Prírodné zdroje: smerujeme ku globálnemu nedostatku?

S rastúcou svetovou populáciou a stále intenzívnejšou industrializáciou sa vyostruje boj o surovinové zdroje. Tento trend vzbudzuje obavy o prístup európskeho priemyslu ku kľúčovým prírodným zdrojom.

Bana
Zdroj: Flickr; autor: Fotogravirus

Míľniky

  • máj 2009: ministri pre priemysel podporili návrh stratégie, žiadajú „diplomatický“ prístup EÚ k otázkam nerastných surovín a Komisiu, aby navrhla zoznam kritických surovín
  • jún 2009: EÚ a USA spoločne podali žalobu proti Číne na Svetovú obchodnú organizáciu (WTO) kvôli obmedzovaniu vývozu priemyselných nerastných surovín
  • november 2009: expertná skupina EÚ začala pripravovať zoznam potenciálne kritických nerastných surovín
  • 17. jún 2010: Komisia predložila konečnú správu o kritických nerastných surovinách
  • 12.-13. júl 2010: z iniciatívy belgického predsedníctva diskutovali ministri životného prostredia o udržateľnom manažmente surovín (SMM)
  • 26. január 2011: Komisia predstavila jednu z vlajkových iniciatív stratégie Európa 2020 pre efektívne využívanie zdrojov v Európe
  • 2. február 2011: Komisia prijala plán pre trhy s nerastnými surovinami
  • 22. apríl 2011: konečný termín pre účasť na konzultácii Komisie v rámci prípravy cestovnej mapy pre efektívne využívanie zdrojov v Európe
  • jún 2011: Komisia príjme plán pre zdrojovo efektívnu Európu na posilnenie súčinnosti medzi existujúcimi politikami a prechod k zdrojovo-efektívnemu hospodárstvu

Pozadie

Priemyselné odvetvia v EÚ, najmä tie, ktoré pôsobia v oblasti telekomunikácií, letectva a ďalších high-tech sektoroch, čelia tvrdej konkurencii rozvíjajúcich sa ekonomík v oblasti prístupu k prírodným zdrojom.

Napríklad Čína a India čoraz častejšie využívajú suroviny z Afriky a Latinskej Ameriky, čo sú oblasti najväčších svetových zásob nerastného bohatstva, predovšetkým minerálov a kovov.

Podľa Európskeho parlamentu ceny komodít, ktoré nevyužívajú palivá, vzrástli medzi rokmi 2002 až 2008 o 159 %, ceny za kovy a minerály o 285 % a ceny za poľnohospodárske suroviny o 133 %.

Európska komisia reagovala na tieto zmeny v novembri 2008 predložením novej stratégie pre prírodné bohatstvo (EurActiv 6/11/08).

Stratégia navrhla tri piliere ako odpoveď na nové výzvy, ktoré by mohli ohroziť konkurencieschopnosť európskeho priemyslu:

  • lepší a neskreslený prístup k nerastným surovinám na svetových trhoch;
  • lepšie podmienky pre ťažbu surovín v Európe;
  • zníženie spotreby surovín v EÚ, a to zvýšením efektívnosti využívania zdrojov a recykláciou.

Ďalšou súvisiacou snahou EÚ je dosiahnutie trvalo udržateľnej spotreby a výroby, či efektívne využívanie energií. (pozri aj Súbor liniek – Energetická efektívnosť).

Otázky

Nedostatok zdrojov

S rýchlým nárastom svetovej populácie a industrializáciou nových svetových regiónov sa vyostruje aj súťaž o suroviny. Tento stav vyvoláva obavy z nedostatku zdrojov a environmentálnej stope populácie ľudí.

V správe Living Planet Report 2008 sa uvádza, že rastúca populácia vytvára taký veľký tlak na prírodné zdroje Zeme, že okolo roku 2030 by boli pri súčasnom trende a zachovaní životného štýlu potrebné dve planéty.

S ohľadom na nerovnomerné rozdelenie prírodných zdrojov správa naznačuje, že väčšina krajín sa stala ekologickými dlžníkmi, ktorí zapĺňajú svoj nadmerné potreby dovozom surovín z iných krajín.

Čo sa týka EÚ, celková ekologická stopa je dvakrát väčšia ako biokapacita regiónu, pričom napríklad Veľká Británia a Španielsko fungujú s ekologickým deficitom vyšším ako 150 %.

Zoznam nevyhnutných a ohrozených nerastných surovín

Narastajúci dopyt po surovinách kladie bezprecedentný tlak na ceny komodít a v niektorých prípadoch vedie k obavám o ich dostupnosť.

„Silný a neočakávane prudký nárast dopytu, najmä z dôvodu rýchleho rastu v rozvíjajúcich sa ekonomikách, viedol k strojnásobeniu cien kovov medzi rokmi 2002 až 2008,“ zdôraznila Komisia vo svojej iniciatíve z roku 2008.

„Najmä Čína sa podpísala pod viac ako 50-percentný nárast svetovej spotreby priemyselných kovov v rokoch 2002 a 2005.“

Komisia ďalej uvádza, že geografické rozdelenie prírodných zdrojov na Zemi je nerovnomerné a ťažobná činnosť sa často obmedzuje na krajiny, ktorým chýba politická a ekonomická stabilita. Za obzvlášť znepokojivý stav označila hi-tech suroviny, ktoré sú základom inovačných „zelených technológií“, spojených s obnoviteľnou energiou a znižovaním miery emisií skleníkových plynov.

Napríklad Čína disponuje 95 % všetkých vzácnych koncentrátov (potrebných pre výrobcov príručnej elektroniky, LCD displejov a vysoko výkonných magnetov), Brazília 90% všetkého nióbu (používa sa vo vysoko odolných oceľových zliatinách pre konštrukciu plynovodov či lietadiel) a Juhoafrická republika produkuje 79 % ródia, ktoré sa využíva pri výrobe automobilových katalyzátorov.

Komisia vytvorila v roku 2008 aj predbežný zoznam dvadsiatich surovín, ktoré považuje za rozhodujúce pre európske hospodárstvo a ktorých dostupnosť by mohla byť ohrozená. Patrí medzi ne napríklad niób, platina alebo titán (viď prílohu iniciatívy Komisie).

Platina a paládium sa používajú v palivových článkoch, ktoré využívajú autá na vodíkový pohon. Kremík, gálium a striebro sa využívajú v solárnych článkoch. Meď – Indium – Gálium – Selén (CIGS) sa ako zliatina používa v tzv. tenkých filmoch fotovoltaickej technológie v solárnych článkoch. Indium sa používa aj na výrobu mikroprocesorov a novej generácie ultra-tenkých RFID čipov, ktoré sa vkladajú do rôznych výrobkov.

  • Správa amerického Národného výboru pre výskum z roku 2008 uvádza päť neenergetických surovín, ktorých stav je považovaný za „vysoko kritický“: indium, mangán, niób, kovy vzácnych zemín a skupina platinových kovov.
  • Francúzska štúdia identifikovala krátkodobé a strednodobé riziká pri dodávkach viacerých materiálov: antimónu, chromitu, kobaltu, germánia, gália, india, lítia, horčíka, molybdénu, platiny, paládia, ródia, vzácnych zemín, rénia, titánu a volfrámu.
  • Komisia k predchádzajúcemu zoznamu pridala ďalších päť surovín (chróm, mangán, niób, tantal a vanád), na ktoré sa zameriava americká správa i japonská politika pre vytváranie zásob a pre ktoré „existuje vysoká úroveň koncentrácie v konkrétnych krajinách“.

EÚ testuje „kritickosť“ nerastných surovín

Na návrh ministrov priemyslu krajín EÚ bola Európskou komisiou založená expertná skupina, ktorá mala spresniť navrhovaný zoznam. V decembri 2009 ho následne rozšírila o devätnásť nových látok, čím sa celkový počet zvýšil na 39.

Prvý súbor surovín – kobalt, lítium a lantanoidy – skúmali experti v novembri 2009, pričom chceli otestovať navhovanú metodológiu pre určenie „úrovne kritickosti“ nerastov. Identifikovali tri druhy rizík:

  • Riziko dovozu – ak sú suroviny dovážané z politicky nestabilného regiónu alebo z krajiny, kde trhová ekonomika nefunguje. „Ide o relatívne ľahký proces, keďže Svetová banka spracúva indexy, ktoré merajú politickú a ekonomickú stabilitu krajín,“ uviedol jeden z predstaviteľov EÚ.
  • Výrobné riziko – vnútri EÚ, s potenciálnymi problémami ako je pozemný prístup. „Ak sme v krajine, kde je napríklad veľmi vysoká hustota obyvateľstva, vysoká urbanizácia, očividne bude prístup problematickejší,“ vysvetlil zdroj z EÚ.
  • Riziko pre životné prostredie – založené na ukazovateľoch ako znečisťovanie ovzdušia alebo pôdy, kde je vplyv využívania surovín meraný z environmentálneho hľadiska. „Tento prístup je v porovnaní s inými štúdiami inovatívny,“ uviedol predstaviteľ EÚ. „Práve sme odštartovali analýzu životného cyklu, ktorá má určiť environmentálny dopad pre jednotlivé suroviny, najmä pokiaľ ide o ich ťažbu, využívanie, spracovanie, recykláciu, a pod., znečistenie pôdy a ovzdušia, vrátane emisií skleníkových plynov.“

Uvedené tri typy ukazovateľov sa následne zosumarizujú a určia sa výsledné riziká. „Napríklad, určitá surovina sa môže využiť zo 40% v automobilovom priemysle a z 30% v sektore letectva,“ uviedol spomínaný zdroj. „Tieto percentá môžeme použiť na určenie celkového hospodárskeho významu týchto surovín pre odvetvia, v ktorých sa používajú.“

„Hospodársky význam bude určený buď zamestnanosťou alebo pridanou hodnotou tohto sektoru,“ vysvetlil činiteľ.

Kľúčovým faktorom bude to, či je možné surovinu ľahko nahradiť. „Ak existuje možnosť nahradiť surovinu úplne iným materiálom, dá sa samozrejme riziku ľahko vyhnúť,“ dodal.

Obavy o čínske vzácne zeminy

Európania majú najväčšie starosti kvôli vzácnym zeminám, skupine kovov a prvkov, ktoré sa vo veľkou používajú v prístrojoch i spotrebných tovaroch, vrátane batérií elektromobiloch.

Medzi vzácne zeminy, u ktorých sa predpokladá nedostatok, patrí aj neodým. Ten je kľúčovou zložkou zliatiny, používanej pri výrobe vysokovýkonných ľahkých magnetov v motoroch hybridných vozidiel, ako aj pri generátoroch veterných turbín.

Problém je, že podľa amerického geologického prieskumu pochádza v súčasnosti až 95% svetovej produkcie a asi 60% spotreby v Číne. „Podarilo sa nám identifikovať ťažkosti s prístupom, pričom Čína predstavuje krajinu práve s takýmto problémom,“ povedal EurActivu spomínaný anonymný úradník.

Niektoré vzácne zeminy možno podľa neho nájsť v Európe, keďže geologické informácie v tejto oblasti sú „relatívne presné“. „Tieto poznatky sú významné, pretože ak prídeme na to, že stav vzácnych zemín je kritický a existuje dovozné riziko z Číny, potom bude prvým odporúčaním snaha ťažiť túto surovinu, pokiaľ je to možné, doma v Európe.“

Existuje ale aj možnosť, že sa tieto suroviny budú nachádzať blízko obývaných sídel, čo môže ohroziť ich ťažbu pomocou banskej techniky. Navyše doteraz nie je k dispozícii žiadna komplexná geologickej mapa Európy, čo takéto predpoklady ešte sťažuje.

„Diplomacia“ nerastných surovín: obchodné spory medzi EÚ a Čínou

Po prerokovaní návrhu Komisie v máji 2009 vyzvali európski ministri priemyslu členských krajín na „začatie tzv. surovinovej diplomacie, posilnenie dialógu so všetkými príslušnými tretími krajinami a začlenenie tejto otázky na všetky vhodné obchodné a iné fóra.“

Krátko na to, 23. júna, podali Spojené štáty spoločne s Európskou komisiou sťažnosť na Svetovú obchodnú organizáciu (WTO). Obvinili Peking z nespravodlivého zvýhodňovania vlastných oceliarskych, chemických a ďalších priemyselných odvetví tým, že obmedzil prístup k deviatim druhom hlavných surovín, a to aj napriek sľubu, že odstránení exportné clá a poplatky po vstupe Číny do WTO v roku 2001.

Podľa Komisie zavádza Čína „kvantitatívne obmedzenia na vývoz bauxitu, koksu, fluoritu, karbidu kremíka a zinku“, čím vytvára problémy v dodávkach pre európsky priemysel. Príslušné suroviny sa využívajú v oceliarskom a chemickom priemysle a slúžia mnohým odvetviam, vrátane automobilového, ktorý ťažko zasiahla hospodárska recesia.

Poškodzuje to najmä zahraničných „nadväzujúcich výrobcov“ tovarov, napríklad výrobcov hliníka a pracovníkov v oceliarňach. Ako uviedli americkí predstavitelia, obmedzenie vývozu sťažilo ich prístup k surovinám a zvýšilo ceny materiálov na svetovom trhu. Súčasne sa tým znížili ceny pre domácich čínskych výrobcov.

V septembri 2009 čínske médiá oznámili, že z ekologických dôvodov začne Peking uplatňovať kvóty na vývoz vzácnych zemín a iných exotických kovov, ktorých je Čína jediným významným dodávateľom.

Ďalším významným dodávateľom vzácnych zemín sú Spojené štáty, no aj tie sa stali závislé na dovoze čínskej výroby, pretože výrobné ceny sú tam v porovnaní s ťažbou doma nižšie.

Kovový šrot: odpad alebo využiteľný produkt?

V Nemecku, ktoré je najväčším európskym vývozcom priemyselných výrobkov, varovali firmy pred hroziacim nedostatkom surovín. Jednou z nastolených otázok sa tak stalo využívanie kovového šrotu.

Ulrich Grillo, predseda predstavenstva BDI, nemeckej obchodnej lobby, sa vyjadril, že Čína sama svojimi asi 373 vývoznými clami obmedzuje obchod so surovinami a polotovarmi.

Grillo, ktorý je tiež generálnym riaditeľom nemeckej firmy na výrobu zinku Grillo-Werke, hovorí, že Čína plánovala od roku 2010 vrátiť DPH na dovoz šrotu. V minulosti, keď Čína takéto náhrady vyplácala, malo to „na svetovom trhu s kovovým šrotom efekt vysávača a pohltilo to jeho svetové zásoby,“ uviedol pre agentúru Reuters.

Dopyt Nemecka po tejto surovine je veľký, keďže až 50% nemeckej kovovýroby zahŕňa šrot, povedal Grillo. Európsky vývoz druhotných surovín v minulých rokoch výrazne vzrástol, dodal. „Tieto vývozy sú často nelegálne. Odpad sa niekedy exportuje ako využiteľný výrobok alebo sa nepravdivo označí typ materiálu.“

„Ústredným problémom je hranica medzi odpadom a použiteľným produktom.“

Menej ako polovica automobilov, určených na zošrotovanie v Nemecku sa recyklovala do kovu. Grillo odhaduje, že 40% takýchto vozidiel z Nemecka, bolo zaslaných do zahraničia bez oznámenia o vývoze.

Viac ako tretina svetovej produkcie ocele teraz pochádza z recyklovaného odpadového materiálu, ale podľa správy WorldWatch Institute sa recyklácia po celom svete posudzuje odlišne.

Vedúci vedecký pracovník inštitútu Michael Renner vysvetľuje, že rýchly rast čínskej ekonomiky výrobu od konca deväťdesiatych rokov podstatne zvýšil a čínska výroba ocele „vyletela zo 66 miliónov ton v roku 1990 na 500 miliónov ton v roku 2008, čo predstavuje 38% celkovej svetovej výroby“.

Recyklovaná oceľ v súčasnosti predstavuje približne 35% celkového výstupu a pravdepodobne môže ušetriť až 75% energie potrebnej na výrobu čistej ocele.

Koncentrácia v ťažobnom priemysle

Nemecký priemysel mal tiež obavy z rastúcej koncentrácie svetových dodávok surovín v rukách malého počtu silných spoločností, akou je napríklad spoločný podnik na spracovanie železnej rudy, založený v júni 2009 ťažobnými gigantmi Rio Tinto a BHP Billiton.

Zároveň sa objavili aj obavy z rastúcich nákupov akcií Číny v niklových baniach v Kanade a Južnej Amerike.

Grillo vyzval, aby sa venovala väčšia politická pozornosť dodávkam európskych komodít. Nemecko a Európska únia by mali vypracovať jednotnú stratégiu, zahŕňajúcu ráznejšie kroky pri riešení problémov, súvisiacich s obmedzovaním medzinárodného obchodu, citovala ho agentúra Reuters.

Aktualizovaný plán pre nerastné suroviny

Začiatkom februára Komisia predstavila vynovený plán pre nerastné suroviny. Na poslednú chvíľu boli na francúzsku žiadosť do plánu zahrnuté aj opatrenia na zlepšenie transparentnosti finančných a komoditných trhov.

Nerastné suroviny sa stali integrálnou súčasťou dohôd EÚ o voľnom obchode. „Diplomacia nerastných surovín“ sa má zamerať na strategické partnerstvá s kľúčovými dodávateľmi, predpokladá sa najmä zlepšenie spolupráce s krajinami Africkej únie. Exekutíva verí, že s pomocou Európskej investičnej banky sa v krajinách bohatých na zdroje podarí rozvinúť dopravnú, energetickú i environmentálnu infraštruktúru, ktoré zatiaľ obmedzujú potenciál rozvoja minerálneho bohatstva v daných krajinách.

Na boj s korupciou Komisia navrhla viac finančnej i politickej podpory výmenou za dobré riadenie prostredníctvom Iniciatívy za transparentnosť v ťažobnom priemysle (EITI), ktorá ja zameraná na posilnenie zodpovednosti a riadenia v sektore, a to prostredníctvom osvedčení, plného zverejnenia platieb spoločností a výnosov z ropy, plynu a ťažby.

V Európe chce Komisia podporovať vlastné ťažobné kapacity. Koncom roku 2010 vydala usmernenia pre zosúladenie ťažby cenných surovín so svojím programom chránených území Natura 2000.

Členské štáty by mali definovať svoje „národné politiky pre minerály“, vytvoriť politiky využívania pôdy a uľahčiť získanie povolenia pre prieskum i ťažbu minerálov. Pokrok v týchto oblastiach sa bude monitorovať súborom indikátorov.

Predpokladá sa aj vyššie využívanie užitočných materiálov, najmä kovov a minerálov, z odpadu (tzv. mestská ťažba). Podľa Komisie by sa mohli zaviesť napríklad nové tržné nástroje pre uprednostnenie druhotných nerastných surovín.

V snahe povzbudiť trhy s recykláciou v EÚ prijali koncom marca 2011 ministri členských krajín nariadenie o kritériách kvality pre železný, oceľový a hliníkový šrot, podľa ktorých už nie je odpadom, ale hodnotným materiálom pre ďalšie spracovanie. Komisia pripravuje kritériá aj pre ostatné druhy materiálov, ako je meď, papier sklo a kompost.

Europoslanci vo februári 2011 odsúhlasili prísnejšie pravidlá pre zber a recykláciu elektroodpadu – zrecyklovať chcel od roku 2016 až 85% elektrošrotu i dôkladnejšie inšpekcie a kontroly zásielok na hraniciach Únie. Ministri životného prostredia však schválili miernejšiu formu návrhu – recykláciu 65% elektrošrotu. Komisia navrhla aj preskúmať možnosť hromadenia zásob kritických surovín, po vzore USA, Japonska či Južnej Kórei.

Aktualizácia zoznamu kritických surovín sa má uskutočňovať každé tri roky a nie po piatich rokoch, ako znel pôvodný návrh.

Vlajková iniciatíva Európy 2020

Komisia 26. januára prijala iniciatívu pre efektívnosť zdrojov v Európe, ktorá určuje strategický politický rámec pre udržateľné využívanie prírodných zdrojov a efektívny hospodársky rast. Bola poslednou zo siedmych vlajkových iniciatív v rámci stratégie Európa 2020, ktorej cieľom je dosiahnuť inteligentný, udržateľný a inkluzívny rast európskeho hospodárstva.

Pri predstavení iniciatívy komisár pre životné prostredie Janez Potočnik zdôraznil, že v priebehu 20. storočia sa svetová populácia zvýšila 4-násobne, výroba 40-násobne, lov rýb 35-násobne, spotreba vody 9-násobne, emisie oxidu uhličitého 17-násobne a spotreba energií 16-násobne. „Takto pokračovať nemôžeme,“ dodal.

„Môžeme finančne zachraňovať banky a našu ekonomiku, ale nie našu planétu,“ uviedol. Iniciatíva podľa neho umožní „postupnú transformáciu nášho hospodárstva,“ a znamená začiatok „systematického prístupu k efektívnosti zdrojov“ v rámci všetkých politík Únie.

Iniciatíva sa zaoberá všetkými prírodnými zdrojmi, od nerastných surovín cez vodu, vzduch a ekosystémy a vytvára hlavný princíp európskych politík v energetike, doprave, oblasti klimatických zmien, priemysle, komoditách, poľnohospodárstve, rybárstve, biodiverzite a regionálnom rozvoji.

Skupina Zelených/Európska slobodná aliancia v EP privítala „všeobecnú rétoriku a vyjadrila poľutovanie nad nedostatkom jasných cieľov“ v iniciatíve.

Pozície

Stratégiu navrhnutú Európskou komisiou podporili ministri pre priemysel krajín EÚ v máji 2009. Požadovali ale ďalšie kroky, ktoré boli podľa nich nevyhnutné na jej dokončenie.

„Znižovanie spotreby energie a využívanie nerastných surovín, odstraňovanie obchodných bariér s cieľom zlepšiť zásobovanie surovinami, zlepšovanie energetickej účinnosti a efektívnosti zdrojov a lepšie využívanie obnoviteľných zdrojov energie a druhotných surovín by mali byť hlavné princípy európskeho priemyslu,“ zhodli sa počas diskusií o navrhovanej stratégii.

„Európska ekonomika je závislá na množstve energetických a neenergetických surovín,“ uvádza sa v dokumente. „Dosiahnutie zdrojovo-efektívnej ekonomiky by malo byť vedúcim princípom európskej priemyselnej politiky.“

V uznesení z mája 2008 Európsky parlament uviedol, že je „znepokojený trendom obmedzovania voľného prístupu k surovinám v tretích krajinách“, ale tiež uznal „právo jednotlivých krajín obmedziť prístup k svojim surovinám z environmentálnych dôvodov alebo v prípade potreby kvôli riešeniu kritického nedostatku dodávok“.

Keďže pre 95 zo 141 rozvojových krajín tvorí vývoz komodít 50 % výnosov z exportu, Parlament s poľutovaním konštatoval, že sa mnohé rozvojové krajiny „nedokážu vymaniť z produkcie a vývozu surovín a komodít, ktorých nestále ceny dlhodobo klesajú“. Tiež ale upozornil na „príležitosti“ pre producentské krajiny pri tom ako budú samé vyhľadávať a riadiť náleziská „pri dodržiavaní základných pravidiel transparentnosti a spravodlivej hospodárskej súťaže“.

Poslanci zdôraznili, že čínska surovinová politika v Afrike „má výrazne negatívny vplyv na globálnu bezpečnosť prístupu ku komoditám“ a zdôraznili „potrebu nahradiť súčasný prístup založený na dvojstranných vzťahoch medzi štátmi a na zanedbávaní ľudských práv, sociálnej zodpovednosti podnikov a environmentálnych a sociálnych noriem viacstranným prístupom založeným na kritériách dostatočnosti a trvalej udržateľnosti využívania zdrojov“.

Vo svojom uznesení Parlament uviedol, že suroviny a komodity sa mali vnímať v širšom zmysle, teda ako„poľnohospodárske potravinárske výrobky, poľnohospodárske základné komodity, kovy, minerály a energetické výrobky, ktoré slúžia ako vstupy pre priemyselné výrobky, či už spracované, nespracované alebo recyklované výrobky, napríklad šrot“.

Podľa skupiny Zelených v Európskom parlamente chýba prístupu Komisie jasné zameranie a nový plán z februára 2011 je „príliš široký a nie dobre definovaný“.

Reinhard Bütikofer (Zelení, Nemecko), ktorý je spravodajcom pre túto stratégiu v Parlamente povedal: „Recyklácia a efektívnosť zdrojov by mali byť základnými kameňmi akejkoľvek komplexnej stratégie pre nerastné suroviny a oznámenie Komisie zostáva v tomto slabé.“

Komisia podľa neho „zlyhala pri rozvoji presvedčivej stratégie pre férovú spoluprácu s krajinami bohatými na suroviny. Chýba aj stratégia pre spoluprácu s Čínou, ktorá zodpovedá za viac ako 95% globálnej produkcie vzácnych zemín. Hoci je rétorika o surovinovej diplomacii menej konfrontačná, Komisia nenastavila koherentnú politickú víziu“.

Lobistická skupina zamestnávateľov v EÚ BusinessEurope zdôrazňuje, že suroviny „sú stále viac relevantné pre obchodnú politiku“. V liste komisárovi EÚ pre obchod Karelovi De Guchtovi skupina varovala, že európski konkurenti stále viac „presadzujú strategické politiky, ktoré zabezpečia prístup k surovinám na náš účet,“ a dodala, že ide „najmä o vysoko špecializované suroviny, potrebné pre zelené technológie, ako sú vzácne zeminy alebo lítium“.

BusinessEurope poukazuje na čínsku „honbu za surovinami v Afrike,“ kde ich spoločnosti pôsobia „bez finančných obmedzení“ a „za pomoci štátnych dotácií“. Kľúčovou výzvou obchodnej politiky Európy je preto „aktívne vedenie surovinovej diplomacie s krajinami Afriky, ktoré disponujú zdrojmi“.

Riaditeľ BusinessEurope Philippe de Buck k februárovému návrhu Komisie o riešení problémov na trhoch s nerastnými surovinami uviedol, že zatiaľčo krajiny majú právo určovať rozvoj svojho priemyselených sektorov s prírodnými zdrojmi, nemali by zasahovať do trhov a dotovať prístup k surovinám pre svoj vlastný priemysel. „Stratégia EÚ by mala byť dobre skoordinovaná a rýchlo implementovaná,“ dodal.

Obchodná asociácia zastupujúca priemysel farebných kovov Eurometaux uviedla, že prístup k nerastným surovinám je „životne dôležitý pre prežitie“ v tomto odvetví. Európsky priemysel je v súčasnosti podľa nej závislý od dovozu „podstatnej časti“ surovín. Obchod v tejto oblasti pritom predstavoval „viac ako 20 miliárd eúr v roku 2008“. Z tohto dôvodu Eurometaux vyzval vytvoriť „integrovanú stratégiu pre riešenie otázky prístupu k surovinám, liberalizáciu trhov a vzájomnému zrušenie obchodných bariér“.

V reakcii na iniciatívu Komisie z februára 2011 poznamenala, že „zahrnutie trhov s komoditami na poslednú chvíľu do vnáša nové a dôležité úvahy, ktoré by sa bezpochyby dali riešiť lepšie inými prostriedkami“. Odporučila aby sa obidve otázky – prístup k nerastným surovinám a trhy s komoditami – riešili oddelenie a „nezdržiavali svoju implementáciu“.

S asociáciou súhlasí aj Konfederácia európskeho papierenského priemyslu (CEPI), podľa ktorej „má EÚ udržať jasnú pozornosť pri riešení skutočne rozličných trhov s nerastnými surovinami, energiou a poľnohospodárskymi komoditami“. Tiež vyzvala k príprave stratégie pre udržateľné dodávky dreva a biomasy.

Nekovový ťažobný priemysel aktívne presadzuje svoj imidž na európskej úrovni. Skupina minerálneho priemyslu IMA Europe hovorí, že minerálne horniny, ako je uhličitan vápenatý, dolomity, boritany, diatomity, kaolíny, plastové íly, bentonity, živec, kremeň a mastenec majú pre priemysel EÚ „zásadný a strategický význam“.

Automobilový a letecký priemysel, telekomunikácie a stavebníctvo sa napríklad spoliehajú na priemyselné minerály, ktoré majú širokú škálu využitia, vrátane lakov, elektroniky, odlievania kovov a zlievárenstva, uviedla IMA Europe. Priemyselné suroviny sú zvyčajne transformované do každodenne používaných tovarov zo skla a keramiky (až z 99% sú z priemyselných minerálov) alebo papiera (až 30% z mastenca, bentonitu, kaolínu a uhličitanu vápenatého).

Nekovový ťažobný priemysel a jeho trhy sú však na rozdiel od ostatných odvetví ťažby do značnej miery sebestačné. IMA Europe preto varuje pred takou reguláciou využívania prírodných zdrojov, ktorá by mohla viesť k závažným a nežiaducim vedľajším účinkom, akým je napríklad narušenie voľného trhu.

Svetové fórum zdrojov (WRF) žiada v rámci boja s rastúcou spotrebou prírodných zdrojov vytvoriť celosvetovú stratégiu, ktorá by určila nový ekonomický model podľa ktorého by sa priamo zdaňovali suroviny namiesto výrobkov a práce.

Úprava fiškálneho rámca je „najzákladnejším a neodkladným predpokladom pre priblíženie sa udržateľnej budúcnosti,“ uviedlo WRF, s tým, že „vedľajším účinkom by mohlo byť aj vytváranie nových pracovných miest a prerozdeľovanie príjmov do rozvojových krajín, odkiaľ mnoho zdrojov pochádza.“

Vyhlásenie navyše naznačuje, že namiesto uplatnenia DPH na konečné produkty „by mohlo byť efektívnejšie zdaňovať prírodné zdroje v čase, keď sú vyťažené z prírody, alebo keď sa dostanú do priemyselného spracovávania“.

Environmentálna mimovládna organizácia Priatelia Zeme v Európe (FoEE) vyjadrila „vážne obavy“ z iniciatívy Európskej komisie o surovinách. Podľa nich to „bude mať škodlivý vplyv na životné prostredie a rozvojové krajiny”.

FoEE poukázala na „zásadné rozpory“ v navrhovanej stratégii EÚ, ktorá na jednej strane zdôrazňuje potrebu zvýšiť efektívnosť využívania zdrojov a recykláciu surovín a na druhej strane vytvára „agresívne plány uchmatnúť zdroje iných krajín“.

Ekológovia sú „znepokojení najmä tým, že návrhy odopierajú práva iných krajín obmedziť obchod z dôvodu ochrany životného prostredia a svoju schopnosť spracovávať suroviny sami“. Podľa Priateľov Zeme „podľahli návrhy na zlepšenie zabezpečenia dodávok surovín v EÚ sebeckým záujmom európskeho priemyslu a sú v rozpore s dlhodobou udržateľnosťou sektora prírodných zdrojov“.

Michael Warhurst z FoEE vyjadril poľutovanie nad tým, že Európa „nemá žiadne ciele“ pre znižovanie využívania zdrojov, zatiaľ čo „nová politika neskúma potenciál pre zvýšenie našej efektívnosti zdrojov“.

Výskumný inštitút pre udržateľný rozvoj v Európe a FoEE spoločne vyzvali Európsku úniu, aby zistila, ako členské štáty využívajú zdroje a prijala takú politiku, ktorá by podporila väčšiu recykláciu a zvýšila efektívnosť využívania zdrojov.

Navrhli, že Európa by mala merať predovšetkým využívanie svojich zdrojov, ale tiež využívanie pôdy, vody a emisie skleníkových plynov, so zreteľom na vplyv spotreby Európy na zvyšok sveta, pokiaľ ide o dovážané zdroje.

Podľa Davida Hachfelda, odborníka organizácie Oxfam pre obchod, je „hanebné, že je Európa ochotná presadzovať svoje vlastné úzke komerčné záujmy vo vzťahoch s rozvojovými krajinami, len s malým reálnym úsilím zaistiť vzájomný prínos. Sľuby o lepšom partnerstve s Afriky stále vyzerajú ako náplasť za dôraznú diplomatickú a obchodnú stratégiu“.

„Na jednu stranu sa Európska komisia snaží prinútiť rozvojové krajiny k zákazu alebo zrušeniu používania vývozných daní, na ktorých stojí rozvoj mnohých z nich. Na druhú stranu sa EK usiluje rokovať o nových pravidlách pre investovanie, ktorými by európske spoločnosti získali bezprecedentný prístup k materiálom rozvojových krajín za rovnakých ak nie lepších podmienok ako miestne firmy,“ kritizoval aktualizovanú stratégiu Komisie pre nerastné suroviny.

Ďalšie zdroje

REKLAMA

REKLAMA