Ceny energie: regulácie, či voľný trh?

Trhy s elektrickou energiou a plynom sa postupne otvárajú konkurencii a krajiny s regulovanými cenami čelia tlaku, aby nechali rozhodovať voľný trh. Oponenti však upozorňujú na možné vážne sociálne dôsledky.

Plynovy horák
www.exponent.com

Pozadie

Liberalizácia energetických trhov v EÚ teoreticky umožnila, aby služby odberateľom plynu a elektrickej energie ponúkali rôzne firmy. Proces však stále nie je ukončený. Cenová politika je vysoko citlivou otázkou, keďže sa dotýka domácností, aj priemyselných spotrebiteľov.

Politickou prioritou v EÚ sa však súčasne stáva boj proti klimatickým zmenám – jeho súčasťou je aj snaha minimalizovať využívanie fosílnych zdrojov a prechod k obnoviteľnej energii. S tým je však často spojená jej vyššia výrobná cena.

Otázky

V mnohých krajinách EÚ si štát udržal kontrolu nad cenami elektrickej energie a plynu pre konečných spotrebiteľov. Vo väčšine prípadov je to výsledkom snahy zaštítiť domácnosti a priemysel pred prudkými výkyvmi cien.

Oznámení z 10. januára 2007 Komisia konštatuje, že kontrola cien „môže byť potrebná na ochranu spotrebiteľov v určitých špecifických podmienkach, napríklad v prechodnom období k efektívnej konkurencii“ na liberalizovanom trhu s elektrickou energiou a plynom. Súčasne dodáva, že „musí byť vyvážená, aby nezabraňovala otvoreniu trhov, nevytvárala diskrimináciu medzi dodávateľmi energie v EÚ, neposilňovala narušenia súťaže, či neobmedzovala ďalší predaj“.

Podľa prieskumu

  • Nákladov na dopravu a distribúciu (elektrické vedenia či plynovody)
  • Daní a poplatkov (DPH a iných)
  • Nákladov za dodávku (výroba, predaj na trhu, vzťahy so zákazníkmi, atď.)

Regulovaný taríf sa nemusí týkať všetkých zákazníkov. Môže pokrývať len domácnosti a malé podniky, pričom priemyselní veľkoodberatelia nakupujú na otvorenom trhu (plyn v Holandsku, elektrina v Dánsku).

Podľa štúdie EGREG však v prípadoch, keď funguje regulovaná, aj voľná cena, 80% konečných spotrebiteľov si vyberá regulovanú. Skutočná konkurencia je na maloodberateľskom trhu teda zatiaľ iluzívna.

Opätovný prieskum organizácie ERGEG ukázal, že aj k 1. januáru 2010 stále existovala regulácia konečných cien v sledovaných 18 krajinách v oblasti elektriny a v 15 krajinách v oblasti plynu.

V období 2008-2010 jedenásť krajín plne otvorilo svoje trhy s elektrinou a deväť krajín trhy s plynom a cenovú reguláciu neuplatňujú.

Vo viac ako dvoch tretinách členských krajín regulačný úrad stanovuje alebp schvaľuje konečné regulované ceny. Zároveň, rozhodnutie o ich zrušení je vecou regulačného úradu, a to približne v pätine krajín v oblasti s elektrinou a v štvrtine krajín v oblasti plynu.

Existuje viacero dôvodov, prečo zákazníci uprednostňujú regulované ceny pre tými, ktoré vznikajú na voľnom trhu, napr. nedostok konkurenčných ponúk, nižšie regulované ceny než trhové, neexistujúca možnosť vrátiť sa späť k regulovaným cenám, nedôvera spotrebiteľov v trh, nízka informovanosť o fungovaní trhu, apod.

Regulované tarify: „Nereflektujú reálne ceny, blokujú súťaž“

Podľa EGREG je pevné stanovovanie cien „jedným z faktorov, ktoré zabraňujú rovnému prístupu všetkých dodávateľov k spotrebiteľom“. „Firmy, ktoré novo prichádzajú na trh, ktoré nemajú výrobné kapacity, alebo dlhodobé kontrakty, nakupujú elektrinu na veľkoobchodných trhoch…“ V dôsledku toho „veľkoobchodné ceny musia byť nižšie“, než regulované maloobchodné, len tak budú schopné konkurovať etablovaným dodávateľom.

Nie vždy to tak však je. Vo Francúzsku, Španielsku a v menšej miere aj v Taliansku sú „regulované tarify… stanovené na tak nízkej úrovni v porovnaní s trhovými cenami, že úplne zabraňujú otvoreniu trhu“, tvrdí Komisia.

Podľa nej ceny elektrickej energie a plynu v týchto krajinách „neodrážajú náklady“, čo vedie k „nedostatočným investíciám“ do nových výrobných kapacít. Umelo nízke regulované tarify okrem toho „zabraňujú skutočnej konkurencii“, keď novým hráčom v podstate blokujú vstup na trh.

Európska federácia predajcov energie (EFET) má jednoznačný názor. „Regulované tarify nedokážu predvídať nestále veľkoobchodné ceny“ a preto často „ničia jediné prirodzené spojenie medzi veľkoobchodnými a maloobchodnými trhmi“. Inak povedané, fungujú ako mechanizmus narúšajúcu prirodzenú tvorbu ceny.

Francúzske tarify terčom kritiky

V prípade Francúzska sa terčom častej kritiky stal TaRTAM ((Tarif Réglementé Transitoire d’Ajustement du Marché) – schéma umožňujúca podnikom, ktoré si už raz vybrali trhové ceny elektrickej energie, aby počas dvojročného prechodného obdobia prešli späť k regulovaným.

TaRTAM bol zavedený, pretože niektoré firmy, po prechode na trhové ceny elektriny, zažili až 70% zdraženie. To podporilo hlavný argument obhajcov regulovaných cien – že slúžia ako tlmič pred cenovými šokmi spôsobenými vonkajšími faktormi – ako je politická nestabilita v krajinách produkujúcich ropu a pod.

Francúzsko tiež často poukazuje na to, že cena elektriny je v krajine nízka vďaka tomu, že náklady na investície – najmä do stavby jadrových elektrární – už boli zaplatené. Nízke tarify teda len reflektujú správne politické rozhodnutia spred niekoľkých desaťročí. „(Regulované) tarify nie sú narušením (súťaže). Odrážajú len kontrolované náklady francúzskych kapacít výroby elektrickej energie“, povedal francúzsky minister priemyslu François Loos v roku 2006. Regulácia cien podľa neho nie je nekompatibilná so smernicami EÚ o liberalizácii energetiky.

Dlhodobé kontrakty pod lupou

Európska komisia si stále podrobnejšie všíma dlhodobé kontrakty o dodávkach energie, uzavierané medzi veľkými priemyselnými spotrebiteľmi a elektrárňami. Vyšetrovanie energetického sektora, zverejnené 10. januára 2007, konštatuje, že dodávatelia elektriny majú často problém preniknúť na niektoré národné trhy, pretože priemyselní spotrebitelia zvyknú uzatvárať kontrakty na dlhodobej, exkluzívnej báze (Pozri Správa o preskúmaní energetického sektora, str. 287-298).

Podporovatelia dlhodobých kontraktov tvrdia, že plnia užitočnú úlohu. Veľkým priemyselným spotrebiteľom ponúkajú predvídateľnejšie ceny. Pre energetické firmy zas znižujú riziko, umožňujú im plánovať výšku taríf pre malospotrebiteľov i investičné zámery.

Podľa Komisie však dlhodobé kontrakty narúšajú konkurenciu a zabraňujú tomu, aby sa k spotrebiteľom dostávali dôležité cenové signály. Keď cena elektriny a plynu rastie, mala by prirodzene klesať spotreba, tvrdí Komisia.

V tejto súvislosti otvorila Komisia niekoľko protimonopolných vyšetrovaní. V júli 2007 otvorila prípad proti francúzskej skupine EDF a Electrabel, belgickej pobočke Suez-GDF, pre údajné narušenie trhových pravidiel. Vyšetrovanie sa zameriava na zavedenie dlhodobých exkluzívnych nákupných záväzkov do kontraktov s priemyselnými spotrebiteľmi elektriny. Podľa Bruselu ide o zneužívanie dominantného postavenia na trhu, ktoré zabraňuje novým dodávateľom vo vstupe na trh.

Rovnako sa Komisia správa na trhu s plynom. Dlhodobé kontrakty medzi európskymi energetickými firmami a zahraničnými prispievateľmi považuje za bariéru pre vstup nových hráčov. V roku 2007 sa napríklad belgický Distrigas zaviazal, že obmedzí dlhodobé kontrakty. Komisia ostatným plynárenským spoločnostiam odkázala, že ak sa chcú v budúcnosti vyhnúť protimonopolným konaniam, mali by nasledovať jeho príklad.

Sociálne tarify

Aj mnohí podporovatelia liberalizácie uznávajú, že konkurencia musí byť spojená s opatreniami na ochranu spotrebiteľov.

Veľkí britskí dodávatelia energie – British Gas, E.ON a EDF Energy, zaviedli takzvané sociálne tarify, ktoré majú zachrániť domácnosti pred energetickou chudobou. Britská vláda okrem toho zaviedla schému (Winter Fuell Allowance), ktorá mala pomôcť najzraniteľnejším sektorom spoločnosti, napríklad starším ľuďom. Bola však kritizovaná za to, že nestačí držať krok s rastúcimi cenami energií.

Klienti, ktorí nezískali sociálne tarify, boli okrem toho často schopní získať lepšie podmienky, keď uzavreli zmluvy cez internet. Britský energetický regulátor Ofgem následne intervenoval a vydal nariadenie, podľa ktorého musia dodávatelia ponúknuť sociálne tarify, ktoré sa minimálne vyrovnajú najnižšej ponuke dodávateľa. Sociálne tarify môžu využiť spotrebitelia, ktorí vydajú na energiu minimálne desatinu svojho príjmu.

Podpora práv a informovanosti spotrebiteľov

Domácnosti stále nepovažujú zmenu dodávateľa energií za prirodzenú vec. Komisia sa preto rozhodla zamerať na ďalšiu dimenziu tejto politiky a podporiť konkurenciu v sektore maloodberateľov elektrickej energie.

Vo februári 2009 oznámila prešetrenie „zle fungujúceho“ trhu s elektrickou energiou. Predchádzalo mu zverejnenie štúdie, podľa ktorej neprináša spotrebiteľom dostatočne dobré podmienky – so svojim dodávateľom boli spokojné „menej ako dve tretiny“. Prešetrenie sa zameria na neférové podmienky v oblasti účtovania spotreby elektrickej energie, porovnateľnosť ponúk rôznych dodávateľov a nerozumné obchodné praktiky.

Štúdia konštatuje, že napriek vyššej miere nespokojnosti je len 8 a 9% spotrebiteľov pripravených zmeniť dodávateľa elektriny a plynu. „Politickou prioritou by mala byť podpora možnosti zmeniť dodávateľa v kľúčových maloobchodných sektoroch“, tvrdí Komisia.

Podľa údajov Komisie minú Európania na energie priemerne 5,7% svojho domáceho rozpočtu, podstatnú časť sumy tvorí účet za elektrinu.

Európania sú len slabo informovaní o svojich spotrebiteľských právach. Komisia preto spustila niekoľko iniciatív:

  • Zoznam európskeho spotrebiteľa energie, ktorý bude v online databáze zhŕňať informácie o miestnych a regionálnych energetických trhoch.
  • Občianske energetické fórum, ktoré má diskutovať o ochrane spotrebiteľov. Spojí energetických regulátorov, priemyselné i občianske združenia na európskej i národnej úrovni.
  • Európska charta práv spotrebiteľov energie, ktorá zhŕňa existujúce práva do jednotného, právne nezáväzného textu.

Práva spotrebiteľov sú zhrnuté v smerniciach o liberalizácii trhu s plynom a elektrinou z roku 2003 a sú aj súčasťou tretieho liberalizačného balíka.

Tretí liberalizačný balík

V dôsledku nedôslednej a nedostatočnej implementácie európskych smerníc členskými štátmi, Komisia po konzultácii s takmer 150 inštitúciami zo všetkých oblastí energetiky a upozornení šestnástich krajín na neúplnú transpozícii, začala v roku 2007 pripravovať komplexný legislatívny balík pre ďalšiu liberalizáciu trhu s energiami.

Jeho základnými cieľmi sú:

  • Efektívne oddelenie dodávateľských a výrobných/ťažobných činností od prevádzky siete, ktoré má podnietiť väčšiu konkurencieschopnosť v energetickom sektore;
  • Harmonizácia právomocí a väčšia nezávislosť národných regulačných orgánov;
  • Zavedenie nezávislého mechanizmu pre spoluprácu medzi národnými regulátormi (ACER);
  • Zlepšenie koordinácie sieťových operácií a bezpečnosti siete, cezhraničného obchodu a prevádzky siete;
  • Väčšia transparentnosť operácií na energetickom trhu;
  • Posilnenie bezpečnosti dodávok elektriny a zemného plynu medzi členskými štátmi – pravidlá vyzývajú v prípade "vážnych narušení" k regionálnej solidarite dodávok;
  • Posilnené práva spotrebiteľov, ktorí budú dostávať všetky relevantné informácie o vlastnej spotrebe plynu a elektriny. Dohliadať na ich práva má ombudsman pre energetiku či orgány zastupujúce spotrebiteľov.
  • Zároveň bola vyčlenená skupina tzv. „zraniteľných spotrebiteľov,“ ako sú napríklad sociálne slabší odberatelia energie, pričom krajiny musia prijať opatrenia, ktorými zabezpečia dodávky energie pre túto skupinu obyvateľstva.

Hlavným bodom diskusií sa stala otázka unbundlingu – oddelenia vlastníctva. Členské štáty si musia vybrať jednu z troch možností oddelenia výroby a dodávok elektriny a zemného plynu: (1) úplné oddelenie vlastníctva, (2) zriadenie nezávislého prevádzkovateľa sústavy (ISO), (3) zriadenie nezávislého prevádzkovateľa prenosovej sústavy (ITO)

Tretí energetický balíček tvoria nasledujúce dokumenty:

  • Smernica 2009/72/ES o spoločných pravidlách pre vnútorný trh s elektrickou energiou, ktorou sa zrušuje Smernica 2003/54/ES,
  • Smernica 2009/73/ES o spoločných pravidlách pre vnútorný trh so zemným plynom, ktorou sa zrušuje Smernica 2003/55/ES,
  • Nariadenie 713/2009, ktorým sa zriaďuje Agentúra pre spoluprácu regulačných orgánov v oblasti energetiky,
  • Nariadenie 714/2009 o podmienkach prístupu do siete pre cezhraničné výmeny elektrickej energie, ktorým sa zrušuje nariadenia 1228/2003,
  • Nariadenie 715/2009 o podmienkach prístupu do prepravných sietí pre zemný plyn, ktorým sa zrušuje nariadenia 1775/2005.

Termín pre transpozíciu prijatých opatrení je 3. marec 2011.

V decembri 2010 Komisia predstavila návrh, ktorý by mal zmariť cenovú manipuláciu a obchodovanie medzi úzkou skupinou zasvätencov na veľkoobchodných trhoch s plynom a elektrinou. Tie sú kľúčové pre maloobchodné ceny pre domácnosti i priemysel.

Podľa navrhnutej legislatívy by boli obchodníci a dodávatelia energií povinní poskytnúť regulačným úradom informácie o svojich transakciách týkajúcich sa veľkoobchodných energetických produktov. Navyše budú účastníci trhu musieť odhaliť exkluzívne a citlivé informácie o cenách ešte pred uzavretím obchodu.

Pozície

Komisár pre energetiku Andris Piebalgs verí, že liberalizácia prinesie nakoniec spotrebiteľom pozitíva. „Vieme, že trh prinesie najlepšie ceny a najlepšiu službu“, povedal v interview pre EurActiv v januári 2007. „Koniec koncov, len ceny voľne určené trhom dokážu zabezpečiť najlepšiu cenu pre spotrebiteľov a dať správny signál pre rozsiahle investície potrebné na zaistenie bezpečnosti dodávok.“

Neelie Kroes, komisárka EÚ pre konkurenciu, v híringu pred francúzskym Senátom v apríli 2008 povedala, že regulované tarify a konzorciá ako Exeltium predstavujú pre energetické firmy operujúce na otvorenom trhu neférovú súťaž. Regulované tarify sú podľa nej akceptovateľné pre domácnosti a malé a stredné podniky. Pri veľkých podnikoch sú už menej akceptovateľné.

Komisár Piebalgs v inom híringu vo francúzskom Senáte povedal, že ceny elektriny musia odrážať náklady na prevádzku elektrární, ako aj plánované budúce investície, ktoré sa môžu čoskoro zvýšiť v dôsledku nutného prechodu na nízkoemisnú ekonomiku. Národné tarifné schémy, ktoré rešpektujú tieto dve podmienky, sú prípustné. No tie, ktoré využíva francúzsky priemysel, medzi nich pravdepodobne nepatria.

Piebalgs tiež poukázal na paradox, že francúzsky EDF plne využíva otvorenie trhu v Nemecku či Británii, no regulované ceny vo Francúzsku sú príliš nízke na to, aby tam mohol vstúpiť iný konkurent.

Podľa spotrebiteľskej organizácie BEUC zatiaľ liberalizácia spotrebiteľom veľa nepriniesla. „Súčasná liberalizácia je vo väčšej miere premeškanou príležitosťou“. Domácnosti sa často sťažujú na komplikácie pri zmene dodávateľov, nesprávne vystavované účty, problematické získavanie reakcií na otázky či sťažnosti, pridrahé „zákaznícke linky“ a agresívne spôsoby marketingu.

Energeticky intenzívne sektory, ako oceliarne, cementárne a chemické továrne, zažili po prvom kole liberalizácie v roku 2004 až 60% nárast cien energií, tvrdí francúzska spotrebiteľská skupina UFC-Que Choisir. Varuje, že je „vysoko pravdepodobné“ že sa situácia zopakuje v sektore domácností, najmä ak by sa prudko zvýšili medzinárodné ceny plynu.

Európska komisia tieto nedostatky priznala v Hodnotiacom rebríčku spotrebiteľského trhu, zverejnenom v 2009. Komisárka pre spotrebiteľské otázky Maglena Kuneva oznámila, že maloodberateľský trh s elektrinou bude „cieľom sektorového šetrenia v 2009“.

Zástupcovia európskeho sektora elektrickej energie, reprezentovaní na európskej úrovni združením Eurelectric, tvrdia, že konkurenčný trh „nemôže koexistovať s regulovanými cenami“. V dokumente z novembra 2006 konštatuje, že spotrebiteľské ceny sú úzko spojené s veľkoobchodnými, pretože sú „časťou toho istého reťazca hodnoty“. Veľkoobchodný trh „vytvára referenčnú cenu, ktorí vysiela všetkým hráčom na trhu správne signály“.

Stanovenie tarifnej ceny však toto spojenie ničí. „To znamená, že… zmeny v základoch sa správnym spôsobom neodrazia na cene“, čo nakoniec ovplyvní celý reťazec. „Tento konflikt môže viesť k rôznym zlyhaniam a narušeniam trhu s elektrickou energiou, a v konečnom dôsledku ku kolapsu procesu liberalizácie“, varuje Eurelectric.

EFET, Európska federácia obchodníkov s energiou, vyjadruje znepokojenie nad „tendenciami návratu k trhovej intervencii a centralizovanému plánovaniu“ v energetickom sektore. Podľa EFET „plán viacerých členských krajín posilniť alebo znovu zaviesť regulované tarify pre ceny elektriny“ účtované domácnostiam alebo priemyselným spotrebiteľom, oddiaľ uje alebo narúša proces vytvárania spoľahlivých veľkoobchodných cenových signálov v relevantných krajinách:

„Dobre fungujúci veľkoobchodný trh s elektrinou a plynom, založený na harmonizovanom a otvorenom prístupe k transmisnej infraštruktúre, sú základnými stavebnými kameňmi celého vnútorného energetického trhu. Ak sa im dovolí správne fungovať, prinesú nie len súťaž a možnosť výberu, ale pomôžu aj udržať bezpečnosť dodávok, dosiahnuť environmentálne ciele a zvýšiť konkurencieschopnosť EÚ v globálnom kontexte.“

Podľa Európskej skupiny energetických regulátorov (ERGEG) nemôžu z dlhodobého hľadiska koexistovať regulované ceny spolu s dobre fungujúcim trhom. ERGEG preto vyzýva k postupnému odstraňovaniu regulovaných cien v štátoch Únie, pričom ale zdôrazňuje potrebu dôsledného dohľadu nad súťažou, aby sa zaistil spravodlivý prístup k spotrebiteľom.

Kľúčové míľniky

  • Júl 2004: veľkoodberateľský trh sa otvára konkurencii
  • 10. január 2007: Komisia vydáva správu o pokroku v liberalizácii vnútorného energetického trhu, a výsledky vyšetrovania stavu konkurencie, ktoré potvrdzujú „vážne problémy“ s liberalizáciou na vnútornom trhu
  • Júl 2007: konkurencii sa otvára aj sektor maloodberateľov, domácností
  • 10. september 2007: Komisia predstavuje „tretí liberalizačný balík“
  • 10. október 2008: ministri energetiky sa dohodli na liberalizačnom balíku
  • 2. február 2009: Komisia spustila vyšetrovanie maloodberateľského trhu s elektrinou
  • 13. júl 2009: prijatý tretí liberalizačný balík EÚ
  • 8. december 2010: Komisia navrhla nariadenie o integrite a transparentnosti na trhu s energiami
  • 3. marec 2011: konečný termín pre transpozíciu 3. liberalizačného balíka

Ďalšie zdroje

REKLAMA

REKLAMA