Aféra Snowden: Ako zmenila Európu?

V roku 2013 zverejnil americký občan Edward Snowden cez médiá informácie, ktoré získal z americkej NSA. Verejnosti v Európe po prvýkrát ukázali rozsah sledovania politikov a bežných ľudí zo strany tajných služieb. Čo si z toho EÚ odniesla?

Vypočutie cez video (LIBE)
Zdroj: Európsky parlament

Pozadie

Dokumenty, ktoré z prostredia National Security Agency (NSA) vyniesol ich kontraktor Edward Snowden, sa z jeho rozhodnutia odstali do rúk popredných európskych médií. Niekedy v prvej polovici roka 2013 sa na druhý pokus skontaktoval s novinárom britského denníka The Guardian Glenom Greenwaldom. Ten sa stal hlavným kontaktom pre sprostredkovanie Snowdenových informácií širokej verejnosti. Prvý text s objavil práve v Guardiane, 5. júna. Nasledovali ďalšie médiá po celom svete – Der Spiegel, Washigton Post, New York Times a iné.

Hlavnou informáciou boli detaily spôsobu, akým americká NSA v spolupráci s britskou, austrálskou a kanadskou tajnou službou prevádzkuje „globálny program dohľadu“ alebo „hromadného sledovania“. Prvým programom, o ktorom sa  začalo písať bol tzv. program PRISM – ktorý umožňoval prístup k dátam spoločností ako Google a Yahoo. Tak mali americké orgány prístup k metadátam miliónov Američanov aj Európanov.

Nemecký Der Spiegel následne na báze Snowdenových dokumentov koncom júna 2013 informoval o tom, že USA odpočúvali priestory európskych inštitúcií a mali prístup aj k ich elektronickej komunikácii.

Medzi odpočúvanými priestormi mala byť aj budova Justus Lipsius, v ktorej v Bruseli sídli Rada Európskej únie. Okrem pravidelných stretnutí ministrov sa tam konajú aj summity lídrov. Ďalším cieľom mala byť delegácia EÚ vo Washingtone.

V októbri vyšla na svetlo informácie, že USA sledovali mobilný telefón nemeckej kancelárky Angely Merkelovej, spolu s ďalšími svetovými politikmi. Snowden tiež verejne obvinil NSA, že prevádzkuje aj priemyselnú špionáž. V USA čelí sám Snowden obvineniu zo špionáže a krádeže vládneho majetku. Žije na úteku v Rusku, kde dostal dočasný azyl.

Snowdenove odhalenia v každom prípade viedli k spusteniu globálnej diskusie o povahe súkromia a rovnováhe medzi efektívnou ochranou pred bezpečnostnými hrozbami a ochranou ľudí pred zásahmi do súkromia zo strany štátu. V USA už vyústili do istej reformy fungovania tajných služieb.

Prvá reakcia Európy

Únia neprišla bezprostredne po zverejnení informácií s jednotnou reakciou. Nemecká kancelárka, ktorá sa javí byť najprominentnejšou „obeťou“ sledovania v EÚ, mala niekoľko ostrých komentárov. Sledovanie „medzi priateľmi“ označila za „neakceptovateľné“ a sledovanie prirovnala k praktikám komunistickej nemeckej tajnej služby – Stasi.

Európska komisia v osobe eurokomisárky pre základná práva a spravodlivosť Viviane Redingovej akceptovala ponuku americkej strany a  amerického ministra spravodlivosti Erica Holdera na vytvorenie expertnú skupinu, ktorá sa mala problémom zaoberať a následne EÚ informovať o svojich záveroch.

„Zdá sa, že berú naše znepokojenie z PRISM (program americkej tajnej služby NSA na sledovanie elektronickej komunikácie Európanov) vážne“, povedala vtedy Redingová.

Šéf európskych liberálov Guy Verhofstadt v rámci prvých reakcií na informácie nemeckého týždenníka Der Spiegel žiadal od USA „okamžitú odpoveď a to nie za zatvorenými dverami, ale tu v Európskom parlamente.“

Poslanci zo skupín Socialistov a demokratov a zo skupiny Zelených žiadali  zase suspendovať rokovania s USA o vytvorení zóny voľného obchodu (Transatlantické partnerstvo v oblastí investícií a obchodu – TTIP), ktoré sa len krátko predtým podarilo po rokoch obnoviť.

Vtedajší podpredseda (dnes už predseda) európskych ľudovcov z Nemecka Manfred Weber sa vyslovil proti takýmto „unáhleným“ krokom.

Európsky parlament nakoniec zareagoval spustením špeciálneho vyšetrovania škandálu v rámci výboru EP pre občianske slobody, spravodlivosť a vnútorné záležitosti (LIBE). Ten zorganizoval sériu vypočutí a vypracoval správu s odporúčaniami pre ďalší postup.

Tlak na médiá

V auguste 2013 sa k škandálu pridal rozmer nátlaku na médiá, ktoré pracovali s informáciami od Edwarda Snowdena. Britské orgány zadržali partnera Glena Greenwalda Davida Mirandu na londýnskom letisku a pod nátlakom od neho žiadali prístup k jeho elektronickým zariadeniam. Britská polícia si tiež v priestoroch redakcie denníka The Guardian  vynútila zničenie pevných diskov, ktoré obsahovali časť citlivých materiálov. Udalosť kritizovala Rada Európy odvolajúc sa na článok 10 Európskeho dohovoru o ľudských právach. Nepriamo ju podporila aj eurokomisárka Viviane Redingová.

Britský denník Guardian ako odpoveď na stupňovanie tlaku zo strany britských orgánov s cieľom získať alebo zničiť uniknuté materiály, obnovil strategickú spoluprácu s americkým denníkom The New York Times, s ktorým spolupracoval už na afére Wikileaks.

„Je pochybné, že Guardian musel zničiť svoje pevné disky a že pána Mirandu zdržiavali niekoľko hodín ako teroristu. Európa nemôže vierohodne šíriť ľudské práva, demokraciu a vládu zákona vo svete ak doma tieto princípy porušuje“, reagovala podpredsedníčka výboru LIBE, holandská europoslankyňa za skupinu liberálov (ALDE) Sophie In ´t Veld.

Európska rada prehorovila

Na pravidelnej jesennej Európskej rade (október 2013) sa k škandálu po prvýkrát vyjadrila celá dvadsaťosmička prostredníctvom pár odstavoch v záveroch.

„Hlavy štátov a predsedovia vlád rokovali o nedávnom vývoji v súvislosti s možnými spravodajskými problémami a o hlbokých obavách, ktoré tieto udalosti vyvolali v európskych občanoch. Vyzdvihli blízke vzťahy medzi Európou a USA a hodnotu tohto partnerstva. Vyjadrili presvedčenie, že toto partnerstvo sa musí zakladať na rešpekte a dôvere, a to aj pokiaľ ide o prácu a spoluprácu tajných služieb. Zdôraznili, že zhromažďovanie spravodajských informácií je nevyhnutným prvkom boja proti  terorizmu. Týka sa to vzťahov medzi európskymi krajinami, ako aj vzťahov s USA. Nedostatočná  dôvera by mohla ohroziť potrebnú spoluprácu v oblasti zhromažďovania spravodajských informácií.

Hlavy štátov a predsedovia vlád vzali na vedomie zámer Francúzska a Nemecka nadviazať  dvojstranné rozhovory s USA s cieľom dospieť do konca roka k porozumeniu, pokiaľ ide o vzájomné vzťahy v tejto oblasti. Vzali na vedomie, že k tejto iniciatíve sa môžu pripojiť aj ďalšie krajiny EÚ. Poukázali tiež na existenciu pracovnej skupiny EÚ a USA pre súvisiacu otázku ochrany údajov  a vyzvali, aby sa v tejto súvislosti dosiahol rýchly a konštruktívny pokrok.“

Nemecko stráca trpezlivosť

K porozumeniu sa celkom dospieť nepodarilo. Nemecko spustilo špeciálny dialóg s USA v júni 2014 vo forme tzv. kyberdialógu, na ktorom sa podieľali zástupcovia nemeckých a amerických ministerstiev vnútra a zahraničia. Formát mal pomôcť obnoviť naštrbenú dôveru partnerov. Na dohodu o zrieknutí sa špionáže, ktorú Nemecko žiada USA odmieta pristúpiť.

Studená sprcha prišla v rovnaký mesiac v podobe zatknutia dvoch nemeckej vládnych pracovníkov, podozrivých z vynášania informácií americkej tajnej službe. Jeden z nich, zamestnanec nemeckej tajnej služby sa priznal.

V reakcii Nemecko vyhostilo zástupu americkej CIA v krajine. „Je veľmi degradujúce divadlo, vidieť ako sa na týždennej báze objavujú americkí špióni, komentoval líder SDP v Bundestagu Thomas Oppermann. Varoval, že by nemecko-americké spojenectvo mohlo „kompletne skolabovať“.  USA sa údajne snažili spor urovnať telefonátom šéfa CIA Johna Brennana Angele Merkelovej. Veľvyslanec USA v Nemecku priznal, že nemecko-americké vzťahy prechádzajú náročnou skúškou“.

Parlamentné vyšetrovanie

Európsky parlament bol jediný z parlamentov v EÚ, ktorý vedie vyšetrovanie programov masového sledovania dát Európanov zo strany NSA a ďalších tajných služieb. Výbor EP (LIBE) však nemal možnosť vypočúvať ľudí pod prísahou a ako hovorí jeho vtedajšia podpredsedníčka Sophie int´Veld „má k dispozícii verejnú arénu ako svoju jedinú zbraň“.

Európsky parlament si v rámci prípravy správy ako reakcie na sledovací škandál pozval delegáciu z amerického Kongresu, vrátane predsedu výboru pre spravodajskú činnosť v Snemovni reprezentantov Mika Rogersa (Republikáni). Rogers vedie politický dialóg medzi výborom Európskeho parlamentu, ktorý viedol vyšetrovanie, a Kongresom.

Rogers okrem iného europoslancom vysvetľoval, že nedorozumenie je už v názvosloví a Európania si pod “hromadným sledovaním” (massive surveillance) predstavujú niečo iné, než o čo v skutočnosti ide.

“Na každý prekazený teroristický plán v USA pripadajú tri také v EÚ,” tvrdí Rogers. Spolu ich možno kritizovaným programom pripísať 54, prehlásil. “Tak si to prepočítajte.” Priamo tak spochybnil argumenty, podľa ktorých neexistuje priamy dokaz, že sporné dáta pomohli predísť teroristickému útoku.

Ako ďalší dôvod pre extenzívne sledovanie dát uvádza masívnu kybernetickú, hospodársky zameranú špionáž zo strany Číny, ktorá ústi do porušovania práv duševného vlastníctva a reálnych strát amerických a európskych podnikov, vrátane straty veľkého počtu pracovných miest.

Rogers tiež tvrdil, že systém dohľadu nad americkými tajnými službami so všetkými svojimi vrstvami – Kongres, Ministerstvo spravodlivosti, súdy a interný systém bŕzd a protiváh – nemá vo svete ani v Európe obdobu. “Skúste taký nájsť, nepodarí sa vám to.“ Pripúšťa ale, že sa vždy dá popracovať na transparentnosti systému.

Varoval pred možnými negatívnymi dôsledkami, ktoré by mohlo mať pozvanie pre samotného Snowdena na vypočutie do Európskeho parlamentu na vzťahy USA a EÚ. Pozvanie pre Snowden – hoci aj cez video-most – politické vedenie Európskeho parlamentu nakoniec schválil, hoci bolo sporné.

Nenecháme ho robiť exhibíciu, otázky budú férové a pôjdu do hĺbky. Pokúsime sa o čo najväčšiu interaktivitu. Až potom sa rozhodneme, ako sa k jeho svedectvu staviame“, hovorí Claude Moraes.

Vypočutie zo záznamu sa uskutočnilo v marci 2014.

V prednahratom videu Snowden odpovedal na vopred zaslané otázky. Okrem iného v zázname hovorí, že ako pracovník americkej tajnej služby mohol „bez toho, aby som vstal od stola“ čítať súkromnú komunikáciu každého z členov tohto výboru ako aj každého bežného občana.

„Prisahám, že je to pravda“, povedal.

Taktiež tvrdí, že so svojimi pochybnosťami o legalite takéhoto rozsahu sledovania hovoril s 10 zodpovednými pracovníkmi vo vnútri agentúry predtým, než sa rozhodol, že jedinou cestou je informácie zverejniť cez tretiu stranu.

V rámci jedného z híringov europoslanci diskutovali na diaľku aj s bývalým editorom Guardianu Glenom Greenwaldom. Ten tvrdí, že snahou amerických tajných služieb je úplná eliminácia súkromia jednotlivcov. Nebezpečenstvo to podľa neho predstavuje preto, lebo to nevyhnutie vedie k zneužitiu voči nepohodlným osobám. Editovaný prepis tejto diskusie nájdete tu.

Správa EP

Správa Európskeho parlamentu sumarizuje poznatky získané počas vypočutí a formuluje odporúčania pre ďalšie kroky dovnútra a vo vzťahu so Spojenými štátmi. Podľa správy:

  • existencia programov masívneho sledovania je nespochybniteľným faktom
  • tajné služby USA, Veľkej Británie, Francúzska a Nemecka svojimi operáciami porušili medzinárodné a európske právo
  • je znepokojujúce, že len málo členských štátov EÚ sa týmito vecami zaoberá na formálnej úrovni
  • súčasné legislatívne rámce vnikali pred tým, ako technické možnosti umožnili takéto masové operácie, alebo boli prijaté bez akejkoľvek verejnej diskusie o dôsledkoch
  • aj americká administratíva priznáva problém s legitimitou sledovacích programov, čo zdôrazňuje aj rozhodnutie federálneho súdu o neústavnosti sledovania meta-dát Američanov
  • uznáva potrebu existencie tajných služieb, to by ale nemalo znamenať „smrť súkromia“ alebo, že môžu operovať v legálnom vákuu
  • národné systémy dohľadu zlyhali

Správa obsahuje niekoľko odporúčaní:

  • v snahe obnoviť dôveru, EP navrhuje posilniť vzťahy medzi EP a americkým Kongresom
  • EP žiada jasné politické signály o tom, že USA rozlišujú medzi spojencami a nepriateľmi
  • EP vyzýva Európsku komisiu, aby predložila komplexnú správu o informátoroch (whistlebloweroch)
  • odporúča riešiť IT bezpečnosti európskych inštitúcií aj v kontexte nedávneho hackerského útoku na sieť EP, odporučí možné využitie opensourcového softwaru a častejšieho využívania zakódovanej komunikácie
  • odporúča vytvorenie EU cloudu, kde budú môcť uchovávať údaje aj americké spoločnosti pôsobiace v Európe, čo zníži ich prístupnosť pre NSA
  • potvrdila dôležitosť obchodnej dohody EÚ-USA (TTIP), no súhlas Európskeho parlamentu podmienila tým, že nebude upravovať ochranu osobných údajov
  • túto tému má upraviť zastrešujúca dohoda, ktorá dá Európanom možnosť súdne sa domáhať nápravy v prípade zneužitia ch údajov zo strany USA
  • v súlade so skorším uznesením EP, žiada pozastavenie platnosti dohody o sledovaní financovania terorizmu (TFTP) až kým sa nad rámec uistení z USA, nepreukážu tvrdenia, že USA neporušili jej podmienky
  • pozastavenie platnosti dohody „Safe Harbour“, ktorá umožňuje za určitých podmienok americkým spoločnosťami presunúť údaje o občanoch EÚ orgánom v USA
  • dohody SWIFT (Ide o dohodu o zdieľaní bankových údajoch občanov EÚ s USA v záujme boja proti financovaniu terorizmu. EP ju schvaľoval až na druhý pokus s istými zmenami po silnom lobingu zo strany USA. V októbri 2013 EP hlasoval za suspendovanie tejto dohody, nakoľko existovalo podozrenie, že bola zneužitá) a PNR (o údajoch cestujúcich v leteckej doprave) by mali ostať bez zásahov
  • vyzve Radu EÚ, aby sformulovala svoj mandát k novému rámcu o ochrane osobných údajov, tak aby bolo možné rokovať s EP a reformu uzavrieť v priebehu nasledujúceho roka
  • odporučí prehodnotenie súčasného systému dohľadu nad tajnými službami, keďže prebieha intenzívna cezhraničná spolupráca tajných služieb, orgány dohľadu musia byť toho zrkadlovým obrazom
  • pracovná skupina EÚ na vysokej úrovni má definovať minimálne európske štandardy

Ochrana osobných údajov

Ochrana osobných údajov bola vyňatá z rokovaní o Transatlantickej obchodnej dohode (TTIP) medzi EÚ a USA.

„Ochrana osobných údajov je základným právom. Má odlišnú podstatu ako clá na tovary či harmonogram pre služby. To je dôvod, prečo by diskusia o normách ochrany údajov mala byť vedená oddelene od obchodných rokovaní o dávaní a braní,“ uviedla komisárka pre spravodlivosť Viviane Redingová.

Jednou z reakcií európskej strany na USA bola požiadavka na separátnu dohodu, ktorá umožní európskym občanom domáhať sa v USA ochrany svojich osobných údajov súdnou cestou. V  Záväzok predložiť takýto zákon formuloval 25. júna 2014 americký generálny prokurátor Eric Holder.

Zatiaľ nie je k dispozícii jeho znenie a musí ho schváliť americký Kongres.

„Bola to požiadavka, na ktorú sme dlhú dobu tlačili. Konečne sa niečo hýbe a to je veľmi potešujúce,“ zhodnotil nemecký minister vnútra Thomas de Maizière.

Viviane Redingová to označila za krok správny smerom, ale povedala, že čaká, kým sa slová pretavia do činov.

Ďalším veľmi citeľným vplyvom Snowdenových odhalení je regulácia o ochrane osobných údajov v EÚ. Pod vplyvom aféry sa zastavili pokusy o oslabenie tejto regulácie. Európsky parlament už nové pravidlá odobril pred májovými voľbami, schváliť ho ešte musia členské štáty.

Nová legislatíva bude mať dôsledky aj pre veľké americké firmy silnejúce v cloud computing sektore. Google, Amazon a Microsoft v súčasnosti tvoria asi 85 % svetového trhu v tomto odvetví.

Odpočúvací škandál však ich zákazníkov zneistil a podľa prieskumu skupiny Cloud Security Alliance jeden z desiatich neamerických obyvateľov uviedol, že preň zrušil projekt s poskytovateľom cloud computingu z USA. Ich straty by mohli do roku 2016 dosiahnuť 26 miliárd eur, čiže 20 % ich podielu na poskytovaní cloudových služieb na zahraničných trhoch.

Európania tak naopak môžu tento podiel získať. „Ak európski cloudoví zákazníci nemôžu dôverovať vláde potom možno nebudú dôverovať ani americkým poskytovateľov cloudových služieb,“ uviedla komisárka pre digitálnu agendu Neelie Kroesová.

Zároveň ohlásila, že Komisia zdvojnásobila svoje úsilie na podporu rozvoja európskych služieb na báze cloud computingu. Iniciatívu spolu s reguláciou ochrany údajov dostanú na stôl lídri členských krajín počas októbrového summitu.

Pozície

Francúzsky minister zahraničných vecí Laurent Fabius: „S USA sme nadviazali extrémne užitočnú spoluprácu v boji proti terorizmu, ale tá neospravedlňuje všetko.“

Tieňový spravodajca skupiny Zelených k vyšetrovaniu a hlavný spravodajca k legislatívne ochrane osobných údajov Jan Philipp Albrecht: „Problém nie je v rovine EÚ vs. USA, ale občan vs. štát.“

Europoslanec a tieňový spravodajca k správe o hromadnom sledovaní občanov EÚ Timothy Kirkhope (ECR) z Veľkej Británie hovorí, že ako skupina Európski konzervatívci a reformisti sú „znepokojení rétorikou niektorých našich kolegov smerom k USA a k Veľkej Británii.“ Dodáva, že tajné služby musia byť kontrolované, no musia aj disponovať prostriedkami na odvrátenie hrozieb.

Socialistická europoslankyňa Ana Gomes (Portugalsko): „To, čo sme počuli od členov Kongresu svedčí o tom, že zotrvávajú v sebaklame. Ochrana osobnosti je pre nás  v Európe fundamentálnou záležitosťou, čo v USA ešte stále nechápu (…). Ak je hlavným zmyslom týchto programov ochrana pred terorizmom, nechápem prečo bolo potrebné odpočúvať pani Merkelovú.“

„V offline svete akceptujeme, že ľudia majú dverách zámky a nie je možné vstúpiť do ich bytu bez súdneho povolenia. Akceptujeme, že ľudia zalepia obálku so svojou poštou. Prečo máme iné štandardy v online svete?“ pýta sa tieňová spravodajkyňa k správe o hromadnom sledovaní ALDE, holandská europoslankyňa Sophie in´t Veld.

„Dáta predstavujú moc a tá by mala podliehať pravidlám,“ vyhlásil na úvod americko-nemeckých rokovaní o ochrane súkromia nemecký minister zahraničných vecí Frank-Walter Steinmeier.

„Ak sú mediálne správy pravdivé, oživia v pamäti veci, ktoré sa stali v období studenej vojny. Fakt, že naši priatelia v USA vidia Európanov ako nepriateľov, presahuje akýkoľvek zdravý rozum,“ povedala bývalá nemecká ministerka spravodlivosti Sabine Leutheusser-Schnarrenberger.

Hovorkyňa nemeckej spolkovej prokuratúry Frauke Köhler pre Reuters povedala, že prokuratúra zvažuje obvinenia z trestného činu.

„Ak sa potvrdí, že zástupcovia EÚ v Bruseli a vo Washingtone bolo naozaj odpočúvaní americkou bezpečnostnou službou, bude to ťažko vysvetliteľné argumentom obavy z terorizmu“, povedala.

„Partneri sa navzájom nešpehujú“, komentovala prvé správy, ktoré prenikli na verejnosť“ Viviane Redingová, eurokomisárka pre spravodlivosť a základné práva.

„Nemôžeme rokovať o veľkom transatlantickom trhu, ak máme čo len najmenšiu pochybnosť, že naši partneri prevádzajú špionážne aktivity v kanceláriách našich vyjednávačov,“ dodala prostredníctvom svojej hovorkyne Redingová.

Pozície slovenských europoslancov:

Miroslav Mikolášik (EĽS, KDH): Európski lídri konali nerozhodne

Ako človek, ktorý bojuje celý život za slobodu myslenia v politike a vo verejnom živote, čo je aj prirodzenou reakciou na fašizmus a komunizmus, som hlboko znepokojený sledovaní súkromia občanov a fungovania európskych inštitúcií. Európska únia je strategický partner Spojených štátov, a preto považujem za neprípustné sledovanie diplomatických služieb EÚ. Pripomína mi to Orwellov román 1984, kde Big Brother sleduje všetko a odpočúva všetkých bez ich súhlasu. Musím vyjadriť silné rozhorčenie, pretože súkromné informácie môžu byť rôzne zneužité a nedá sa predpokladať, že budú využívané len na „bohumilé“ ciele.

Európski lídri sa vyjadrovali na môj vkus veľmi mäkko a nerozhodne. Očakával by som tvrdší tón, keďže Spojené štáty sledovali úrady EÚ. Ako poslanec žiadam americkú stranu, aby ukončila takéto jednanie a ospravedlnila svoje doterajšie konanie.

Pri globálnom pohľade na dianie vo svete, jedinou veľmocou, garantom rovnováhy a podporovateľom slobody, sú Spojené štáty, ktoré svojou politickou ale aj vojenskou silou dokážu v závažných situáciách zasiahnuť v prospech demokracie a dodržiavania ľudských práv. Európa zatiaľ tohto nie je schopná. Týmto poukazujem teda na to, že Spojené štáty sú svetovou veľmocou, ktorá dokáže udržiavať svetový poriadok a bez tejto činnosti sa zatiaľ nevieme zaobísť.

Berúc do úvahy všetky tieto okolnosti, očakávam od americkej strany, že podá spoľahlivé záruky, že ukončí takéto jednanie. Na druhú stranu si želám, aby dialóg medzi EÚ a USA naďalej prinášal mier a ekonomickú stabilitu.

Eduard Kukan (EĽS, SDKÚ-DS): V Európe sme na zásahy do súkromia citlivejší

„Predpokladám, že tieto odhalenia, pokiaľ budú potvrdene, zohrajú dôležitú úlohu v ďalších vzťahoch medzi Európou a Spojenými štátmi. Nejde tu len o otázky bezpečnosti, ale tiež dlhodobo budovanú dôveru medzi partnermi, ktorá môže byt naštrbená. Európa nepredstavuje pre Spojené štáty potenciálne ohrozenie, pravé naopak, je politickým, hospodárskym a kultúrnym partnerom. Očakávam preto, že nám Američania dajú jasne vysvetlenie toho, čo týmto sledovali a ako si predstavujú ďalšie fungovanie vzťahov a rešpektovanie istých hodnôt medzi partnermi.

EÚ by mala reagovať rozvážne. V prvom rade by sa mali všetky podozrenia zo špionáže a zbierania informácii dôkladne prešetriť. Je dôležité, aby došlo k obnoveniu dôvery medzi EÚ a Spojenými štátmi. V Európe sme omnoho citlivejší na zásahy do nášho súkromia a Američania to musia rešpektovať. EÚ preto musí jednoznačné naliehať na zohľadnenie týchto hodnôt  pri dohodách o ochrane súkromných informácii a o výmene, pripadne zbieraní súkromných dát. Európa a Spojené štáty tiež čoskoro začnú rokovania o zóne voľného obchodu. Tieto rokovania by mohli Európe poslúžiť tiež k tomu, aby pri nich presadila svoje štandardy tykajúce sa ochrany dát  a súkromných informácií.

Informácie, ktoré Snowden zverejnil sú kritické a mnohým otvorili oči. Medzinárodná spoločnosť však bude určíte v posudzovaní poskytovania  týchto tajných  informácii rozdelená.  Myslím si, že Snowden by mohol získať azyl v niektorej z neutrálnych krajín. Jeho prípad však bude všetkými veľmi sledovaný.

Bývalý europoslanec Peter Šťastný (SDKÚ-DS): USA neporušili žiadne medzinárodné dohody

“Der Spiegel si splnil svoju povinnosť, keď uverejnil informácie, ktorého zdrojom bol pán Snowden a sprostredkovateľ bol Wikileaks. O potvrdzovaní netreba ani diskutovať, potvrdené to bolo samotnými Američanmi, keď oznámili, že robili iba veci, ktoré robia aj iné silné a vplyvné krajiny. EÚ a niektoré jeho členské štáty sa musia poučiť a s niektorými citlivými informáciami musia narábať omnoho zodpovednejšie.“

„K tejto téme treba jasne povedať, že USA neporušili žiadne medzinárodné dohody a už vôbec nie ústavu, či zákony svojej krajiny. U nás sa ilegálnym sledovaním porušujú základné práva občana, ústava i zákony. Robí sa to od vzniku Slovenska, obohacujú sa na tom jednotlivci i skupiny. Dodnes nebol nikto potrestaný, čo jasne nasvedčuje o práci organizovaného zločinu, ktorý ma vplyv na všetky kľúčové inštitúty štátu.

Pán Snowden hrubo porušil zákony. Takých ľudí slušné krajiny nechcú.“

„V EÚ sme zvyknutí na vysokú úroveň ochrany osobných údajov. USA sú našim dôležitým partnerom, porušujú ale ľudské práva občanov EÚ. PRISM má negatívne dopady na ich súkromie, a to je neakceptovateľné!“ uviedla poslankyňa Monika Flašíková-Beňová (S&D, SMER-SD).

REKLAMA

REKLAMA