Daňová politika v EÚ

Daňová politika EÚ je jedna z mála oblastí, ktorá podlieha jednomyseľnému schvaľovaniu v Rade. V praxi to znamená, že všetky zmeny a nové iniciatívy musia získať súhlas všetkých členských štátov EÚ.

dane, Flickr: Phillip Ingham (CC)
Zdroj: Phillip Ingham, www.creativecommons.org

Pozadie:

Európska komisia sa netají tým, že tento princíp považuje za prekonaný: „Zotrvávanie na jednomyseľnosti vo všetkých daňových otázkach skomplikuje dosiahnutie akejkoľvek daňovej koordinácie, ktorú Európa potrebuje,“ uvádza sa na jej oficiálnej stránke. EK preto „predložila návrhy na prechod k hlasovaniu kvalifikovanou väčšinou v niektorých daňových oblastiach“.

Politická realita v členských štátoch zatiaľ neumožňuje takúto zmenu. Veľká Británia, Írsko a nové členské štáty na čele so Slovenskom sú v popredí odporu voči zrušeniu jednomyseľného hlasovania o daňovej politike v EÚ. Nesúhlas jedinej krajiny stačí na zablokovanie akéhokoľvek posunu od súčasného stavu.

Európska komisia sa preto uchyľuje k využívaniu nezáväzných nástrojov, napríklad odporúčaní, namiesto legislatívnych návrhov. Verí, že tak presvedčí členské štáty, že viac harmonizácie v daňových otázkach je prospešné pre všetkých.

Hlavné ciele daňových iniciatív EÚ sú

  • zlepšenie fungovania jednotného trhu
  • odstránenie prekážok vyplývajúcich z paralelnej existencie 27 národných daňových systémov
  • zvýšenie konkurencieschopnosti európskych firiem
  • zlepšenie spolupráce národných daňových úradov
  • boj proti daňovým podvodom, ktoré ochudobňujú štátne kasy členských štátov o 200 miliárd eur ročne

Priame dane

Otázky priamych daní, predovšetkým dane z príjmu fyzických a právnických osôb, sú plne v kompetencii národných vlád. Autonómne rozhodujú o výške sadzieb, spôsobe výpočtu daňového základu, výnimkách i oslobodeniach od daňovej povinnosti.

Európska komisia zdôrazňuje svoje presvedčenie, že „neexistuje žiadna potreba širokej harmonizácie daňových systémov členských štátov. Ak rešpektujú pravidlá komunitárneho práva, môžu si slobodne zvoliť daňový systém, ktorý považujú za najvhodnejší vzhľadom na svoje ekonomické a fiškálne podmienky.“

EÚ zasahuje do oblasti priamych daní len v prípadoch, keď môžu byť ohrozené záujmy jednotného trhu a plne rešpektuje princíp subsidiarity – riešenie z európskej úrovne je možné len vtedy, keď samostatné konanie jednotlivých členských štátov nemôže priniesť efektívne riešenie.

Legislatíva EÚ v oblasti priamych daní zaväzuje členské štáty zdieľať informácie, ktoré sú nevyhnutné na boj proti finančným a daňovým podvodom. Na základe článku 293 Zmluvy sú tiež štáty povinné viesť rokovania, ktoré povedú k odstráneniu dvojitého zdaňovania na jednotnom trhu EÚ. Národné daňové systémy musia byť v súlade so základnými hodnotami a princípmi EÚ – nesmú byť diskriminačné a nesmú narúšať voľný pohyb osôb, tovaru, služieb, kapitálu a slobodu usadiť sa. To znamená, že členský štát nemôže uplatňovať iné (znevýhodňujúce/uprednostňujúce) daňové pravidlá na občanov, firmy, tovar, kapitál z iných členských štátov.

Spoločný konsolidovaný firemný daňový základ (CCCTB)

CCCTB, teda spoločný konsolidovaný daňový základ je určený pre veľké spoločnosti, ktoré pôsobia vo viacerých členských štátoch EÚ. Jeho podstatou je zlúčenie hospodárskych výsledkov firmy zo všetkých členských štátov, vypočítaných podľa jednotného európskeho modelu a následné prerozdelenie zisku podľa jednotlivých krajín, kde by sa zdaňoval na základe miestnych sadzieb.

Myšlienka vznikla počas neoficiálneho zasadania Ecofin-u v roku 2004. Komisár pre dane László Kovács ju intenzívne presadzuje napriek nevôli viacerých členských štátov. Zdôrazňuje, že CCCTB by bol dobrovoľný koncept. Podnikanie na jednotnom európskom trhu by bolo jednoduchšie, firmy podnikajúce vo viacerých členských štátoch by mali menej administratívneho zaťaženia, s čím súvisí aj úspora nákladov. Konkrétny legislatívny návrh na vznik CCCTB mal Kovács predložiť na jeseň 2008.

Podľa posledných informácií sa však realizácia konsolidovaného európskeho daňového základu odkladá na neurčito. Hlavné dôvody sú dva:

  • Silný odpor Írska, Veľkej Británie, Estónska, Litvy a Slovenska, ktorý sa nepodarilo zlomiť. Krajiny sú stále presvedčené, že spoločný daňový základ je prvý krok k harmonizícii sadzieb pri priamych daniach, čo ostro odmietajú.
  • Francúzska ministerka financií Christine Lagarde tiež potvrdila, že plány na harmonizáciu daňového základu sú zmrazené. Paríž stále podporuje myšlienku CCCTB, ale "nebude na ňu tlačiť".

Koncom roka 2007 vznikli dva prieskumy: Podľa spoločnosti KPMG podporuje myšlienku CCCTB 78% veľkých európskych spoločností. Veria, že by im priniesla jednoduchšie podnikanie vo viacerých krajinách EÚ a nižšie náklady na účtovníkov, právnikov a daňových poradcov. V konzervatívnej Veľkej Británii sa pozitívne vyjadrilo 62% firiem. Najviac odporcov bolo na Slovensku a v Írsku – "nie" povedalo 50% korporácií.

Podľa spoločnosti PriceWaterhouseCoopers sa až 43% nadnárodných spoločností v EÚ obáva, že spoločný daňový základ by mal negatívny vplyv a zvýšil by ich efektívne daňové zaťaženie.

Odporcovia konceptu sú presvedčení, že CCCTB by zvýšil daňové zaťaženie firiem a postupne by sa z neho stala povinnosť, nie možnosť. Navyše, jeho výhody platia najmä pre veľké korporácie. Malým a stredným podnikom by priniesol skôr komplikácie.

Výhody a riziká návrhu jednotného daňového základu pre firmy v EÚ podrobne analyzovala aj Deutsche Bank. Autor analýzy Frank Zipfel konštatuje, že CCCTB bude výhodná najmä pre veľké firmy, ktoré majú pobočky vo viacerých štátoch EÚ. Tým môže pomôcť znížiť náklady a uľahčí im účtovanie daňových položiek. Malé firmy, ktoré podnikajú lokálne však budú mať problém vybrať si medzi národným a európskym systémom zdaňovania. Navyše, Frank Zipfel dodáva, že "CCCTB spôsobí vyššie administratívne náklady pre inštitúcie verejného sektora".

Analýza vysvetľuje aj ďalší potenciálny zdroj politického konfliktu: v systéme CCCTB by sa mali príjmy z rôznych EÚ trhov centralizovať na zostavenie jednotného daňového základu a ten sa následne rozdelí spätne medzi jednotlivé členské štáty, kde sa zdaní príslušnou národnou sadzbou. Zipfel v tejto súvislosti hovorí o "neprekonateľnej prekážke" na ceste k dohode. Zároveň konštatuje, že "skutočne neutrálne zdaňovanie je nepravdepodobné". Nemecká analýza označuje CCCTB za "v zásade dobrú myšlienku", ale upozorňuje na jej mimoriadnu komplikovanosť a citlivosť pre politicko-fiškálne systémy členských krajín.

Nepriame dane

Nepriame dane zaťažujú spotrebu konkrétnych produktov a služieb. Harmonizácii EÚ podlieha DPH a spotrebné dane.

Cieľom spotrebných daní je regulovať spotrebu určitých druhov tovaru. Výnosy sú príjmom národných štátnych rozpočtov. Najčastejšie sa zdaňujú:

  • Alkohol
  • Tabak a tabakové výrobky
  • Energia – palivá, elektrina, ropa, plyn, uhlie

EÚ harmonizuje nepriame dane, aby chránila hospodársku súťaž a fungovanie jednotného trhu. Upravuje daňovú politiku členských štátov v niekoľkých kategóriách:

  • Štruktúra dane – definícia produktov, na ktoré sa vzťahuje, spôsob jej výpočtu, rozsah možných výnimiek…
  • Minimálne daňové sadzby, ktoré členské štáty musia uplatňovať

Pri DPH musia členské štáty uplatňovať sadzbu minimálne 15%. Vybrané tovary a služby, ktoré sú presne definované, môžu zdaňovať nižšou sadzbou, ktorá však neklesne pod 5%.

Finančná a hospodárska kríza prispela k tomu, že sa v marci 2009 ministri financií členských krajín EÚ dohodli na redukovanej sadzbe DPH za služby poskytované lokálnymi firmami, čím ukončili desať rokov trvajúce diskusie (EurActiv 11/03/09).

Do zoznamu umožňujúceho nižšie sadzby DPH a obsahujúceho tzv. služby náročné na ľudskú prácu, akými sú pomoc v domácnosti, čistenie okien, opravy bicyklov a šatstva, kadernícke služby či starostlivosť o choré alebo staré osoby, sa presunuli aj reštauračné služby, knihy a renovácia súkromných domov s výnimkou stavebných materiálov. Ďalšie extra výnimky si presadili tri krajiny: Portugalsko na mýtne na mostoch pri Lisabone, Cyprus na plynové bomby LPG a Malta na potraviny a farmaceutiká.

Podľa dohody sa v najbližšej dobe už o ďalšom znižovaní DPH diskutovať nebude. Nemecko, spolu s Bulharskom, Dánskom, Estónskom a Litvou v spoločnom stanovisku vyzvali ostatné členské štáty, aby boli zdržanlivé, pretože opakovaná redukcia by mohla poškodiť verejné financie. Nemecko získalo podporu Francúzska v snahe o zabránenie podobných opatrení v budúcnosti.

Spotrebná daň z tabaku a tabakových výrobkov

Pri vstupe do EÚ sa Slovensko zaviazalo plniť podmienky pre minimálne daňové zaťaženie cigariet. Podľa smernice musia byť súčasne splnené dve kritériá:

  • Minimálne percentuálne zaťaženie najpredávanejšej cenovej kategórie spotrebnými daňami musí byť na úrovni 57 % z maloobchodnej ceny,
  • minimálne daňové zaťaženie 1000 kusov cigariet musí po prepočte z národnej meny dosiahnuť 64 eur.

Od 1. februára 2009 platí novela zákona o spotrebnej dani z tabakových výrobkov, ktorú v októbri 2008 podpísal prezident SR Ivan Gašparovič. Špecifická časť sadzby dane z cigariet sa zvýšila na 0,05 eura za kus (zo 1,41 Sk na 1,58 Sk za kus), sadzba dane na cigary a cigarky zasa vzrástla z 0,07 eura na 0,08 eura. Podľa Ministerstva financií SR šlo o posledné zvýšenie sadzieb spotrebnej dane za účelom dosiahnutia minimálneho daňového zaťaženia podľa európskej direktívy.

Európska komisia však v polovici roka 2008 zverejnila návrh novej legislatívy ďalšieho postupného zvyšovania dane z cigariet a predaja tabaku namiereného proti fajčeniu a pašeráctvu. Okrem toho jej snahou je aj ochrana pred cigaretovým dymom, zlepšenie právnych predpisov upravujúcich obsah tabakových výrobkov a prísnejšie obmedzenie reklamy na tabak. Zvýšenie cien tabaku sa javí aj ako účinný nástroj na odradenie od fajčenia,  ktoré spôsobuje najviac chorôb a úmrtí v EÚ. Najväčšie zdražovanie by zasiahlo fajčiarov v Poľsku, na Slovensku a v Bulharsku. Komisia tvrdí, že so zvýšením minimálnej spotrebnej dane sa do roku 2014 zníži dopyt po cigaretách o 10 %. Ministri financií však tento návrh nepodporili (EurActiv 07/05/09).

Pozície:

  • Znížená DPH

Český minister financií Miroslav Kalousek povedal, že šesť štátov chce vyhlásenie, ktoré sa pripojí k dohode o zelenej DPH, že sa nebude ďalej diskutovať o redukcii DPH. „Možno by trvalo dlhšie, kým by sme dospeli k dohode, keby nebola kríza. Teraz hľadáme spôsoby ako podporiť zamestnanosť. Treba si uvedomiť, že sektory, ktoré môžu využiť nižšiu DPH (reštaurácie, kaderníctva, oprava nehnuteľností) vytvárajú mnoho pracovných miest.“

Komisár pre dane László Kovács poznamenal, že dohoda o skončení diskusií je nespravodlivá voči návrhu o „zelenej DPH“.

Európska konfederácia stavbárov (EBC) tvrdí, že redukcia DPH je najlepší spôsob ako pomôcť robotníkom a tvorbe pracovných miest v konštrukčnom sektore.

Andrea Benassi, generálny tajomník UEAPME: „Malé a stredné podniky si budú môcť účtovať podstatne nižšie sumy za tieto služby, čím sa stanú cenovo oveľa prístupnejšie a atraktívnejšie pre verejnosť bez toho, že by ohrozovali medzinárodnú hospodársku súťaž. Pre mikropodnikanie je to požehnaním hlavne v čase hospodárskej krízy.“

  • Zelené dane

Generálny tajomník EEB John Hontelez povedal, že obavy Komisie sú zbytočné. „Považujte zníženie DPH ako priamy príspevok k realistickejšiemu a reálnemu pohľadu na znižovanie domácich emisií skleníkových plynov. Na rozdiel od konzultantov, ktorí si myslia, že zníženie DPH pre energeticky efektívne tovary nepovedie k z níženiu emisií v EÚ, ale len k nižším cenám elektriny (vďaka limitu dosiahnutému systémom obchodovania s emisiami), EEB si myslí, že zníženie DPH môže viesť k väčšiemu zníženiu emisií v EÚ: zvýšenie energetickej efektívnosti môže naozaj znížiť ceny emisií CO2 v sektore v rámci Systému obchodovania s emisiami (najmä pre sektor výroby elektrickej energie).“

Alisdair Gray, bruselský riaditeľ British Retail Consortium, povedal: „Znižovanie emisií nie je len o domoch. Je aj o ich vybavení. Británia je v recesii. Cena je pre spotrebiteľov pri nákupoch ešte dôležitejším faktorom. Maloobchodní predajcovia vynikajúcu prácu. Potrebujú a zaslúžia si pomoc, aby mohli robiť viac. Znížením DPH pre „zelenšie“ domáce produkty Komisia ukáže, že jej politika zodpovedá jej rétorike.“

REKLAMA

REKLAMA