Čo robí EÚ proti kríze?

Nástroje EÚ na skrotenie krízy sú výrazné, ale stále obmedzené. Ponúkame ich prehľad na jednom mieste.

Obrazovka s krivkami, rating, burza (TASR)
Zdroj: TASR/AP Photo/Richard Drew

Zhrnutie

Globálna finančná kríza, ktorá začala krachom banky Lehman Brothers  sa rozvinula do bezprecedentnej hospodárskej krízy a vyústila do sociálnej krízy s vážnymi následkami pre občanov. Tieto udalosti zhoršili problém zadlženosti vlád členských krajín EÚ (eurozóny). Ich následkom bol alarmujúci nárast nezamestnanosti, a to predovšetkým u mladých ľudí. Počas posledných piatich rokov sa EÚ snaží na problémy reagovať spoločným postupom, ktorý pochopiteľne nie je bez politických komplikácií.  

Nástroje

Prebieha zásadná reforma finančného sektora, aby úspory občanov boli v bezpečí. Sprísnili sa kapitálové požiadavky na banky, tým sa zlepšila odolnosť finančného sektora.

Členské krajiny zmobilizovali viac než 700 miliárd eur cez záchranné mechanizmy (EFSF – tzv. dočasný euroval, ESM – tzv. trvalý euroval) s cieľom zachrániť od najhoršieho krajiny, ktoré kríza zasiahla. Priamu pomoc pri návrate na finančné trhy s výrazným „ozdravným“ programom čerpajú Grécko, Portugalsko, ÍrskoCyprus.

Európske inštitúcie považujú za povzbudivé signály, že celkový úrokový spread klesá, najzraniteľnejšie krajiny platia za úver menej, priemyselná výroba rastie. Dôvera sa pomaly vracia sa dôvera v trh a k spotrebiteľom. Krajiny najviac ohrozené krízou (Španielsko, Írsko, Portugalsko) začínajú badať pozitívne výsledky.

Grécko v priebehu troch rokov reformovalo svoje financie, znova nadobúda konkurencieschopnosť a po dlhom čase sa približuje k primárnemu prebytku. Zároveň sa však neoficálne hovorí o treťom balíku pomoci, ktorý bdue musieť ešte nevyhnutne prísť. Gréci skôr hovoria o predĺžení splatnosti a či znížení úrokových mier, čomu ej čiastočne naklonená aj Európska komisia

Cyprus, ktorý program úprav začal neskôr, ho zatiaľ implementuje podľa plánu.

Komisia vie, že pozitívne signály netreba preceňovať, sú len dôvodom na opatrný optimizmus.

Paralelne s budovaním záchranných mechanizmov sa eurozóna dohodla na nových pravidlách, ktoré poznáme pod názvom Hospodárske riadenie. Týkajú sa posilnenej spoločenskej kontroly výšky deficitov národných rozpočtov a makroekonomickej koordinácie na európskej úrovni.

Prvé na rade v rade ďalších proti-krízových krokov je momentálne Banková únia. Legislatívny proces súvisiaci s jednotným mechanizmom dohľadu je takmer ukončený. Ďalším krokom je nezávislé hodnotenie aktív bánk Európskou centrálnou bankou pred tým, než preberie svoju úlohu dohľadu nad európskym bankovým systémom. Predmetom diskusie je stále miera tohto dohľadu.

S bankovou úniu súvisí aj jednotný mechanizmus riešenia krízových situácií bánk. Mohol by byť prijatý ešte v tomto volebnom období. Cieľom je, aby daňovníci (verejné rozpočty) neplatili za zlyhanie bánk.

Banková únia má napraviť aj zvýšenú fragmentáciu finančného sektora v EÚ a úverových trhov, a tiež ich implicitnú opätovnú nacionalizáciu. Tá má totiž negatívny vplyv na poskytovanie úverov do hospodárstva, predovšetkým malým a stredným podnikom (MSP). Napriek ústretovej menovej politike úvery v rámci eurozóny neplynú v dostatočnej miere do hospodárstva.

V konečnom dôsledku ide podporu o hospodárskeho rastu, ktorý je potrebný na odstránenie najpálčivejšieho problému dnešných čias, a tým je nezamestnanosť. Súčasná úroveň nezamestnanosti je podľa predsedu EK José Manuela Barrosa „ekonomicky neudržateľná, politicky neospravedlniteľná a sociálne neakceptovateľná“.

Európska komisia mobilizuje nástroje, ktoré má k dispozícii, politika zamestnanosti však stále leží najmä na pleciach národných štátov. Prichádza však napríklad s opatrením, ktorý dostal meno „Záruka pre mladých“ s financovaním z európskeho rozpočtu. Implementácia je otázkou národných politík.

Komisia však zároveň apeluje na členské štáty, aby zvýšili tempo štrukturálnych reforiem. Každej krajine pripravuje odporúčania na mieru (Špecifické odporúčania).

Komisia tiež môže robiť opatrenie na lepšie fungovanie jednotného trhu, napríklad v oblasti mobility, komunikácie, energetiky, finančníctva a elektronického obchodu.

Európska komisia nedávno napríklad prijala návrh na prehĺbenie jednotného trhu telekomunikácií, ktorý má ďalej znížiť ceny pre spotrebiteľov a pre podniky predstavuje pri pokračujúcom trende digitalizácie obchodu nové príležitosti. Za základ budúcej prosperity EÚ označuje Komisia implementáciu Aktu o jednotnom trhu I a II a implementáciu Nástroja na prepojenie Európy (infraštruktúre projekty).

Komplementárnou snahou je posilnenie investícií do vedy a inovácií. Prioritou je nový podporný grantový program Horizont 2020 a investície do vzdelávanie (Program Erasmus plus). 

Na jeseň sa očakáva predloženie návrhov na posilnenie európskej priemyselnej politiky a mobilizácia podpory pre malé a stredné podniky.

Ekonomickou paradigmou stále ostáva ambícia prejsť na tzv. zelenú ekonomiku, čomu zodpovedajú aj ciele „20-20-20“ zo stratégie Európa 2020. Toto úsilie však výrazne závisí od schopnosti vyrokovať dohodu o znižovaní emisií na globálnej úrovni.

Ďalším nástrojom na posilnenie hospodárskeho rastu sú „asertívne“ obchodné dohody EÚ s tretími krajinami. Únia by sa mala lepšie napojiť na rastúce trhy a zabezpečiť si miesto v globálnom dodávateľskom reťazci. Najsľubnejšie dohody, o ktorých sa momentálne rokuje sú dohody s USA a Kanadou.

Rozpočet EÚ na ďalších sedem rokov je hlavným investičným nástrojom EÚ. Popri už spomínaných kapitolách Horizont 2020 a Erasmus plus, sú to najmä programy na regionálny rozvoj, ktoré nahrádzajú verejné investície na vnútroštátnej úrovni.

Popri rozpočte sú tu ešte inovatívne formy financovania – finančné prostriedky Európskej investičnej banky a projektové dlhopisy.

Diskusia

Témou „Kríza – Aké riešenia ponúka Európa?“ sa spolu s otázkami o budúcnosti európskej integrácie bude zaoberať podujatie "Dialóg Európa“.

V Košiciach sa na ňom 5. októbra 2013 o 16. hod. zúčastní podpredseda Európskej komisie Maroš Šefčovič a premiér SR Robert Fico.

Podujatie bude možné sledovať online, pričom je tiež možné sa zapojiť otázkami cez aplikáciu sli.do.

EurActiv.sk je členom konzorcia Enterprise Europe Network Slovensko.

Sieť Enterprise Europe Network poskytuje služby malým a stredným podnikateľom, komplexné a ľahko dostupné poradenstvo a podporu v oblasti podnikania, inovácií a výskumu.

Združuje vyše 500 organizácií so 4000 skúsenými profesionálmi, ktorí poskytujú svoje služby vo viac ako 50 krajinách.

REKLAMA

REKLAMA