Smerom k Energetickej únii

Vývoj energetickej politiky ovplyvnili najmä plynové krízy v roku 2006, 2009 a 2014. Ako prví navrhli Európske energetické spoločenstvo predseda Parlamentu Jerzy Buzek a bývalý predseda Komisie Jacques Delors. Ich víziu ďalej rozvinul bývalý poľský premiér a súčasný predseda Európskej rady Donald Tusk a neskôr novozvolený predseda Komisie Jean-Claude Juncker, ktorý s vytvorením Energetickej únie poveril slovenského diplomata Maroša Šefčoviča.

Elektrické vedenie so slnkom
Autor: nirots, Freedigitalphotos.net

Energetická problematika sa do popredia európskych politík dostala až po východnom rozšírení Únie v roku 2004. Dôvod bol jednoduchý. Nové členské krajiny zdedili aj takmer úplnú závislosť na dovoze surovín, ako ropa, či zemný plyn z Ruskej federácie.

Od svojho najväčšieho rozšírenia Únia čelila viacerým krízam, či už to bola plynová kríza v roku 2006, 2009 a najnovšie aj roku 2014, alebo finančná a hospodárska kríza, ktorá začala v roku 2008 a pokračuje takmer do dnes.

Do popredia sa tak dostali otázky bezpečnosti dodávok a ceny energií, konkurencieschopnosti, či znižovania závislosti na jednom dodávateľovi.

Európske energetické spoločenstvo

Ako prvý navrhol celoplošne riešiť energetickú politiku na úrovni EÚ bývalý poľský premiér (1997-2001) a predseda Európskeho parlamentu (2009-2012) Jerzy Buzek.

Ten v decembri 2009 európskym lídrom navrhol, aby sa podujali vytvoriť podobne veľký projekt, akým bolo v roku 1950 Spoločenstvo uhlia a ocele. Tento krát však v oblasti energetiky.

Základ Európskeho energetického spoločenstva (EES) bol veľmi jednoduchý – jednotný trh s energiami, voľným obchodom a cezhraničnou prenosovou infraštruktúrou pre elektrinu a zemný plyn. Podpory sa dostalo aj energetickej účinnosti, či obnoviteľným zdrojom, ktoré mali byť základom pre diverzifikáciu energetického mixu EÚ. Dôležitým prvkom bol návrh na spoločný nákup zemného plynu, a podľa potreby aj elektriny, z krajín mimo EÚ.

„Som presvedčený, že pre EÚ ako celok by bolo omnoho jednoduchšie hovoriť s našimi susedmi o rope a plyne, najmä plyne, pretože ak rokujeme samostatne, začíname medzi sebou navzájom súťažiť. A to dáva lepšiu príležitosť našim dodávateľom, ktorí si môžu vybrať medzi viacerými spotrebiteľmi. Môžu sa nás pokúsiť rozdeliť. Spoločným vyjednávaním budeme mať silnejšiu pozíciu, to je samozrejmé,“ vyhlásil Buzek

Podobný názor mal aj bývalý predseda Komisie Jacques Delors (1985-1994), ktorý je považovaný za jedného zo zakladajúcich otcov Európskej únie.

Delors, spolu s Buzekom, 5. mája 2010 pred Európskym Parlamentom, v rámci 60. výročia podpisu Schumanovej deklarácie, predstavil hlavné komponenty Európskeho energetického spoločenstva.

Obaja však trvali na tom, že na vznik EES, by bolo potrebné prijať novú zmluvu. „Spolupráca v rámci trhu s energiami, ktorú upravuje článok 194 Lisabonskej zmluvy, slúži len ako prvý krok k postupnému posilneniu spolupráce,“ vysvetlil Delors počas vystúpenia v Parlamente.

Delorsova predstava EES teda predpokladá ďalšiu a hlbšiu integráciu členských štátov EÚ. „V dlhodobom horizonte by bola potrebná nová zmluva, ktorá by zaručila, že pravidlá sú rešpektované všetkými členskými štátmi,“ dodal.

Postupná integrácia?

Podporu myšlienke Európskeho energetického spoločenstva vyjadril aj vtedajší predseda Komisie José Manuel Barroso, ktorý spojil otázku zlepšovania energetickej bezpečnosti s postupnou integráciou.

„Jean Monet nepovedal: Poďme vytvoriť Spojené štáty Európske. Namiesto toho sme vytvorili solidaritu pre strategické suroviny, akými bolo uhlie a oceľ.“ Barosso podotkol, že Komisia teraz postupuje podobne aj v prípade energetickej bezpečnosti. 

Od roku 2010 EÚ prijala viacero čiastkových opatrení, ktoré prispeli k budovaniu spoločnej energetickej politiky. K dôležitým opatreniam patrilo rozhodnutie lídrov členských krajín posilniť pozíciu EÚ a koordinovať energetickú politiku so susednými štátmi či vytvoriť preventívne opatrenia a núdzové plány na zlepšenie bezpečnosti dodávok energií.

Asi najvýznamnejším patrilo rozhodnutie Európskej rady dokončiť do roku 2014 vnútorný trh s energiami a odstrániť takzvané energetické ostrovy (členské štáty, ktoré nemajú infraštruktúrne prepojenia s inými krajinami). 

Na hlbšiu integráciu v oblasti energetiky však nebola dostatočná politická vôľa a spoločný trh s energiami nie je realitou ani na konci roku 2014.

Čakanie na ďalšiu krízu

Rozhodujúci moment nastal začiatkom roku 2014, kedy Európskej únii hrozila ďalšia plynová kríza, kvôli nepokojom na území Ukrajiny a anexii Krymu Ruskou federáciou. 

Na marcovom zasadnutí Európskej rady poľský premiér Donald Tusk lídrom členských krajín predstavil svoj návrh Energetickej únie, ktorej základom bola solidarita medzi členskými krajinami a ich susedmi, integrácia energetickej infraštruktúry a využívanie vlastných zdrojov, ako napríklad uhlia či bridlicového plynu.

Na rozdiel od Buzekovho návrhu sa Tusková Energetická únia menej sústreďovala na obnoviteľné zdroje energie.

Dôležitou súčasťou návrhu bol spoločný nákup zemného plynu. Členské štáty mali delegovať právomoci európskemu orgánu, ktorý by v ich mene vyjednával s tretími krajinami. Tým by podľa Tuska „Európa konfrontovala monopolné postavenie Ruska.“

Mnohé krajiny by však mohli mať s takýmto riešením problém, pretože samostatne dokážu vyjednať lepšie ceny ruského zemného plynu. Krajiny s lepšími vzťahmi s Ruskou federáciou majú totiž mnohokrát lacnejší plyn. Napríklad Fínsko dováža ruský plyn lacnejšie ako Litva, hoci donedávna boli oba štáty úplne závislé na jednom dodávateľovi.

Dôležitým faktorom pri určovaní ceny zemného plynu z Ruska je aj počet dodávateľov suroviny v krajine. „Čím väčší monopol Gazpromu v jednotlivých krajinách, tým vyššie ceny,“ vyhlásil bývalý podpredseda Komisie pre energetiku Gunther Oettinger.

Napríklad Nemecko, ktoré dováža iba určitú časť potrebného zemného plynu z Ruska, malo v roku 2012 o 15% nižšie ceny ako Litva, ktorá z Ruska dovážala 100% zásob.  

Donald Tusk prirovnal svoj model Únie k Európskemu spoločenstvu pre atómovú energiu (Euratom), ktoré od 60. rokov koordinuje nákup uránu. Agentúra pomáha pri rokovaní s dodávateľmi a zákazníkmi, zabezpečuje rovnaký prístup k dodávkam a energetickú bezpečnosť.

Takéto prirovnanie je však podľa viacerých analytikov nevhodné. Nákup zemného plynu totiž oveľa zložitejší, pretože je ťažšie kvantifikovať potrebné množstvo dodávok. Zásobovacia agentúra Euratomu navyše iba kontroluje zmluvy o dodávkach jadrového paliva, ktoré si členské štáty aj naďalej vyjednávajú na bilaterálnej báze.

Tuskov návrh sa stretol so súhlasom viacerých popredných európskych lídrov. Víziu podporil francúzsky prezident Francois Hollande, či litovský premiér Algirdas Butkevičius a lotyšská premiérka Laimdota Straujuma.

Nemecká kancelárka Angela Merkelová Tuskovu myšlienku jednoznačne nepodporila. Proti bola aj nemecká energetická spoločnosť E.ON, ktorá má s ruským Gazpromom uzavretú  zmluvu na obdobie prekračujúce 25 rokov.

Bývalý predseda Európskeho parlamentu Poliak Buzek, v reakcii na Tuska, vyhlásil, že Energetická únia je len nový názov pre Európske energetické spoločenstvo. „Je to nový obal pre rovnakú a peknú ideu. Energetická únia má všetky prvky Energetického spoločenstva,“ dodal Buzek.

Energetická únia: Juncker a Šefčovič

V júni 2014 Rusko prestalo zásobovať Ukrajinu zemným plynom a Európe hrozili obmedzené dodávky počas zimných mesiacov. Energetická bezpečnosť sa tak stala európskou prioritou.

Pri zostavovaní novej Komisie v septembri 2014 sa kandidát na predsedu Jean-Claude Juncker podujal reformovať Európsku energetickú politiku a vytvoriť Energetickú úniu, ktorá infraštruktúrne prepojí členské štáty a zjednotí ich pri rokovaniach s tretími krajinami.

Na vytvorenie Energetickej únie Juncker v novej Komisii vytvoril pozíciu podpredsedu Komisie, ktorý bude koordinovať prácu komisárov zodpovedných za energetiku, klímu, dopravu atď.

Pôvodne mala pozíciu podpredsedníčky pre energetickú úniu zastávať bývalá slovinská premiérka Alenka Bratušek, tá však nezvládla vypočúvanie pred Európskym parlamentom a odstúpila. Juncker tak priradil energetické portfólio slovenskému diplomatovi Marošovi Šefčovičovi, ktorý sa v novom tíme stal najdlhšie slúžiacim eurokomisárom.

Šefčovič už počas jesenného vypočutia pred Európskym parlamentom avizoval, že má jasnú predstavu o prioritách Energetickej únie. Svoju a Junckerovu víziu postavil na piatich pilieroch.

1. Základom Energetickej únie musí byť bezpečnosť dodávok, solidarita a dôvera medzi členskými štátmi. EÚ bude pri rokovaniach o cenách energií s tretími krajinami hovoriť jedným hlasom a národné štáty budú koordinovať a konzultovať zmeny vo svojich energetických systémoch.

Dôležitým prvkom bude diverzifikácia dopravných trás ale aj dodávateľov energetických surovín.  „Chcem ponechať európsky trh s energiami otvorený pre susedné štáty, avšak ak bude cena energií príliš drahá, či už finančne alebo politicky, EÚ by mala byť schopná dodávať energie z iných zdrojov,“ vyhlásil Juncker narážajúc na zhoršenú geopolitickú situáciu.

2. EÚ by mala dokončiť vnútorný trh s energiami na zabezpečenie dostupnosti energií pre domácnosti a konkurencieschopnosti pre priemysel. Dôležité budú investície do výstavby prenosovej infraštruktúry a odstraňovaní energetických ostrovov.

3. Ďalším pilierom je znižovanie európskeho dopytu po energii. „Energetická efektívnosť by sa mala považovať za prvý zdroj energie,“ vyhlásil Šefčovič.

4. Znižovanie emisií skleníkových plynov a prechod na nízkouhlíkovú ekonomiku bude štvrtým pilierom Energetickej únie EÚ. Pomôcť má pri dosahovaní cieľov klimaticko-energetického balíčka 2020 ako aj 2030. Investovať sa bude aj do obnoviteľných zdrojov energie. „Klimatická politika a energetická bezpečnosť idú ruka v ruke,“ potvrdil Šefčovič.

5. EÚ zvýši investície do vedy a výskumu na vývoj nových vysokovýkonných, nízkonákladových a nízskouhlíkových technológií.

Podpredseda Komisie Maroš Šefčovič predstavil koncept pre Energetickú úniu založený na piatich pilieroch spolu s 15 bodovým akčným plánom 25. februára 2015. Výsledná podoba sa dotýka okrem energetiky aj ďalších politík, vrátane dopravy, výskumu a inovácií, zahraničnej politiky, regionálnej a susedskej politiky či obchodu.

„Toto je najväčší energetický projekt od čias založenia Spoločenstva uhlia a ocele,“ vyhlásil Šefčovič a pripomenul, že EÚ každý rok minie približne 400 miliárd eur za dovoz energie, je teda prirodzená snaha túto závislosť znižovať.

Podpredseda Komisie taktiež pripomenul, že projekt energetickej únie by v konečnom dôsledku mal viesť k znižovaniu cien energie, čo je dôležité, lebo najmenej 10 percent obyvateľov EÚ si dnes nemôže dovoliť uhrádzať poplatky za energiu.

„V 21. storočí by sa Európania nemali každé leto pýtať, či budú mať dosť energie na zimu,“ povedal Šefčovič s odkazom na nevyhnutnosť zaistenia energetickej bezpečnosti pre Európu, čo je spojené s diverzifikáciou energetických zdrojov.

Energetická bezpečnosť

V rámci zvyšovania energetickej bezpečnosti plánuje Komisia diverzifikovať zdroje, dodávateľov a dopravné trasy a to elektrickej energie, jadrového paliva, ale predovšetkým zemného plynu.

Prioritou sa stalo urýchlenie prác na tzv. Južnom plynárenskom koridore, ktorý prepojí EÚ so Strednou Áziou a Azerbajdžanom. Ďalšou alternatívou k ruskému plynu je podľa Komisie Alžírsko, Nórsko či nové náleziská v Stredomorí. Rozvíjať bude partnerstvo s Kanadou a Spojenými štátmi.

Južný koridor za približne 45 miliárd eur je však podľa slovenského podpredsedu Komisie jediným projektom, ktorý „môže priniesť nový plyn novou trasou do Európy, čo je kľúčové pre zaistenie energetickej bezpečnosti EÚ." V budúcnosti by sa plynovodná sústava mohla napojiť aj na náleziská v Turkmenistane, Iraku, či Iráne.

EÚ sa ďalej sústredí aj na zvyšovanie počtu terminálov pre skvapalnený plyn (LNG) a ich využívanie. Šefčovič pri viacerých príležitostiach pripomenul, že súčasná kapacita sa využíva len minimálne. Komisia by mala v roku 2016 vypracovať komplexnú stratégiu pre LNG a jeho skladovanie.

Spoločný nákup a kontrola zmlúv

Dôležitým nástrojom, ktorý sa Komisia rozhodla preskúmať je mechanizmus agregácie dopytu na účely spoločného nákupu plynu v krízových situáciách. Šefčovič však zdôraznil, že takýto nákup by mohol byť iba na dobrovoľnej báze.

Medzi členskými krajinami panuje vo veci spoločného nákupu plynu rozkol. Zatiaľ čo západné krajiny tvrdia, že jednotný nákup by narážal na pravidlá hospodárskej súťaže, krajiny strednej a východnej Európy, ktoré sú závislé od jedného dodávateľa tento návrh privítali.

Kontroverzný sa ukázal aj návrh na zvýšenie transparentnosti dodávok plynu a ex ante kontroly zmlúv a komerčných dohôd s tretími krajinami.

„V budúcnosti by Komisia mala byť informovaná o rokovaniach o medzivládnych dohodách od ich raného štádia – zabezpečí sa tým lepšie predbežné posúdenie zlučiteľnosti príslušnej dohody s pravidlami vnútorného trhu a kritériami bezpečnosti dodávok energie. Účasť Komisie na takýchto rokovaniach s tretími krajinami a posun k štandardným zmluvným doložkám by tiež mohli účinnejšie predchádzať neprimeranému tlaku a zabezpečiť dodržiavanie európskych pravidiel,“ potvrdil Šefčovič.

Členské štáty okamžite prejavili nesúhlas s odvolaním sa na „ochranu obchodného tajomstva.“ Napríklad maďarský premiér Viktor Orbán označil návrh za „ohrozenie národnej suverenity.“

Maďarsko len nedávno predĺžilo kontrakt o dodávkach plynu s ruským Gazpromom a podľa vyjadrení Viktora Orbána sa im podarilo vyjednať výrazne lepšie podmienky a aj ceny. Nemecký energetický koncern E.ON má taktiež podpísaný dlhodobí kontrakt s priaznivými podmienkami.

Komisia bola preto v marci nútená doplniť sekciu o zachovaní dôvernosti citlivých informácií.

Zlepšovanie hadvéru a  softvéru energetického systému EÚ

Dôležité budú najmä infraštruktúrne prepojenie medzi členskými štátmi a odstraňovanie tzv. energetických ostrovov.

Pre elektrinu bol stanovený osobitný cieľ minimálneho prepojenia na úrovni 10 % inštalovanej kapacity na výrobu elektriny v členských štátoch, ktorý by sa mal dosiahnuť do roku 2020. Opatrenia potrebné na jeho dosiahnutie sú stanovené v oznámení Komisie pripojenom k tomuto strategickému rámcu pre energetickú úniu. V roku 2016 predloží Komisia správu o opatreniach potrebných na dosiahnutie úrovne 15 % do roku 2030.

Komisia plánuje vytvoriť aj osobitné fórum energetickej infraštruktúry s cieľom prediskutovať pokrok s členskými štátmi, príslušnými zoskupeniami regionálnej spolupráce a inštitúciami EÚ. Prvýkrát sa zíde koncom roka 2015.

Žiadna nová legislatíva nebude podľa Šefčoviča úspešná, ak sa nezaručí úplná implementácia a dôsledné presadzovanie existujúcej legislatívy v energetike a súvisiacich oblastiach.

Šefčovič upozornil, že pri súčasnom stave existencie 28 národných systémov energie je nevyhnutné búrať administratívne a technické bariéry a vyhnúť sa napríklad situáciám, keď rozhodnutie na národnej úrovni negatívne ovplyvní susedov tejto krajiny. Pri štátoch, ktoré neimplementujú legislatívu načas alebo správne, bude Komisia podľa neho neoblomná.

Jednotný regulátor?

Komisia plánuje posilniť aj právomoci dvoch agentúr. V rámci integrácie prevádzky prenosových sústav a prepravných sietí exekutíva posilní  európsku sieť prevádzkovateľov prenosových sústav pre elektrinu a prepravných sietí pre plyn (ENTSO-E/G), ktorá vznikla v rámci tretieho energetického balíka. Bude treba zriadiť regionálne operačné centrá, ktoré dokážu účinne plánovať a riadiť cezhraničné toky elektriny a plynu.

Posilniť plánuje aj právomoci Agentúry pre spoluprácu regulačných orgánov v oblasti energetiky (ACER), ktorá má vnútroštátnym regulačným orgánom pomáhať najmä v cezhraničných otázkach.  V súčasnosti vydáva najmä odporúčania a stanoviská a má veľmi obmedzené rozhodovacie právomoci.

Krajiny, vrátane Slovenska vyjadrili nesúhlas s „presúvaním právomocí v oblasti energetiky do Bruselu,“ či vytvorenie „jednotného regulárota.“

„Tvrdíme, že národní regulátori musia mať aj naďalej možnosť efektívne vstupovať do regulácie energií, pretože musíme vidieť rozdiel medzi trhom a spotrebiteľom v Nemecku a na Slovensku, vo Francúzsku, Taliansku a možno aj Bulharsku a Rumunsku,“ potvrdil premiér Robert Fico.

Podľa expertov by však nové právomoci mohli „urýchliť cezhraničné obchodné dohody a upriamiť nové investície na infraštruktúrne projekty, na ktoré dnes neexistujú dostatočné podnety.“

„Regulácia je veľmi široký pojem a zahŕňa aj rozhodnutia o tom, ako a kde chceme postaviť infraštruktúru. Napríklad dnes nemáme inštitúciu, ktorá by rozhodla pri cezhraničných projektoch o tom, ktoré sú efektívne a ktoré nie,“ uviedol analytik Jozef Badida.

Nový trh s elektrickou energiou

Okrem posilňovania právomocí Komisia v polovici júla v rámci tzv. letného balíčka predstaví  konzultáciu na prepracovanie trhu s elektrickou energiou a prepojenie veľkoobchodu a maloobchodu.

V roku 2015 Komisia navrhne novú štruktúru európskeho trhu s elektrinou a v roku 2016 na ňu nadviaže legislatívnymi návrhmi.

Predchádzať chce najmä využívaniu tzv. kapacitných mechanizmov a iným „nekoordinovaným“ investíciám, ako sú napríklad rôzne schémy na podporu obnoviteľných zdrojov energie, ktoré "rozdrobujú spoločný trh."

Komisia plánuje zvýšiť transparentnosť zloženia nákladov na energie a ich cien zavedením pravidelného a podrobného monitorovania a informovania, a to aj o vplyvoch nákladov na energie a ich cien na konkurencieschopnosť.

Osobitná pozornosť sa bude venovať verejným intervenciám ako regulované sadzby, politiky zdaňovania energie a miera podpory z verejných zdrojov, ako aj ich vplyvu na cenotvorné mechanizmy vrátane deficitu vyplývajúceho z tarifných cien elektriny.

Raz za dva roky chceme prísť so šúdiou EK o tom, aké sú ceny v jednotlivých krajinách, aké zložky do nej vstupujú. Sú členské štáty, kde až 51 % ceny tvoria položky, ktoré nemajú priamu nadväznosť na výrobu alebo distribúciu elektrickej energie," naznačil Šefčovič.

„Je dôležité nájsť cestu k ich sprehľadneniu, lebo tam vidím hlavnú príčinu rozdielov medzi koncovými cenami elektriny v EÚ a USA, kde je cenová štruktúra jednoduchšia,“ dodal.

Komisia sa bude v rámci pravidiel hospodárskej súťaže a správy hospodárskych záležitostí usilovať o postupné zrušenie regulovaných cien pod úrovňou nákladov. „Zároveň členské štáty vyzve k vytvoreniu časového plánu postupného zrušenia všetkých regulovaných cien,“ hovorí sa v oznámení.

Energetická účinnosť a inovácie

Ďalšou dôležitou súčasťou Energetickej únie je dôraz na energetickú účinnosť, ktorú Komisia považuje za „prvý zdroj energie“ a ten „najbezpečnejší.“ Do roku 2030 plánujú členské štáty zvýšiť energetickú efektívnosť až o 27 percent možnosťou prehodnotiť tento cieľ a zvýšiť ho až na 30 percent. Šefčovič neočakáva, že členské štáty zvýšia cieľ, ktorý si stanovili v októbri 2014, pretože už 27 percent bolo „ťažké dosiahnuť.“

Prísnejšie pravidlá by mala Komisia presadiť už počas revízie smernice o Energetickej účinnosti a Energetickej náročnosti budov v roku 2016. Novinkou bude celoeurópska stratégia pre vykurovanie a chladenie a iniciatíva inteligentného financovania inteligentných budov.

Komisia sa domnieva, že „budovy skrývajú obrovský potenciál zvýšenia energetickej efektívnosti. Úprava existujúcich budov v záujme ich energetickej efektívnosti a plného využitia udržateľného vykurovania a chladenia priestorov zníži faktúry EÚ za dovoz energií, posilní energetickú bezpečnosť a zníži náklady na energie pre domácnosti i podniky.“

V rámci plnenia klimatických cieľov plánuje Komisia podporiť aj dekarbonizáciu dopravy a postupný prechod na alternatívne palivá. Navrhne preto „komplexný balík opatrení v cestnej doprave, ktorý podporí efektívnejšie systémy spoplatňovania infraštruktúry, zavádzanie inteligentných riešení v doprave a zvyšovanie energetickej účinnosti.“

Nová stratégia výskumu a inovácie bude podľa Komisie stredobodom energetickej únie a to tak, aby bola Európa „svetovou jednotkou v oblasti obnoviteľných zdrojov energie a v riešeniach v oblasti uskladnenia energie.“

Šefčovič na turné

Koncept napokon odobrila aj Európska rada na zasadnutí 19-20. Marca 2015. Podpredseda Komisie odvtedy navštevuje členské štáty v rámci tzv. turné, na ktorom približuje výhody nového konceptu pre jednotlivé krajiny.Na Slovensku sa zastavil v máji 2015.

Zároveň so zainteresovanými aktérmi, ale aj verejnosťou a občianskou spoločnosťou konzultuje národné správy o stave energetických systémov, ktoré Komisia zverejnila 18. novembra spolu s prvou správou o Stave Energetickej únie. Šefčovič v nej konštatoval, že budovanie novej energetickej politiky EÚ „ide podľa plánu“.

Väčšinu novej legislatívy plánuje Komisia zverejniť do konca roka 2016, aby sa ich „mohli dotiahnuť“  ešte pred skončením mandátu Junckerovej Komisie.

Slovenský podpredseda zároveň predstavil nový systém riadenia Energetickej únie, ktorého základom budú národné energeticko-klimatické plány členských štátov. „Niektoré z členských štátov nemajú ani dnes jasne stanovenú energetickú stratégiu,“ vysvetlil novinárom.

Šefčovič na stretnutí ministrov energetiky oznámil členským štátom oznámi, že národné energeticko-klimatické plány na budú musieť vypracovať už v priebehu roku 2017. Zaručiť sa tak má „predvídateľnosť“ pre investorov, ktorí kvôli neustálim zmenám v legislatíve a nízkym cenám elektriny neinvestujú do energetického sektora ale aj lepšia koordinácia energetických a klimatických politík.  

Konkrétnu štruktúru národných plánov predstaví Komisia v legislatívnom návrhu v priebehu roka 2016. Už dnes je však jasné, že budú sledovať 5 hlavných tematických okruhov, na ktorých je postavená Energetická únia. Pokrok v ich plnení bude Komisia kontrolovať prostredníctvom každoročnej správy.

Okrem konkrétnych záväzkov na roky 2021 až 2030 budú plány naznačovať aj smer, ktorým sa členské štáty plánujú uberať až do roku 2050. Krajiny musia naznačiť, ako únia dosiahne energeticko-klimatické plány na rok 2030 – 40 % zníženie emisií skleníkových plynov oproti úrovniam v roku 1990, 27 % zvýšenie podielu obnoviteľných zdrojov energie, 27 % zvýšenie energetickej účinnosti a 10-15 % prepojenosť prenosových sietí medzi členskými krajinami.

Nový zoznam prioritných projektov

Komisia v novembri zverejnila aj nový zoznam Projektov spoločného záujmu, ktorý výrazne okrasala na 195 energetických projektov. Na druhý zoznam sa dostal aj projekt Eastring, slovenského prepravcu plynu Eustream.

Čeliť však bude tvrdej konkurencii. „Na zozname sa Eastring nachádza spolu s ďalšími dvoma projektmi podobného rázu, jedným z nich je Tesla, druhým je Brua. V podstate majú iné trasovanie ale ich spoločná črta je tá, že to nie sú len klasické interkonektory ale sú to plynovody prechádzajúce cez viacero členských krajín,“ vysvetlil novinárom podpredseda Komisie Maroš Šefčovič.

Plánovaný plynovod, ktorý by mohol viesť z Veľkých Kapušian až na bulharsko-tureckú hranicu má podľa Šefčoviča výhodu v tom, že je plánovaný ako obojsmerný, čím by sa „posilnila severo-južná a južno-severná kapacita, ktorá nám teraz v únii chýba“.

Financovanie z európskych zdrojov však Eastring nemá isté. „Tým, že sa Eastring dostal na tento zoznam je možné, aby sa jeho promóteri uchádzali o financovanie štúdie realizovateľnosti. V nej sa bude tento projekt porovnávať aj s ostatnými konkurenčnými projektmi a zisťovať do akej miery by bol zaujímavý aj pre investorov, keďže všetky projekty si budú musieť nájsť financovanie na základe verejno-súkromných partnerstiev,“ povedal slovenský podpredseda.

Na zoznam kľúčových energetických infraštruktúrnych projektov, sa dostali aj iné slovenské plynovody. Medzi ne patria aj  interkonektory s  Poľskom, ktoré Slovensku umožnia napojiť sa na terminál so skvapalneným plynom (LNG) v Šwinoujście, či ropovodné prepojenie medzi Bratislavou a rakúskym Schwechatom.

Slovensko je aj v hre o financovanie viacerých elektrických prepojení s Maďarskom, kde podľa Komisie dochádza k „výraznému preťažovaniu“. Malo by ísť o oblasti medzi Gabčíkovom a Gönyű, Rimavskou Sobotou a Sajóvánakou či Veľkými Kapušanmi a Kísvárdou.

REKLAMA

REKLAMA