Nemecké voľby 2013: O Európe radšej pomlčme

Nemci v parlamentných voľbách 22. septembra rozhodnú, či moc zostane v rukách súčasnej vládnej konzervatívnej koalície Angely Merkelovej, alebo či vládu zostavia Sociálni demokrati. Európske otázky však zostávajú v kampani mimo pozornosti politických strán.

Merkelová a Stebrueck
Angela Merkelová a Peer Steinbrück, zdroj: TASR

Zhrnutie

Vplyv Nemecka sa v Európe za posledné roky značne zvýšil. Viac než 82 miliónová krajina prestála krízu lepšie ako iné členské štáty. Po tom čo sa v roku 2008 Nemecko dostalo z veľkej hospodárskej recesie, sa na začiatku roka 2013 tesne vyhlo ekonomickému poklesu. Momentálne vykazuje slušné ekonomické ukazovatele a zdá sa, že je na vzostupe.

Angela Merkelová, ktorá súčasne zastáva najsilnejší politický post v Nemecku – post kancelárky, sa stala v EÚ centrálnou postavou medzi tými, ktorí rozhodujú o postupe EÚ v dlhovej kríze eurozóny. Občania južných štátov EÚ, ktorých ekonomická stagnácia postihla najviac, protestujú proti dopadom „merkelovej šetrenia“, ktorého cieľom má byť krátením verejných výdavkov zmenšenie verejného dlhu.

Nemeckí analytici tvrdia, že kancelárka sa teší nezvyčajne vysokej podpore verejnosti práve vďaka svojmu prístupu ku kríze eurozóny.

Pred septembrovými voľbami sa väčšina nemeckých strán európskym témam vyhýba. Pravdepodobne preto, aby sa v Nemecku, ktoré vo veľkom poskytuje pôžičky iným členským štátom EÚ, vyhli politicky náročným otázkam.

Medzi súčasnými politickými spojencami už badať spory ohľadne vzniku bankovej únie a prehlbovaní integrácie. V týchto otázkach sa jednotlivé politické strany príliš líšia nato, aby ich mohli zaradiť do svojich predvolebných kampaní.

Otázky

Poslanci nemeckého spolkového parlamentu Bundestagu sú volení pomerne. 622 mandátov si rozdelia zástupcovia všetkých 16 spolkových krajín. Momentálne má Merkelovej strana CDU (Kresťanskodemokratická únia) spolu s partnermi v FDP (Slobodná demokratická strana – liberáli) a bavorskou sesterskou stranou CSU (Kresťanská sociálna únia) v parlamente 193 kresiel. Z toho má FDP 93 a CSU 44 zástupcov.

Sociálni demokrati (SPD) disponujú 146 mandátmi, Die Linke má v parlamente 76 zástupcov a Zelení 68.

Analytici Deutsche Bank tvrdia, že rozdiel v hlasovaniach medzi tábormi SPD-Zelení a súčasnou vládnou koalíciou CDU/CSU-FDP sa s blížiacimi voľbami značne zväčšil.

Vo všetkých piatich najväčších uskutočnených prieskumoch verejnej mienky dosahuje CDU/CSU viac ako 40 % podporu, čím by vyhrala voľby dokonca aj bez svojho súčasného koaličného partnera FDP. Podpora SPD sa pohybuje okolo 25 %, Zelení majú 12-14 % a FDP má najmenej, 5%, čím by sa ledva udržala v parlamente.

Euroskeptická strana AfG (Alternatíva pre Nemecko) v prieskumoch získala 2-3 %, čo by jej nezaručilo zastúpenie v Bundestagu.

Sociálni demokrati – problém s imidžom

Sociálnodemokratická strana (SPD) – Merkelovej najväčší rivali na čele s Peerom Steinbrückom utrpeli v posledných rokoch značné straty. Od roku 1998, kedy stranu viedol Gerhard Schröder, stratila SPD 10 miliónov voličov.

SPD by potrebovala značne zabrať na to, aby získala späť svoju niekdajšiu popularitu a prevahu nad CDU/CSU v septembrových voľbách. Na základe aktuálnych prieskumov, ktoré predpovedajú SPD podporu len niečo medzi 23-27 %, vidia analytici takúto situáciu ako skôr nepravdepodobnú.

“Strata 10 miliónov voličov je očividne nezvrátiteľná. Ak sa SPD nepodarí zmobilizovať viac voličov, bude aj naďalej stagnovať na 25-26 % podpore”, povedal Manfred Güllner, zakladateľ nemeckej spoločnosti na prieskum verejnej mienky Forsa pre nemecký EurActiv.

Aby malo SPD aspoň nejakú šancu, musí zmeniť taktiku a udržať si koaličného partnera – Stranu zelených, ktorá je pre SPD najpreferovanejšou voľbou. Jednou z možností by bolo aj znovu vytvoriť “veľkú koalíciu” s CDU/CSU, no Merkelová dáva prednosť súčasnej “žlto-čiernej” koalícii s liberálmi.

Prieskum verejnej mienky agentúry Forsa z 31. júla predpovedal víťazstvo vo voľbách súčasnej koalícii CDU/CSU-FDP, ktorá by získala väčšinu hlasov (46 %). Sociálni demokrati v prieskume získali len 22 % hlasov.

Nomináciou Steinbrücka ako súpera Angely Merkelovej, ktorý je viac vnímaný ako ekonomický expert než priekopník v oblasti sociálnej rovnosti SPD podľa mnohých zariskovala. Dúfa, že 66 ročný Steinbrück prinesie srtrane väčšiu dôveryhodnosť v oblasti riadenia ekonomiky, čo je v očiach nemeckej verejnosti práve silnou stránkou Merkelovej.

Steinbrück zastával vo veľkej koalícii s CDU post ministra financií, práve na začiatku prichádzajúcej finančnej krízy.

Ako napísali Deutsche Welle, sám sa na aprílovej straníckej konferencii priznal, že v období deregulácie finančného sektora a prebytku na trhu “dostatočne neodporoval”.

“Ale prinajmenšom sme sa poučili”, povedal líder SPD, pričom dodal, že s tvrdením, že súčasnou stredo-ľavou politikou sociálnych demokratov je “postaviť sa proti nespútaným pravidlám kapitalistizmu”.

História SPD siaha do 19. storočia a je spojená s robotníckym hnutím. SPD si tradične získavala voličov vďaka svojmu zameraniu na sociálne otázky. Od konca júla, kedy SPD začala predvolebnú kampaň, kladie Steinbrück dôraz predovšetkým na platy, rodinné prídavky a zvyšovanie dôchodkov. 

Steinbrück tiež oživil návrh SPD na zvýšenie dane z príjmu na 49 % pre ľudí, ktorí zarábajú nad 100 tisíc eur. V programe strany je aj zvýšenie minimálnej mzdy a strana chce zastaviť prúdenie bohatstva “zdola nahor”. Podľa Steinbrücka by mala byť SPD opäť “stranou drobných ľudí”.

“Nikdy viac nemôže riskujúci špekulant z New Yorku, Londýna alebo Frankfurtu ohroziť životné úspory Heidi Tibulskej z Bottropu”, spomenul líder sociálnych demokratov banícke mesto Bottrop v Porúrí.

Podľa Mafreda Güllnera ale zameranie sa na sociálne otázky SPD veľa nových voličov neprinesie. “Jedinou silnou stránkou SPD je sociálna spravodlivosť. Odkedy je ale sociálna spravodlivosť daná, nie je dôvod zahrnúť túto otázku do kampane”, hovorí zakladateľ agentúry Forsa. Predchádzajúcim kampaniam založeným na sociálnej spravodlivosti sa podľa neho nepodarilo získať viac voličov ani zvýšiť dôveru voličov“, SPD má aj tento krát túto mylnú predstavu”, varuje Güllner.

Podľa analytikov sa na druhej strane CDU snaží poistiť si sociálnu dôveryhodnosť pre voličov tým, že preberá politiky SPD.

“Človek má dojem, že CDU prebrala veľkú časť z programu SPD. CDU má najsociálnejší predvolebný program za celé desaťročia”, hovorí Thomas Fischer, výkonný riaditeľ nadácie Bertelsmann Foundation.  

Kresťanskí demokrati sú otvorení otázke minimálnej mzdy, no nebudú tlačiť na zvýšenie dane z príjmu pre najlepšie zarábajúcich Nemcov.

Peer  Steinbrück trpí tým, že ho spájajú s obdobím začínajúcej krízy. Navyše ho tlač kritizovala za požiadavku vysokých honorárov za svoje prednášky aj to, že povedal, že kancelársky plat sa mu javí nízky.

Pozíciu Sociálnych demokratov tiež oslabila rivalita medzi Steinbrückom a ďalšími dôležitými postavami SPD, Frank Walterom Steinmeierom a Sigmarom Gabrielom.

“Kampaň Sociálnych demokratov trpí kvôli rivalite medzi tromi hlavnými osobnosťami – hlavne medzi Steinbrückom a Gabrielom”, povedal Fischer z Bertelsmann Foundation.

“Medzi lídrami SPD Gabrielom a Steinbrückom sa vyskytli zvláštne nezrovnalosti a niektoré, hoci môžu znieť až smiešne sú v Nemecku veľmi zradné – predmetom sporu bola najvyššia povolená rýchlosť na diaľniciach (Tempolimit)”, hovorí Fischer.

Niekoľko týždňov pred začiatkom predvolebnej kampane Sigmar Gabriel  povedal, že ak by sa jeho strana dostala do vlády, bola by za obmedzenie rýchlosti na diaľniciach.

“Toto ako politická samovražda. Čo sa následne stalo – Steinbrück, nominovaný kandidát SPD, ostro proti Gabrielovmu návrhu protestoval ”, vysvetľuje Fischer situáciu vo vnútri SPD.

Európska Pandorina skrinka

S blížiacimi sa nemeckými voľbami sa len zopár nemeckých sa politikov vyjadruje k problematike euro krízy a celkovo poklesla medializácia opatrení spojených so šetrením.

Merkelová nechce, aby sa pred voľbami otvoril európsky front, tvrdí Judy Dempseyová, analytička think-tanku Carnegie Europe.

V júli tohto roka Medzinárodný menový fond varoval Grécko, že ak chcú dať do poriadku verejné financie, musia znížiť verejný dlh čo možno najskôr. Grécko dlhuje krajinám Eurozóny a Medzinárodnému menovému fondu 200 miliárd eur, pričom možno nebude nikdy schopné tieto peniaze vrátiť.

“Merkelová a jej minister financií Wolfgang Schäuble sa tvária, že odkazy MMF nepočujú. Podľa MMF Grécko nebude potrebovať do roku 2014, teda do obdobia keď už bude dávno po nemeckých voľbách, ďalšiu finančnú pomoc,”, pripomína Dempseyová.

Súperi kresťanských demokratov sa snažia politicky získať z tvrdej vládnej politiky krátenia verejných výdavkov kdekoľvek len mohli. SPD si myslí, že šetrenie má tiež svoje hranice, a že by naopak mohlo ochromiť rast v EÚ.

“Máte nejakú predstavu o tom, čo by sa stalo, ak by Nemecko muselo každoročne ušetriť 5 %?”, spýtal sa v apríli vo svojom prejave Steinbrück nemeckých študentov  Freie Universität v  Berlíne. “Neboli by ste tu. Boli by ste vonku na ulici.”

Podľa lídra SPD musí Berlín, hlavne v období krízy, prehodnotiť svoju úlohu v EÚ. “Nemecko musí preferovať spoločenstvo dobrých susedských vzťahov… Nemecko by si nemalo uplatňovať nárok na vodcovstvo v EÚ.”

„Krízový manažment vlády pani Merkelovej, jeho obsah a štýl, rozšíril v Európe pochybnosť o tom, či Európa môže počítať so solidaritou Nemecka”, povedal Steinbrück s tým, že šetrenie vrhlo ekonomiky niektorých štátov do “špirály smrti”.

Nemecký Allensbach Institute medzi nemeckou verejnosťou zisťoval, ktorú stranu považuje za najviac pro-európsku. Až 47 % opýtaných povedalo CDU/CSU, zatiaľ čo SPD za takú považuje len 12 % respondetov.

Podpora Európskej únie v Nemecku pri tom vzrástla. V roku 2011 mala EÚ podporu 24 %, v roku 2013 to bolo 33 %.

“Z prieskumu vyplýva, že verejnosť je veľmi spokojná s tým, ako Merkelová zvláda eurokrízu. V tom čo sa vo volebnej kampani mohlo stať Merkelovej najväčšou slabosťou, kancelárka opäť ukázala skvelú taktickú zručnosť”, chváli kancelárku analytička Judy Dempseyová.

Zo strachu z opätovného euroskepticizmu verejnosti proti smerovaniu k hlbšej integrácii, ktorá z Nemecka robí akúsi pokladnicu EÚ, sa žiadna nemecká politická strana v pred volebnej kampani nevyjadruje širšie k európskym záležitostiam.

“Všetky veľké politické strany Nemecka majú dilemu ako pristupovať k európskym politikám”, zhodnotil analytik Fischer.

Fischer na adresu politických strán povedal: “Nemeckí politickí lídri sú tradične proeurópski, ale súčasne čelia silnej opozícii vo vlastných stranách a nemôžu si byť istí, že ak by do kampane zahrnuli nové problémy, či by sa tým nedočkali práve opačného efektu svojej snahy, či by tým nezmobilizovali verejnú opozíciu proti ďalším krokom k hlbšej integrácii. Politici nechcú vypustiť európskeho džina z fľaše.”

Nepravdepodobná alternatíva

Problémy v Eurozóne zatiaľ ani nespôsobili výrazný odklon od tradičných strán v prospech protestných hnutí. Nové politické strany založené tento rok – Freie Wähler a AfD mali ambíciu využiť  antieurópske sentimenty.

Podľa aprílového prieskumu verejnej mienky by za AfD hlasovalo 24 % opýtaných. Tento údaj ale analytici vyhodnotili skôr ako momentálnu nespokojnosť verejnosti, než ako volebný potenciál AfD.

“Takéto údaje z prieskumov uskutočnených šesť mesiacov pred voľbami musíte relativizovať. Prieskum sa konal práve počas cyperskej krízy”, komentovala situáciu Jacqueline Hénardová, ktorá sa venuje francúzsko-nemeckým vzťahom. “Okrem toho, ani najsilnejší podporovateľ tejto strany Joachim Starbatty, v Nemecku veľmi známy ekonóm, neverí, že by sa AfD mohla dostať do parlamentu”, uzavrela šance AfD Jacqueline Hénardová.

Novší prieskum ukázal, že AfD má len malú šancu prekročiť 5 %-tný prah zvoliteľnosti do Bundestagu.

“Najväčšou prekážkou pre AfD je to, že aj keď sa vyskytnú v EÚ problémy, Nemci aj tak zostávajú tradične proeurópski a vidia v EÚ záruku mieru. Antieurópske strany čaká rovnaký osud ako niekdajšiu stranu Pro DM, ktorá posledne dosiahla len 0,8 %. Euro tento raz nebude zohrávať žiadnu úlohu”, myslí si Güllner zo spoločnosti Forsa.

Je nepravdepodobné, že by nemeckí voliči nasledovalo napríklad Taliansko a podporilo by extrémistické strany ako výraz nesúhlasu so situáciou v Eurozóne. Veľa Talianov ktorých postihla politická a ekonomická kríza volilo v národných voľbách 24.-25. februára 2013 antieurópske politické strany.

„Vyvolávanie neproduktívnych konfliktov, podpora radikálnych skupín a  nesúhlas budú v nemeckých voľbách asi chýbať”, povedal Güllner. Strana AfD by ale mohla zarezonovať v eurovoľbách v roku 2014.

“Je tu veľké riziko, že nemeckí euroskeptici sa dostanú do Európskeho parlamentu. Alternatíva nemeckých politických strán by mohla získať kreslá v Parlamente, pretože pre týchto poslancov nie sú európske témy tabu”, povedala Hénardová, bývalá parížska spravodajkyňa pre nemecký Die Zeit.

“Snahy SPD a Steinbrücka obviniť Merkelovú zo zlyhania v riešení eurokrízy súčasnej vláde paradoxne prospievajú. Zahraničné, nacistické ladené karikatúry Merlekovej kancelárke iba pomohli získať priazeň nemeckých voličov“, hovorí Güllner.

Ďalšou stranou, ktorá naberá na sile je Pirate Party. Pirate Party ale nepredstavila dostatočne konkrétne politické návrhy, ktoré by v predvolebnom období presvedčili dostatok voličov.

Koalície

Je známe, že Merkelová dáva prednosť zachovaniu koalície CDU/CSU-FDP. Pozorovatelia ale nevylučujú ani tzv. čierno-zelená koalícia CDU/CSU so stranou Zelených.

Oficiálne je Strana zelených v opozícii k vládnej CDU/CSU, ale vyhliadky zdieľania moci s Merkelovou, ktorá proti tomuto spojeniu nie je, by ich mohli presvedčiť. Spojenie Zelených s Merkelovou by vážne ochromilo šance SPD získať v parlamente silné zastúpenie.

Ďalšou možnosťou je “veľké koalícia” s SPD. Podľa nemeckého portálu EurActiv by Merkelová na poslednú chvíľu zvolila radšej “veľkú koalíciu” ako spojenie so Zelenými.

Podľa prieskumu Deutsche Bank je “veľká koalícia” možná. Do určitej miery by bolo pre veľkú koalíciu s veľkou väčšinou v parlamente jednoduchšie sa vysporiadať sa s budúcimi problémami vývoja v EÚ, ktoré budú jasne dominovať aj domácej politike”, vraví analytici Deutsche Bank.

V princípe všetci lídri krajín eurozóny súhlasili s bankovou úniou, ktorá by z najväčšej krajiny únie Nemecka spravila jej hlavného veriteľa.     

V 126-stranovom volebnom programe CDU/CSU sa píše: “CDU/CSU bude ručiť za solidaritu s našimi európskymi susedmi.” Strany sa ale snažia tlmiť obavy voličov, z toho, že by Nemecko malo priamo financovať eurozónu.

“Ktokoľvek, kto by potreboval pomoc sa musí sám pričiniť a ukázať snahu riešiť daný problém. Nechceme, aby sa niektorá krajina eurozóny dostala do väčšieho dlhu na náklady svojich susedov aby sa vyhla nepohodlným reformám”, píše sa ďalej v programe.

Pozície

Hermann Gröhe, manažér kamapne Angely Merkelovej očakáva, že politický boj sa vyhrotí v posledných týždňoch pred voľbami, ako tomu bolo v roku 2005 a 2009.

“Skúsenosti z minulosti sú pre nás varovaním, že dobré čísla z prieskumu verejnej mienky 50 dní pred voľbami nie sú zárukou dobrých volebných výsledkov”, povedal Gröhe na konferencii 5. augusta, informovala agentúra Reuters. “Prieskum je dobrým vetrom do chrbta, ale musíme sa vyvarovať arogancie.”

Ďalšie zdroje

REKLAMA

REKLAMA