Európska ekonomika

Priemyselní lídri aj politici často hovoria s obavami o možnom odchode priemyselnej bázy z Európy na miesta s lacnejšou pracovnou silou, nižšími sociálnymi nákladmi a flexibilnejším regulačným rámcom. Komisia publikovala 20. apríla 2004 oznámenie „Posilnenie štrukturálnej zmeny: priemyselná politika pre rozšírenú Európu“, ktoré skúma konkurencieschopnosť európskeho priemyslu, odhaduje existenciu a rozsah rizika deindustrializácie a navrhuje špecifické riešenia.

Chaplin - Modern Times
Charles Chaplin - Modern Times

Pozadie

Priemyselní lídri aj politici často hovoria s obavami o možnom odchode priemyselnej bázy z Európy na miesta s lacnejšou pracovnou silou, nižšími sociálnymi nákladmi a flexibilnejším regulačným rámcom. Komisia publikovala 20. apríla 2004 oznámenie „Posilnenie štrukturálnej zmeny: priemyselná politika pre rozšírenú Európu“, ktoré skúma konkurencieschopnosť európskeho priemyslu, odhaduje existenciu a rozsah rizika deindustrializácie a navrhuje špecifické riešenia.

Priemyselná politika je vo svojej povahe horizontálna a jej cieľom je zabezpečiť priaznivé rámcové podmienky pre industriálnu konkurencieschopnosť. Všeobecné princípy priemyselnej politiky v EÚ boli položené v októbri 1990 v oznámení „Priemyselná politika v otvorenom a konkurenčnom prostredí: pravidlá pre komunitárny prístup“. Jej nástroje majú poskytnúť rámcové podmienky umožňujúce podnikateľom a firmám prebrať iniciatívu, využívať nápady a budovať na skúsenostiach. Mimoriadnu pozornosť si zaslúžia tri faktory priemyselnej konkurencieschopnosti: poznatky, inovácie a podnikateľský duch.

Podstatná väčšina priemyselnej politiky nie je realizovaná na úrovni EÚ, ale členských krajín. Otvorená metóda koordinácie, zavedená Lisabonskou Európskou radou, ponúka kontext, v ktorom je možné diskutovať o úspechoch a neúspechoch národnej politiky. Jednotlivé prípady je potom možné porovnávať, rozvíjať a zlepšovať vymieňaním si úspešných príkladov.

V posledných rokoch priemyselní lídri i politici často hovorili o obavách z toho, že priemyselná základňa odchádza z Európy do krajín s lacnejšou pracovnou silou a nižšími sociálnymi nákladmi – ako je ČínaIndia. Za trend „deindustrializácie“ boli vinené neflexibilné regulácie trhu práce, vysoké sociálne náklady a stále väčšie regulačné bremeno pre priemysel v EÚ.

V decembri 2002 vydala Komisia oznámenie o „Priemyselnej politike v rozšírenej Európe“, ktorým odštartovala debatu o priemyselnej politike v únii. Európska rada v októbri 2003, v snahe odpovedať na obavy z deindustrializácie, vyzvala Komisiu aby zhodnotia situáciu a navrhla riešenia. Vďaka nim má byť Európska únia schopná zvrátiť trend a naplniť ciele Lisabonskej stratégie.

Otázky

Komisia zverejnila 20. apríla oznámenie „Posilnenie štrukturálnej zmeny: priemyselná politika pre rozšírenú Európu“, ktorá skúma konkurencieschopnosť európskeho priemyslu a odhaduje stupeň rizika deindustrializácie. Navrhuje aj niektoré špecifické riešenia.

Analýza Komisie tvrdí, že „neexistuje dôkaz všeobecného procesu deindustrializácie“. Komisia uznáva fakt, že EÚ musí čeliť procesu štrukturálnej zmeny na rôznych úrovniach, poukazuje však na to, že „prebiehajúci proces realokácie zdrojov z výrobného priemyslu do sektoru služieb by nemal byť miešaný s procesom deindustrializácie“.

Podľa Komisie musí Európa, aby bola schopná čeliť skutočnej deindustrializácii, budovať poznatkovo orientovanú spoločnosť – snažiť sa rozvíjať sektory vyžadujúce si vysokú úroveň poznatkov, kde môže využiť svoju kvalifikovanú pracovnú silu a veľký inovačný potenciál.

V tomto smere sú však veľmi znepokojujúce zlé výsledky EÚ pokiaľ ide o produktivitu, výskum a inovácie. Obavy ešte podčiarkuje fakt, že delokalizácia sa začína objavovať aj v hi-tech sektore a niektorých službách – teda oblastiach, ktoré boli tradične silnou stránkou európskeho priemyslu. Prioritou preto ostáva posilnenie poznatkovej bázy únie.

Pre podporu štrukturálnej zmeny v EÚ načrtla Komisia špecifické kroky:

  • Regulačný rámec: Regulačné bremeno uvalené na firmy musí byť zredukované na minimum nutné na dosiahnutie účelu regulácie a je potrebné nájsť rovnováhu medzi priemyselnou konkurencieschopnosťou a potrebou regulácie.
  • Komunitárne politiky: Je potrebné lepšie využívať synergiu zvyšujúcu pozitívne dopady na priemyselnú konkurencieschopnosť. Dôraz je potrebné klásť na rozvoj poznatkovo orientovanej ekonomiky a posilnenie kohézie v rozšírenej EÚ.
  • Kombinácia politík na sektorálnej úrovni: EÚ musí naďalej rozvíjať sektorálnu dimenziu priemyselnej politiky a súčasne zabezpečiť, aby jej sektorálne politiky posilňovali celkovú konkurencieschopnosť priemyslu.

Podľa Komisie predstavuje rozšírenie Európskej únie mimoriadnu príležitosť pre európske podnikanie. Na celom kontinente je možné zreorganizovať výrobné reťazce a vďaka tomu benefitovať z komparatívnych výhod nových členských krajín. Firmám to môže umožniť udržať v rámci hraníc EÚ aj tie aktivity, ktoré by sa inak presunuli do Ázie, a súčasne ostať konkurencieschopnými.

Slovensko má v tejto oblasti špecifické postavenie. Hoci v objeme prichádzajúcich priamych zahraničných investícií stále nie je na úrovni susedov, ich množstvo v posledných rokoch rastie. Dôležité miesto majú medzi nimi investície firiem z krajín Európskej únie. Slovensko však stále láka predovšetkým nízkou cenou pracovnej sily, ktorá je naviac pomerne kvalifikovaná, nízkymi daňami a vládnymi subvenciami investorom. Väčšina prichádzajúcich firiem sa tak koncentruje vo výrobnom sektore (najviditeľnejší je automobilový priemysel).

Kritické hlasy poukazujú na fakt, že hoci sa tak vytvárajú potrebné pracovné miesta, deje sa tak len vďaka faktickému vládnemu subvencovaniu investorov. Okrem toho, Slovensko sa tak neposúva smerom k poznatkovo orientovanej spoločnosti a koncentruje sa na výrobu s nižšou pridanou hodnotou (a teda často aj nižším multiplikačným efektom pre celé národné hospodárstvo). Často citovanou obavou je, že v prípade nárastu ceny slovenskej pracovnej sily (čo sa dá pri predpokladanom zvyšovaní životnej úrovne očakávať) sa tieto firmy presunú do iných krajín, ako Ukrajina či Čína.

Slovenská Lisabonská stratégia, navrhnutá ministerstvom financií, v podstate vychádza z predpokladu, že tieto investície (resp. časť z nich) zo Slovenska po čase odídu práve v dôsledku zvyšovania ceny pracovnej sily. Budúci zdroj konkurencieschopnosti slovenského priemyslu tak vidí v rovnakej oblasti, ako európska Lisabonská stratégia – v investíciách do pracovnej sily, jej skvalitňovaní.

Pozície

Francúzsko, Nemecko a Británia vyslovili veľké znepokojenie z faktu, že firmy odchádzajú za lepšími podmienkami mimo EÚ. Nemecký kancelár Gerhard Schröder zaútočil na zamestnávateľov ako Siemens že sú „nevlasteneckí“, keď plánujú znížiť počet zamestnancov v Nemecku a stále viac aktivít prenášajú za hranice.

Experti však nemajú jednotný názor na dopady deindustrializácie na európsku konkurencieschopnosť a zamestnanosť. Zatiaľ čo mnohí, vrátane zamestnávateľskej organizácie UNICE, vyslovujú ľútosť nad tým, že tento trend znižuje počet pracovných miest i úroveň výroby v Európe, iní ju považujú za nutné zlo pre udržanie konkurencieschopnosti priemyselnej bázy EÚ. Podľa nich sú firmy, prostredníctvom outsourcingu, schopné udržiavať náklady na nízkej úrovni a tým posilniť rast, vďaka ktorému môžu stabilizovať svoje európske aktivity.

Iní ekonómovia zas tvrdia, že európska budúcnosť nie je ani tak ohrozovaná deindustrializáciou, ako inými aspektmi delokalizácie – vrátane migrácie aktivít v oblasti výskumu a vývoja do USA, hlavne v technologickej oblasti, či sektoroch s intenzívnym výskumom ako je farmaceutický priemysel alebo biotechnológie.

ETUC, Európska konfederácia odborových zväzov, žiada rovnaké pravidlá pre všetky firmy pôsobiace v konkurenčnom prostredí EÚ. Podľa ETUC si budú v opačnom prípade firmy konkurovať znižovaním kvality, cien, platov, zhoršovaním pracovných podmienok. Európske odbory tiež obviňujú firmy, že existujúce problémy využívajú ako ospravedlnenie pre presadenie agendy deregulácie a liberalizácie. ETUC preto žiada väčší dôraz na sociálnu ochranu a trvalo udržateľný rozvoj.

Ďalšie zdroje

  • Foreign Policy: Missing the Mark: Germany won’t dump the euro. That’s wh
REKLAMA

REKLAMA