Dlhová kríza v eurozóne

Falšované štatistiky koncom roka 2009 odhalili holú pravdu stavu gréckej ekonomiky, nasledujúce mesiace krajinu priviedli na pokraj bankrotu. Dlhová kríza sa z Grécka začala šíriť aj do ďalších krajín a eurozóna stále hľadá riešenie dlhovej krízy.

Obrazovka s krivkami, rating, burza (TASR)
Zdroj: TASR/AP Photo/Richard Drew

Pozadie:

  • 4. október 2009 – Strana PASOK vyhrala parlamentné voľby v Grécku.
  • December 2009 – Revidované štatistiky ukázali, že grécke vlády dlhé roky zavádzali a vykazovali nižší deficit ako v skutočnosti. Trhy sa začali chvieť.
  • Január 2010 – Začína sa hovoriť o hrozbe dlhovej krízy v eurozóne
  • Február 2010 – Špekuluje sa o tom, že eurozóna bude musieť Grécku pomôcť. Brusel tlačí Atény k úsporným opatreniam.
  • 11. február 2010 – Európski lídri na summite potvrdili, že stoja za Gréckom, no odmietli prezradiť konkrétne návrhy ako krajine pomôcť prekonať krízu s odvolaním sa na strategické dôvody. Pomoci od MMF sa však chceli vyhnúť. 
  • 16. február 2011 – Ministri financií potvrdili solidaritu voči Grécku, pomoc nešpecifikovali.
  • 23. február 2010 – z nemeckého ministerstva financií unikla informácia, že eurozóna pripravuje záchranný plán v hodnote 20 – 25 miliárd eur.
  • 15. marec 2010 – Ministri financií načrtli záchranný plán Grécka.
  • 26. marec 2010 – Lídri sa dohodli na mechanizme pomoci Grécku, ktorý by sa aktivoval len v prípade, že nebude iná možnosť.
  • 23. apríl 2010 – Grécko žiada o pomoc.
  • 2. máj 2010 – Ministri financií rozhodli o poskytnutí pomoci Grécku vo forme bilaterálnych pôžičiek v objeme 110 miliárd eur.
  • 7. mája2010/8. máj 2010 – Lídri eurozóny sa dohodli na spustení 110-miliardovej pomoci Grécku a vytvorení intervenčného mechanizmu tzv. dočasného eurovalu (EFSF), ktorý má euro chrániť pred útokmi špekulantov a zároveň pomôcť krajinám, ktoré sa pre dlhy dostanú do vážnych problémov ohrozujúcich stabilitu spoločnej meny.
  • 23. máj 2010 – Nemecký prezident Horst Köhler podpísal zákon, ktorý umožnil Berlínu prispieť do garančného mechanizmu 148 miliardami eur.
  • 12. jún 2010 – Voľby do NR SR, vládu zostavili stredopravé strany, ktoré v predvolebnej kampani brojili proti pôžičke Grécku.
  • 15. júl 2010 – Vláda SR na čele s Ivetou Radičovou schválila účasť na garančnom mechanizme eurozóny, bilaterálny úver Grécku odmietla.
  • 4. august 2010 – Európsky finančný stabilizačný nástroj bol už plne funkčný, výkonným šéfom fondu je Klaus Regling, ktorý do úradu nastúpil ešte 1. júla 2010.
  • 20. september 2010 – EFSF dostal od ratingových agentúr najvyšší rating AAA
  • 21. november 2010 – Ministri financií eurozóny dostali prvú žiadosť o pomoc z EFSF. Jeho prvým klientom sa stalo Írsko.
  • 1. december 2010Európska komisia zverejnila detaily stáleho mechanizmu pre pomoc zadlženým ekonomikám ESM.
  • 22. marec 2011 – Ministri financií sa dohodli na spôsobe naplnenia permanentného Európskeho stabilizačného mechanizmu (ESM).
  • 6. apríl 2011Portugalsko žiada medzinárodné spoločenstvo o pomoc.
  • Začiatok mája 2011 – Grécky rating sa prepadol hlboko do špekulatívneho pásma.
  • 13. jún 2011 – Standard & Poor´s znížila grécky rating na nižšiu úroveň ako má Pakistan či Ekvádor.
  • 23. jún 2011 – Lídri sa zišli na ďalšom krízovom summite, schválili ESM.
  • 29. jún 2011 – Grécky parlament schválil kontroverzný úsporný balík.
  • 3. júl 2011 – Ministri financií uvoľnili ďalšiu tranžu pomoci.
  • 21. júl 2011– Mimoriadny krízový summit hláv štátov a vlád eurozóny. Dohoda na poskytnutí druhého balíka pomoci Grécku.
  • 16. august 2011  – Stretnutie nemeckej kancelárky Angely Merkelovej a francúzskeho prezidenta Nicolasa Sarkozyho. Navrhli zlaté pravidlo, ekonomickú vládu eurozóny a zavedenie dane z finančných transakcií
  • 22. august 2011 – Slovenská vládna koalícia rozhodla, že o ratifikáciu dokumentov spojených so zmenami EFSF bude čakať na výsledok v ostatných parlamentoch a NR SR bude rozhodovať  ako posledná.
  • 7. september 2011slovenská vláda schválila reformu eurovalu, proti boli len štyria ministria za SaS
  • 8. september 2011 – Nemecký ústavný súd potvrdil legitimitu záchranných balíkov a EFSF.
  • 9. september 2011 – Komisia odmietla návrh Holandska, aby sa začalo vylučovať z eurozóny.
  • 16. september 2011 – Neformálne stretnutie ministrov financií eurozón v poľskom Vroclave, zúčastnil sa ho aj americký minister financií Timothy Geithner.
  • 20. september 2011 – Pád slovinskej vlády.
  • 29. september 2011 – Nemecká parlament schválil posilnenie a rozšírenie právomocí záchranného fondu eurozóny (EFSF)
  • 4. október 2011 – Na Slovensku začala verejná diskusia o dlhovej brzde.
  • 11. október 2011 – Slovenská premiérka Iveta Radičová spojila hlasovanie o eurovale s hlasovaním o dôvere vláde, kabinet neprešiel.
  • 12. október 2011 – Barroso predstavil päťbodový plán na pomoc eurozóne.
  • 13. október 2011Slovensko uzavrelo ratifikáciu reformy eurovalu
  • 27. október 2011 – Lídri rozhodli o posilnení kapacity dočasného eurovalu až do výšky bilión eur cez pákový efekt. Zároveň dosiahli dohodu na 50-percentných stratách z gréckych vládnych dlhopisov.

Grécki socialisti vyhrali 4. októbra 2009 parlamentné voľby s prísľubom, že zdania bohatých a pomôžu chudobným. Vláda Jorgosa Papandreuoa prevzala krajinu v úplne inom stave ako pôvodne predpokladala. Ukázalo sa totiž, že vlády dlhé roky predkladali európskemu štatistickému úradu Eurostat upravené údaje o fiškálnom stave krajiny. Ratingové agentúry znížili grécky rating, trhy začali byť nepokojné.

Podľa odhadov z februára 2010 by grécky dlh verejných financií mal dosiahnuť 120 % HDP (dvojnásobok povoleného stropu podľa Paktu stability a rastu) a deficit 12,7 % HDP (štvornásobok povoleného stropu). Brusel začal na Atény tlačiť, aby prijalo vhodné úsporné opatrenia na nápravu rozpočtu. Exekutíva vyzvala k akcelerácii dôchodkovej reformy, reformy zdravotnej starostlivosti, ďalej k zvýšeniu daní z príjmu a spotrebných daní. Grécke odborové organizácie začali organizovať generálne štrajky.

Po tom, čo náklady na financovanie nedraželi len v prípade Grécka, ale investori sa s obavami začali pozerať aj na fiškálne zraniteľné Španielsko a Portugalsko, sa do riešenia situácie v eurozóne začal angažovať Medzinárodný menový fond. Lídri krajín s eurom začali skúmať možnosti ako európska legislatíva umožňuje pomôcť inej členskej krajine. Článok 125 Lisabonskej zmluvy totiž jasne zakazuje, aby členské štáty ručili za záväzky iných (tzv. no bail-out klauzula).

Hovorilo sa o viacerých spôsoboch ako Grékom pomôcť – predčasnom uvoľnení prostriedkov zo štrukturálnych fondov, emitovaní eurodlhopisov, nákupe gréckych dlhopisov zo strany Nemecka, či požiadaní o pomoc od MMF. Avšak vonkajšej podpore sa lídri do poslednej chvíle snažili vyhnúť.

V médiách začali vychádzať správy o možnosti vylúčenia Grécka z eurozóny, no Rada Ecofin a Euroskupina potvrdili solidaritu voči Aténam. Nemecká kancelárka Angela Merkelová otvorene hovorila o európskom hospodárskom riadení, čo potvrdili aj ďalší štátnici vyzývajúci k užšej koordinácii.

Diskusia okolo stavu Grécka postupne eskalovala navonok aj zvnútra. Proti poskytnutiu pomoci vystupovali najmä Nemci. Grécky premiér vyhlásil, že jeho krajina nechce peniaze od európskych daňových poplatníkov, ale potrebuje priestor, aby mohla znížiť deficit a požičať si za normálnych podmienok. V uliciach Atén však stále panovali sociálne nepokoje, hlavným mestom dokonca otriasli dva výbuchy bômb. Jedna bola nastražená pred pobočkou americkej investičnej banky JP Morgan a druhá pred jednou z vládnych budov.

Z nemeckého ministerstva financií unikol dokument o pripravovanom záchrannom pláne v hodnote 20 – 25 miliárd eur. Európska komisia aj rezort informáciu popreli. Exekutíva zároveň Atény vyzvala, aby prijali nové precízne úsporné opatrenia. Premiér Papandreou prisľúbil ďalšie opatrenia, ktoré sa zamerali na verejných činiteľov, bohatých a cirkev v Grécku. Nový úsporný plán mal ušetriť 4,8 miliardy eur a zabezpečiť európsku pomoc pri splácaní dlhov.

Premiér Jorgos Papandreou poznamenal, že bolestivým škrtom, ktoré vyvolali protesty odborov, sa nedalo vyhnúť pri záchrane krajiny a teraz je už všetko v rukách Únie. "Oprávnene teraz očakávame solidaritu zo strany EÚ," uviedol.

V polovici marca 2010 po mesiacoch špekulácií nakoniec ministri financií vydali spoločné stanovisko v ktorom uviedli, že sa dohodli na technických záležitostiach prípadnej prvej záchrany člena eurozóny od zavedenia eura v roku 1999. Odmietavo sa k pomoci stavalo najmä Nemecko. Nemecká kancelárka Angela Merkelová vyzvala k zmene európskych pravidiel tak, aby krajiny, ktoré opakovane porušujú hospodárske pravidlá bloku mohli byť vylúčené z eurozóny.

Predseda Komisie José Manuel Barroso však upozornil, že sa to v súčasnom nastavení eurozóny nedá urobiť. „Podľa Lisabonskej zmluvy, žiaden štát nemožno vylúčiť z eurozóny,“ kontroval Barroso. „O tejto záležitosti možno v budúcnosti diskutovať, no v súčasnosti to jednoducho nie je možné.“

Pár dní pred kľúčovým marcovým mimoriadnym summitom štátov menovej únie sa teda eurozóna zmietala v konfliktoch o tom ako a či vôbec poskytnúť pomoc Grécku, ktorého dlhy a deficit priviedli blok do najhlbšej krízy za 11-ročnú existenciu eura.

Podľa prieskumov Financial Times tretina Nemcov trvala na tom, že Grékov treba požiadať, aby opustili eurozónu, kým 40 %, že by bolo lepšie, keby krajina z menovej únie vystúpila.

Merkelovej názor však nezdieľal Brusel, ani jej hlavní európski partneri, ktorí boli za ráznu akciu, ktorá by ukončila špekulatívne útoky na Grécke aktíva, čo spôsobovalo, že Gréci si vtedy požičiavali dvakrát drahšie ako Nemci. Za podporu Atén otvorene loboval taliansky premiér Silvio Berlusconi. Taliansko totiž tiež patrilo na zoznam krajín s narušenou finančnou stabilitou.

V predvečer summitu Nemci nakoniec nadiktovali podmienky pre akýkoľvek mechanizmus záchrany Grécka – krajina by musela stratiť prístup na finančné trhy, do záchranného balíka by musel prispieť MMF a členské štáty by následne museli prijať dodatočné nástroje na zabezpečenie rozpočtovej disciplíny.

Lídri eurozóny sa nakoniec na mimoriadnom summite 26. marca 2010 dohodli na koordinovanej pomoci Grécku. Štáty s eurom do balíka mali prispieť dve tretiny, zvyšnú tretinu MMF. Konkrétnu cifru vtedy nezverejnili. Nemecko presadilo, že mechanizmus možno aktivovať len ako poslednú možnosť. Podiel krajín sa počítal podľa podielu na základnom imaní ECB. Najviac mali zaplatiť Nemci a Francúzi.

Na summite zároveň položili základy hospodárskeho riadenia v EÚ. „Zaväzujeme sa k propagovaniu silnej koordinácie hospodárskych politík v Európe. Domnievame sa, že Európska rada musí zlepšiť hospodárske riadenie Európskej únie,“ píše sa v dokumente prijatom hlavami štátov a vlád.

Vtedajší grécky minister financií Jorgos Papakonstantinou začal následne s Európskou komisiou, Medzinárodným menovým fondom a Európskou centrálnou bankou rokovať o detailoch finančnej pomoci. To, že ju krajina nakoniec bude potrebovať sa javilo čoraz reálnejšie. Rating opäť padal a odpor voči pomoci stúpal nielen v zahraničí, ale aj v samotnom Grécku. Pracujúci Gréci a dôchodcovia si začali uvedomovať, že spustenie medzinárodného záchranného programu zhorší ich životný štandard.

Okrem toho sa znovu ukázalo, že grécka vláda pri informovaní o rozpočtovom deficite pochybila. Podľa Eurostatu dosahoval 13,6 % a nie 12,7 % ako pôvodne uvádzala.

Gréci žiadajú o pomoc

Grécky premiér Jorgos Papandreou o aktivovanie záchranných úverov medzinárodné spoločenstvo požiadal 23. apríla 2010. Krajinu začal tlačiť čas, 19. mája potrebovala splatiť 8,5-miliardové záväzky.

Pomoc sa stretla s tvrdým odporom v Nemecku. Kancelárku Merkelovú začiatkom mája čakali kľúčové regionálne voľby a odpor verejnosti voči pomoc rástol a preto zdôraznila, že Atény pomoc dostanú, pokiaľ príjmu ďalšie opatrenia na zníženie rozpočtového deficitu. Veľkým rizikom pre grécke hospodárske plány však predstavoval odpor verejnosti voči ďalšiemu šetreniu. Grécka polícia musela proti protestujúcim proti škrtom v rozpočte zasahovať slzným plynom.

Ratingová agentúra Standard & Poor’s v reakcii na to, že politické tlaky v jednotlivých štátoch eurozóny môžu zablokovať schválenie pomoci Grécku, zaradila jeho dlhopisy do kategórie BB+, teda na prvý stupeň špekulatívneho pásma (neinvestičné pásmo). Rovnako zrazila aj hodnotenie Portugalska a Španielska.

Ministri financií eurozóny nakoniec 2 .mája 2010 schválili trojročnú pomoc Grécku vo forme bilaterálnych pôžičiek v objeme 110 miliárd eur. Podiel MMF bol stanovený na 30 miliárd eur. Princíp plánu spočíval v tom, že krajiny eurozóny si najprv požičajú vo svojom mene a následne poskytnú úver Grécku s výhodným úrokom (spočiatku okolo 5 %). Ak by si Gréci požičiavali sami, bolo by to za 11 %. Portugalskom malo v tom čase vyšší úrok. V rámci programu preto eventuálne straty krajín v takej pozícii ako bolo Portugalsko, mali byť kompenzované ziskami krajín, ktoré si požičiavali za sadzbu nižšiu ako 5 %.

Grécka pôžička sa postupne stávala kľúčovou témou politickej diskusie na Slovensku vzhľadom na blížiace sa parlamentné voľby. Vtedajšia vláda Roberta Fica avizovala, že Slovensko Grékom pôžičku poskytne až po nich a okrem toho požadovala dôkaz o gréckej schopnosti implementovať avizované úsporné opatrenia. Bratislava sa na pomoci Aténam mala podieľať na úrovni 816 miliónov eur.

Lídri eurozóny o spustení 110-miliardovej pomoci Grécku rozhodli v noci zo 7. na 8. mája 2010 a zároveň na vytvorení intervenčného mechanizmu, ktorý mal euro chrániť pred útokmi špekulantov  a zároveň pomôcť krajinám, ktoré by sa pre dlhy dostali do vážnych problémov ohrozujúcich stabilitu spoločnej meny. Okrem toho súhlasili s posilnením hospodárskej kontroly a koordinácie a prísnom posudzovaní nielen deficitu, ale aj miery zadlženosti.

Dohodnutý mechanizmus tvoria tri časti. Prvou je Európsky finančný stabilizačný nástroj (EFSF) známy ako euroval, cez ktorý štáty eurozóny poskytujú úverové garancie. Tieto prostriedky sú poskytované ako sľub a uvoľniť by sa mali len v prípade, že dlhmi sužovaná krajina eurozóny nebude schopná splatiť svoje dlhy. Kapacita nástroja bola stanovená na 440 miliárd eur.

Druhú časť tvoria príspevky z Medzinárodného menového fondu, ktorý sa zaviazal, že v prípade potreby poskytne 220 miliárd eur. Zvyšných 60 miliárd pochádza z úverovej linky Európskej komisie (EFSM).

Rada guvernérov ECB v tom čase zároveň rozhodla, že banka bude intervenovať na finančných trhoch, aby tak vyrovnala vzniknuté deformácie. ECB podľa Lisabonskej zmluvy nesmie s cennými papiermi obchodovať priamo s vládami, môže vstúpiť len na sekundárne trhy.

Právny základ systému je zakotvený v článku 122 Lisabonskej zmluvy, v ktorom sa píše, že "ak členský štát má alebo mu hrozia závažné ťažkosti spôsobené prírodnými katastrofami alebo výnimočnými udalosťami, ktoré sú mimo jeho kontroly, môže Rada za určitých podmienok na návrh Komisie rozhodnúť o poskytnutí finančnej pomoci Únie dotknutému členskému štátu".

Nemecká kancelárka však upozornila, že záchranný balík eurozóne len kúpil čas. Podľa nej sa treba zamerať na hlbší problém v podobe priveľkých rozdielov medzi najsilnejšími a najslabšími ekonomikami. Pred vypuknutím krízy malé ekonomiky – Grécka, Portugalska či Írska – a stredne veľká ekonomika Španielska zažívali rast poháňaný úvermi a realitným boomom, ktoré sú v súčasnosti v hlbokom útlme. Hoci Nemecko dlhé mesiace váhalo s pomocou Grécku, paradoxne ako prvé prijalo zákon, ktorý mu umožnil prispieť do nového garančného mechanizmu.

Slovenská rebélia

Balík pomoci Aténam, však nešiel cez euroval, ale cez bilaterálne dohody. Pod rámcovú veriteľskú zmluvu medzi Bruselom a Aténami sa podpísal aj vtedajší minister financií Ján Počiatek. Premiér Robert Fico vtedy argumentoval tým, že nešlo o rozhodnutie o poskytnutí bilaterálnej pôžičky Slovenska Grécku, ale o odblokovanie mechanizmu, pretože podľa jeho slov Slovensko bolo jedinou krajinou, ktorá ju nepodpísala, no musela tak urobiť, lebo platí systém jednomyseľnosti. Pripravené krajiny eurozóny teda mohli bilaterálne pôžičky poskytnúť.

Aby Gréci úver od Slovenska dostali, musel ho najprv schváliť parlament. Robert Fico upozornil, že na Slovensku sa o ňom bude rokovať až po voľbách v júli alebo auguste.

Júnové parlamentné voľby na Slovensku nakoniec síce vyhrala strana Smer Roberta Fica, no vládu zostavili stredo-pravé strany, ktoré v rámci predvolebnej kampane brojili proti pôžičke Grécku. Neistá bola aj podpora Európskeho finančného stabilizačného nástroja. Postoj Bratislavy však ukázal, ako môže zmena na politickej úrovni v jednej krajine komplikovať kľúčové rozhodnutia celého eurobloku.

Nová slovenská premiérka Iveta Radičová a minister financií Ivan Mikloš sa ešte v polovici júla 2010 snažili o vyjednanie lepších podmienok účasti na eurovale, ktorý pre Slovensko znamenal, že v prípade potreby by muselo poskytnúť záruky vo výške 4,4 miliardy eur. Priestor však nakoniec nedostali. Vláda podvolila tlaku partnerov EÚ a rozhodla, že Slovensko sa bude podieľať na garančnom mechanizme, no bilaterálny úver Aténam odmietla.

Koncom júla sa dlhová kríza začala zmierňovať. Úroky periférnych krajín eurozóny síce ostali vysoké, no prebehli relatívne úspešne. V ekonomike začala panovať dobrá nálada. Podľa Európske komisie indikátor ekonomického sentimentu v eurozóne dosiahol dvadsaťosemmesačné maximum, čo bolo náznakom, že eurozóna sa začala zotavovať z hospodárskych dôsledkov finančnej krízy.

Vláda premiéra Jorgosa Papandreoua medzitým zvýšila dane, znížila mzdy vo verejnom sektore a prekopala penzijný systém a to všetko za neutíchajúcich štrajkov proti opatreniam. Ekonómovia však vydali varovanie, že ozdravné úsilie by komplikovať recesia spôsobená práve úspornými opatreniami.

Výkonný šéf EFSF Klaus Regling 6. augusta oznámil, že fond je už plne funkčný po tom, čo Taliansko potvrdilo záväzok poskytnúť svoj podiel garancií.

Pár dní po tom – 12. augusta – Národná rada SR neschválila pôžičku Grécku a ako jediná krajina eurozóny mu pomoc neposkytla. Euroval dostal zelenú. Na hlasovaní o úvere Grécku sa zúčastnilo 84 poslancov, pričom za boli len dvaja, proti 69 (vrátane piatich opozičných poslancov SNS) a 13 sa zdržalo. Aj keď išlo o záväzok predchádzajúcej vlády, 62 poslancov strany SMER-SD sa hlasovania nezúčastnilo. O vale už rozhodovalo 142 poslancov, proti bol len Ondrej Dostál (Most-Híd). Poslanci tak hlasovali v zmysle odporúčaní vlády – euroval áno, pôžička Grékom nie.

Predchádzajúca vláda sľúbila, že sa pripojí k medzinárodnej pomoci ešte v máji. Podmienkou však bolo, že Grécko do bodky implementuje prísne úsporné opatrenia. Medzinárodný menový fond a zástupcovia Európskej centrálnej banky a Európskej komisie po skončení svojej nšpekcie v Grécku zhodnotili implementáciu reforiem veľmi pozitívne, dokonca prekonala ich očakávania. Krajina dostala prísľub, že dostane aj druhú tranžu úverov. Na konečné rozhodnutie Slovenska to vplyv nemalo.

"Môžem len vyjadriť ľútosť nad týmto prejavom nesolidarity v rámci eurozóny a očakávam, že sa Euroskupina a Rada Ecofin vrátia k tejto záležitosti na nasledujúcom zasadaní,“ reagoval na výsledky hlasovania komisár pre hospodárske a menové záležitosti Olli Rehn.

Minister financií Ivan Mikloš počas svojho vystúpenia v parlamente vyhlásil, že za solidaritu nepovažuje solidaritu medzi chudobným a bohatým, zodpovedným a nezodpovedným alebo daňovými poplatníkmi a vlastníkmi či manažérmi bánk.

Podľa Rehna slovenské rozhodnutie neohrozí fungovanie 110-miliardového balíka pomoci Grécku od eurozóny a Medzinárodného menového fondu. Šéf Euroskupiny Jean-Claude Juncker vysvetlil, že ak Slovensko definitívne povie nie, jeho 816-miliónový podiel sa rozráta medzi ostatné krajiny.

Po kritickom vyjadrení eurokomisára pre hospodárske  a menové záležitosti Olliho Rehn, komentoval výsledok hlasovania NR SR aj hovorca Agely Merkelovej Steffen Seiber pre Financial Times (FT) a Financial Times Deutschland (FTD). „Solidarita nie je jednosmerná ulica,“ citoval Sibera FT. „Všetky členské štáty sa politicky zaviazali k pomoci Grécku.“

„Každý členský štát musí vedieť, že sa raz môže spoľahnúť na solidaritu ostatných“, vybral zo slov hovorcu nemeckej premiérky FTD. Touto témou sa líderky Nemecka a Slovenska zaoberali aj na stretnutí 25. augusta 2010 v Berlíne. Premiérka Radičová vyhlásila, že ju pobúrila kritika Olliho Rehna, že slovenský parlament neschválil pôžičku Grécku. Žiadala ospravedlnenie, Brusel tvrdil, že nebolo za čo.

„Spôsob, akým sa Olli Rehn, nevolený úradník z Bruselu, vyjadril o slobodne zvolených poslancoch slovenského parlamentu, bol urážlivý," vyhlásila Radičová pre nemecké noviny Die Welt. Podľa Radičovej Rehn nemal právo nazvať rozhodnutie slovenského parlamentu porušením solidarity. „Je len administrátor a nič viac,“ citovala agentúra DPA vyjadrenie slovenskej premiérky pre denník Frankfurter Allgemeine Zeitung.

Na ostrú kritiku slovenskej priemiérky reagoval Rehnov hovorca Amadeu Altafaj, ktorý situáciu označil za nedorozumenie. „Komisia nikdy nevyhlásila nič, čo by sa mohlo chápať ako nedostatok rešpektu voči slovenskému parlamentu a jeho suverénnym rozhodnutiam.“ Zároveň upozornil na to, že komisár má právo vyjadrovať sa k záležitostiam, keďže má podľa európskych zmlúv povinnosť brániť všeobecné záujmy Únie ako celku.

Dlhová kríza nekončí

Koncom septembra 2010 ratingové agentúry EFSF udelili najvyšší rating. Klaus Regling uviedol, že aj napriek problémom v periférnych ekonomikách dúfa, že ho nikdy nebude treba použiť. „Základným cieľom mňa a ministrov financií eurozóny je dosiahnuť, aby ho nikdy nebolo potrebné použiť.,“ uviedol Regling, ktorý v minulosti pôsobil v Európskej komisii, Medzinárodnom menovom fonde a na nemeckom ministerstve financií. „Dôležité je, aby bol dostupný v prípade potreby, no základným scenárom je, aby tá potreba ani nevznikla,“ dodal.

Ministri financií pracovali na posilňovaní hospodárskeho riadenia v EÚ. Uvedomili si, že viac pozornosti treba venovať aj vývoju dlhu, nielen deficitu. Podporu si v ich radoch získal aj nový systém sankcií, ktorý predstavila Európska komisia v rámci návrhu na sprísnenie rozpočtových pravidiel ako prevenciu voči opakovaniu krízy.

Nervozita na finančných trhoch sa však začala stupňovať pre nestabilitu írskych verejných financií po tom, čo ratingová agentúra Moody’s znížila hodnotenie znárodnenej banky Anglo Irish Bank, na ktorej záchranu vláda vynaložila cca 25 miliárd eur.

Začiatkom októbra sa začalo špekulovať či grécky príklad nebudú nasledovať aj Íri a Portugalci vzhľadom na to, že ich náklady na požičiavanie rástli a vyvolali neistotu, či budú schopné znížiť svoje rozpočtové schodky a dlhy. Úspory v oboch krajinách však začali viesť k politickej kríze na národnej úrovni.

Na európskej úrovni lídri koncom októbra reagovali na požiadavku Nemecka a Francúzska, aby sa vytvoril stály protikrízový obranný systém Európsky stabilizačný mechanizmus (ESM), neskôr známy ako trvalý euroval.

Prvý klient EFSF

V polovici novembra vtedajší írsky premiér Brian Cowen oznámil, že krajina bude možno potrebovať pomoc pre svoj bankový sektor, ktorý najviac ovplyvnil rozpočtový deficit krajiny, ktorý sa nafúkol na 32 %. Banky boli pritom úplne závislé od financovania z Európskej centrálnej banky, ktoré koncom októbra dosiahlo 130 miliárd eur a Írskej národnej banky, ktorá im poskytla 35 miliárd eur.

Ministri financií prijali žiadosť Dublinu o finančnú asistenciu v nedeľu 21. novembra. Koncom novembra EÚ schválila 85-miliardový balík. Pod paľbu sa dostala najmä nízka 12,5-percentná daň krajiny, pričom Briti, Francúzi a Nemci ju považovali za nespravodlivú konkurenčnú výhodu a ministri financií Rakúska a Francúzska trvali na tom, aby bolo poskytnutie pomoci podmienené jej zvýšením. Írska vláda tlaku odolala, bránila sa tým, že takáto podmienka ohrozuje suverenitu krajiny.

Hľadanie riešenia dlhovej krízy v roku 2010 uzavrela dohoda na vytvorení stáleho protikrízového mechanizmus, ktorý by mal vstúpiť do platnosti v roku 2013. Lídri sa na decembrovom summite dohodli na potrebných úpravách Lisabonskej zmluvy.

Do článku 136 budú doplnili dve vety. "Členské štáty, ktorých menou je euro, môžu vytvoriť stabilizačný mechanizmus, aktivovateľný v prípade, že je to nevyhnutné pre záchranu eura ako celku. Schválenie každej pomoci z mechanizmu bude prísne podmienené.“ Schvaľovanie by malo prebehnúť zjednodušenou procedúrou cez národné parlamenty, teda si nebudú vyžadovať referendá. Ratifikácia by mala prebehnúť do 1. januára 2013 tak, aby sa mechanizmus dal využiť už od júla 2013.

Lídri sa v snahe nájsť riešenie v roku 2010 stretli dokopy sedemkrát. Nie vždy dokázali ukázať jednotu a komunikovať výsledky svojich rokovaní. Raz predložili len polovičné, inokedy kontradiktorické návrhy, pričom trhy na všetko prudko reagovali, čo situáciu ešte viac zhoršovalo.

Kríza pokračuje

Začiatkom roka 2011 sa na európskej úrovni čoraz intenzívnejšie špekulovalo, že ďalším klientom eurovalu sa stane Portugalsko a že tiež vplyvom drahého financovania požiada o medzinárodnú pomoc. Ministri financií eurozóny zároveň začali hľadať spôsob ako naplniť kapacitu dočasného eurovalu. Ten podľa dohody mal byť schopný poskytnúť pomoc až do výšky 440-miliárd eur, no nakoniec to bolo len cca 250 miliárd eur, pretože len šesť krajín eurozóny disponuje najvyšším ratingom AAA.

Objavili sa špekulácie, že na naplnenie úverovej kapacity fondu bude potrebné, aby doň vložili hotovosť tie krajiny eurozóny s nižším ratingom, čo by platilo aj pre Slovensko. Krajiny to však odmietli a nakoniec sa rozhodlo, že sa zvýšia garancie štátov s nižším ratingom.

Nemecko a Francúzsko začiatkom februára prišli s návrhom Paktu konkurencieschopnosti, ktorý mal prispieť k zotretiu hospodárskych nerovnováh medzi jednotlivými krajinami eurozóny. Plán počítal so zbližovaním hospodárskych politík v šiestich oblastiach – odstránenie indexovania miezd, vzájomné uznávanie kvalifikácií, vytvorenie jednotného porovnávacieho základu pre korporátne dane, dlhová brzda v ústavách krajín, prispôsobenie dôchodkových systémov demografickému vývoju a vytvorenie národných protikrízových mechanizmov pre banky. Slovensko malo výhrady len v prípade zjednotenia základu dane zo zisku firiem.

Minister financií Ivan Mikloš argumentoval tým, že Slovensko má síce nízku sadzbu dane, no zároveň aj jeden z najširších základov dane, pretože boli zrušené všetky, respektíve väčšina výnimiek, odpočítateľných položiek a špeciálnych sadzieb. Ak by došlo k zjednoteniu a museli by sme prijať spoločný užší základ dane, viedlo by to podľa neho nielen k zhoršeniu nášho daňového systému a opätovnému zavedeniu výnimiek, ale musela by sa aj zvýšiť sadzba dane, aby sa zachovali výnosy. Minister financií zároveň zdôraznil, že v oblasti priamych daní, narozdiel od nepriamych daní konkurencia vôbec nie je na škodu.

Trvalý záchranný fond

Ministri financií sa o spôsobe naplnenie permanentného Európskeho finančného mechanizmu (ESM) dohodli koncom marca. Na dosiahnutie 500-miliardovej efektívnej úverovej kapacity bude potrebná 700-miliardová kapitálová základňa.

Krajiny v hotovosti zložia 80 miliárd eur, pričom prvých 40 miliárd eur musia poskytnúť do 1. júla 2013, zvyšok počas nasledovných troch rokov. Ďalších 620 miliárd eur bude mať formu kapitálu na požiadanie a garancií, pričom proporcia týchto nástrojov bude flexibilná. Úvery z permanentného záchranného fondu by mali byť lacnejšie ako tie, ktoré poskytuje súčasný Európsky finančný stabilizačný nástroj (EFSF) tzv. euroval.

Ministri sa dohodli aj na zmene distribučného kľúča príspevkov jednotlivých členských krajín. Zohľadnili požiadavku najmä chudobnejších štátov eurozóny, na čele so Slovenskom, ktoré platný systém považovali za nespravodlivý – ten spolovice zohľadňoval ekonomickú silu krajiny a z druhej polovice počet obyvateľov. Slovenský minister financií argumentoval tým, že dôsledkom toho je podiel Slovenska dvakrát väčší ako podiel silnejšieho Luxemburska.

Staré členské krajiny pôvodne trvali na kopírovaní postupu podľa EFSF, teda podľa účasti na základnom imaní Európskej centrálnej banky. Proti zmene distribučného kľúča vystupovalo najmä Nemecko a minister Wolfgang Schäuble nedával veľkú šancu na presadenie požiadavky.

Šéfovia rezortov financií sa nakoniec dohodli na kompromisnom návrhu, ktorý predostrelo Estónsko Podľa ministra Mikloša Slovensko vďaka nemu ušetrí 1,17 miliardy eur. Nový kľúč sa odvíja zo 75 % z podielu krajiny na celkovom hrubom národnom dôchodku (GNI) eurozóny, a z 25 % z podielu na základnom kapitáli ECB. To dáva pre počet obyvateľov 12,5-percentnú váhu, kým podiel na HDP eurozóny má 12,5-percentnú "silu".

Ak by sa postupovalo podľa pôvodného kľúča, slovenský podiel by dosahoval 7 miliárd eur, podľa nového systému pôjde o 5,83 miliardy eur, z toho 659 miliónov eur v hotovosti. „Ja stopercentne nie som spokojný ani s týmto riešením, lebo počet obyvateľov by vôbec v distribučnom kľúči nemal byť. Teda istá miera nelogičnosti tam zostala. Rešpektujeme, že nemôžeme dosiahnuť všetko, dôležitá je dohoda, aj preto sme boli ústretoví a čiastočne sme ustúpili," komentoval výsledok rokovania minister Mikloš.

K štruktúre trvalého stabilizačného mechanizmu sa ešte musia vyjadriť národné parlamenty. ESM by mal od júla 2013 trvalo nahradiť súčasný Európsky finančný stabilizačný nástroj (EFSF) tzv. euroval. Oba nástroje sa budú odlišovať aj tým, že permanentný fond bude môcť nakupovať bondy vydávané vládami eurozóny, ale len s prísnymi podmienkami.

Lídri trvalý euroval definitívne schválili 25. marca 2011. Podľa pôvodného návrhu ministrov mala byť 80-miliardová hotovosť splatená v troch ročných tranžách. Najväčší podiel pritom pripadá na Nemecko – 22 miliárd eur. Berlín však avizoval, že nedokáže splatiť prvú z troch tranží a žiadal prerozdelenie splátok na päť rokov. Nemeckú požiadavku nakoniec akceptovali a krajiny tak 80-miliardovú hotovosť splatia v priebehu piatich rokov (2013 – 2017) vo výške 16 miliárd ročne. Slovensko svoj 660-miliónový podiel bude splácať v 132-miliónových splátkach počas piatich rokov.

Pakt pre euro

Na summite lídri zároveň prijali Pakt euro plus (pôvodne Pakt konkurencieschopnosti), ktorý má pomôcť zotrieť hospodárske nerovnováhy medzi jednotlivými krajinami. Okrem krajín eurozóny sa doň mohli dobrovoľne zapojiť aj krajiny bez eura. Toto rozhodnutie urobili Bulhari, Rumuni, Poliaci, Lotyši, Litovčania a Dáni. Výnimku využili Maďari, Česi, Švédi a Veľká Británia.

Slovensko vidí uskutočnenie opatrení, ktoré majú počas nasledujúceho roka priniesť krajine zlepšenie ekonomického prostredia, v rozdelení do šiestich oblastí. Podľa dokumentu, ktorý na summite predniesla premiérka Iveta Radičová, bude Slovensko bojovať o status "nízkorizikovej" krajiny z hľadiska udržania verejných financií.

"Vláda v prvom dôchodkovom pilieri posilní princíp obmedzenej zásluhovosti a zavedie systém automatických mechanizmov prispôsobovania sa vývoju demografie, teda systém prispôsobujúci sa vývoju bez potreby ďalších vládnych zásahov. V druhom pilieri zavedie povinný vstup pre všetkých občanov, vstupujúcich na trh práce s časovo obmedzenou možnosťou zo systému vystúpiť," píše sa v dokumente.

Slovenská vláda pripraví aj zákon o rozpočtovej zodpovednosti, čím chce zamedziť "proticyklickosti" fiškálnej politiky. Nová legislatíva sa zameria na posilnenie transparentnosti verejných účtov, udržanie horného limitu verejného dlhu pod 60 % hrubého domáceho produktu (HDP), stanovenie hranice na celkovú výšku verejných výdavkov, ukladanie prísnejších pravidiel pre samosprávy, zverejnenie údajov a vytvorenie nezávislej fiškálnej rady.

Vláda sa bude ďalej usilovať o zreformovanie daňovo-odvodového systému, pričom chce zaviesť širší a jednotný vymeriavací základ na platenie zdravotných a sociálnych odvodov a presadiť spoločné ročné zúčtovanie daní a sociálnych odvodov.

Jedným zo záväzkov je aj reforma Zákonníka práce, ktorého upravená verzia by mala podporiť tvorbu nových pracovných miest, "ktoré Slovensko nutne potrebuje". Od reformy si sľubuje vláda aj účasť medzi "najlepšími desiatimi krajinami OECD s najpružnejšou ochranou zamestnancov". Vláda okrem toho počíta so znížením administratívnej záťaže pre podnikateľov, zvýšením transparentnosti a znižovaním korupcie v oblasti súdnictva a verejných zdrojov.

Druhý klient eurovalu

Portugalská vláda sa niekoľko mesiacov snažila odvrátiť žiadosť o pomoc od medzinárodného spoločenstva, jej situácia na finančných trhoch sa však stala začiatkom apríla neudržateľná. Úroky, za ktoré si požičiavala, sa priblížili k 10 %, teda nad úroveň, pri ktorej o pomoc požiadalo Írsko. Prispela k tomu aj politická nestabilita, krajinu po rezignácii premiéra Josého Socratesa čakali 5. júna voľby.

Po mesiaci vyjednávaní s predstaviteľmi EÚ a MMF sa Lisabon dohodol na pomoci vo výške 78 miliárd eur. Program zahŕňa aj pomoc pre portugalské banky približne 12 miliárd eur. Podľa technickej dohody bude čerpať 26 miliárd eur od MMF s úrokom 3,25 v prvých troch rokoch a neskôr s úrokom 4,25 %.

Slovenský podiel cez EFSF je 333 miliónov eur. „Pripadá na nás 1,06 %, a to z toho dôvodu, že z podieľania sa na pomoci odstúpili postupne Grécko, Írsko a aj Portugalsko a preto sa náš podiel nepatrne zvýšil z 0,99 % na 1,06 %," vysvetlil pre TASR slovenský minister financií Ivan Mikloš.

V prípade Portugalska však krajina prvýkrát žiadala investorov, aby sa nezbavovali jej dlhopisov, hoci pôjde o ich dobrovoľné rozhodnutie. Táto požiadavka reflektuje tlak na európskych lídrov, aby ťarchu za poskytnutú pomoc preniesli z daňových poplatníkov na banky, ktoré investovali do dlhopisov periférnych krajín eurozóny vo finančných problémoch. Portugalsko sa zaviazalo aj k ambicióznej privatizácii. Toto opatrenie by krajine tiež malo pomôcť posilniť verejné financie. Obe požiadavky reflektujú podmienky, ktoré si stanovilo Fínsko. V opačnom prípade by pomoc nepodporilo.

Druhá pomoc Grécku

O druhej pomoci Grécku sa začalo špekulovať ešte začiatkom mája. Verejne sa v Aténach aj v Európe hovorilo, že reštrukturalizácia vládnych dlhopisov, ktoré držia súkromní investori, nie je medzi možnosťami. Neoficiálne sa však množili úvahy, že nejaká forma reštrukturalizácie – napríklad v podobe predĺženia splatnosti dlhopisov bude možno nevyhnutná. Nemecká kancelárka Angela Merkelová pripustila, že je ochotná rokovať o ďalšej pomoci Grécku ak z hodnotenia implementácie prvého záchranného plánu vyplynie, že je to potrebné.

Finančné trhy začali byť opäť nepokojné koncom mája. Ratingové agentúry začali pochybovať o ďalšom vývoji v Belgicku a Taliansku.

Všetky tri hlavné ratingové agentúry Moody’s, Fitch and S&P varovali pred reťazovou reakciou a značnými dôsledkami pre eurozónu, ak by Grécko v júni, kedy malo splatiť 13,4 miliardy eur, vyhlásilo platobnú neschopnosť. Moody’s oznámila, že aj väčšinu foriem reštrukturalizácie by hodnotila ako default. Neskôr sa k nej pridali aj zvyšné ratingové agentúry.

Grécko sa snažilo splniť podmienky na získanie ďalšej tranže pomoci od EÚ a MMF a  avizovalo rozsiahlu privatizáciu, úsporné opatrenia a zvyšovanie daní. Očakávaná 12-miliardová pôžička mala Atény udržať nad vodou. Avšak líder gréckej konzervatívnej opozície Antonis Samaras ďalší balík fiškálnych opatrení odmietol. Medzistranový konsenzus ohľadom reforiem je však kľúčovou podmienkou EÚ finančnej pomoci.

MMF upozornil, že možno neuvoľní ďalšiu tranžu pomoc Grécku. Žiadal garancie, že EÚ zakročí v prípade, že svoj podiel nevyplatí. Ešte koncom mája Komisia popierala, že by sa eurozóna pripravovala na ďalšiu pomoc Grécku. Európska centrálna banka kritizovala najmä informácie o možnej reštrukturalizácii gréckeho dlhu.

Intenzívne špekulovanie o zapojení súkromného sektora do riešenia gréckych dlhov viedli ratingové agentúry k znižovaniu ratingu krajiny hlbšie do špekulatívneho pásma. Predstavitelia eurozóny preto začiatkom júna načrtli princípy novej pomoci Grécku, podmienkou však bola zhoda naprieč gréckym politickým spektrom na ďalších úsporných opatreniach, ktoré však opozícia odmietala. Pripravované škrty viedli k masovým protestom v uliciach Atén.

Standard & Poor´s 13. júna znížila grécky rating tak, že sa krajina stala nachudobnejšou na svete s hodnotením horším ako má Pakistan či Ekvádor. Reagovala tak na správy o reštrukturalizácii gréckeho dlhu a neúspešnú snahu vlády pretlačiť v parlamente ďalšie škrty. Ministri financií sa však napriek tomu s detailmi druhého balíka pomoci neponáhľali.

V polovici júna sa v Aténach strhli mohutné demonštrácie, ktoré prerástli do násilných stretov s políciou. Proti novým úsporným opatreniam vyšlo do ulíc 30 tisíc ľudí. Premiér Papandreou najprv ponúkol rezignáciu, nakoniec sa rozhodol urobiť zmeny vo vláde. Novým ministro financií sa stal dovtedajší minister obrany Evangelos Venizelos.

Tlak na Grécko sa stupňoval z každej strany, ministri financií odmietali súhlasiť s uvoľnením ďalšej tranže pomoci, chceli, aby najprv grécky parlament prijal úsporný balík. Politická zhoda na národnej úrovni však stále nebola. Definitívne sa však dohodli na tom, že na druhej pomoci krajine sa budú podieľať aj súkromní investori a to na dobrovoľnej báze.

Grécky parlament nakoniec vyslovil rekonštruovanej vláde premiéra Jorgosa Papandreoua, ktorá by sa mala zaoberať novým bolestivým úsporným plánom, dôveru. Za hlasovalo 155 poslancov, proti bolo 143 a dvaja sa zdržali.

Konkrétne kontúry druhého programu nevzišli ani z rokovania hláv štátov a vlád 23. júna. Slovensko však potvrdilo, že sa doň v tomto prípade zapojí. Premiérka Radičová musela po summite reagovať najmä na záležitosti týkajúce sa nástrojov na riešenie dlhovej krízy v eurozóne. Na národnej úrovni začiatkom minulého týždňa rezonovala najmä otázka posilnenia garancií dočasného eurovalu (Európskeho finančného stabilizačného nástroja – EFSF) a vytvorenia stáleho Európskeho stabilizačného mechanizmu (ESM). Koaličná strana Sloboda a solidarita (SaS) avizovala, že ani jednu zo záležitostí v parlamente nepodporí. Predseda SaS Richard Sulík v piatok (24. júna) zároveň vyhlásil, že sa pokúsi zúžiť mandát ministrovi financií Ivanovi Miklošovi pri rokovaniach o novom úverovom programe pre Grécko.  Minister financií Ivan Mikloš dostal mandát na to, aby návrh o ESM podpísal. Podľa Radičovej Slovensko nebude blokovať ratifikačný proces v ostatných krajinách.

Ministri o uvoľnení úverovej tranže pre Grécko rozhodli 3. júla. Zároveň oznámili, že podrobnosti ďalšieho balíka pomoci zverejnia do polovice septembra 2011. Ratingové agentúry si následne zobrali na mušku Portugalsko a Írsko, ktorým znížili ratingy z obavy, že aj tieto krajiny požiadajú o druhý balík pomoci a pre dôsledky, ktoré by pre krajiny mohlo mať plánované zainteresovanie súkromného sektora.

Trhy začali byť výrazne nepokojné a začali vyvíjať čoraz väčší tlak na Taliansko a Španielsko a ďalšie rizikové krajiny eurozóny, ministri financií nedospeli ku konkrétnym záverom týkajúcim sa druhého záchranného balíka pre Grécko či účasti súkromného sektora na ňom. Horúce chvíle nastali aj na druhom brehu Atlantiku, kde sa začali komplikovať vyjednávania o ďalšom navýšení dlhového stropu USA. Krajine hrozilo, že 2. augusta 2011 bude musieť vyhlásiť platobnú neschopnosť.

Stály predseda Európskej rady Herman Van Rompuy nakoniec zvolal hlavy štátov a vlád na mimoriadny krízový summit 21. júla. Lídri eurozóny po mesiacoch diskusií dospeli ku konkrétnemu rozhodnutiu a dohodli sa, že Grécko dostane novú pomoc vo výške 109 miliárd eur. Na programe sa okrem vlád bude podieľať nielen Medzinárodný menový fond, ale aj súkromný sektor a to na dobrovoľnej báze.

Finančný sektor chce k stabilite Grécka prispieť sumou 37 miliárd eur pri zohľadnení nákladov na zníženie úverového rizika na obdobie 2011-2014. Súkromní investori navyše na spätné odkúpenie dlhov prispejú 12,6 miliardy eur, čím sa v tomto období príspevok súkromného sektora zaokrúhli na sumu 50 miliárd eur. Postupne by účasť privátneho sektora mala do roku 2019 dosiahnuť 106 miliárd eur.

Investori si budú môcť vybrať zo štyroch možností – predĺženie splatnosti dlhopisov na 30 rokov, výmena starých dlhopisov za nové, výmena súčasných dlhopisov za 30-ročné a výmena dlhopisov cez mechanizmus, ktorý bude spadať do lehoty 15 rokov.

Ratingové agentúry tento proces označili za čiastočný default. Hoci ešte pred  pár dňami bol tento scenár tabu, eurozóna ho nakoniec akceptovala. „Áno, je to čiastočný default. Riadený… Ide o regulovaný proces,“ potvrdila aj slovenská premiérka Iveta Radičová.

Budúce pôžičky Grécku, ktoré pôjdu cez dočasný euroval (EFSF) zároveň budú mať dlhšiu splatnosť – zo súčasnej 7,5 ročnej na minimálne 15-ročnú a maximálne 30-ročnú. Gréci okrem toho 10 rokov nebudú musieť splácať istinu. Konkrétne údaje o tom, aký podiel na programe bude tvoriť napríklad pomoc z eurovalu nezverejnili. Podľa Radičovej sa o tom rozhodne v septembri. 

Eurozóna rozhodla aj o spružnení protikrízových nástrojov – dočasného a trvalého eurovalu. Po novom by mali byť schopné napríklad financovať rekapitalizáciu finančných inštitúcií cez štáte úvery a to aj v krajinách, ktorým ešte oficiálne nebol uzavretý prístup na trhy či zasahovať na sekundárnych trhoch na základe analýzy ECB. Krajiny sa zároveň zaviazali k vážnej konsolidácií tak, aby deficit do roku 2013 znížili pod 3 %. 

Finančné trhy síce reagovali pozitívne na výsledky mimoriadneho summitu eurozóny, tlak však ustal len na krátko. Španieli a Taliani opäť draho predávali dlhopisy. Len päť dní po krízovom stretnutí, na ktorom lídri dohodli princípy druhej pomoci Grécku, výnosy zo španielskych a talianskych bondov boli späť na tej úrovni, kde boli pred summitom.

Ratingová agentúra Moody’s koncom júla znížila rating aj Cypru a hneď o dve úrovne. Poukazovala najmä na zhoršenú fiškálnu pozíciu krajiny spojenú s masívnym výbuchom, ktorý ešte 11. júla poškodil najväčšiu cyperskú elektráreň. Vláda pre dohady o potrebe medzinárodnej pomoci odstúpila.

Komisia začiatkom augusta opakovane dementovala správy o tom, že by sa diskutovalo o pomoci Cypru. Podľa exekutívy sa ostrov zaviazal, že deficit tento rok zníži pod 4 % a v roku 2012 na 2,5 %. „Cyperské orgány sa môžu spoliehať na plnú podporu Komisie vo svojej snahe o konsolidáciu financií a obnovu ekonomiky.“ Výnosy zo španielskych a talianskych dlhopisov vplyvom špekulácií o pomoci Cypru však dosiahli ďalší rekord. Rím teda avizoval reformy a ďalšie úsporné opatrenia. Európska centrálna banka zároveň po štvormesačnej prestávke začala opäť s intervenciou na sekundárnych trhoch, no bez väčšieho úspechu.

Parlamenty viacerých členských krajín zrejme začali krátiť letné prestávky, aby sa mohli zaoberať posilnením protikrízových mechanizmov, na ktorom sa dohodli lídri na mimoriadnom summite 21. júla. Predseda parlamentu Richard Sulík (predseda koaličnej SaS) avizoval, že sa v priebehu augusta mimoriadnu schôdzu zvolávať nechystá. Bolo však jasné, že v radoch koalície sa začínajú v otázke EFSF prehlbovať rozpory. Sulík vyhlásil, že postoj SaS k eurovalu, ako aj k pôžičke Grécku zostáva nemenný. "Odmietame navýšenie dočasného eurovalu, ako aj vstup Slovenska do trvalého eurovalu," vyhlásil.

ECB medzitým oznámila, že bude nakupovať aj talianske a španielske dlhopisy, aby tak upokojila obavy spojené so stabilitou tretej a štvrtej najväčšej ekonomiky eurozóny. Investori však naďalej pochybovali o účinnosti dlhodobého protikrízového systému. V USA zasa prezident Barack Obama vyzval k rýchlym krokom na zníženie deficitu, no jeho návrh na zvýšenie daní republikáni veľmi rýchlo zmietli zo stola.

Ministri financií krajín a bankári centrálnych bánk krajín zo skupiny G7 sa tiež snažili prispieť do snahy stabilizovať situáciu, rovnako bez väčšej odozvy. Pod stratu dôvery sa podpísalo najmä rozhodnutie ratingovej agentúry Standard & Poor’s znížiť rating Spojeným štátom. Zhoršujúca sa dlhová kríza v eurozóne a spomaľujúca americká ekonomika tak spoločne predstavovali reálne riziko nástupu druhej vlny recesie.

Okrem toho sa na oboch brehoch Atlantiku ukázalo, že politické prekážky pre rýchle rozpočtové kroky sú obrovské a monetárne možnosti zasa limitované, čo ešte viac prehlbovalo pesimizmus. Problémy sa šírili aj do ďalších štátov. Komplikovala sa situácia Francúzska, swapy úverového zlyhania dosiahli rekordnú úroveň a krajine začínalo hroziť, že sa jej nepodarí udržať najvyšší rating.

Na európskej úrovni sa začalo intenzívne diskutovať o možnosti vydávať spoločné európske bondy. Najviac za ne lobovalo Taliansko. Nemecká kancelárka Angela Merkelová a francúzsky prezident Nicolas Sarkozy spoločne navrhli zlaté pravidlo, ekonomickú vládu eurozóny a zavedenie dane z finančných transakcií. Pokiaľ ide o eurobondy stanovisko oboch krajín je rovnaké. „Eurobondy si jedného dňa vieme predstaviť, avšak až na konci európskeho integračného procesu, nie na jeho začiatku,“ uviedol Sarkozy na tlačovej konferencii po stretnutí.

Madrid následne ohlásil ďalšie úsporné opatrenia, ktorými chcel odvrátiť útoky trhov. Hľadal však aj rovnováhu medzi opatreniami na zníženie deficitu a stimuláciou anemického hospodárskeho rastu.

Hoci európski lídri vyzývali k čo najrýchlejšiemu schváleniu opatrení na spružnenie dočasného eurovalu, Slovensko sa vzhľadom na nejednotu koalície rozhodlo čakať na to, kým sa rozhodnú ostatní. Viaceré parlamenty na čele s belgickým a francúzskym na výzvy zareagovali a skrátili letné prestávky. Na najvyšších predstaviteľov Únie, prezidenta Európskej centrálnej banky a lídrov eurozóny apeloval aj grécky minister financií Evangelos Vanizeloch, ktorý ich písomne vyzval, aby uskutočnili to, na čom sa dohodli.

Nielen v slovenskej vládnej koalícii panovali rozpory týkajúce sa opatrení, ktoré lídri prijali na mimoriadnom summite eurozóny koncom júla. Aj v nemeckom Spolkovom sneme rástol odpor voči posilneniu právomocí eurovalu. Poslanci Bundestagu žiadali právo veta pri schvaľovaní pomoci pre jednotlivé krajiny. Najmä liberálni poslanci Bundestagu nesúhlasili s tým, že návrh zmien nedával národným parlamentom možnosť schvaľovať úvery pre jednotlivé štáty Únie. Proti zmenám otvorene vystupovala aj koaličná Kresťansko-sociálna únia (CSU).

Schvaľovanie posilnenia dočasného eurovalu (EFSF)

Nemecký minister financií Wolfgang Schäuble začiatkom septembra upozornil, že reforma finančného riadenia na prevenciu dlhovým kríza v Európe si bude vyžadovať novú zmluvu o EÚ. Stále bola zároveň otvorená otázka posilnenia Paktu stability a rastu prostredníctvom balíka šiestich opatrení. Sporným bodom medzi členskými štátmi, na čele s Francúzskom bola tzv. reverzná kvalifikovaná väčšina. Na základe takéhoto mechanizmu sa nerozhoduje o uvalení sankcií, ale naopak, kvalifikovanú väčšinu treba získať na to, aby aplikované neboli.

Taliansko, ktoré bolo stále pod tlakom trhov, predložilo úsporný balík, ktorý vyvolal všeobecné sklamanie. Najprv prisľúbili prísnejší výber daní, no po viac ako týždni hádok v rámci stredopravej koalície nakoniec vynechali dane pre najvyššie príjmové skupiny.

Na Rím apelovala najmä Európska centrálna banka. Budúci prezident ECB Mario Draghi varoval, že banka nebude dlhopisy nakupovať večne. Intervenciou sa snažila úrokové sadzby Talianska udržať pod 5 %, no nedarilo sa jej, vzhľadom na to, že Silvio Berlusconi poľavoval vo svojom úspornom pláne.

Trpezlivosť so situáciou v eurozóne začala dochádzať Holandsku. Premiér Mark Rutte spolu s ministrom financií Janom Kees de Jagerom sformulovali radikálne odporúčania, vrátane vytvorenia postu komisára pre rozpočtovú disciplínu, ktorý by mohol ukladať nezodpovedným krajinám eurozóny tresty, vrátane pozastavovania európskych rozvojových fondov.

Jednou z hlavných tém národnej politickej diskusie sa stalo posilnenie eurovalu (EFSF). Slovenská vláda druhý dodatok k medzinárodnej zmluve prijala. Ostro však proti zmenám vystupovali najmä členovia strany SaS.

Tri strany – SDKÚ, KDH a Most-Híd – chceli presvedčiť Richarda Sulíka, aby euroval v parlamente podporil, Richard Sulík sa ich snažil presvedčiť o tom, aby zaň nehlasovali. K ostrej výmene názorov došlo na koaličnej rade ešte v deň keď vláda zmeny schválila a deň na to bez vedomia ostatných líder SaS spustil kampaň proti eurovalu a predstavil brožúrku Euroval – cesta k socializmu, kde sumarizoval svoje argumenty.

„Sme presvedčení, že aj naši koaliční partneri majú v konečnom dôsledku rovnaké záujmy ako my, chrániť slovenských daňovníkov," vyhlásil podľa TASR Sulík. „Keď sa prestane zahmlievať, ukáže sa, že odmietnutie eurovalu je jediné správne riešenie. Táto brožúra je našou odpoveďou na obvinenia z populizmu, ktorým čelíme," vysvetlil a zároveň dodal, že podľa neho  neúčasť Slovenska v eurovale neodradí zahraničných investorov a nie je ani politickým rizikom.

Nemci medzitým vyhlásili, že pri riešení dlhovej krízy už neexistuje žiadne tabu. „Na stabilizáciu eura už nemôže byť žiadne tabu,“ zdôraznil Philipp Rösler, nemecký vicekancelár, minister hospodárstva a zároveň líder liberálnej koaličnej strany Slobodných demokratov (FDP). „To v prípade potreby zahŕňa aj riadený bankrot Grécka, ak budú k dispozícii potrebné nástroje,“ uviedol pre denník Die Welt. Liberáli zároveň otvorene pripustili, že strana nevylučuje, že bude podporovať odchod Grécka z eurozóny.

Podobne sa vyjadrovali aj Merkelovej kresťanskí demokrati z CDU. „Pozeráme sa na záležitosť tak, že nemožno vylúčiť reštrukturalizáciu gréckeho dlhu,“ povedal pre Reuters odborník na rozpočet Norbert Barthle z CDU.

Nemecko dlhodobo vyvíja tlak na Grécko aby splnilo podmienky, ktoré mu stanovilo medzinárodné spoločenstvo, ak chce získať ďalšiu tranžu pomoci. Politickí predstavitelia z Berlína v septembri svoj tón ešte viac vyostrili.

Vedenie Európskej centrálnej banky sa rozhodol opustiť Nemec Jürgen Stark. Svoju rezignáciu odôvodnil osobnými dôvodmi. Bol však jeden z tých, ktorí kritizovali banku za nákup dlhopisov rizikových krajín.

V polovici septembra sa v poľskom Vroclave neformálne stretli ministri financií eurozóny, ktorí hovorili o spomaľovaní európskej ekonomiky a opatreniach proti dlhovej kríze. Prvýkrát v histórii sa na ňom zúčastnil aj americký šéf rezortu financií Timothy Geithner.

Ten uviedol, že európska ekonomika v súčasnej situácii potrebuje fiškálne stimuly a tým, kto by ich mal poskytnúť je podľa neho Nemecko. Geithner dodal, že by bolo tiež vhodné navýšiť záchranný fond eurozóny, EFSF, ktorý v disponoval sumou 440 miliárd eur.

Odporúčania amerického ministra financií sa ale nedočkali pochopenia na európskej pôde. Predstavitelia krajín eurozóny zdôraznili, že ich hlavnou prioritou je momentálne schválenie balíčka z 21. júla.

Koncom septembra v padla vláda v Slovinsku, čo sa mohlo podpísať pod meškanie pri ratifikácii zmien v dočasnom eurovale. Parlament sa však rozhodol hlasovať o nich v skrátenej legislatívnej procedúre.

Európsky parlament 28. septembra prijal šesť legislatívnych návrhov na posilnenie Paktu stability a rastu. Hlavné opatrenia balíka:

  • Automatickejšie procesy využívaním reverznej kvalifikovanej väčšiny na vydávanie varovaní a sankcií voči rozpočtovým hriešnikom.
  • Viac právomocí pre Európsku komisiu, ktorá bude môcť vyžadovať hlbšie informácie a realizovať kontroly na národnej úrovni.
  • Pokuta v objeme 0,2 % HDP za klamlivé štatistické údaje o deficite a dlhu.
  • Sankcia v podobe depozitu podliehajúcemu úroku (0,1 % HDP) za nereagovanie na výzvy riešiť makroekonomické nerovnováhy.
  • Väčšia nezávislosť štatistických orgánov a štandárd tvorby štatistík.
  • Verejné vypočutie ministrov financií, ktorí osobne alebo v zastúpení predsedníctva, budú vysvetľovať dlhové problémy.
  • Transparentnosť textov a diskusií medzi Európskym parlamentom a národnými parlamentmi.
  • Sledovanie a hodnotenie makroekonomických nerovnováh na základe bodového hodnotenia podľa konkrétnych indikátorov, atď.  

Deň na to nemecký parlament schváli posilnenie EFSF, čím sa Nemecko stalo jedenástou krajinou eurozóny, ktorá zmeny prijala. Ostávalo už len Rakúsko, Cyprus, Estónsko, Malta, Holandsko a Slovensko. Za najproblematickejšie bolo považované práve hlasovanie v Národnej rade SR.

Začiatkom októbra začala na Slovensku verejná diskusia o dlhovej brzde, ktorú ešte v Deauville navrhli ako jedno z opatrení na zabránenie kríze v budúcnosti kancelárka Merkelová a prezident Nicolas Sarkozy.

V polovici októbra však slovenská vláda padla, pretože nezískala dostatok hlasov v hlasovaní o dôvere spojenom so schvaľovaním reformy eurovalu (EFSF). Po niekoľkohodinovej parlamentnej rozprave pár minút pre polnocou vládu a euroval nakoniec v hlasovaní podporilo len 55 poslancov, 9 bolo proti a 60 sa hlasovania nezúčastnilo. Samotná koaličná SaS vopred upozornila, že sa hlasovania nezúčastní. Poslanci opozičnej Smer-SD boli v sále prítomní, ale nehlasovali.

Slovensko bolo teda jedinou krajinou eurozóny, ktorá reformu v prvom kole neschválila. Na správy o odložení posilnenia eurovalu negatívne reagovali aj trhy. „To chceme vážne povedať, že 16 parlamentov jednotlivých štátov sú hlupáci?“ reagovala premiérka po hlasovaní.

Pár hodín na to predseda EK Barroso v Európskom parlamente predstavil päťbodový plán riešenia krízy, od ktorých si sľubuje stabilizáciu eurozóny a opätovné naštartovanie rastu. Šéf exekutívy medzi ne zaradil riešenie dlhových problémov Grécka, posilnenie eurozóny, posilnenie bankového sektora jeho rekapitalizáciou, podporu rastových politík a vytvorenie silného ekonomického riadenia.

Slovensko nakoniec ratifikačný proces eurovalu uzavrelo po necelých 48 hodinách od pádu vlády. Rozhodnutie padlo len chvíľu po tom, čo poslanci rozhodli o predčasných voľbách, ktoré sa budú konať 10. marca 2012. Slovenské záruky sa naplnením kapacity na 440 miliárd eur zvýšia z doterajších 4,4 miliardy eur na 7,7 miliardy eur. Po novom bude EFSF schopný poskytovať preventívne úvery všetkým krajinám eurozóny a prostriedky sa budú môcť využívať aj na rekapitalizáciu bánk či nákup dlhopisov rizikových štátov na sekundárnom trhu.

V eurozóne to však prinieslo len krátkodobú úľavu, pretože paralelne so slovenským hlasovaním došlo k zníženiu ratingu Španielska agentúrou Standard & Poor’s o jednu úroveň z AA na AA- s negatívnym výhľadom. Dôvodom je spomaľujúci rast a krehký bankový sektor.

Pákovanie eurovalu (EFSF)

Európski lídri sa na mimoriadnom protikrízovom summite stretli 26. – 27. októbra, aby vyriešili tri základné veci – rekapitalizáciu bánk, možnosti zvýšenia kapacity eurovalu (EFSF) a odpustenie časti dlhu Grécka.

K dohode došlo po ôsmich hodinách rokovaní. Ako ešte pred summitom zdôraznila slovenská premiérka Iveta Radičová, práve miera účasti bánk na sanovaní gréckeho dlhu mohla spôsobiť, že by výsledkom stretnutia boli opäť len čiastkové riešenia. Slovensko zároveň bolo ochotné akceptovať minimálne 50-percentnú účasť súkromného sektora.

Vďaka dohode súkromní veritelia Grécku dobrovoľne odpustia 100 miliárd eur, čím sa dlh krajiny do roku 2020 zníži na 120 % zo súčasných 160 % HDP. Cieľom je, aby sa ku komplexnému plánu dospelo do konca roka, aby ho bolo možné implementovať od konca roka 2012.

Lídri eurozóny sa ďalej dohodli, že posilnia dočasný euroval až do výšky bilión eur. Mohol by teda zasiahnuť v prípade, že bude potrebovať pomoc Taliansko či Španielsko. K zvýšeniu kapacity dôjde dvomi spôsobmi, buď poistným krytím alebo garanciami strát pre investorov na primárnych trhoch, alebo cez nástroj špeciálneho určenia, ktorý bude zriadený v najbližších týždňoch a mal by zaujať najmä Čínu či Brazíliu. Metódy zároveň bude možné kombinovať, čím euroval dostal ešte väčšiu flexibilitu.

Viac informácií: Finančná kríza, Nová európska zmluva – v ústrety viacrýchlostnej Únii?

REKLAMA

REKLAMA