Výmeny top euroúradníkov

Nový tím európskych komisárov pod vedením José Manuela Barrosa už nastúpil do svojho úradu. S tým súvisia aj výmeny na mnohých vysokých postoch Európskej komisii.

Berlaymont cez oko
http://euractiv.sk

Míľniky

  • 27. novembra 2009: Predstavenie rozsdelenia portfólií v novej Komisii.

  • 1. decembra 2009: Lisabonská zmluva nadobúda platnosť.

  • December 2009: Nový kabinet s dezignovanými komisármi začal neformálne pracovať.

  • 12. januára – 4. februára 2010: Vypočúvanie dezignovaných komisárov v Európskom parlamente (tzv. híringy)

  • 9. februára 2010: Konečné hlasovanie v Európskom parlamente o celej Komisii (9,00-11,00 diskusia v pléne; 11.00-12.00 schôdza skupín, 12.00-13.00 hlasovanie v pléne).

  • 10. februára 2010: Nová Európska komisia nastupuje do úradu. 

  • Neskôr, pravdepodobne v niekoľkých vlnách: Rotácia generálnych riaditeľov, ktorí neprišli s novou Komisiou.

Zhrnutie

Zoznam nových komisárov predstavil predseda Európskej komisie José Manuel Barroso 27. novembra 2009.

Od vtedy bol proces menovania ich najbližších spolupracovníkov – vedúcich kabinetov a generálnych riaditeľov, ktorí riadia útvary Komisie – v plnom prúde. V rovnakom čase sa začalo aj striedanie na kľúčových postoch v súlade s vnútornými pravidlami inštitúcie.

Títo vysokopostavení úradníci výrazne ovplyvňujú tvorbu európskej politiky v Bruseli, avšak o čosi diskrétnejšie ako samotní komisári.

Európsky parlament hlasoval o Komisii 9. februára, došlo však aj k zmenám na postoch generálnych riaditeľov útvarov (DGs – Generálne riaditeľstvá) Komisie.

Otázky

Európsku komisiu tvorí 26 komisárov + predseda, každý z jedného členského štátu EÚ. O priraďovaní portfólií rozhoduje predseda Európskej komisie, v súčasnosti José Manuel Barroso. V závislosti od portfólia spadá pod komisára jedno alebo viac generálnych riaditeľstiev (DG) alebo agentúr, ktoré sa zaoberajú danou politickou oblasťou alebo službami.

Napríklad pod portfólio „zamestnanosť, sociálne veci a začlenenie“ spadá Generálne riaditeľstvo pre zamestnanosť, sociálne veci a začlenenie (EMPL), Európsku nadáciu pre zlepšenie životných a pracovných podmienok (Eurofound) a Európsku agentúru pre bezpečnosť a ochranu zdravia pri práci (EU-OSHA).

Každé DG zahŕňa určité oblasti politiky alebo služby a na jeho čele stojí generálny riaditeľ, ktorý spadá pod príslušný komisariát. Generálny riaditeľ riadi dennodennú prácu DG a spravidla zostáva v tieni svojho komisára.

Komisárom rovnako pomáha tzv. šéf kabinetu (alebo vedúci kabinetu). Rovnako ako generálni riaditelia, aj šéfovia kabinetov patria medzi top úradníkov, ktorí hrajú hlavnú úlohu pri koordinovaní politiky a agen svojich komisárov. Majú tiež významný vplyv na formulovanie priorít danej politiky. Śéf kabinetu a jeho zástupca zohrávajú dôležitú úlohu, najmä v prípade, ak je komisár v Bruseli nový.

Kabinety tvorí do sedem ľudí, musí to byť mix štátnych príslušníkov z krajiny, z ktorej pochádza komisár (najviac traja) a iných členských krajín EÚ. Z dvojice šéf kabinetu a hovorca nesmú byť obaja z rovnakej krajiny ako je komisár.

Výber osôb pre post generálneho riaditeľa a šéfa kabinetu nie je jednoduchá úloha. Je potrebné dodržiavať národnú a politickú rovnováhu a komisári preto pri ich obsadzovaní nemajú voľnú ruku. Svojich kandidátov sa snažia na tieto pozície dosadiť národné vlády, priemyselné, občianske i lobistické skupiny.

Po tom, ako sa noví komisári ujali svojich funkcií sú podľa vnútorných pravidiel európskej exekutívy nutné zmeny a prestupy na pozíciách generálnych riaditeľov a ich zástupcov. Generálni riaditelia majú rotovať medzi pozíciami každých päť rokov (vo výnimočných prípadoch sedem rokov). Generálny riaditeľ by tiež nemal byť z rovnakej krajiny, ako je jeho komisár.

Úrady po troch rotáciách

V Prodiho komisii (1999-2004) sa zaviedlo pravidlo zásadu, že „všetci vysokí úradníci slúžia v istej funkcii minimálne dva, maximálne päť rokov,“ vo výnimočných prípadoch, ako je napríklad blížiaci sa odchod do dôchodku je obdobie predĺžené na sedem rokov.

V rámci prvej Barrosovej Komisie (2004-2009) prebehli medzi vedúcimi pracovníkmi Komisie tri rotácie. Týkali sa generálnych riaditeľov, ich zástupcov alebo rovnocenných úradníkov iných pozíciách. Prvá z nich prebehla v novembri 2005, rok po tom, čo noví komisári nastúpili do úradu. K ďalším dvom výmenám došlo v novembri 2006 a januári 2009.

Posledné preskupenie ovplyvnilo aj niektoré z najviac cenených postov v hierarchii Komisie, vrátane vedúcich Generálneho riaditeľstva právnej služby, Hospodárskej súťaže a Životného prostredia.

Dva top posty nemá nikdy jeden štát

Hoci sa Komisia snaží zabrániť tomu, aby jednotlivé portfóliá „spadali“ pod jednotlivé národnosti, pozície generálneho riaditeľa a jeho zástupcu sú pracovné miesta, o ktoré majú národné vlády tradične veľký záujem.

Preto aj keď komisári v skutočnosti nezastupujú v Komisii svoje krajiny, platí „všeobecné pravidlo, že komisár a generálny riaditeľ zodpovedný za rovnaké záležitosti by nemali mať rovnakú národnosť“, aby sa zamedzilo národným vplyvom.

Nie je náhodou, že sa práve úrad francúzskeho politika Michela Barniera, komisára pre vnútorný trh a služby bude viesť britský úradník Jonathan Faull, ktorý doteraz pôsobil ako generálny riaditeľ pre DG Spravodlivosť, sloboda a bezpečnosť. Barnier tvrdí, že „jeho iniciatíva“ vymenovať do funkcie „svojej pravej ruky“ práve Faulla je znamením zmieru s Londýnom, kde sa v niektorých kruhoch objavili dohady, že chcú túto oblasť ovládnuť Francúzi.

Členské štáty EÚ sa skutočne niekedy snažia „vymedziť si svoje teritórium“ a ovplyvňujú rozhodnutia komisárov ustanoviť na dôležité posty istých generálnych riaditeľov.

V novej Barossovej komisii budú musieť byť nahradení kvôli svojej štátnej príslušnosti len dvaja generálni riaditelia. Doterajší generálny riaditeľ DG pre publikácie Martine Reicherts, ako aj jeho nová komisárka Viviane Redingová sú z Luxemburska. Rovnako je to v prípade Grékov Fokiona Fotiadisa (DG pre námorné záležitosti a rybolov) a komisárky Marie Damanaki. Európsky parlament prinútil Barossa vykonať v ich prípadoch zmeny.

Generálni riaditelia z nových členských štátov

Politika Komisie sa snaží „hľadať rovnováhu cestou menovania vedúcich úradníkov tak, aby odrážalo ich štátnu príslušnosť a skúsenosti“. Až doteraz sa na týchto pozíciách neobjavili generálni riaditelia z nových členských krajín.

Poliak Jan Truszczynski sa stal prvým najvyšším úradníkom na generálnom riaditeľstve z krajín, ktoré do EÚ pristúpili od roku 2004. Očakáva sa, že svoje zodpovednosti generálneho riaditeľa odboru školstva a kultúry oficiálne preberie 1. mája 2010. Toto riaditeľstvo je však jedným z najmenej výkonných a silných v Bruseli, čo odráža ťažkosti, ktorým nové členské štáty čelia pri obsadzovaní významných pozícii.

Všetci generálni riaditelia patria do stupňa AD 15 alebo AD 16, čo predstavuje najvyššiu úroveň v bruselskej úradníckej hierarchii. Podľa údajov Komisie z 1. decembra 2009 iba 9 úradníkov zo strednej a východnej Európy figurovalo medzi 232 úradníkmi z platovej triedy AD 15 (traja z Maďarska, dvaja z Českej republiky, dvaja z Poľska, jeden zo Slovinska a jeden zo Slovenska) plus jeden úradník z Cypru. Žiaden z úradníkov nových členských krajín sa na úroveň AD 16 nedostal.

Tabuľka zmien na postoch generálnych riaditeľov

Generálne riaditeľstvo

Meno, národnosť a vek (k 1.1.2010) odchádzajúceho alebo súčasného generálneho riaditeľa

Nástup a odstúpenie

Možné (alebo posledné) nahradenie

Pozadie

Generálny sekretár

Cathrine Day (Írsko)

November 2005

Neočakáva sa zmena (nie je jasné, či je ovplyvnená pravidlom rotovania)

Právny servis

Claire-François Durand (Francúzsko)

December 2008-Jún 2009 Luís Romero Requena (Španielsko, 54) Generálny riaditeľ DG Rozpočet (2002 – Jún 2006)

Hospodársky a menový výbor (predtým Hospodárske a finančné záležitosti)

Marco Buti (Taliansko) December 2008 Neočakáva sa zmena

Komunikácia (pod Komisárom pre spravodlivosť, základné práva a občianstvo)

Claus Sørensen (Dánsko, 58) Január 2006 Maximálne 2011-2013
Podnikanie a priemysel Hainz Zourek (Rakúsko) November 2005 Maximálne 2010-2012
Hospodárska súťaž Philip Lowe (Veľká Británia, 62) September 2002 – September 2009 Alexander Italianer (Holandsko) Námestník generálneho sekretára pre DG Hospodársku súťaž (2006 – November 2009)

Zamestnanosť, sociálne veci a začleňovanie (predtým Zamestnanosť, sociálne veci a rovnaké príležitosti)

Nikolaus van der Pas (Nemecko, 66) Jún 2006 – Jún 2009 Robert Verrue (Francúzsko) Generálny riaditeľ pre DG Dane a colnú úniu (Júl 2002 – Jún 2009), Generálny riaditeľ pre DG Vzdelávanie a kultúru (2000-2005)
Poľnohospodárstvo a rozvoj vidieka Jean-Luc Demarty (Francúzsko) 2006 Neočakáva sa zmena

Energetika (predtým Energetika a doprava)

Nový DG Nový DG Claude Chene (Francúzsko) Generálny riaditeľ pre DG Administratívu (2004-2009)

Doprava (predtým Energetika a doprava)

Alfred Matthias Rueate (Nemecko)

2006

Pravdepodobne Philip Lowe (Veľká Británia, 62), ak sa rozšíri rozsah Generálny riaditeľ pre DG Hospodársku súťaž (September 2002 – November 2009)
Životné prostredie Karl-Friedrich Falkenberg (Nemecko) Január 2009 Neočakáva sa zmena
Boj proti klimatickým zmenám Nový DG: základom bude Riaditeľstvo C (Zmena klímy a ovzdušia) z DG Životné prostredie Bude známy pred letom 2010 Pravdepodobne Philip Lowe (Veľká Británia, 62), ak sa rozšíri rozsah Generálny riaditeľ pre DG Hospodárska súťaž (September 2002 – November 2009)

Výskum, inovácia a veda (predtým Výskum)

José Manuel Silva Rodríguez (Španielsko) Január 2006 Maximálne 2011-2013
Spoločné výskumné centrum Roland Schenkel (Nemecko) November 2005 Maximálne 2010-2012

Digitálna agenda (predtým Informačná spoločnosť a médiá)

Fabio Colasanti (Taliansko, 63) Január 2005 (uzatvorené medzi marcom a májom 2010)

Pravdepodobne Heinz Zourek (Rakúsko)

alebo Antti Peltomäki (Fínsko, 53)

Námestníčka generálneho riaditeľa pre DG Informačnú spoločnosť a médiá (Október 2007 – súčasnosť)
Rybné hospodárstvo a námorné záležitosti Fokion Fotiadis (Grécko) 2007 Rovnaká národnosť ako Komisár
Vnútorný trh a služby Jorgen Holmquist (Švédsko) 2007 Jonathan Faull (Veľká Británia) Generálny riaditeľ pre DG Spravodlivosť, slobodu a ochranu (od 2003)
Regionálna politika Dirk Ahner (Nemecko) Január 2007 Neočakáva sa zmena

Dane a colná únia, audit a boj proti podvodom (predtým Dane a colná únia)

Robert Verrue (Francúzsko) Júl 2002 – Jún 2009 Walter Deffaa (Nemecko) Generálny riaditeľ pre DG Útvar verejného auditu
Vzdelávanie a kultúra Odile Quintin (Francúzsko, 63) Január 2006 – Máj 2010 Jan Truszczynski (Poľsko, 59) Námestník generálneho riaditeľa pre DG Vzdelávanie a kultúru (2008 – Máj 2010)

Zdravie a spotrebiteľská politika (predtým Zdravie a ochrana spotrebiteľa)

Paul Robert Madelin (Veľká Británia) 2004 Maximálne 2011

Spravodlivosť, základné práva a občianstvo (predtým Spravodlivosť, sloboda a bezpečnosť)

Jonathan Faull (Veľká Británia) Marec 2003 Faull sa stane generálnym riaditeľom pre Vnútorný trh a služby
Vonkajšie vzťahy Eneko Landabru (Španielsko) 2003 – August 2008 João Vale de Almeida (Portugalsko, 52) Barrosov šéf kabinetu (od Júla 2004)
Obchod David O´Sullivan (Írsko, 56) November 2005 João Aguiar Machado (Portugalsko) Námestník generálneho riaditeľa DG RELEX (Júl 2007 – Júl 2009)
Rozvoj Stefano Manservisi (Taliansko) 2004 Maximálne 2011

Rozširovanie a susedská politika (predtým Rozširovanie)

Michael Leigh (Veľká Británia) 2006 Neočakáva sa zmena
Úrad pre spoluprácu EuropeAid Koos (Jacobus) Richelle (Holandsko) 2004 Maximálne 2011

Medzinárodná spolupráca, humanitárna pomoc a krízy (predtým humanitárna pomoc)

Peter Zangl (Nemecko, 63) 2008 Neočakáva sa zmena
Eurosat Walter Radermacher (Nemecko, 57) Apríl 2008 Neočakáva sa zmena
Personál a administratíva Claude Chene (Francúzsko) 2004 – Máj 2009 Iréne Souka (Grécko, 55) Námestník generálneho riaditeľa pre DG Personál a administratívu (Jún 2008 – Apríl 2009)
Informatika Francisco García Morán (Španielsko) November 2005 Maximálne 2010-2012

Rozpočet a finančné plánovanie (predtým Rozpočet)

Luís Romero Requena (Španielsko, 54) Jún 2002 – Jún 2009 Hervé Jouanjean (Francúzsko, 59) Námestník generálneho sekretára pre medzi-inštitucionálne vzťahy (Január 2007 – Júl 2009)
Útvar verejného auditu Walter Deffaa (Nemecko, 58) 2004 – Jún 2009 Brian Gray (Veľká Británia) Generálny riaditeľ pre DG Rozpočet (2003 – Jún 2009)
Európsky úrad na boj proti podvodom Franz-Hermann Brüner (Nemecko, 64) Február 2000 – Január 2010 Viac ako sedem rokov v úrade; zomrel v januári 2010
Tlmočenie Marco Benedetti (Taliansko, 59) Január 2004 Maximálne 2011
Preklad Juhani (Karl-Johan) Lönnroth (Fínsko, 65) 2004 Maximálne 2011
Úrad pre publikácie Martine Reicherts (Luxemburg) August 2007 Rovnaká národnosť ako Komisár
Predsedníctvo poradcov pre európsku politiku Paola Colombo (Taliansko) Marec 2007 Magdalena Kuneva (Bulharsko, 52) – nepotvrdená Odchádzajúca komisárka pre Ochranu spotrebiteľa (od roku 2007)
 Voľba šéfov kabinetov

Pri každodennej práci sú tiež komisárom nápomocné ich osobné úrady, v žargóne Komisie nazývané „kabinety“. Podľa dokumentu z decembra 2009, ktorý uverejnila poradenská skupina Hill & Knowlton „ustanoviť kabinet nie je jednoduchá záležitosť. Od okamihu, keď sú známi noví komisári, prúdia do úradov stovky životopisov.“

Okrem skúseností a vedomostí kandidáta musí komisár zvážiť celý rad ďalších atribútov, vrátane politickej príslušnosti kandidáta, pohlavia, jazykových schopností a národnosti (rovnováha medzi západom a východom, a severom a juhom).

Štátna príslušnosť zohráva kľúčovú úlohu, pretože každý kabinet nesmie obsahovať viac ako štyroch úradníkov rovnakej národnosti, akú má ten-ktorý komisár. Okrem toho musia byť šéf kabinetu a jeho zástupca rôznych národností. Rovnako komisárov hovorca musí byť príslušníkom inej krajiny, ako je komisár.

Od šéfov kabinetov sa očakáva, že budú podporovať svojich komisárov a hájiť ich záujmy, najmä pri intenzívnom lobingu medzi ostatnými komisármi v kontroverznejších otázkach. Podľa „princípu kolegiality“ by mali mať komisári možnosť vyjadriť svoj názor na všetky rozhodnutia, ktoré boli prijate na základe odporúčaní príslušných členov vlád.

V súčasnej Komisii sa počíta až s tretinou šéfov kabinetov, ktorí pochádzajú z Veľkej Británie, Francúzska alebo Nemecka. Tentokrát sa na tieto pozície dostali iba tri ženy.

14 komisárov vrátane predsedu už boli členmi predchádzajúcej Komisie a mnoho vedúcich kabinetov bude svojich komisárov nasledovať na nové pracovné posty. Podľa Hill & Knowlton sa 24 z 27 šéfov kabinetov bude pracovať aj pre novú Komisiu, pričom až štrnásť z nich na pozícii šéf kabinetu.

Niekoľko úradníkov bolo tiež povýšených a z hovorcov sa stali vedúci kabinetu. Neoficiálne sa hovorí, že niekoľko z budúcich šéfov kabinetu pracovalo istý čas pre DG Hospodárska súťaž, ktoré je považované za najsilnejšie riaditeľstvo v Komisii.

Tabuľka nových očakávaných šéfov kabinetov, zástupcov šéfov kabinetov a hovorcov

Komisár Očakávaný šéf kabinetu Očakávaný zástupca šéfa kabinetu Očakávaný hovorca

José Manuel Barroso (Predseda)

Johannes Laitenberger (Nemecko), Barrosov hovorca

Joaquin Almunia (Podpredseda; Hospodárska súťaž)

Carlos Martinez-Mongay (Španielsko), Almuniov vedúci kabinetu hospodárskych a menových záležitostí Guillaume Loriot (Francúzsko), doteraz vedúci protimonopolného a zlučovacieho oddelenia na DG pre hospodársku súťaž Amelia Torres (Portugalsko), doteraz hovorkyňa pre hospodárske a menové záležitosti, bývalá novinárka (Reuters, Diario de Noticias)

László Andor (Zamestnanosť, sociálne veci a začleňovanie)

Anabela Gago (Portugalsko), zástupkyňa vedúceho kabinetu pre dane a colnú úniu komisára Kovácsa Cristina Arigho (Írsko),doteraz hovorkyňa pre rozpočet, bývalá novinárka

Catherine Ashton (Podpredsedníčka; Vysoká komisárka pre zahraničnú a bezpečnostnú politiku EÚ)

James Morisson (Veľká Británia), Ashtonovej vedúci kabinetu na DG Obchod Lutz Güllner (Nemecko), doteraz hovorca pre Ashtonovú

Michel Barnier (Vnútorný obchod a služby)

Olivier Guersent (Francúz), vedúci oddelenia kartelov Európskej komisie v DG Hospodárska súťaž, bývalý člen kabinetu komisára pre hospodársku súťaž Kerstin Jorna (Nemecko), doterajšia šéfka kabinetu bývalého komisára pre spravodlivosť Jacquesa Barrota, predtým v pracovnej skupine Barniera ako komisára pre regionálne záležitosti Chantal Hughes (Veľká Británia, Francúzsko) doteraz hovorkyňa pre zamestnanosť a sociálne veci

Dacian Ciolos (Poľnohospodárstvo a rozvoj vidieka)

Georg Häusler (Rakúsko), vedúci oddelenia pre rozpočet a audit pre DG Poľnohospodárstvo Ionel-Sorin Mois (Rumunsko), doteraz na DG Doprava

John Dalli (Zdravie a spotrebiteľská politika)

Joanna Darmanin (Malta), zástupca vedúceho kabinetu Joe Borga z Malty, bývalého komisára pre rybolov Frédéric Vincent (Francúzsko), doteraz člen kabinetu komisára pre vzdelávanie Jána Figeľa, predtým hovorca pre vzdelávanie

Maria Damanaki (Rybné hospodárstvo a námorné záležitosti)

Georgios Markopouliotis (Grécko), vedúci oddelenia pre geografickú koordináciu pre DG hospodársku súťaž Oliver Drewes (Nemecko, Holandsko) doteraz hovorca pre vnútorný trh a služby

Karel De Gucht (Obchod)

Marc Vanheukelen (Belgicko), De Guchtov vedúcim kabinetu pre ozvoj a humanitná pomoc John Clancy (Veľká Británia), doteraz hovorca zahraničného rozvoja, bývalý novinár (AP, Euronews)

Štefan Füle (Rozširovanie a susedská politika)

Simon Mordue (Veľká Británia), vedúci oddelenia na DG pre dopravu a energetiku (TREN), predtým Verheugenov zástupca vedúceho kabinetu Angela Filo (Rumunsko), pracoval v zastúpení Komisie v Bukurešti a Delegácie v Káhire

Johannes Hahn (Regionálna politika)

Hubert Gambs (Rakúsko), v kabinete komisárky Benity Ferrero-Waldnerovej Nicola de Michelis (Taliansko), z DG REGIO Ton Van Lierop (Holandsko), doteraz hovorca pre podnikanie a priemysel, bývalý novinár (holandská tlačová agentúra ANP)

Connie Hedegaard (Boj proti klimatickým zmenám)

Peter Vis (Veľká Británia), člen kabinetu komisára pre energetiku Andrisa Piebalgsa Michael Starbæk Christensen (Dánsko), vedúci poradcu pre klimatické zmeny v kancelárii dánskeho premiéra

Máire Geoghegan-Quinn (Výskum a inovácia)

John Bell (Írsko), vedúci kabinetu Megleny Kuneva, bulharskej komisárky pre spotrebiteľské záležitosti Mark English (Veľká Británia), doteraz člen služby hovorcov

Rumiana Jeleva (Medzinárodná spolupráca, humanitárna pomoc a krízy)

Jochen Richter (Nemecko), zástupca vedúceho kabinetu komisára pre viacjazyčnosť Leonarda Orbana Dimitar Kyumyurdzhiev (Bulharsko), doteraz šéf kabinetu u Jelevovej na bulharskom Ministerstve zahraničných vecí Ferran Tarradellas Espuny (Španielsko), doteraz hovorca pre energetiku

Siim Kallas (Podpredseda; Doprava)

Hendrik Hololei (Estónsko), zástupca generálneho riaditeľa pre rozšírenie od júna 2009, predtým vedúci Kallasovho kabinetu Kristian Schmidt (Dánsko), doteraz zástupca vedúceho kabinetu pre Kallasa Helen Kearns (Írsko), doteraz hovorkyňa pre spotrebiteľské záležitosti, predtým pracovala pre bývalého predsedu Európskeho parlamentu Pata Coxa

Neelie Kroes (Podpredsedníčka; Digitálna agenda)

Antony Whelan (Írsko), Kroesovej doterajší šéf kabinetu Lorena Boix Alonso (Španielsko), zostáva v rovnakej pozícii Jonathan Todd (Veľká Británia), doterajší hovorca pre služby, bývalý novinár (Europolitics, Sunday Times)

Janusz Lewandowski (Rozpočet a finančné plánovanie)

Marc Lemaitre (Luxembursko), vedúci kabinetu odchádzajúceho poľského komisára Sameckieho

Cecilia Malmström (Vnútorné záležitosti)

Maria (Mia) Åsenius (Švédsko), štátna tajomníčka Malmströmovej v čase, keď zastávala úlohu švédskej ministerky pre európske záležitosti Laurent Muschel (Francúzsko), doteraz odchádzajúceho zástupcu vedúceho kabinetu pre spravodlivosť, slobodu a bezpečnosť komisára Jacquesa Barrota Michele Cercone (Taliansko), doteraz hovorca pre spravodlivosť, slobodu a bezpečnosť, bývalý novinár (ANSA)

Günter Oettinger (Energetika)

Michael Köhler (Nemecko), vedúci kabinetu komisára Borga

Andris Piebalgs (Rozvoj)

Christopher Jones (Veľká Británia), riaditeľ „Nové a obnoviteľné zdroje energie“ v DG TREN Catherine Ray (Francúzsko), doteraz hovorkyňa pre vedu a výskum

Janez Potočnik (Životné prostredie)

Kurt Vandenberghe (Belgicko), Potočnikov doteraší ‘vedúcim kabinetu Matjaž Malgaj (Slovinsko), doterajší člen tímu Potočnika Joseph Hennon (Írsko), doteraz hovorca pre vzťahy s inštitúciami a komunikačnú stratégiu

Viviane Reding (Podpredsedníčka; Spravodlivosť, základné práva a občianstvo)

Martin Selmayr (Nemec), hovorca komisárky Redingovej

Viviane Hoffmann (Luxembursko) na poste už desať rokov

Olli Rehn (Hospodárske a menové záležitosti)

Timo Pesonen (Fínsko), osobitný poradca pre medzinárodné záležitosti bývalého fínskeho premiéra Paavo Lipponena

Stéphanie Riso (Francúzsko), doterajší člen kabinetu komisára Joaquín Almunia pre hospodárske záležitosti, zodpovedný za riadenie Eurogroup a EMU

Amadeu Altafaj Tardio (Španielsko), doteraz člen služby hovorcov, bývalý novinár (El Mundo, španielska tlačová agentúra EFE).

Maroš Šefčovič (Podpredseda komisie pre medzi-inštitucionálne vzťahy a administratívu)

Juraj Nociar (Slovensko), bývalý zástupca Šefčoviča ako stáleho zástupcu Slovenska pri EÚ

Bernd Bievert (Nemecko), doteraz člen kabinetu Jána Figeľa

Michel Mann (Veľká Británia), doteraz hovorca pre poľnohospodárstvo, bývalý novinár (Agra Europe, European Voice, Financial Times)

Algirdas Šemeta (Dane a colná únia, audit a boj proti podvodom)

Stephen Quest (Veľká Británia), vedúci kabinetu pre dane a colnú úniu, audit a boj proti podvodom

Traynor Emer (Írsko), doteraz hovorca pre dane, colnú úniu a ochranu spotrebiteľa

Antonio Tajani (Podpredseda, Priemysel a podnikanie)

Antonio Preto (Taliansko), doterajší vedúci kabinetu Antonia Tajaniho

Diego Canga Fano (Španielsko), úradník EÚ, do roku 1991 právnik

Fabio Pirotta (Malta), doteraz hovorca pre dopravu

Androulla Vassiliou (Vzdelávanie, kultúra, mnohojazyčnosť a mládež)

Philippe Brunet (Francúzsko), Vassioliouovej vedúci kabinetu pre zdravie

Despina Spano (Cyprus), zostáva zástupkyňou vedúceho kabinetu

Dennis Abbott (Veľká Británia), doteraz hovorca pre regionálnu politiku, bývalý novinár (Sun a European Voice)

REKLAMA

REKLAMA