Klimatická a energetická politika EÚ do roku 2030

Európska klimatická a energetická politika sa do roku 2020 riadi cieľmi 20-20-20. Tie doposiaľ priniesli len zmiešané výsledky. Nové ciele 2030 prinášajú ambicióznejšie limity a reformu Európskeho systému obchodovania s emisiami (ETS). Hoci sa Slovensku darí ciele napĺňať, k ambíciám únie sa stavia rezervovane.

Elektráreň emisie
Zdroj: EurActiv.com

Pozadie

Súčasná klimatická a energetická politika EÚ sa riadi záväzkami a cieľmi, ktoré odsúhlasila Európska rada na bruselskom samite v roku 2009, v snahe prejsť do roku 2050 na energeticky úspornú, nízkouhlíkovú ekonomiku.

Klimaticko-energetický balíček 2020 stanovil 3 ciele: 

  • Zníženie emisií skleníkových plynov o 20 % v porovnaní s úrovňou v roku 1990
  • 20% zvýšenie podielu obnoviteľných zdrojov v celkovom energetickom mixe EÚ
  • Úspora primárnej energetickej spotreby o 20 %

Pre odvetvia, ktoré spadajú do Európskeho systému obchodovania s emisiami (ETS) bol stanovený iba jeden celoeurópsky cieľ zníženia emisií skleníkových plynov. Priemyselné podniky a zariadenia si tak každoročne musia kupovať emisné kvóty, ktorých by malo byť v systéme každým rokom menej a menej.

Celkové zníženie emisií v ETS sektore by na konci roku 2020 malo byť na úrovni 21 % v porovnaní s referenčným rokom 2005.

V prípade odvetví, ktoré nespadajú pod ETS, ako je poľnohospodárstvo, doprava, budovy, či domácnosti, má každý členský štát určený vlastný národný cieľ na základe výšky HDP na obyvateľa. Celkové zníženie emisií v týchto sektoroch na európskej úrovni by malo byť v roku 2020 na úrovni 9 % v porovnaní s rokom 2005.

V nadväznosti na rámcovú politiku, členské štáty prijali novú smernicu o obnoviteľných zdrojoch (OZE), ktorou sa zaviedli záväzné národné ciele tak, aby sa do roku 2020 dosiahol 20 % podiel OZE v energetickom mixe únie.

Do roku 2010 musel každý členský štát predložiť Národný akčný plán pre obnoviteľné zdroje, v ktorom sa stanovil postup, ako sa budú stanovené ciele napĺňať.

Posledný z cieľov 20-20-20, zníženie spotreby energií, bol odsúhlasený ako nezáväzný. Od roku 2007 sa prijalo viacero smerníc, ktoré nepriamo prispeli k zlepšeniu energetickej efektívnosti, ako napríklad smernica o ekodizajne, smernica o označovaní energetickej spotreby, či smernica o energetickej náročnosti budov.

Členské štáty odsúhlasili smernicu o energetickej efektívnosti, ktorá zaviedla jednotný rámec merania efektívnosti, až v roku 2012. Smernica uvádza limity primárnej a konečnej energetickej spotreby, ktoré by členské krajiny nemali do roku 2020 prekročiť.

Smernica zaviedla aj indikatívne ciele pre každý členský štát. Do apríla 2014 mali členské štáty Komisii predložiť plán, akým spôsobom chcú spotrebu znižovať (zatepľovanie budov, energetické audity pre priemysel atď).

V rámci prechodu na nízkouhlíkovú ekonomiku, prijala Európska rada okrem cieľov 20-20-20 aj dlhodobý cieľ zníženia emisií skleníkových plynov o 80-95 % do roku 2050 v porovnaní s úrovňou v roku 1990.

Európska komisia pre tento účel vypracovala tzv. cestovné mapy pre konkurencieschopnú nízkouhlíkovú ekonomiku, efektívne využívanie zdrojov, mapu pre energiu, a dopravu, ktoré majú členským štátom pomôcť v dosahovaní a monitorovaní cieľov.

Nový klimaticko-energetický balík do roku 2030, ktorý hlavy štátov a vlád prijali 24. októbra 2014, má premostiť ciele 20-20-20 s víziou nízkouhlíkovej ekonomiky v roku 2050.

Napĺňanie cieľov 20-20-20

Už v roku 2014 sa EÚ podarilo znížiť emisie skleníkových plynov o celých 20 % v porovnaní s referenčným rokom 1990. Prognózy Európskej environmentálnej agentúry naznačujú, že celkové zníženie by sa v roku 2020 mohlo pohybovať medzi 21-24 percentami.

Jedným z hlavných faktorov, ktoré prispeli k zníženiu emisií, však neboli systémové opatrenia, ale zníženie hospodárskej činnosti počas finančnej a hospodárskej krízy. Nové opatrenia prijaté na európskej úrovni, ako smernica o energetickej účinnosti, či emisné ciele pre dopravné prostriedky, však mohli prispieť k výraznému zníženiu emisí.

Podiel obnoviteľných zdrojov v energetickom mixe EÚ sa do roku 2012 podarilo zvýšiť o 14,1 %. Európska komisia predpokladá, že tento podiel by sa mohol do roku 2020 pohybovať približne na 21 percentách.

Jediným cieľom, ktorý sa ukázal ako problematický, je znižovanie energetickej spotreby. Komisia očakáva do roku 2020 nárast energetickej efektívnosti len na úroveň 18-19 %.

Pozadie klimaticko-energetického balíčka 2030

Počas prijímania cieľov 20-20-20 bola problematika klímy prioritou politickej agendy na všetkých úrovniach, tak v Európe, ako aj na medzinárodnej úrovni (OSN a G8). Situácia sa zmenila a dnes dominujú politickým debatám iné témy. Najväčší vplyv mala svetová finančná a hospodárska kríza, ktorá zapríčinila odlev investícií. Dôraz sa začal klásť viac na konkurencieschopnosť a dostupné ceny energií.

K tomuto trendu prispeli aj viaceré geopolitické udalosti, a to najmä bridlicová revolúcia v USA, ktorá rapídne znížila ceny energií pre americký priemysel, a vojenský konflikt na Ukrajine, ktorý ohrozuje bezpečnosť dodávok plynu do Európy.

K zmene rétoriky prispela aj fukušimská tragédia z marca 2011, ktorá vyvolala otázky ohľadom bezpečnosti jadrovej energie a znižovanie cien zelených technológií, hoci čisté technológie na zachytávanie uhlíka a iné nízkouhlíkové zdroje energie nepriniesli očakávané výsledky.

Na jar roku 2013 Európska komisia zverejnila tzv. Zelenú knihu s názvom "Rámec pre politiku v oblasti zmeny klímy a energetickú politiku do roku 2030", ktorá pripravila pôdu pre širšiu spoločenskú diskusiu.

Na základe pripomienok záujmových skupín, tretieho sektora a pozícií členských štátov Komisia v januári 2014 pripravila nový rámec EÚ pre oblasť klímy a energetiky do roku 2030 s 3 cieľmi: zníženie emisií skleníkových plynov o 40 %, zvýšenie podielu obnoviteľných zdrojov energie v energetickom mixe EÚ o 27 % a zníženie energetickej spotreby o 30 %.

Vo februári 2014 Európsky parlament odhlasoval 3 záväzné ciele, ale označil ich za neambiciózne a krátkozraké. V marci 2014 Európska rada poverila Komisiu rozpracovaním nového energetického rámca a vypracovaním dopadových analýz pre jednotlivé členské štáty.

Hoci dopadové analýzy členské štáty nedostali, európski lídri odsúhlasili nový klimaticko-energetický balík 2030 na októbrovom samite 2014. Nová Európska komisia má na budúci rok pripraviť konkrétnu legislatívu, ktorá zabezpečí napĺňanie rámcových cieľov.

Klimaticko-energetické ciele 2030

  • Lídri členských štátov sa zaviazali do roku 2030 znížiť emisie škodlivých plynov o 40 % v porovnaní s referenčným rokom 1990. Tento cieľ má zabezpečiť právnu istotu pre investorov do nízkouhlíkových technológií a zároveň slúži ako ambiciózna pozícia EÚ počas vyjednávaní o novej globálnej klimatickej dohode, ktorá by mala byť podpísaná v Paríži v decembri 2015.
  • Energia z obnoviteľných zdrojov bude hrať pri prechode na konkurencieschopnú, bezpečnú a udržateľnú energiu kľúčovú úlohu.  Členské štáty preto odsúhlasili zvýšiť podiel obnoviteľných zdrojov energie v energetickom mixe EÚ o 27 %. Cieľ je záväzný len na európskej úrovni a nie je jasné ako sa bude napĺňať. Jedným z dôvodov, prečo členské štáty potrebujú záväzný cieľ na európskej úrovni, je vytvorenie právneho základu pre národné schémy na podporu výroby energie z obnoviteľných zdrojov. Dokončením spoločného trhu s energiou a bez podpory by sa totiž OZE mohli stať nekonkurencieschopnými.
  • Z hľadiska minimalizácie nákladov, by mala byť členským štátom ponechaná flexibilita ako aj možnosti ovplyvňovať ceny energií. Zároveň sa zachovali aj exkluzívne kompetencie členských štátov definovať svoj vlastný energetický mix.
  • Energetická účinnosť má dopomôcť k plneniu všetkých cieľov energetickej politiky EÚ. Komisia pôvodne navrhovala 30 % cieľ zníženia spotreby energie. Členské štáty ho okresali na 27 % s možnosťou prehodnotenie po revízii v roku 2020. Cieľ je navyše nezáväzný a EÚ sa zaviazala, že nebude stanovovať špecifické národné ciele.
  • Novým cieľom, ktorý naznačujem presun priorít k bezpečnosti dodávok energií, je zvýšiť prepojenosť energetických sietí členských štátov na úroveň 15%. V rámci napĺňania cieľu Komisia taktiež investuje do tzv. projektov strategického záujmu, ktoré majú odstrániť energetické ostrovy a izolované štáty.

Reformovaný Európsky systém obchodovania s emisiami

Odsúhlasený rámec 2030 zahŕňa aj kľúčovú reformu Európskeho systému obchodovania s emisiami (ETS), ktorý bol koncipovaný ako trhovo regulačný mechanizmus, ktorého cieľom je podporiť znižovanie emisií skleníkových plynov nákadovo-efektívnym spôsobom. ETS je základným kameňom politiky EÚ v oblasti zmeny klímy a má členským krajinám pomôcť napĺňať ciele Kjótskeho protokolu.

ETS, ktorý v roku 2013 vstúpil do svojej tretej fázy, zahŕňa približne 12 000 priemyselných zariadení v EÚ. Tie musia emisné povolenky nakupovať prostredníctvom aukcie.

V porovnaní s referenčným rokom 2005, celkové zníženie emisií v ETS odvetviach bolo v roku 2013 na úrovni 19 %. Stanovený cieľ na rok 2020 je pritom iba 21 %.

Spomalenie hospodárskej aktivity spôsobené krízou z roku 2008, ako aj zvýšenie využívanie obnoviteľných zdrojov, či zlepšenie energetickej účinnosti, malo za následok nahromadenie prebytočných kvót, čo prudko znížilo ceny emisných povoleniek.

V roku 2012 sa v systéme nachádzalo 955 miliónov prebytočných povoleniek. Podľa odhadov sa toto číslo zvýšili až na 2 -2,5 miliardy v roku 2014, čo predstavuje podiel, ktorý priemysel potrebuje na celý rok.

Hoci EÚ pristúpila k tzv. backloadingu emisií, čo znamená, že aukcia emisií by mala byť pozastavená, kým sa počet kvót v systéme automaticky neupraví, toto opatrenie malo na nízke ceny povoleniek iba malý dopad.

Nový ETS systém, ktorý odsúhlasili európski lídri na októbrovom samite zvýši od roku 2021 percento, ktorým sa každoročne znižuje počet emisných povoleniek z 1,74 % na 2,2 %.

Nový ETS systém zároveň zavedie aj tzv. trhovú stabilizačnú rezervu, prostredníctvom ktorej sa zo systému odstránia všetky prebytočné povolenky nad hranicu 833 miliónov. Stabilizačný mechanizmus funguje aj opačným smerom. V prípade, že sa v systéme nachádza počet povoleniek menší ako 400 miliónov kusov, budú emitované dodatočné kvóty.

Európska komisia predstaví reformu ETS systému spolu s oznámením o verejnej konzultácii o novom dizajne trhu s elektrickou energiou v siedmom mesiaci roka 2015.

Slovensko a klimaticko-energetické ciele

Slovenská republika, v spolupráci s ostatnými krajinami Vyšehradskej štvorky, Rumunskom a Bulharskom, presadzovali prijatie jediného záväzného cieľa, a to zníženie emisií skleníkových plynov.

Dôraz sa kládol na technologickú neutralitu, zachovanie princípu solidarity a vytvorenie kompenzačných mechanizmov, ktoré by pomohli nízkopríjmovým krajinám plniť stanovené ciele.

Krajiny V4 majú úspešnú bilanciu znižovania emisií CO2. Česká republika znížila od roku 1990 svoje emisie o 35,3 %, Maďarsko o 38,8 %, Poľsko o 15,1 %. Najviac sa darilo práve Slovensku, ktoré od roku 1990 znížilo emisie skleníkových plynov až o 41,7 %.

Slovensko, ako krajina, ktorej HDP nedosahuje 90 % priemerného HDP EÚ, môže do roku 2020 zvýšiť podiel emisií o približne 13 % v odvetviach, ktoré nespadajú do systému obchodovania s emisiami.

Predpokladá sa, že s rastom HDP sa bude zvyšovať aj životná úroveň obyvateľstva a počet dopravných prostriedkov. Napriek rastúcemu trendu HDP si však Slovensko udržiava emisie v spomínaných sektoroch v mínusových hodnotách. Dôvodom sú najmä nové technológie.

Od roku 2021 bude Slovensko musieť prispieť k spoločnému úsiliu Únie a začať emisie znižovať na základe kľúča odvodeného od výšky HDP na obyvateľa. Odhaduje sa, že slovenský národný cieľ bude do roku 2030 znížiť emisie skleníkových plynov o približne 10 %. Konkrétne číslo však bude nastavené až ďalšou legislatívnou úpravou.

 

V4, vrátane Slovenska, odmietalo záväzné ciele v oblasti obnoviteľných zdrojov a energetickej účinnosti. Jeden z hlavných dôvodov bolo, že OZE potenciál Slovenska je už viac menej vyčerpaný a ďalšie zvyšovanie by si vyžadovalo neúmerne vysoké finančné náklady. 

Podľa pravidiel 20-20-20 musí Slovensko zvýšiť podiel OZE v svojom energetickom mixe do roku 2020 o 14 %. V roku 2012 dosiahlo Slovensko približne 12 % hranicu. Z obnoviteľných zdrojov sa na Slovensku najviac využíva vodná energia, biomasa a bioplyn, a slnečná energia. Geotermálny či veterný zdroj energie sa využíva len v obmedzenom množstve.

Slovensko nemá problém plniť ani ciele energetickej efektívnosti stanovené pre rok 2020. Ministerstva životného prostredia len v júli vyhodnotilo účinnosť opatrení, ktoré boli stanovené v druhom Akčnom pláne energetickej efektívnosti 2011-2013.

Podľa údajov Ministerstva životného prostredia Slovensko v tomto období naplnilo indikatívne ciele na 81 %. Až 60 % úspor bolo dosiahnutých izoláciou budov, 16 % úspor dosiahol priemysel a za 10% majú zásluhu energeticky úsporné spotrebiče.  

Národná rada SR navyše nedávno prijala aj nový zákon o energetickej efektívnosti, ktorý by mal prispieť k ešte väčšiemu zvýšeniu úspor. Zákon stanovuje požiadavky na energetickú efektívnosť pri premene, prenose, preprave, distribúcii a spotrebe energie, a zavádza povinné audity veľkých podnikov a energetických spoločností.

Pozície

Generálna tajomníčka Európskej konfederácie odborových zväzov Bernadette Ségol: „40% zníženie emisií skleníkových plynov je dobrým signálom pred nadchádzajúcim klimatickým samitom v Paríži. Avšak Európa nemôže generovať nové pracovné miesta a investície s takými neambicióznymi cieľmi v oblasti obnoviteľných zdrojov a energetickej účinnosti. Prechod na nízkouhlíkové hospodárstvo zasiahne niektoré regióny veľmi ťažko v prípade, že zmena nebude postupná. Odborové hnutie bude aj naďalej podporovať ambiciózne klimatické ciele na vytváranie kvalitných pracovných miest, ktoré prispejú k ľahšiemu prechodu na iný typ hospodárstva.“

Generálny riaditeľ záujmového združenia Business Europe Markus J. Beyrer: „Európski lídri nemali dostatok síl na to, aby európsku klimatickú politiku preorientovali k väčšej medzinárodnej konkurencieschopnosti a zabezpečili tak výhodu pre európsky priemysel. Cieľ zníženia emisií o 40 % je veľmi ambiciózny. Máme 10 rokov na to, aby sme znížili emisie o viac ako sa nám podarilo za 30 rokov. Ciele sa musia  prehodnotiť, keď budeme vedieť výsledky medzinárodných rokovaní v Paríži. Je nutné zabrániť presunu výroby z Európy do krajín s nižšími environmentálnymi štandardmi.“

Výkonný riaditeľ Greenpeace EÚ Mahi Sideridou uviedol: „Globálny boj proti zmene klímy si vyžaduje liečbu šokom. To, čo ponúka EÚ nestačí. Ľudia v celej Európe sa dožadujú čistejšej energie, ale vedúci predstavitelia EÚ berú vietor prosperujúcemu odvetviu s obnoviteľnými energiami. Európa musí urobiť viac, aby zastavila zničujúce dôsledky zmeny klímy.“

Zástupkyňa riaditeľa Oxfam EÚ Natália Alonso vyzvala Európu, aby svoje ciele prehodnotila. „Dnešný cieľ 40 % zníženia emisií je viac ako vítaný, ale len ako prvý krok. V prípade, že EÚ neurobí dodatočné kroky, bohaté krajiny iba presunú čoraz väčšiu záťaž na najchudobnejšie krajiny, ktoré sú najviac ohrozené zmenami klímy, ale ktoré sú za ňu aj najmenej zodpovedné.

Tým, že sa ponechá otvorená možnosť náš 40 % cieľ v medzinárodných rokovaniach zvýšiť, dajú európski lídri najavo, že to, čo sa odhlasovalo nestačí. Dnešná dohoda by nemala stanoviť strop, ale mala by byť základom pre ďalšie ambicióznejšie opatrenia.“

Generálny riaditeľ Európskej oceliarskej asociácie EUROFER, Axel Eggert, povedal: „Nový rámec je veľmi náročný pre európsky priemysel v prípade, že podobné ciele nebudú schválené na medzinárodnej úrovni. Avšak jasný záväzok európskych lídrov zabezpečiť právny rámec pre účinnejšie zariadenia je pozitívnym signálom pre priemyselné investície, rast a zamestnanosť v Európe.

Tie zariadenia, ktoré budú emitovať nad limity si dodatočné povolenky budú musieť zakúpiť na trhu. To je jasný podnet k zlepšeniu uhlíkovej efektívnosti.“

Jan TE Bos, generálny riaditeľ Európskych združení výrobcov izolácií: „Je šokujúce vidieť, ako si naši lídri nechajú utiecť historickú príležitosť aby prejavili lídership, jasnú víziu a ambície. Namiesto toho sa rozhodli schovať za krátkodobé národné záujmy.  

Napriek tomu, že mnoho členských krajín nie je odolné voči výpadkom dodávok energií počas zimných mesiacov, EÚ sa rozhodla ignorovať zjavné a ekonomické riešenia. Namiesto toho, aby sme investovali do energetickej účinnosti, tak budeme aj naďalej míňať viac než 1 miliardu EUR na dovoz energií z tretích krajín. Zaujímalo by ma ako to vysvetlia občanom.“

Predsedníčka európskej strany Zelených, Monica Frassoni: „Prijaté ciele majú od ambicóznych ďaleko. Neoslabia iba európsku klimatickú politiku, ale podkopávajú aj boj o európsku energetickú nezávislosť. Ciele nie sú ambiciózne vo vytváraní hospodárskeho rastu prostredníctvom zelených technológií, či zvyšovania energetickej efektívnosti a podielu obnoviteľných zdrojov.

Pozícia únie pred medzinárodnými rokovaniami v Paríži sa tak oslabila. Európa sa vzdala vedenia v oblasti klímy. Je hanebné, že Rada sa poddala právu veta namiesto OZE v Poľsku, energetickej prepojenosti vo Francúzsku a energetickej účinnosti vo Veľkej Británii. Boli sme zvyknutí na princíp znečisťovateľ platí; teraz máme princíp znečisťovateľ má právo veta.“

Brook Riley Priatelia Zeme: „Povedať, že zníženie emisií o 40% je postačujúce alebo ambiciózne by bolo nezodpovedným. Táto dohoda nie je v súlade s poznatkami vedy. Nijako neukončí závislosť Európy od fosílnych palív a neurýchli ani náš prechod na čistú energiu. Je to dohoda, ktorá uprednostňuje špinavé záujmy priemyslu pred občanmi a našou planétou.

Nezáväzný cieľ 27% úspory energie znemená len spomalenie pokroku v dosahovaní energetickej účinnosti, a to v čase, keď Európa čelí energetickej neistote a zvažuje nákladné a nebezpečné varianty, ako napríklad bridlicový plyn, dechtové piesky, či jadrové elektrárne.

Energetická komisia Americkej obchodnej komory na Slovensku:

Slovensko má podľa AmChamu vysoký potenciál aj na znižovanie energetickej spotreby a to najmä v oblasti vykurovania a stavebného sektora. Priemysel však už podľa nich nemá kde šetriť.

Najvyššie zahraničné investície Slovensko zaznamenalo krátko pred vstupom do EÚ a neskôr. Preto, v európskom kontexte má slovenský priemysel tie najpokročilejšie technológie…Dosiahnuť porovnateľné úspory s krajinami so staršou výrobou základňou by preto bolo finančne náročnejšie.

Ďalšie kroky

  •  December 2015: klimatický summit UNFCCC v Paríži, ktorý by mal odsúhlasiť návrh právne záväznej klimatickej dohody, ktorá nahradí Kjótsky protokol
  • 2020: Konečný termín na napĺňanie cieľov 20-20-20, revízia cieľu zvýšiť do roku 2030 energetickú efektívnosť o 27%

EurActiv.sk je členom konzorcia Enterprise Europe Network Slovensko.

Sieť Enterprise Europe Network poskytuje služby malým a stredným podnikateľom, komplexné a ľahko dostupné poradenstvo a podporu v oblasti podnikania, inovácií a výskumu.

Združuje vyše 500 organizácií so 4000 skúsenými profesionálmi, ktorí poskytujú svoje služby vo viac ako 50 krajinách.

REKLAMA

REKLAMA