Teória “dosiahnutia ropného stropu”

Je možné, že svet je veľmi blízko dosiahnutia vrcholu maximálnej miery ťažby ropy? Niektorí experti na geológiu tomu veria. Ak je ich teória o „dosiahnutí ropného stropu“ správna, bude to mať nedozerné následky na energetickú bezpečnosť a svetovú ekonomiku. Tento problém začína postupne vo svojej stratégii energetickej bezpečnosti reflektovať už aj EÚ.

Pozadie

Ropa je životodarnou tekutinou pre každú ekonomiku. Súčasne je zdrojom energie s charakterom neobnoviteľnosti. Súčasná svetová denná spotreba „čierneho zlata“ dosahuje hodnotu 85 mil. barelov denne. Spotrebúva sa prevažne na výrobu elektrickej energie, vykurovanie, prevádzku dopravných zariadení, v chemickom priemysle a podobne. Podľa Energetického výhľadu Medzinárodnej energetickej agentúry (IEA), do roku 2030 sa denná spotreba tejto nerastnej suroviny zvýši na úroveň 130 mil. barelov denne. Ale vyvstáva obava, či budú svetoví producenti schopní uspokojiť tak veľký dopyt.

Túto otázku si kladie čoraz viac energetických expertov, z ktorých mnohí predpokladajú, že svetová produkcia ropy je už dnes blízko svojho reálne možného vrcholu. V budúcnosti môže nasledovať presne opačný trend a to znižovanie miery dennej ťažby ropy. Táto teória je vo svetovom prostredí označovaná anglickým termínom „peak oil“ (do slovenčiny je možné spojenie preložiť ako „dosiahnutie ropného stropu.“). Teória našla niekoľko prívržencov a zároveň prinútila mnohých zamyslieť sa nad limitom ďalších energetických zdrojov, najmä zemného plynu.

„Peak oil“ neznamená, že svetové zásoby ropy sa postupne celé spotrebúvajú. Pod týmto spojením sa skrýva tvrdenie, že maximálny možný objem, ktorý je možné denne vyťažiť, je už dosiahnutý, resp. že to nie je k nemu už veľmi ďaleko. Inými slovami, doteraz bola vyťažená už polovica zo všetkých známych a zároveň dostupných ropných ložísk.

Problematika ropného stropu siaha až do roku 1956, kedy geológ firmy US Shell, Marion King Hubbert, správne predpokladal, že denná produkcia ropy v USA dosiahne svoj vrchol niekedy okolo roku 1970. Vychádzajúc z Hubbertovho modelu sa niektorí ďalší energetickí experti pokúšajú stanoviť odhad, kedy aj svetová produkcia ropy dosiahne svoj vrchol. „Pesimisti“ tvrdia, že vrchol ťažby sme už prekročili, zatiaľ čo ostatní („optimisti“) veria, že svet môže aj naďalej expandovať v miere ťažby tejto nerastnej suroviny ešte počas nasledujúcich 20-30 rokov.

Otázky

Súčasnú diskusiu o ropnom strope iniciuje predovšetkým Asociácia pre štúdium ropného stropu a stropu zemného plynu (ASPO) (viac informácií: Wikipedia). Asociácia bola založená v roku 2000 Colinom Campbellom (medzinárodným konzultantom pre problematiku ropy a bývalým viceprezidentom firmy Fina). Jej členmi sú vedci, akademici a ropní geológovia. ASPO sa pomaly dostala do povedomia na celom svete a v súčasnosti má spolupracovníkov vo viacerých krajinách. Asociácia dokázala efektívnym spôsobom využiť internet pre účely propagácie svojej teórie. Štatistiky internetového vyhľadávača Google ukazujú, že len v máji 2007 približne 1,4 mil. surfujúcich hľadalo výraz „peak oil.“

Diskusii o ťažne ropy a jej limitoch dominuje niekoľko otázok:

  • Transparentnosť dát o zásobách ropy

Jedným z najväčších problémov pre definovanie dlhodobej energetickej politiky je, že jestvujúce oficiálne dáta o rezervách sú často skromné a taktiež niekedy nepravdivé alebo skreslené. Súčasné odhady medzinárodných organizácií o zásobách ropy, akými sú napríklad Medzinárodná energetická agentúra (IEA) alebo americký Geologický prieskum (US Geological Survey), sú založené na informáciách poskytovaných ropnými ťažobnými spoločnosťami. Nedávne udalosti ukázali, že ropné firmy niekedy precenia alebo nadhodnotia predpoklady svojich zásob, niekedy dokonca aj úmyselnou úpravou štatistík. Oveľa otáznejšia je hodnovernosť štatistík, ktoré sú vydávané krajinami, ktoré sú najvýznamnejšími vývozcami tejto nerastnej suroviny. Napríklad krajiny kartelu OPEC zvyčajne nadhodnocujú údaje o ropných rezervách s cieľom, aby mohli zachovávať svoje výrobné kvóty na vysokých úrovniach. Dôvodom je najmä zachovanie vysokého zisku. Mnohé z krajín OPEC-u napríklad výraznejšie neupravili dáta už od roku 1980. Je zrejmé, že odvtedy vyťažili veľké množstvo ropných zásob bez toho, aby došlo k nejakým zásadným objavom nových ropných ložísk s gigantickým potenciálom.

Jednou z najzaujímavejších štúdií v tomto kontexte je práca Matthewa R. Simmonsa, bankára špecializujúceho sa na investície v energetike. Vo svojej knihe „Súmrak nad púšťou: prichádzajúci saúdský ropný šok a svetová ekonomika“ (2005) analyzuje stovky dokumentov, na základe čoho prichádza k záveru, že Saúdská Arábia je už veľmi blízko vrcholu miery možnej ropnej produkcie. Nakoľko je na saúdskú ropu naviazaných veľa ekonomík, ktoré navyše predpokladajú mieru zvyšovania ťažby, bude mať táto situácia vážne dôsledky pre svetový ekonomický rast ako taký. Od roku 2005 sa objavilo viacero expertných správ varujúcich pred tým, že najväčšie ropné pole na svete, Saúdská Arábia, je tesne pred alebo za svojim limitným maximom miery dennej produkcie.

Medzinárodné spoločenstvo si je vedomé problému (ne)hodnovernosti dát a štatistík. Preto v roku 2005 odštartovalo Spoločnú ropnú dátovú iniciatívu (JODI).

  • Údaje o svetovom limite ťažby ropy

Celková miera ropnej produkcie Severnej Ameriky dosiahla svoj vrchol v roku 1997, ázijsko-pacifická produkcia v roku 2000 a produkcia krajín OECD v roku 1998. Zatiaľ veľké rezervy zostávajú v oblasti Blízkeho východu a možno aj v Latinskej Amerike. Je naozaj náročné odhadnúť časový horizont, kedy bude dosiahnutý celosvetový ropný strop. Pesimistické odhady hovoria o období rokov 2007 – 2012. Medzinárodná energetická agentúra je toho názoru, že sa tak udeje okolo roku 2030 a niektorí optimisti (napr. ExxonMobil) predpokladajú, že miera ťažby ropy môže expandovať ešte aj po roku 2100.

Pozície

Vlády a parlamenty si doteraz nie sú plne vedomé dôsledkov, ktoré so sebou môže priniesť problematika dosiahnutia ropného ťažobného stropu. Preto sa tento problém, na rozdiel napríklad od problematiky klimatických zmien, doteraz plne nepremietol do každodennej politickej agendy. Medzi zástupcami ASPO a Generálneho riaditeľstva Európskej komisie pre energetiku a transport (DG TREN) dochádza zatiaľ len k sporadickým stretnutiam a to tiež bez výraznejšieho dopadu na vnútornú politiku.

Americký republikánsky kongresman zo Snemovne reprezentantov, Roscoe Bartlett, odštartoval „Kauzu Peak Oil“ a v januári 2007 predstavil návrh zákona reflektujúci práve túto problematiku.

Zdá sa, že veľké ropné firmy vstupujú do náročných časov, v ktorých sa budú musieť vyrovnať s týmto problémom. Niektoré spoločnosti ako Shell alebo Total sú si vedomé závažnosti problému, ale počítajú s dosiahnutím ropného stropu až v horizonte 2020 – 2030. Ostatní, ako napríklad Chevron, už odštartovali kampane varujúce pred budúcimi rizikami vyplývajúcimi zo znižovania ropných rezerv. Chevron najmä v roku 2006 rozprúdil živú kampaň so sloganom „Trvalo nám 125 rokov, aby sme vyťažili trilión barelov ropy. Za ďalších 30 vyťažíme ďalší (trilión).“ Na druhej strane British Petrol hovorí, že teória „peak oil“ je „absolútne neodôvodnená,“ pričom je zástancom presvedčenia, že ešte stále jestvujú značné rezervy, ktoré možno využiť. (EurActiv 22/06/07)

Väčšina západných ropných spoločností sa viac obáva iných výziev v oblasti zásobovania ropou a dopytom po nej, než je ropný strop. Podľa nich je veľkým problémom malé množstvo investícií putujúcich do ropného sektoru a rovnako tiež nárast energetického nacionalizmu (Rusko, Venezuela), ktorý môže prestavovať pre dodávky ropy oveľa väčšiu hrozbu ako geofyzikálne limity. Rovnako poukazujú na potrebu objavovania nových ropných ložísk a rozvoj technológií umožňujúcich využitie aj nekonvenčných ropných zdrojov, akými sú napríklad bridlicové ložiská, ropné ložiská, v ktorých je s ropou zmiešaný piesok, hĺbkové podmorské vrty a ropa v uhoľných ložiskách.

9. júla 2007 vydala Medzinárodná energetická agentúra (IEA) správu, ktorá predpokladá, že rozhodujúci okamih v dodávke ropy možno očakávať v nasledujúcich 5 rokoch. Týmto sa problematika znižovania dodávok ropy dostáva opäť do centra svetovej pozornosti. (EurActiv 10/07/07)

Ďalšie zdroje

REKLAMA

REKLAMA