Pakt stability a rastu

Podľa Paktu Stability a rastu musia členské štáty udržiavať svoj deficit verejných financií pod hranicou 3% HDP a svoje dlhy pod úrovňou 60% HDP. Pakt je pod tlakom vďaka neustálemu porušovaniu 3-percentného kritéria zo strany Francúzska a Nemecka. Diskusia sa točí okolo otázky, ako povzbudiť členské štáty, aby si budovali prebytky v čase dobrej ekonomickej výkonnosti, a brať pri tom do úvahy špecifické podmienky v jednotlivých krajinách v súvislosti s nadmernými deficitmi.

graf šípka rast
zdroj: http://www.flickr.com/photos/ndevil/3491395689/

Pozadie

Pakt stability a rastu (PSR), prijatý Európskou radou na Dublinskom summite v decembri 1996, je politickou dohodou, stanovujúcou pravidlá rozpočtového správania a finančnej rozvahy, podporujúcej úspech Hospodárskej a monetárnej únie (HMU).

Jeho základom sú konvergenčné kritériá, ktoré musia členské štáty naplniť, aby sa mohli pripojiť k spoločnej mene. Počas úvodných rokovaní, vedúcich k ustanoveniu Paktu, bolo ich hlavným motorom práve Nemecko, ktoré žiadalo prísnejšie pravidlá.

Pakt zaväzuje všetky zúčastnené strany k urýchlenej implementácii procedúry nadmerného deficitu (excessive deficit procedure – EDP) v prípade, že niektorá z nich poruší jeho ustanovenia. Procedúra sa uplatňuje, ak suma, vynaložená členským štátom na verejné výdavky prekročí výšku jeho príjmov o 3 percentá HDP. Celkový verejný dlh by navyše nemal prekročiť hranicu 60% HDP krajiny. Členské štáty sú povinné včas oznámiť výšku svojich dlhov Komisii, ktorá túto informáciu odovzdá Rade EcoFin a Výboru pre monetárne záležitosti.

Ak krajina vážne poruší protokol, Komisia môže odporučiť Rade, aby proti nemu začala konanie. EDP chráni členské štáty pred konaním v prípade, že ich deficit je „dôsledkom mimoriadnej udalosti mimo kontroly príslušného členského štátu, a ktorá závažným spôsobom postihuje finančnú situáciu celej vlády“ [„asymetrický šok“].

Pakt oficiálne zastrešuje tri odlišné zložky:

  • Politický záväzok všetkých členov implementovať procesu dohľadu nad rozpočtom vhodným spôsobom, a uplatniť tlak na zaostávajúce štáty prostredníctvom uloženia konečných termínov na poskytnutie informácií o rozpočte
  • Preventívnu zložku multilaterálneho dohľadu na stav rozpočtu a koordináciu hospodárskych politík. Všetky členské štáty musia Radu informovať o programoch stability a konvergencie
  • Vydaním „avis motivé“ [dôvodové stanovisko] smerom k členským štátom, ktoré sú na ceste k porušeniu kritérií ich prinútiť, aby prijali okamžité opatrenia – hrozí, že ak varovaniu nevenujú pozornosť, bude proti nim začatá procedúra nadmerného deficitu.

Rozhodnutie Európskeho súdneho dvora (ECJ) vo veci Komisia verzus Rada

V posledných rokoch dochádzalo k systematickému porušovaniu trojpercentného kritéria zo strany dvoch najväčších členských štátov, Francúzska a Nemecka. Situácia vyvrcholila 25. novembra 2003, kedy sa Rada rozhodla neakceptovať odporúčania Komisie. Odporúčanie by bolo obe krajiny priblížilo k uvaleniu najvyšších sankcií za porušovanie Paktu tak, ako to bolo ustanovené v procedúre nadmerného deficitu.

Komisia predložila prípad Francúzska a Nemecka Európskemu súdnemu dvoru. ECJ v rámci rýchlej procedúry uznal možnosť de facto oslobodenia od pravidiel, pretože Komisia nemôže anulovať vykonanie rozhodnutia, ak ešte žiadne rozhodnutie nebolo prijaté. V druhom prípade však rozhodol v prospech Komisie tým, že vyhlásil procedúru, na základe ktorej boli prijaté rozhodnutia Rady, za chybnú.

Zrušenie procedúry nadmerného deficitu v prípade Francúzska a Nemecka

Odvtedy vyvinuli Francúzsko i Nemecko sústredenú snahu o podriadenie svojich rozpočtových deficitov 3-percentnému limitu. Komisia na základe údajov, ktoré mala k dispozícii, 14. decembra 2004 dočasne pozastavila procedúru nadmerného deficitu voči týmto krajinám. Európsky komisár pre hospodárske a menové záležitosti Joaqin Almunia však opatrne zdôraznil, že „rozpočtová situácia týchto krajín je naďalej nestabilná. Ak prijaté opatrenia zlyhajú, Komisia bude nútená odporučiť Rade zvýšiť rozpočtový dozor.“

Otázky

Napriek tomu, že už začiatkom 90.-tych rokov vznikla jasná dohoda o potrebe sformulovania štatistických pravidiel pre koordináciu vstupu európskych krajín do HMÚ, bol Pakt spochybňovaný už od svojho vzniku. Spor medzi jeho zástancami a kritikmi sa týkal najmä „náhodného“ stanovenia trojpercentnej hranice. Pakt stability a rastu vznikol na základe závažnej krízy, ktorá nasledovala po tom, čo Komisia z procedurálnych dôvodov predložila Európskemu súdnemu dvoru rozhodnutie Rady, pretože tá nepodnikla kroky voči Francúzsku a Nemecku ani po opakovanom porušovaní pravidiel Paktu z ich strany. Podmienky diskusie o reforme PSR stanovuje komuniké Komisie z 3. septembra 2004.

Hranica verejného dlhu v pomere 60% k HDP a deficit vo výške 3% HDP.

V súčasnosti sa neuvažuje o zmene dvoch limitov – 60% HDP pre dlh a 3% HDP pre deficit. Podrobná diskusia je veľmi citlivá a z väčšej časti prebieha za zatvorenými dverami.

Reforma sa zameriava najmä na to, ako urobiť Pakt flexibilnejším prostredníctvom redefinovania „výnimočných okolností“, za ktorých by nadmerný deficit mohol byť posudzovaný zhovievavejšie. Kľúčovou otázkou ďalšej diskusie je, ako konkrétne sa definuje „dobrá ekonomická výkonnosť“. Dôležitým predmetom diskusie bude, ako motivovať členské štáty, aby si v čase „dobrej ekonomickej výkonnosti“ vytvárali prebytky, takže neskôr budú schopní vyrovnať sa s poklesom výkonnosti ekonomiky bez toho, aby prekročili 3-percentnú hranicu. Existuje všeobecný konsenzus, že definícia recesie je príliš prísna.

Niektoré krajiny, vrátane Francúzska, Nemecka , Grécka a Talianska žiadali, aby niektoré výdavkové položky (ako napríklad obrana, výskum a vývoj, či výdavky na infraštruktúru) boli vyňaté z výpočtu pomeru dlhu a deficitu. Automaticky vyňať tieto výdavkové položky pri výpočte deficitu členského štátu je vylúčené, no pri budúcom hodnotení sa očakáva miernejší prístup k výdavkom, ktorý by mal podporovať dlhodobý rast.

Čo sa týka mechanizmu včasného variovania, Komisia by mala byť schopná spustiť procedúru nadmerného deficitu bez toho, aby to najprv musela konzultovať s Radou.

Krajiny ako Belgicko a Taliansko budú najviac postihnuté, ak bude prijaté rozhodnutie o prísnejšom vynucovaní si dodržiavania 60-percentného stropu verejného dlhu.

Včasné poskytovanie štatistických údajov o pomere deficitu krajiny k jej HDP

Ďalší úder pre Pakt stability prišiel, keď vyšlo najavo, že Grécko poskytlo nepravdivé údaje dokonca už pred svojím vstupom do eurozóny. Odhalenie prišlo po zvolení novej vlády. Komisia 22. decembra 2004 navrhla opatrenia na zlepšenie spoľahlivosti štatistických údajov.

Nové členské štáty

Po rozšírení v roku 2004 čaká na vstup do eurozóny desať nových členských krajín EÚ. Všetky vyvíjajú nesmierne úsilie, aby naplnili prísne kritériá Programu stability a rastu. Na stretnutí Rady EcoFin 18. januára 2005 bolo rozhodnuté, že opatrenia, prijaté Maďarskom s cieľom dosiahnuť hodnotu deficitu pre roky 2004 (4,6%) a 2005 (4,1%) sú „nedostatočné“. Procedúry nadmerného deficitu proti Českej republike, Cypru, Malte, Poľsku a Slovensku boli zrušené.

Pozície

Reforma Paktu stability a rastu

Komisár pre hospodárske a finančné záležitosti Joaquín Almunia je presvedčený, že dohodu o reforme Paktu stability a rastu sa podarí dosiahnuť do marca, no odmietol vylúčenie celých oblastí verejných výdavkov z výpočtu deficitu. Dôležité otázky sú podľa neho:

  • nájdenie stimulov pre motiváciu krajín, aby si v čase dobrej výkonnosti ekonomiky vytvárali prebytky
  • definovanie strednodobých cieľov na vyváženie udržateľnosti verejných výdavkov, špecifických pre jednotlivé krajiny
  • implementácia nových štrukturálnych reforiem pre Lisabonskú stratégiu pri udržaní Paktu
  • nájdenie spôsobu, ako klásť väčší dôraz na verejný dlh
  • zlepšenie konečných termínov na prispôsobenie sa štrukturálnym reformám v jednotlivých krajinách
  • zabránenie opakovaniu veľkých konfliktov, ako kríza Francúzska a Nemecka v roku 2003, a podpora „zmyslu pre vlastníctvo“ v súvislosti s Paktom

Predseda Eurogroup Jean-Claude Juncker uviedol, že je potrebné analyzovať, aké konkrétne politiky viedli k prekročeniu 3-percentnej hranice deficitu, no odmietol návrh nemeckého denníka Süddeutsche Zeitung, aby EÚ získala viac prostriedkov od Nemecka v prípade, že by jeho príspevky Bruselu mohli byť v budúcnosti odpočítané od výpočtu nemeckého deficitu. Uviedol, že čistý príspevok krajiny do rozpočtu EÚ by v tomto kontexte mohlo byť braný do úvahy. Vyhlásil, že sa musíme pokúsiť uskutočniť niektoré zásadné reformy a „prestať byť závislí na zvyšujúcom sa počte ozdôb na „Lisabonskom vianočnom stromčeku“.

Nemecký kancelár Gerhard Schröder vo svojom vyjadrení pre Financial Times Deutschland pred januárovým stretnutím Rady EcoFin uviedol, že rozhodnutie Komisie a Rady, či má byť proti členskému štátu začatá procedúra nadmerného deficitu za prekročenie 3-percentného stropu by malo byť založené na niekoľkých kritériách. Pri posudzovaní deficitu krajiny je podľa neho potrebné brať do úvahy tieto tri hlavné kritériá:

  • 1. štrukturálne reformy (ako napríklad nemecké reformy v rámci Agendy 2010)
  • 2. ekonomickú stagnáciu (skôr než súčasnú prísnu definíciu veľkej recesie)
  • 3. špecifické oblasti výdavkov členského štátu (ako napríklad vysoké náklady na znovuzjednotenie Nemecka a jeho vysoké čisté príspevky do rozpočtu EÚ).

Schröder dodal, že Pakt by fungoval lepšie, ak by intervencie európskych inštitúcií na úrovni rozpočtu národných parlamentov boli povolené len za veľmi obmedzených podmienok.

Taliansky minister zahraničných vecí Gianfranco Fini v interview pre denník Le Monde uviedol, že „ak sa rozhodneme vyňať výdavky na infraštruktúru z výpočtu 3-percentnej hranice deficitu, nemôžme zároveň vyňať výdavky na výskum, konkurencieschopnosť a sociálnu politiku.“ Vyhlásil, že musíme udržať Pakt, ale umožniť väčšiu flexibilitu, aby sme zvýšili rast. „Možno by sme si vedeli predstaviť kontrolu verejného deficitu v rámci trojročného cyklu namiesto každý rok.“

Konfederácia zamestnávateľov UNICE zastáva názor, že Európa by si mala zachovať jasné a transparentné pravidlá, záväzné pre všetky členské štáty, a je proti vyňatiu niektorých výdavkových kategórií z verejného deficitu.

UEAMPE, zastupujúca malé a stredné spoločnosti, podporuje reformu, navrhovanú Komisiou, a hľadá flexibilnejšiu interpretáciu paktu v rámci tohto návrhu.

Britská Konfederácia britského priemyslu sa zasadzuje za limity deficitu, špecifické pre jednotlivé krajiny. Podporuje aj zavedenie anticyklického použitia fiškálnej politiky (t.j. že krajiny by mali byť v období recesie schopné znížiť dane či zvýšiť verejné výdavky.)

Podľa Paula De Grauwe z Leuvenskej univerzity, autora práce „Pakt stability a rastu potrebuje reformu“, zašiel Pakt stability a rastu pri presadzovaní rozpočtových pravidiel pre členské krajiny oveľa ďalej, než Maastrichtská zmluva. De Grauwe tvrdí, že „je čas vrátiť sa k duchu Maastrichtskej zmluvy. To znamená, že všetky členské krajiny by mali stabilizovať svoj dlh na úrovni 60%.“ Uviedol, že všetky členské štáty by mali súhlasiť s tým, že úroveň dlhu by nemala prekročiť 60% (ako bolo stanovené pri podpise dohody).

Navrhuje, aby každá krajina definovala cieľovú úroveň dlhu, ktorú pokladá za vhodnú (krajina s veľkými nedotovanými penzijnými záväzkami by si mohla zvoliť podstatne nižšiu úroveň dlhu – napr. 40%) a oznámiť ju ostatným členským štátom. Počas jedného ekonomického cyklu by potom bola viazaná touto cieľovou hranicou.

Presadzovanie návrhov by podľa neho mohlo prebiehať v rámci súčasnej „procedúry nadmerného deficitu“, alebo by mohol byť zriadený osobitný orgán pre monitoring úrovne dlhu krajín.

Profesor Jean Pisani-Ferry, projektový riaditeľ Európskeho centra pre medzinárodnú ekonomiku, navrhuje sériu krokov, po prijatí ktorých by Pakt viac podporoval ekonomický rast. Väčšina návrhov na reformu Paktu je podľa neho založených na jednom z troch nasledujúcich princípov:

  • väčší dôraz na pomer dlhu, než na pomer deficitu
  • nové „zlaté pravidlo“, ktoré by bralo do úvahy verejné investície, spojené so záväzkami v rámci Lisabonskej stratégie
  • poskytnúť členským štátom, ktorých domáce inštitúcie sú zárukou vysokého stupňa dlhodobej fiškálnej disciplíny, viac priestoru na manévrovanie.

Včasné poskytovanie štatistických údajov o pomere deficitu krajiny k jej HDP

Stratégia Komisie na zlepšenie kvality finančných štatistík (viac informácií v tlačovom vyhlásení).

Komisár Almunia vyzýva na zvýšenie právomocí Eurostatu na zabránenie problémom s ekonomickými štatistikami, poskytovanými členskými štátmi.

Prezident Európskej centrálnej banky Jean-Claude Trichet požaduje „nezávislú inštitúciu, orgán, entitu“, ktorá by „zaručila, že sa môžeme spoľahnúť na správnosť údajov, ktoré dostávame.“

Pervenche Berès, predsedníčka Výboru pre menové a finančné záležitosti Európskeho parlamentu odporúča zamerať sa na prijatie správnych opatrení do budúcnosti, a nie zaoberať sa špecifickými prípadmi poskytovania nesprávnych údajov (Grécko). Zdôraznila, že Eurostat spája údaje, poskytnuté národnými štatistickými organizáciami, ktoré nie sú na rovnakej kvalitatívnej úrovni a často trpia nedostatkom prostriedkov.

Riaditeľ Centra pre európske politické štúdie Daniel Gros uviedol, že hoci sa v minulosti venovala veľká pozornosť neschopnosti včas odhaliť problém Grécka, nemožno očakávať, že organizácia pre finančný dozor bude „ako detektív skúmať činnosť vlád“, a navrhuje zriadenie systému nezávislých národných rozpočtových agentúr podľa vzoru americkej Congressional Budget Agency.   

Aktuálne kroky

  • nemecký kancelár Gerhard Schröder pred januárovým stretnutím Rady EcoFin zverejnil svoje návrhy na reformu Paktu
  • Európska Komisia 22. decembra 2004 navrhla zlepšenie poskytovania spoľahlivých štatistických údajov

Ďalšie kroky

  • Diskusia o reforme Paktu stability a rastu bude v roku 2005 kľúčovou otázkou, keďže desať nových členských štátov sa pripravuje na vstup do eurozóny.
  • Najbližšie stretnutia Eurogroup a EcoFinu sa uskutočnia 16. a 17. februára.
  • Cieľom je dosiahnutie dohody o zmenách ustanovení Paktu do summitu Rady EcoFin 7.-8. marca.
  • Luxemburské predsedníctvo má v úmysle vyriešiť dohodu do letného summitu lídrov EÚ 22. a 23. marca.  

Ďalšie zdroje

REKLAMA

REKLAMA