Eurovoľby 2009: Výsledky

Sociálno-demokratické strany prehrali vo všetkých dôležitých štátoch. Smer-SD tak bude jedna z mála delegácii Strany európskych socialistov, ktorá posilnila. Oficiálne výsledky za Slovensko hovoria o rozdelení síl v EP nasledovne: PES 5 (Smer-SD), EPP 6 (SDKÚ-DS, SMK, KDH), UEN 1 (SNS) a ALDE 1 (HZDS).

Voľby
http://euractiv.sk

Oficiálne výsledky eurovolieb na Slovensku, tak ako ich oznámila Ústredná volebná komisia: 

SMER-SD (Strana európskych socialistov, PES)

32,1 %,  5 europoslancov

  • Monika Flašíková Beňová
  • Boris Zala
  • Vladimír Maňka
  • Monika Smolková
  • Katarína Neveďalová

SDKÚ-DS (člen Európskej ľudovej strany, EPP)

16,98  %, 2 europoslanci:

  • Eduard Kukan
  • Peter Šťastný

SMK (člen Európskej ľudovej strany, EPP)

11,33  %, 2 europoslanci:

  • Edit Bauer
  • Alajos Meszáros

KDH (člen Európskej ľudovej strany, EPP)

10,87 %, 2 europoslanci:

  • Anna Záborská
  • Miroslav Mikolášik

HZDS-ĽS (pravdepodobný budúci člen Európskej demokratickej strany, EDP, ktorá je súčasť frakcie liberálov ALDE)

8,97 %, 1 europoslanec:

  • Sergej Kozlík

SNS (budúci člen Únie za Európu národov, UEN)

5,55 %, 1  europoslanec:

  • Jaroslav Paška

Veľký víťaz na Slovensku – preferenčné hlasy

Slovenskí voliči, ktorých prišlo k urnám 19,64 % vo väčšej miere ako pred piatimi rokmi využívali preferenčné hlasy. V roku 2004 sa prekrúžkovať podarilo len Árpádovi Dukovi-Zólyomim z SMK. Tentokrát sa týmto spôsobom dostali do EP až traja europoslanci – Anna Záborská (KDH), ktorá sa z tretieho miesta prekrúžkovala na prvé a jej stranícky kolega Miroslav Mikolášik, ktorý bol na kandidátke pôvodne na štvrtom mieste. Jednotka na zozname KDH Martin Fronc a dvojka – doterajší europoslanec Ján Hudacký – tak zostali mimo Parlamentu.

Preferenčné hlasy vyniesli kreslo v EP aj dvojke na kandidátke SNS Jaroslavovi Paškovi, ktorý predbehol lídra Dušana Švantnera.

V absolútnych číslach dostala najviac preferenčných hlasov trojka na kandidátke Smer-SD Monika Flašíková Beňová.

EÚ: Jasné víťazstvo stredo-pravých strán

Vo všetkých veľkých krajinách – Francúzsku, Španielsku, Nemecku, Veľkej Británii či Taliansku  – sociálno-demokratické strany voľby prehrali. Naopak, stredo-pravé strany združené v EPP si polepšili a ich frakciu v EP by nemalo výraznejšie oslabiť ani odchod 24 poslancov z britskej Konzervatívnej strany. 

Podľa výsledkov z dnešnej noci bude mať EPP (po odchode toryovcov a ODS) okolo 240 poslancov, čo je značne viac ako skupina európskych socialistov, ktorej predbežné výsledky dávajú 159 mandátov z 736.

Šéf EPP Wilifried Martnes si myslí, že bez britských konzervatívcov budú ľudovci „koherentnejší“. Jediným dôvodom, pre ktorý toryovci opúšťajú skupinu je podľa neho to, že nepodporujú Lisabonskú zmluvu. Ak sa im podarí vyhrať prípadné predčasné voľby, chcú o nej dokonca vypísať referendum napriek tomu, že Británia už dokument ratifikovala.

V Nemecku vyhrala CDU Angely Merkelovej, kresťanskí demokrati to berú ako povzbudivý signál pre voľby do Bundestagu (nemecký parlament), ktoré krajinu čakajú už v septembri. Sarkozyho stredo-pravá UMP získala podstatný náskok pred socialistami, ktorých takmer zvalcovali aj zelení. Podľa francúzskeho europoslanca a doterajšieho šéfa frakcia EPP-ED Josepha Daula, UMP vyhrala preto, že „hovorila o Európe“. V Taliansku napriek škandálom presvedčivo vyhrala Berlusconiho „Strana slobody“.

Trestanie vlád

V niektorých krajinách vládne strany utrpeli prehru. To je prípad Španielska, kde vládnuci socialisti José Manuela Zapatera uvoľnili prvú priečku opozičnej Ľudovej strane (Partido Popular). V celoeurópskom porovnaní si však udržali relatívne dobrý výsledok V Grécku vyhrala opozičná sociálnodemokratická strana PASOK pred vládnucou stredo-pravou „Novou Demokraciou“.

Britskí labouristi sa prepadli na tretie miesto za konzervatívcov a Stranu nezávislosti (UKIP).

Maďarsko dalo za pravdu prieskumom, ktoré hovorili o vysokej podpore opozičnej strany FIDESZ-KDNP, ktorá v eurovoľbách dosiahla viac ako 56 % oproti 17 % vládnucich socialistov. Kreslá v Európskom parlamente získa aj krajne pravicová strana Jobbik.

Krajná pravica

Okrem Rakúska a Holandska, kde sa krajne pravicovým stranám podarilo získať pomerne vysokú podporu, získala táto časť politického spektra menšie zisky aj inde. V Rakúsku uspeli Slobodní Hanza-Christiana Stracheho s 13 %. Haiderova strana BZÖ nebude mať v EP zástupcu. V Belgicku získal Vlaam Belang, ktorý obhajuje nezávislosť Flámska, 10 % hlasov. 

Z Bulharska pošle zástupcov ultranacionalistická Ataka, v Rumunsku si oproti predchádzajúcim voľbám polepšila strana Veľké Rumunsko. V Británii získala po prvýkrát zastúpenie Britská národná strana (BNP), vo Francúzsku Národný Front (NF), v Taliansku Liga Severu a v Dánsku Dánska ľudová strana.  

Nízka účasť neznamená menej legitimity

Celková účasť na voľbách do EP dosiahla 43,39 %, čo je len mierny pokles oproti 45,9  % v roku 2004. Líder Aliancie Liberálov a Demokratov pre Európu (ALDE) Graham Watson vyhlásil, že nízka účasť sa dá interpretovať dvoma spôsobmi: „Buď ľudia nejdú voliť pretože sú úplne spokojní, alebo je niekde chyba“.

Podľa neho by mohlo pomôcť ak by televízna stanica Euronews získala štatút európskeho verejnoprávneho média vo všetkých členských krajinách a ak by bolo možné voliť časť poslancov z paneurópskej kandidátky. „To by nám mohlo pomôcť získať celoeurópsku diskusiu, namiesto 27 národných“.

Na otázku, aký vplyv bude mať nízka účasť na legitimitu Parlamentu Mario Telo, z Inštitútu pre Európske štúdie na Slobodnej univerzite v Bruseli odpovedá, že „je nesprávne hovoriť o nedostatku legitimity“. „Dá sa to totiž vysvetliť aj tak, že európsky systém je tak dobre nastavený, že dokonca euroskeptické strany chcú byť zastúpené v Európskom parlamente.“

„Za krízu participácie je možné viniť národné strany, ktoré si nesplnili úlohu vysvetliť Európu a založiť kampaň na európskych otázkach“, tvrdí profesor. „Európa je stále vnímaná ako nudná a komplexná“, pokračuje Telo. „Nízka účasť odhaľuje skôr krízu národných demokracií, než tej na úrovni EÚ“.

Žiadna politická strana nerobila kampaň na základe svojho európskeho programu, hovorí komunikačný poradca Európskeho parlamentu. „Žiadna strana napríklad nespomenula, že tri štvrtiny národnej legislatívy sa tvoria v Bruseli“.

Barroso – áno či nie?

Nie je jasné, čo budú výsledky volieb znamenať pre znovuzvolenie José Manuela Barrosa na čelo novej Európskej komisie. Očakáva sa, že Európska rada prijme nomináciu na tento post na summite 18. až 19. júna. V takom prípade by mal nový Parlament o ňom hlasovať (potvrdiť alebo odmietnuť nomináciu lídrov EÚ) už na svojej ustanovujúcej schôdzi 14. júla.

Kým zelení sú jasne proti Barrosovi, socialisti a liberáli sú v tejto otázke nejednotní. „Európsky parlament potrebuje zabojovať za svoju legitimitu“, hovorí profesor Telo. Poslanci by preto mali žiadať postavenie, ktoré im dáva Lisabon už teraz a zohrať kľúčovú úlohu pri výbere nového predsedu Európskej komisie“ . 

Výsledky jednotlivých politických skupín v EP

EPP-ED (Európska ľudová strana-Európski demokrati): 264 poslancov (35,7 %)

PES (Strana európskych socialistov): 161 poslancov (21,9 %)
ALDE (Aliancia liberálov a demokratov za Európu): 80 poslancov (10,9 %)
Zelení/EFA (Zelení/Európska slobodná aliancia): 53 poslancov (7,1 %)
UEN (Únia za Európu národov): 35 poslancov (4,8 %)
GUE/NGL (Európska zjednotená ľavica/Severská zelená ľavica: 32 poslancov (4,5 %)
IND/DEM (Nezávislosť/Demokracia): 19 poslancov (2,6 %)

Iné (Nezaradení): 95 poslancov) 12,65 %

Nové frakcie

Pravdpodobne najvplyvnejšou novou frakciou bude tá, ktorú vytvoria britskí konzervatívci, česká ODS a poľská PiS. Okrem týchto troch strán sa k nim pridá pravdpodobne ďalších päť, spolu by mohli mať až 66 europoslancov. Tým by sa mohli stať treťou najsilnejšou skupinou v EP po ľudovcoch a socialistoch.

Socialisti prejdú zase po príchode talianskych liberálov zmenou značky. U liberálov z ALDE budú voliť nového predsedu, Graham Watson ako šéf skupiny pravdepodobne končí.

Hnutie Libertas, ktoré pre voľbami tvrdilo, že môže mať v novom Európskom parlamente až 100 kresiel, bude mať v EP len jediného zástupcu. Bude ním francúzsky europoslanec Philippe de Villier.

Sám Ganley veľmi tesne nezískal mandát v severozápadnom Írsku, kde kandidoval. Po voľbách vyhlásil, že v politike končí a nebude viesť ani novú kampaň proti Lisabonu pred druhým írskym referendom. 

Aký bude novozvolený Parlament

Novozvolený parlament sa schádza v prvý utorok po uplynutí jedného mesiaca od volieb, teda 14. júla 2009. Parlament si na ustanovujúcej schôdzi najprv zvolí svojho predsedu v tajnom hlasovaní. Ihneď po svojom zvolení preberie predsedníctvo nový predseda EP, ktorý prednesie otváraciu reč. Potom nasleduje voľba 14 podpredsedov a 6 kvestorov. Mandát súčasných poslancov sa končí 13. júla o polnoci.

S každým novým rozšírením Únie sa počet poslancov zvyšoval. Od roku 2007 je počet po poslancov z 27 členských krajín 785. Súčasne platná Zmluva z Nice stanovuje, že celkový počet poslancov bude od volieb v roku 2009 znížený na 736. Preto si aj v Európskych voľbách 2009 volilo 375 miliónov európskych voličov 736 poslancov. V prípade, že po voľbách vstúpi do platnosti Lisabonská zmluva, počet poslancov sa opätovne zmení. Dočasne by sa zvýšil na 754 a po ďalších voľbách v roku 2014 by klesol na finálnych 751 poslancov.

Poslanci sa združujú podľa svojej politickej príslušnosti a nie podľa národností. Poslanec môže byť členom najviac jednej politickej skupiny. Od 14. júla 2009 budú musieť tvoriť každú politickú skupinu najmenej 25 poslanci zo 7 členských štátov.

V prípade ratifikácie Lisabonskej zmluvy sa právomoci EP rozšíria. Spolurozhodovacia právomoc sa rozšíri aj na také oblasti, akými sú poľnohospodárstvo, rybolov, legálna migrácia, vesmír, šport, a rozrastie sa tiež rozpočtová právomoc EP. Tá má byť rozšírená na všetky výdavky Únie, vrátane výdavkov na oblasť poľnohospodárstva. Parlament by mal mať aj viac právomocí pri nominácii predsedu Európskej komisie.

Jednotný štatút poslancov Európskeho parlamentu bol v júni 2005 schválený drvivou väčšinou. Na základe pravidiel sa platy poslancov Parlamentu stanovili na 38,5 % platu sudcu Európskeho súdneho dvora. Plat nových poslancov Parlamentu bude vyplácaný z rozpočtu EÚ. Plat podlieha dani Spoločenstva na základe článku 13 Protokolu o výsadách a imunitách Spoločenstva pre úradníkov a iných zamestnancov Európskych spoločenstiev a zároveň budú poslanci z neho odvádzať penzijné, zdravotné a ďalšie odvody. Vyrovnajú sa tým platové rozdiely vyplývajúce zo súčasného systému, v rámci ktorého sú platy poslancov EP určované jednotlivými členskými štátmi.

REKLAMA

REKLAMA