali sme, že vieme počúvať občanov. Veria Únii a jej schopnosti vytvárať politiky“. Hlavným cieľom je „Európa výsledkov“, ktorá odráža očakávania občanov v mnohých oblastiach: vnútorného trhu, sociálnej kohézie, práv, slobody, bezpečnosti a spravodlivosti a úlohy EÚ vo svete (pozri EurActiv.sk 11. máj 2006).

Existuje široký konsenzus vo veci, že európske politiky by mali byť vo väčšom súlade so želaniami a obavami občanov. Hlavnú dilemu pre EÚ predstavujú politiky, v ktorých by si väčšina občanov želala „viac Európy”. Paradoxné na tom je práve to, že tieto oblasti sú v kompetencii národných vlád.

Pozície

Po summite EÚ v Bruseli 15.-16. júna 2006 povedal rakúsky kancelár Wolfgang Schüssel v mene celej Európskej rady: „Mali sme veľmi zaujímavú debatu o tom ako pokračovať s Ústavnou zmluvou […]“. Keďže medzi lídrami nedošlo k zásadnému konsenzu, záležitosť zatiaľ „zostane v agende na niekoľko ďalších rokov“. Únia sa musí teraz sústrediť na konkrétne výsledky a projekty, a preto „musí proces komunikovania s občianskou verejnosťou pokračovať“.

V interview Schüssel povedal, že by bol za nový postup v ratifikácii. Vedel by si predstaviť celoeurópske referendum, ktoré by sa konalo simultánne vo všetkých členských krajinách. Navrhol, aby sa Ústava prijala v prípade, že za ňu zahlasuje väčšina občanov a krajín (pozri EurActiv.sk 13. jún 2006).

Európsky parlament je za to, aby Ústava vstúpila do platnosti v roku 2009. Vyslovil požiadavku, aby členské štáty organizovali „občianske fóra“, na národnej, regionálnej aj lokálnej úrovni. Tie by slúžili na diskusiu o budúcnosti Európy so sociálnymi partnermi a združeniami občianskej spoločnosti. Aj politické strany pôsobiace na národnej úrovni „by mali do svojich vnútorných diskusií, ale aj do svojich volebných kampaní, vnášať európsku dimenziu“. „Obdobie reflexie“ by malo trvať najneskôr do druhej polovice roka 2007 a jeho výsledkom by malo byť jasné rozhodnutie o ďalšom osude Ústavy (pozri Duff-Voggenhuberovu správu).

Poslanec Európskeho parlamentu Nigel Farage z britskej Strany nezávislých vyhlásil, že prijatie Duff-Voggenhuberovej správy ukázalo, že „odmietnutie akceptovať realitu je formou morálnej hluchoty“. Ústava by si zaslúžila ísť na „smetisko dejín“. Skôr alebo neskôr sa „eurofederalisti“ prebudia, ale so „strašnou opicou“.

Kontaktná skupina európskej občianskej spoločnosti, aliancia siedmych najväčších európskych mimovládnych platforiem, ktorej súčasťou je aj Sociálna platformaGreen 10 vyzvala európskych lídrov, aby v júni konečne začali otvorenú a inkluzívnu diskusiu s občanmi o európskom projekte. Inak môže po období reflexie nasledovať „omnoho dlhšie obdobie frustrácie“ tých občanov, ktorí neboli vypočutí.

Podľa sociálnych mimovládnych organizácií by mali európski lídri začať brať do úvahy sociálne obavy občanov. Ústave chýba silná sociálna dimenzia. Prezidentka Sociálnej platformy Anne-Sophie Parent povedala: „Presvedčivá odpoveď na tento štrukturálny problém vyžaduje viac ako len doplnenie nejakých slov do existujúceho textu. Žiadúce je zváženie nových foriem spravovania, zameraných na vytvorenie správnej rovnováhy medzi sociálnymi a ekonomickými/vnútornými trhovými cieľmi“.

Únia európskych federalistov (Union of European Federalists – UEF) požiadala Európsky parlament na znovu naštarovanie ústavného procesu zvolávaním špeciálneho fóra, na ktorom by sa stretávali delegáti a zástupcovia národných parlamentov.

Mladí európski federalisti (Young European Federalists – JEF) podporili Duff-Voggenhuberovu správu. Vyzvali vlády, národné parlamenty a Komisiu na zaistenie vhodnej štruktúry a plánu pre dialóg o budúcnosti Európy. Predseda JEF Jan Seifert povedal: „Je trapné vyzývať verejnosť na „diskusiu“, no zároveň nepremietnuť verejný záujem do konkrétnych politických výsledkov“.

Europoslankyňa Edit Bauer (EPP-ED) v EP na margo obdobia reflexie a budúceho vývoja v EÚ povedala, že občania EÚ„väčšinou nemajú problém s rozhodovacími mechanizmami európskych inštitúcií. Problém majú predovšetkým s nejasnou víziou o vlastnej budúcnosti, životných perspektívach a istotách. Ťažko sa čelí novým výzvam, na ktoré zatiaľ nemajú odpoveď.“ Diskusia s občanmi by podľa nej mala byť sústavná a nie kampaňovitá, súčasťou práce by mal aj dialóg s národnými parlamentmi.

Najnovšie a nasledujúce kroky

  • 15.-16. jún 2006: Hlavy štátov a predsedovia vlád EÚ sa v Bruseli dohodli, že ústavnú krízu vyriešia do konca roka 2008.
  • Júl 2006: Koniec konzultácií o Bielej knihe o komunikácii, ktorú vypracovala Komisia.
  • Júl-december 2006: Fínske predsedníctvo chce „začať predbežne skúmať možnosti spojené s riešením Ústavy".
  • December 2006: Komisia prehodnotí benefity rozširovania a otázku „absorbčnej kapacity" EÚ
  • 25. marec 2007, Berlín: Oslavy 50. výročia Rímskych zmlúv a politická deklarácia lídrov EÚ o záväzkoch k európskym hodnotám a cieľom.
  • Jún 2007: Nemecké predsedníctvo navrhne spôsoby pokračovania Ústavnej zmluvy.
  • Júl-decemeber 2008: Možné riešenie ústavnej krízy (za Francúzskeho predsedníctva).
  • Jún 2009: Voľby do Európskeho parlamentu

Ďalšie zdroje

REKLAMA

REKLAMA