Prepájanie Európy inteligentnými sieťami

Plán EÚ o prechode na nízkouhlíkové hospodárstvo závisí od transformácie prenosových sústav, ktoré dokážu flexibilne a zároveň stabilne integrovať obnoviteľné zdroje a tiež zavedenia inteligentných meračov umožňujúcich šetriť energiu priamo u zdroja, čiže odberateľa energie. Dokáže Európa prekonať výzvy súvisiace s rozvojom inteligentných sietí?

Elektrina z vetra, Zdroj: Európska komisia
http://euractiv.sk

Míľniky

  • 2005: vznikla Európska technologická platforma s cieľom pripraviť spoločnú víziu pre rozvoj európskych energetických sietí pre rok 2020 a nasledujúce obdobie
  • september 2006: na základe usmernení Európskeho parlamentu a Rady EÚ vzniká Transeurópska energetická sieť (TEN-E)
  • september 2007: bol zverejnený tretí energetický balík, ktorý upravuje fungovanie európskeho trh s elektrinou a zemným plynom.
  • marec 2010: EK predložila legislatívny návrh pre prípravu regulačného rámca inteligentných sietí
  • október 2011: v rámci Nástroja na prepojenie Európy komisár pre energetiku Oettinger predstavil  Balík Komisie v oblasti energetickej infraštruktúry, ktorý predpokladá financovanie rozvoja prioritných koridorov energetickej sústavy vo výške 9,1 miliardy eur v rozpočtovom období 2014-2020
  • október 2011: generálne riaditeľstvá EK vypracovali správu o stanovení spoločných funkčných požiadaviek pre inteligentný merací prístroj
  • marec 2012: bolo vydané odporúčanie o prípravách na zavádzanie inteligentných meracích systémov s metodológiou pre analýzu nákladov a prínosov
  • apríl 2012: Spoločné výskumné centrum (JRC) Európskej komisie vydalo usmernenia pre vykonanie analýzy nákladov a prínosov zavedenia smart grids
  • do 3. septembra 2012: dokončí sa posúdenie nákladov a prínosov  a v prípade nedostatočného pokroku Komisia navrhne prísnejšiu reguláciu
  • jún 2014: EK prehodnotí potrebu zavedenia záväzných cieľov pre úspory energie
  • 2020: členské štáty EÚ sa zaviazali zvýšiť v porovnaní s referenčným rokom 1990 podiel OZE na konečnej spotrebe o 20 % a znížiť emisie o 20 % a tiež zlepšiť energetickú účinnosť o 20 % v porovnaní s úrovňou v roku 2005 (tzv. ciele 20-20-20)

Prečo inteligentne modernizovať sústavy?

Väčšina prenosových sietí elektriny v Európe sa spolieha na systémy navrhnuté v období po druhej svetovej vojne. Siete sa spočiatku pôvodne stavali len ako regionálne sústavy, ktoré sa postupne rozširovali a prepájali. Najväčšie a najvyspelejšie z nich distribuovali elektrickú energiu z relatívne malého množstva veľkých centrálnych elektrární, ktorých pohon tvorili uhlie, ropa a zemný plyn. S rastúcimi znalosťami o nebezpečných vplyvoch zmeny klímy sa však čoraz viac dochádza k presvedčeniu, že zastaraný systém už nie je vhodný pre 21. storočie a veľa moderných požiadaviek.

Dnes sa musia prenosové systémy a ich prevádzkovatelia vyrovnať s ohromným množstvom komplexných výziev na strane ponuky aj dopytu, a to najmä: vplyvy spaľovania fosílnych palív na životné prostredie, prechod na ekologickejšie avšak nestálejšie zdroje ako veterná či slnečná energia, bezpečnosť a diverzifikácia dodávok energie, ochrana sietí pred kybernetickými útokmi aj ochrana súkromia, inteligentné meranie spotreby umožňujúce jej aktuálnu reguláciu priamo u zákazníka, ktorý sa zároveň môže stať samostatnou jednotkou produkcie elektriny i tepla.

Európska únia vo svojej cestovnej mape do roku 2050 predpokladá, že celkové investície do energetickej infraštruktúry si v období 2011-2050 vyžiadajú od 1,5 bilióna až po 2,2 bilióna eur, v závislosti od výšky podpory pre obnoviteľné zdroje energie (OZE).

Všetky scenáre taktiež jednoznačne predpovedajú nárast dopytu po energii, a to od 22 % až po 39 %. Aby bola EÚ schopná naplniť svoje ciele do konca tohto desaťročia známe ako 20-20-20, bude podľa Európskej komisie potrebné len na výstavbu vysokonapäťových prenosových systémov, aplikácie v oblasti uchovávania a inteligentných sietí (smart grids) potrebné investovať sumu 140 miliárd eur.

Integrálnou a kritickou súčasťou modernizovanie prenosovej a distribučnej sústavy sa stanú inteligentné meracie prístroje, ktoré umožňujú spotrebiteľom znížiť svoje účty, emisie skleníkových plynov i záťaž na siete v čase špičky, a to na základe aktualizovaných informácií a ich výmeny s riadiacimi jednotkami dodávateľov a výrobcov energie. 

V súčasnosti disponuje inteligentnými meračmi len asi 10 % európskych domácností, pričom nie všetky merače poskytujú odberateľom celý rozsah služieb. Podľa smerníc 2009/72/ES a 2009/73/ES o spoločných pravidlách pre vnútorný trh s elektrinou a zemným plynom,ktoré sú súčasťou tretieho energetického balíka, by sa pritom do roku 2020 mali vyskytovať v najmenej 80 % domácností EÚ.

Podľa realistických predpokladov by do konca tejto dekády mali obnoviteľné zdroje získať 17 percentný podiel na celkovej spotrebe elektrickej energie v Európskej únii. Vzhľadom na to, že distribučné siete budú musieť zvládnuť narastajúce množstvo decentralizovaných nových zdrojov malého rozsahu, čo vyžaduje veľkú flexibilitu, a zároveň sa posilňuje elektrifikácia dodávok tepla a chladu a očakáva nárast dopytu po elektrine, budú inteligentné technológie a siete zohrávať obrovskú rolu v budúcnosti energetiky.

OTÁZKY

Regulačný a právny rámec

Inteligentné sústavy sú nevyhnutnou súčasťou stratégie EÚ pre zlepšenie energetickej účinnosti a plnohodnotnú integráciu OZE do energetického mixu. Európska únia viackrát zdôraznila význam zavádzania inteligentných sietí.

Taktiež v návrhu smernice o energetickej efektívnosti sa uvádza, že členské štáty zabezpečia, aby koncoví odberatelia energie boli vybavení individuálnymi meračmi, ktoré presne merajú a umožňujú zistiť skutočnú spotrebu energie v reálnom čase. Pri zavádzaní inteligentných meračov sa majú v plnej miere zohľadniť ciele energetickej účinnosti a výhody pre koncových odberateľov.

Hlavy vlád a štátov na zasadnutí Európskej rady vo februári 2011 vyzvali členské štáty, aby spolu s európskymi úradmi pre normalizáciu a s priemyslom „urýchlili svoju prácu tak, aby bolo možné prijať do polovice roka 2011 technické normy pre systémy nabíjania elektrických vozidiel a do konca roka 2012 technické normy pre inteligentné siete a merače“.

Rovnako v pláne prechodu na konkurencieschopné nízkouhlíkové hospodárstvo do roku 2050 sa inteligentné siete uvádzajú ako kľúčový predpoklad nízkouhlíkovej elektrifikačnej sústavy vzhľadom na to, že uľahčujú efektívnosť na strane dopytu, zvyšujú podiel obnoviteľných zdrojov energie a distribuovanej výroby a umožňujú elektrifikáciu dopravy.

Ako ale upozorňujú zainteresované subjekty, pri realizácii opatrení regulačného a právneho rámca existujú viaceré medzery, ktoré bránia praktickému rozšíreniu smart metrov a sietí. Podľa princípu subsidiarity sa musí plánovanie a implementácia inteligentných sietí uskutočňovať pod záštitou národných regulačných úradov. V čase ekonomických problémov ale nie všetky krajiny Únie kladú rovnaký dôraz a prioritu na investície do ekologického rozvoja. Zároveň stále chýbajú niektoré súčasti regulácií navrhnutých na úrovni EÚ. Sťažnosti na odklady sa tak strácajú v spleti výskumných, politických, regulačných a priemyselných aktérov.

Jessica Stromback, výkonná riaditeľka Koalície za dopyt po inteligentnej energii (SEDEC), ktorej členmi sú mnohé spoločnosti podporujúce rozvoj smart grids, v tejto súvislosti pre EurActiv poznamenala: „Komisia podporí úžasný pilotný projekt a pritom si neuvedomí, že v súčasnom regulačnom prostredí je to, čo podporili nelegálne.“ Dodala, že do tejto technicky ilegálnej skupiny spadajú napríklad dotované projekty na zavedenie dynamického stanovenia cien v sieti alebo taríf, ktoré spoločne vytvárajú prevádzkovatelia siete a predajcovia.

Firmy nespia

Napriek zatiaľ nepriaznivo nastavenému biznis prostrediu v Únii, viaceré energetické firmy reagujú na nové výzvy súvisiace so smart grids.

Medzinárodný výskum a vývoj inteligentných energetických technológií aktívne podporuje napríklad spoločnosť E.ON. V rámci cien E.ON Research Awards, ktoré v tomto roku odovzdávala už po štvrtýkrát, podporila vedcov z Talianska, Španielska, Veľkej Británie a Nemecka, ktorí sa angažovali v oblasti technológie inteligentných domácností. Takzvaný Smart Home má radikálne zmeniť predaj energií koncovým odberateľom, tým že rozšíri možnosti poskytovaných produktov aj služieb.

Celkovou sumou asi 1 milióna eur podporil v roku 2012 E.ON konkrétne tri projekty: IMDEA Energia (ESP/UK), ktorý sa týka aspektov vizualizácie technológií inteligentných domácností; druhý tím z Británie skúmal ako zákazníci dokážu na každodennej báze využívať túto novú technológiu; tretím bola anglicko-welsko-taliansko-nemecká komparatívna štúdia o rozdielnych požiadavkách zákazníkov pokiaľ ide o túto technológiu.

Ako uviedol Urban Keussen, riaditeľ koncernu pre technológie a inovácie, „považujeme túto výskumnú iniciatívu nielen za prostriedok podporovania vedy a výskumu. Tiež očakávame, že to poskytne dôležité externé stimuly pre rozvoj nových biznis oblastí“.

Západoslovenská energetika (ZSE), ktorá je členom skupiny E.ON, sa  tiež snaží propagovať technológiu inteligentných sietí na Slovensku. V rámci série diskusií Bigfut, ktorú podporuje, bola téme smart grids venované prvé stretnutie odbornej a laickej verejnosti s názvom Kedy budeme všetci elektrárne?

„Otázkou by sme chceli otvoriť problematiku, v pozadí ktorej stoja revolučné zmeny spájajúce dopravnú infraštruktúru s najnovšími informačno-komunikačnými a energetickými technológiami. Jedným z nevyhnutných predpokladov týchto zmien je vybudovanie tzv. smart sietí,“ uviedol Ján Orlovský, hovorca ZSE.

Na univerzitnej pôde tak mohli v októbri 2011 nielen študenti diskutovať  o výzvach, ktoré súvisia so zapájaním obnoviteľných zdrojov energie do prenosovej siete, o tom ako môžu spotrebitelia lepšie kontrolovať a znižovať spotrebu a dodávatelia efektívnejšie reagovať na ich požiadavky.

Profesor František Janíček z STU v Bratislave priznal: „V energetike budú samé vážne úlohy pre ďalších 20 rokov. Energetika stojí pred totálnou zmenou – zmenou myslenia, prístupu zdrojov, ale aj prerozdelenia finančných prostriedkov.“

Kto to zaplatí?

Priemysel, spotrebitelia i planéta môžu získať z tejto efektívnejšej, environmentálne šetrnejšej a v dlhodobom horizonte lacnejšej technológie. Alternatívou by bolo pokračovať v tradičnom budovaní silnejších rozvodov popri už existujúcich trasách, čo však nemožno z dlhodobého hľadiska považovať za udržateľné a nákladovo efektívne.

Priemyselné asociácie poukazujú na to, že prevádzkovatelia distribučných systémov ponesú asi 80 % investičných nákladov. Keďže však najväčší úžitok z inteligentných sietí budú mať odberatelia, oni by mali byť tí, ktorí ich zafinancujú. Náklady na modernizáciu infraštruktúry sa tradične odrážajú na účtoch za elektrinu a zdá sa, že v tomto duchu sa bude aj pokračovať.

Vykompenzovať by sa to mohlo nižšími nákladmi za spotrebu aj prevádzku zariadení, ku ktorej povedie informované chovanie zákazníkov a na diaľku prenášaná komunikácia. Európska komisia v apríli 2011 odhadla, že spotreba energie európskych domácností by sa vďaka používaniu smart metrov mohla znížiť ročne o 10 %, emisie CO2 o 9 %. Vďaka vlastným malým domácim zdrojom na výrobu energie by si domácnosti svoje postavenie ešte viac posilnili.

Do popredia debaty sa tak dostáva koncept prosumer (producer+consumer), kedy domácnosti, firmy či iné inštitúcie nie sú len pasívnymi odberateľmi elektriny a tepla, ale aj ich výrobcami, pričom môže ísť o rozličný mix zdrojov – tradičné fosílne palivá, ale tiež OZE, čiže solárnu, veternú, geotermálnu energiu, biomasu i kogeneráciu.

Otázkou teda zostáva ako zosúladiť rôzne zdroje a požiadavky, vrátane prijateľnej ceny, a čo s nadbytkom vyrobenej a doma nespotrebovanej energie. Odpoveďou pre efektívny manažment majú byť práve inteligentné siete, ktoré umožňujú obojsmernú „komunikáciu“ medzi distribútorom, predajcom a odberateľom, pričom inteligentné merania a monitoring sú prvým krokom prípravy takejto chytrej siete.

Ako na diskusii Bigfut uviedol Andreas Lugmaier zo spoločnosti Siemens aj vzhľadom na doterajšie skúsenosti je jasné, že „cena elektriny určite nebude v budúcnosti klesať. Inteligentné siete ale umožnia, aby nerástla príliš rýchlo.“

Náhľad do praxe

Hoci sa na prvý pohľad môže zdať koncept smart grids zložitý, v praxi by podľa nemeckého E.ONu mohol fungovať nasledovne:

Domácnosť vybavená solárnymi panelmi si počas dňa produkuje vlastnú energiu podľa potrieb. V noci síce majú panely prestávku, avšak inteligentný merač dá pokyn práčke a elektromobilu v garáži na spustenie, resp. nabíjanie. Využiť môžu zásoby elektriny, ktoré mu vytvorili veterné turbíny.

Inteligentný merač dokáže vyhodnotiť všetky informácie a ponuky od dodávateľov a podľa potreby a množstva zapojených elektrospotrebičov skombinuje a prijme potrebné množstvo elektriny. Inteligentná sieť a zariadenia, ktoré sú jej súčasťou, dokážu nezávisle zaznamenať a zanalyzovať dopyt aj ponuku elektriny a prevezmú zodpovednosť za jej riadenie, skladovanie i prepravu.

Priemyselné asociácie navyše argumentujú, že na základe environmentálne zodpovedného a šetrného chovania spotrebiteľov by mohlo dôjsť k zmenám taríf a dodávateľských zmlúv – energetické spoločnosti by napríklad poskytovali zľavy zákazníkom, ktorí odoberú elektrinu mimo špičiek.  Očakávajú, že motiváciou takýmito dynamickými tarifami by mohlo k zmene situácie so zavádzaním a financovaním smart metrov dôjsť oveľa rýchlejšie.

Inteligentné technológie riadenia a komunikácie už viacerí dodávatelia elektriny využívajú pri prenose vysokého napätia. Úlohou zostáva ich aktivizácia a rozšírenie v distribučných sústavách za súčasnej harmonizácie nových elementov ako sú OZE či elektromobily.

Andrej Juris zo spoločnosti ZSE na konferencii ENKO 2012 v Bratislave zdôraznil, že vďaka smart grids budú účastníci trhu vedieť čo a ako môžu predávať cez distribučnú sústavu. Okrem toho sa zmení aj prístup k pripojeniu jednotlivých výrobcov do distribučnej sústavy a mala by sa vytvoriť štandardizovaná otvorená platforma.“.

Rozvoj inteligentných sietí na Slovensku sa postupne rozbieha – investovalo sa do automatizácie sústavy a najmä v mestách sa presadzuje diaľkový manažment vybraných prvkov sústavy. Kľúčová bude integrácia solárnych zariadení a malých kogeneračných jednotiek do siete, tak aby sa zabezpečila jej stabilita a bezpečnosť dodávok.

Prevádzkovatelia sústavy sa obávajú toho, že zapájanie solárnych inštalácií, ktoré je v súlade s politikou podpory obnoviteľných zdrojov Únie, by mohlo rozhádzať celú sieť. „Oni chcú zvýšiť počet solárnych panelov a my chceme udržať rozsvietené svetlá,“ uviedol pre Euractiv jeden zo zdrojov z odvetvia.

„Ak pripájame veci, na ktoré nebol systém navrhnutý, zaťažujeme ho. Niektorí si myslia, že je to od prevádzkovateľov siete trochu konzervatívne, keď to hovoria, ale možno je dobré byť trochu konzervatívny keď vám ide o konštantnú dodávku elektriny. Je to tak trochu kompromis medzi bezpečnosťou dodávok a spoľahlivosťou,“ dodal.

Taliansko ukazuje cestu

„Rozvoj smart grids súvisí s rastom podielu energie z OZE,“ potvrdil aj Antonello Buondonno zo spoločnosti Enel.  Práve Taliansko sa môže pochváliť takmer stopercentným pokrytím odberateľov inteligentnými elektromermi.

Dnes sú v domovskej krajine Enelu inteligentným meračom vybavené takmer všetky domácnosti, t.j. asi 36,5 milióna odberných miest, ktoré sú pospájané 373 tisícami databázových uzlov komunikujúcich s operačným centrom. Asi 25 miliónov koncových odberateľov pritom využíva tzv. viactarifu, čo znamená, že cena ich elektriny závisí od času odberu. Môžu tak na spustenie práčky či potenciálneho elektromobilu využívať práve nižšie nočné ceny mimo špičiek.

Zavádzanie smart metrov sa v Taliansku spustilo už v období 1999/2000, intenzívne najmä do do roku 2005. Od roku 2007 sa spoločnosť zameriava hlavne na modernizáciu siete kvôli nárastu inštalácií OZE, novej generácii inteligentných meračov s otvorenou architektúrou, lepším manažmentom dopytu a požiadavkám súvisiacim s rozvojom elektromobility. Novú generáciu 13 miliónov elektromerov spoločnosť bude až do roku 2016 zavádzať aj u svojej dcérskej firmy Endesa v Španielsku.

Výsledky rozšírenia inteligentných sietí v Taliansku priniesli podľa Buondonna zníženie prevádzkových nákladov (OPEX) na obsluhu jedného odberného miesta o 40 % t.j. z €80/odberné miesto v roku 2011 na dnešnú úroveň €48/odberné miesto. Dodal, že vďaka týmto úsporám nákladov sa mohla kvalita služieb súvisiacich s dodávkami elektriny na trhu v Taliansku zvýšiť o 68 %.

Európa naráža na národné myslenie

Výpočty Bruselu o potrebe sto miliardových čiastok na rozvoj energetickej infraštruktúry predstavujú obrovské výdavky, čo vysvetľuje aj aktuálny značný schodok medzi vznešenými ašpiráciami a strohou realitou.

Vzhľadom na pomalé dokončovanie liberalizácie trhu s energiami, chýba firmám jasnosť, ktorá by mohla mohli intenzívnejšie nalákať nových investorov. Projekty s dlhodobou a regulovanou návratnosťou tak skôr priťahujú penzijné fondy a iné programy pripravené na dlhodobé stratégie.

Pretrvávanie politickej krátkozrakosti by mohlo negatívne ovplyvniť rovnováhu kapacity sietí, kde sa vyžadujú jasné a predpovedateľné rámce a do ktorých navyše zasiahlo rozhodnutie niektorých európskych krajín postupne odstaviť výrobu v jadrových elektrárňach.

Gunnar Lorenz zo združenia Eurelectirc priznal, že „je skutočne niekedy frustrujúce mať ďaleko-lietajúce európske myšlienky a ciele, keď medzi národnými členskými štátmi takýto entuziazmus skutočne viac nejestvuje“.

V Európe sa za posledné desaťročie investovalo do asi 300 projektov inteligentných sietí vyše 5,5 miliardy eur, pričom približne 300 miliónov eur pochádzalo z rozpočtu EÚ. Stále sa však nachádzame len v počiatočnej fáze ich zavádzania.

Americká vláda prostredníctvom svojho grantového programu investuje do inteligentných sietí 3,4 miliárd dolárov, pričom vychádza zo záväzkov súkromného sektora, miest a iných partnerov vo výške 4,7 miliardy USD. Čínska vláda v roku 2011 na tento účel vyčlenila 7,3 miliardy dolárov určených na rôzne stimulačné pôžičky a granty. Taktiež Austrália a Nový Zéland otvárajú svoje trhy s energiou konkurencii so zámerom získať na transformáciu inteligentných sietí investície zo súkromného sektora.

Investície a realizácie inteligentných sietí (Zdroj: JRC, Institute for Energy)

Posledné novinky z EK

Kľúčový dokument pre rozvoj smart grids na úrovni EÚ vydala Komisia v apríli 2011 – Inteligentné siete: od inovácií k zavedeniu. V ňom potvrdila, že členské štáty sú povinné najneskôr do 3. septembra 2012 pripraviť plán vykonávania a časový harmonogram inštalácie inteligentných meracích systémov,pričom by mali obsahovať aj potrebné regulačné stimuly na realizáciu inteligentných sietí. „V prípade, že sa v priebehu roka 2012 nedosiahne dostatočný pokrok, Komisia zváži prijatie prísnejšej regulácie na realizáciu inteligentných sietí,“ uvádza sa v oznámení EK. 

Energetici sú však skeptickí voči možnostiam dosiahnuť pokrok v tomto roku, keďže zodpovedné inštitúcie ani krajiny Únie nedoriešili mnoho súvisiacich detailov.

Brusel  môže členským štátom pomôcť formou usmernení pokiaľ ide o špecifikácie, funkcie, technické normy, kalkulácie efektívnosti nákladov, dohľadu a podporu projektov inovačných technológií a systémov a definíciami.

V októbri 2011 pripravila EK správu o stanovení spoločných funkčných požiadaviek pre inteligentný merací prístroj, ktoré rozdelila do kategórií podľa prínosov pre spotrebiteľa (čitateľnosť, častá aktualizácia údajov, zrozumiteľnosť  a kalkulácie pre lepšiu kontrolu spotreby), podporu rozvodov a siete (vzdialený prístup k registrom zo strany prevádzkovateľa merača a tretích strán, dvojstranná komunikácia, monitoring kvality elektriny, frekvencia odovzdávania údajov pre potreby plánovania siete), pre komerčné aspekty (vyspelé tarifné systémy, predplatné, obmedzenie dohodnutého objemu, vzdialená kontrola dodávok a obmedzení prúdu), pre bezpečnosť a súkromie (zabezpečenie komunikácie dát a prevencia pred zneužitím), a pre meranie dovozu či vývozu pri decentralizovanej výrobe energie

Na jar 2012 vydala Európska komisa dva dôležité dokumenty:

  • odporúčanie o prípravách na zavádzanie inteligentných meracích systémov, ktoré vymedzuje pojmy ako inteligentná sieť, inteligentný merací systém, najlepšie dostupné techniky a veľký dôraz kladie na zabezpečenie ochrany údajov komunikovaných novými technológiami. Zároveň tiež načrtáva metodiku ekonomického posúdenia dlhodobých nákladov a prínosov zavádzania inteligentných meracích zariadení a spoločné minimálne funkčné požiadavky na smart metre pre elektrinu;
  • usmernenia pre vykonanie analýzy nákladov a prínosov projektov smart grids, pričom navrhnutý postup pozostáva z troch hlavných častí – definície hraničných podmienok (napr. predpoveď rastu dopytu, miera zľavy, charakteristiky miestnej siete) a implementačných možností (napr. Časový horizont pre zavedenie, vybrané funkcie), ďalej identifikácie nákladov a prínosov a tiež analýzy citlivosti výstupov na základe variácií v kľúčovým premenných/parametroch.

Pár projektov aj na Slovensku

Vychádzali pritom zo skúseností z už realizovaných pilotných aj komerčných projektov. JRC v júli 2011 predstavilo prvý kompletný katalóg 219 projektov EÚ v oblasti smart grids, ktorých celkové investície sa vyšplhali asi na 5,5 miliardy eur. Zoznam projektov sa aktualizuje. Väčšina zo zaznamenaných investícií sa uskutočnila v starších členských štátoch (EÚ-15), zatiaľ čo noví členovia zaostávajú. Ako uviedli autori správy, „aby sa vyhli prekážkam v obchode a cezhraničnej spolupráci, noví členovia musia urýchliť investovanie“.

V zozname sa nachádza aj niekoľko projektov výskumu, demonštrácie a rozmiestnenia inteligentných sietí na Slovensku. Ide o testovanie rôznych typov dvojstrannej komunikácie medzi meračom a centrálou v typických oblastiach aplikácie s cieľom vyhodnotiť technické možnosti jej realizácie, a to v troch lokalitách – Bratislave, Stupave a Leopoldove v období júl 2008 – október 2010.

V priebehu roku 2011 sa tiež uskutočnila analýza nákladov implementácie inteligentného merania s pilotným projektom, ktorá sa zamerala na hľadanie dôkazov toho, pre ktorý segment spotrebiteľov by mohol byť smart metering ekonomicky výhodný.

Napokon od mája 2010 prebieha trojročný projekt ENERGOZ, ktorý realizuje Technologický inštitút Slovenskej akadémie vied v spolupráci s ďalšími ústavmi SAV a STU Bratislava. Cieľom projektu Efektívneho riadenia výroby a spotreby energie z obnoviteľných zdrojov je aplikovaný výskum a transfer technológií v oblasti riadenia a skladovania energie z OZE, vrátane vytvorenia demonštračného smart gridu.

EurActiv.sk je členom konzorcia Enterprise Europe Network Slovensko.

Sieť Enterprise Europe Network poskytuje služby malým a stredným podnikateľom, komplexné a ľahko dostupné poradenstvo a podporu v oblasti podnikania, inovácií a výskumu.

Združuje vyše 500 organizácií so 4000 skúsenými profesionálmi, ktorí poskytujú svoje služby vo viac ako 50 krajinách.

Ďalšie zdroje

REKLAMA

REKLAMA