Program pre nové zručnosti a nové pracovné miesta

Prispôsobenie kvalifikácie pracovnej sily požiadavkám zamestnávateľov je kľúčové pre zlepšenie zamestnanosti, obnovu rastu a vyplnenie voľných pracovných miest v sektoroch, ktoré trpia nedostatkom pracovníkov – zdravotná starostlivosť, veda či zelená ekonomika.

Men at work II
Zdroj: Flickr

Pozadie:

Európa čelí akútnemu nedostatku vzdelaných a kvalifikovaných pracovníkoch v oblasti vedy, technológie a inžinierstva, čo môže ohroziť budúcu konkurencieschopnosť EÚ. Európska komisia identifikovala zelené pracovné miesta v sektore čistých a energeticky efektívnych technológií a biele pracovné miesta v oblasti zdravotnej a sociálnej starostlivosti za najsľubnejšie zdroje zamestnanosti v budúcnosti.

Stratégia Európa 2020, ktorú európski lídri schválili v roku 2010 zahŕňa aj cieľ do roku 2020 zvýšiť zamestnanosť vo všetkých členských štátoch zo súčasnej úrovne 69 % na 75 %. Dosiahnutie tohto cieľa, ktorý sa vzťahuje na ženy a mužov vo veku 20 až 64 rokov, znamená znížiť počet nezamestnaných ľudí v EÚ z 23 miliónov (9,5 % pracovnej sily) na začiatku roku 2011 na menej než 12 miliónov (5 % pracovnej sily) v roku 2020. Slovensko si v tejto oblasti stanovilo cieľ dosiahnuť zamestnanosť na úrovni 71 % – 73 %.

Program pre nové zručnosti a nové pracovné miesta stanovuje sériu 13 akcií, ktoré chce vykonať Európska komisia, aby nimi podporila snahy členských štátov znížiť nezamestnanosť.

Plán sa osobitne zameriava na poskytovanie školení a zručností, ktoré sú potrebné na zvýšenie šancí nájsť si prácu v sektoroch, ktoré by v najbližších rokoch mali rásť najintenzívnejšie.

Patrí medzi sedem vlajkových iniciatív Európskej komisie v rámci stratégie Európa 2020, ktorej celkovým cieľom je propagovať inteligentný, udržateľný a inkluzívny rast. Agenda je úzko prepojená s ďalšou vlajkovou iniciatívou Mládež v pohybe. Tá sa zasa zameriava na pomoc mladým pri vstupe na pracovný trh sprístupnením vzdelávania a tiež informácií o pracovných príležitostiach naprieč celou EÚ.  Niektoré akcie majú obe iniciatívy spoločné – napríklad európsky pas zručností.

Otázky:

  • Služby IKT a zelená ekonomika

Európske centrum pre rozvoj odborného vzdelávania (Cedefop) predpokladá, že medzi najdôležitejšie zdroje nových pracovných miest v najbližších rokoch budú patriť podnikateľské služby, zdravotná starostlivosť a sociálna práca, distribúcia, personálne služby, hotelierstvo a catering.

EÚ očakáva, že v najbližších rokoch nastane významný nedostatok kvalifikovaných pracovníkov v sektore informačno-komunikačných technológií, zdravotnej a sociálnej starostlivosti – čiže bude prebytok tzv. bielych pracovných miest.

Európa čelí aj akútnemu nedostatku kvalifikovaných pracovníkov v oblasti vedy, technológie a inžinierstva, čo môže v budúcnosti ohroziť konkurencieschopnosť EÚ. Komisia očakáva, že v najbližších piatich rokoch bude v sektore IKT chýbať 700 tisíc pracovníkov.

Práve IKT je považovaná za oblasť, do ktorej Európa potrebuje investovať, aby si zaistila, že jej pracovná sila má zručnosti a znalosti potrebné na to, aby mohli konkurovať Číne, Indii a Južnej Kórei.

Európska komisia predpokladá, že prechod na nízkouhlíkovú ekonomiku bude mať výrazný vplyv na zamestnanosť, pričom najviac pracovných miest bude vznikať v oblasti energetiky, vodného a odpadového hospodárstva, dopravy, priemyslu, poľnohospodárstva, lesníctva a konštrukčného sektora. Podľa odhadov mali do roku 2020 poskytnúť až 1,5 milióna príležitostí.

Ďalšou cestou ako tvoriť pracovné miesta je zakladanie podnikov. EÚ má viacero iniciatív na podporu podnikania,  najmä Zákon o malých a stredných podnikoch (Small Business Act – SBA).

  • Vzdelávanie a školenie – národná zodpovednosť

Hlavnou prekážkou pre akúkoľvek európsku politiku týkajúcu sa zručností je obmedzené pole pôsobnosti pre európske inštitúcie. EÚ musí plne rešpektovať, že obsah vzdelávacích programov a organizácia vzdelávacích systémov sú zodpovednosťou členských štátov. Európska komisia môže síce podporovať spoluprácu medzi členskými štátmi a dopĺňať ich aktivity, ale len ak je to potrebné.

Niektoré členské štáty reagujú veľmi citlivo na akékoľvek zásahy do svojich systémov vzdelávania. Napríklad Veľká Británia odmietla stanoviť národný cieľ v rámci Európy 2020 v oblasti vzdelanosti mladých ľudí, hoci vláda sa k stratégii pripojila. Podobne si počínali aj Nemci a Rakúšania, nakoniec však ustúpili.

Pokiaľ ide o tréningy a školenia, Komisia má podporovať a dopĺňať aktivity členských štátov – napríklad stimulovaním spolupráce medzi vzdelávacími organizáciami alebo rozvojom výmeny informácií a skúseností. Zároveň však musí opäť rešpektovať, že obsah a organizácia odborného vzdelávania je zodpovednosťou členských štátov. Zmluva o fungovaní EÚ explicitne zakazuje harmonizáciu zákonov a reguláciu v tejto oblasti.

  • Program pre nové zručnosti a pracovné miesta

Európska komisia svoju agendu predstavila v novembri 2010 v snahe podporiť členské štáty v ich snahe pomôcť pracovnej sile získať potrebné zručnosti, ktoré si pracovný trh bude v najbližších rokoch vyžadovať.

„Potrebujeme ľudí vybaviť správnymi zručnosťami pre pracovné miesta, ktoré sú na trhu dnes a budú aj v budúcnosti,“ uviedol László Andor, komisár zodpovedný za zamestnanosť, sociálnu politiku a inklúziu. „Vieme, že dokonca aj teraz niektorí zamestnávatelia majú ťažkosti naplniť voľné pracovné pozície, lebo nevedia nájsť kvalifikovaných ľudí.“

Štyri hlavné priority agendy:

  1. Reforma pracovného trhu

Členské krajiny potrebujú reformovať svoje pracovné trhy, aby boli flexibilnejšie a aby zmeny pracovných miest neboli také komplikované. Okrem toho treba zamestnávateľov motivovať k tomu, aby tvorili pracovné miesta v čase hospodárskeho rastu.

Slúžiť by na to mal koncept flexikurity (flexibezpečnosti). Ten je založený na kombinácii pružného pracovného trhu a opatrení na lepšiu ochranu a zabezpečenie jednotlivých pracovníkov.

Kým organizácie zamestnávateľov vnímajú návrhy Komisie v oblasti flexikurity skôr pozitívne, odborové organizácie sú skôr proti. Obávajú sa totiž, že by mohli viesť k oslabeniu miery sociálnej ochrany.

Exekutíva zároveň vyzýva členské štáty a sociálnych partnerov, aby zvážili zavedenie  pracovných zmlúv so skráteným pracovným časom, ktoré firmám uľahčujú adaptáciu na slabší dopyt a to tým, že môžu obmedziť svoju aktivitu a znížiť náklady na zamestnancov. Na druhej strane však nedochádza k výraznému úbytku pracovných miest.

Aktivity: V rámci tohto bodu Komisia ohlásila, že zorganizuje stretnutie so zainteresovanými hráčmi ohľadom flexikurity a následne v roku 2012 zverejní verejnú konzultáciu. Ďalej by mala zverejniť návrhy na implementáciu celoživotného vzdelávania a obnoviť akčný plán pre vzdelávanie dospelých. Každý rok by malo prebehnúť tripartitné sociálne fórum, ešte pred jarným summitom Európskej rady s účasťou zástupcov organizácií zamestnávateľov a odborových zväzov.

  1. Posilnenie zručností

Vzdelanejšia a kvalifikovaná pracovná sila je kľúčová pre hospodársku konkurencieschopnosť. Jedným z cieľov stratégie Európa 2020 je zvýšiť podiel mladých ľudí, ktorí ukončia stredoškolské vzdelanie na 90 % a zvýšiť ich participáciu v ďalšom a univerzitnom vzdelávaní na minimálne 40 %.

Podľa údajov Komisie môže v sektore high-tech (IKT, bio-tech a green-tech) vzniknúť až milión pracovných miest, čo si však vyžaduje vysokokvalifikovanú pracovnú silu. Preto od členských štátov žiada, aby zaistili adekvátne investície do vzdelávacích programov zameraných na matematiku, vedu a technológie.

Aktivity: Komisia plánuje vytvoriť internetový portál, kde bude zverejňovať informácie a predpovede vývoja a požiadaviek pracovných trhov jednotlivých členských štátov, ďalej chce vybudovať databázu potrebných zručností a kvalifikácií pre tisíce rôznych profesií (kvalifikačný systém ESCO). Zároveň zvažuje návrhy opatrení, ktoré by zaistili uznávanie profesionálnych kvalifikácií naprieč celou EÚ. Vyvíja aj plán na integrovanie migrantov z krajín mimo EÚ. Okrem toho hľadá spôsoby ako zaistiť, aby všetky členské štáty rešpektovali princíp voľného pohybu pracovníkov.

  1. Kvalitnejšie pracovné miesta

Európska exekutíva trvá na tom, že zvyšovanie počtu pracovných miest by nemalo znamenať tvorbu pozícií s chabými pracovnými podmienkami. Zastáva skôr myšlienku, že kvalitne vzdelaní pracovníci v kombinácii s dobrými pracovnými podmienkami budú viesť k väčšej produktivite a tiež k vyššej participácii na pracovnom trhu.

Aktivity: Komisia prehodnotí Smernicu o pracovnom čase (prijatú v roku 2003), ktorá stanovuje pravidlá týkajúce sa pracovného času, prestávok a dovoleniek. Zmeny prisľúbila aj v prípade európskej legislatívy vzťahujúcej sa na povinnosti zamestnávateľov informovať a konzultovať so zamestnancami a tiež smernice o čiastočných úväzkoch a úväzkoch na dobu určitú. Exekutíva chce prehodnotiť aj Stratégiu pre zdravie a bezpečnosť pri práci (2007 – 2012) a v spolupráci s členskými štátmi, odborovými zväzmi a organizáciami zamestnávateľov vydať úpravu legislatívy týkajúcej sa zdravia a bezpečnosti.

  1. Tvorba pracovných miest

Zvýšením kvalifikácie pracovnej sily sa však zamestnanosť automaticky nezvýši. Komisia preto zdôraznila potrebu tvorby politík zameraných na vytváranie príležitostí. Firmy by napríklad mohli dostávať finančnú podporu za to, že otvárajú nové pozície pre ľudí, ktorí boli dlhodobo nezamestnaní. Propagovanie zakladania podnikov a živností Komisia považuje za ďalšiu formu ako zvýšiť úroveň zamestnanosti.

Aktivity: Komisia pre členské štáty vydá odporúčania ako vytvoriť podmienky pre rast počtu pracovných miest. Mali by sa týkať odstraňovania administratívnych prekážok či obmedzovania nedeklarovaného zamestnávania.

  • Finančná podpora

Podľa Európskej komisie by sa na podporu týchto iniciatív mali využívať Európsky sociálny fond (ESF) a ďalšie fondy EÚ, ktoré môžu financovať zakladanie podnikov a živností. V rámci platného finančného rámca do roku 2013 je na projekty financované cez ESF vyčlenených 17 miliárd eur ročne, pričom 10,9 miliardy je z európskeho rozpočtu, 5,4 miliardy eur tvorí národné spolufinancovanie a 550 miliónov pochádza zo súkromných zdrojov.

Z ESF sú pritom financované najmä edukačné programy, politiky zamerané na aktívny pracovný trh, posilnenie administratívnej kapacity či opatrenia na zamedzenie rodovej segregácii na pracovnom trhu.

Európsky fond regionálneho rozvoja (EFRR) sa zasa využíva na investície do budovania infraštruktúry pre vzdelávanie. Súčasťou fondu je aj program JASMINE (Joint Action to Support Micro-finance Institutions in Europe), z ktorého je možné čerpať na zakladanie podnikov alebo rozbeh živností.

EurActiv.sk je členom konzorcia Enterprise Europe Network Slovensko.

Sieť Enterprise Europe Network poskytuje služby malým a stredným podnikateľom komplexné a ľahko dostupné poradenstvo a podporu v oblasti podnikania, inovácií a výskumu.

Združuje vyše 500 organizácií so 4000 skúsenými profesionálmi, ktorí poskytujú svoje služby v takmer 40 krajinách.

REKLAMA

REKLAMA