Eurovoľby 2014 na Slovensku

Slovensko bude voliť svojich 13 europoslancov po tretíkrát. Voľby 2014 charakterizuje väčší záujme strán, zvučnejšie mená na kandidátkach a väčší podiel výsostnej kritiky voči EÚ a jej politikám v ich súčasnej podobe.

Volebna miestnost - tabula
Zdroj: TASR

Míľniky

  • 7. január 2014: OĽaNO oznamuje meno lídra kandidátky – je ním Jozef Viskupič
  • 30. januára 2014: Predseda strany SaS Richard Sulík oznamuje, že lídrom kandidátky do EP bude Ján Oravec
  • 25. január 2014: KDH rozhodlo o svojej kandidátke do Európskeho parlamentu s líderkou Annou Záborskou
  • 15. február 2014: SMK rozhodlo o svojej kandidátke na čele s Pálom Csákym
  • 15. február 2014: Primárky na lídra kandidátky v SDKÚ-DS. Zvíťazil Ivan Štefanec
  • 21. február 2014: Premiér Robert Fico ohlásil, že kandidátku SMER-SD bude viesť podpredseda Európskej komisie Maroš Šefčovič
  • 20. marec 2014: Termín pre podanie kandidátok do Európskeho parlamentu na Slovensku. Kandidátky predložilo 29 politických strán, hnutí a koalícií.
  • 24. mája 2014: volebný deň na Slovensku (volebné miestnosti budú otvorené od 7.00 do 22.00)
  • 25. mája o 22.00: zatvoria sa posledné volebné miestnosti, volebná noc v Európskom parlamente v Bruseli, oficiálne vyhlásenie výsledkov v Európskom informačnom centre v Bratislave. 

Európsky kontext volieb do Európskeho parlamentu mapujme tu: Voľby do Európskeho parlamentu 2014. 

Voľby na Slovensku – pravidlá

Právo voliť slovenských poslancov Európskeho parlamentu má každý, kto v deň volieb dovŕši 18 rokov a má trvalý pobyt na území SR (nemusí mať občianstvo). Voliť možno len v jednom štáte EÚ. Voliť nemôžu väzni.

Kandidovať do EP môže na Slovensku každý, kto má na Slovensku trvalý pobyt a dovŕšil 21 rokov. Kandidovať je tiež možné tiež len v jednom členskom štáte EÚ.

Voľby sa spravidla konajú v sobotu (24.5.2014) od 7.00 do 22.00 ak primátor alebo starosta nerozhodne inak. Územie Slovenska tvorí jeden volebný obvod.

Na kandidátkach je maximálne 13 mien, niektoré strany ponúkajú kandidátov menej. Politické strany skladajú volebnú kauciu vo výške 1659 eur na účet Ministerstva vnútra. Kaucia sa vráti tým stranám, ktoré získajú aspoň 2 % odovzdaných hlasov. Ostaté sa stanú príjmom štátneho rozpočtu.

Voliči dostanú poštou zoznam kandidujúcich strán a kandidátov najneskôr 20 dní pred voľbami. Politická reklama je prípustná 21 dní pred voľbami, toto pravidlo sa však zjavne – ako pri iných voľbách – nedodržiava. V deň volieb je moratórium na predvolebné prieskumy.

Na to, aby politický subjekt získal aspoň jeden mandát v Európskom parlamente musí prekročiť kvórum 5 % hlasov.

V rámci jednotlivých politických strán kandidáti získavajú mandát v poradí, v akom sú uvedení na hlasovacom lístku. Prednosť má ale kandidát, ktorý dostal prednostný hlas od minimálne 1/10 voličov tejto strany. Preferenčné hlasy v eurovoľbách v roku 2009 spôsobili, že sa do EP nedostali dvaja lídri kandidátok strán, ktoré prekročili kvórum – SNS (Dušan Švantner) a KDH (Martin Fronc). 

Slovenské kandidátky

Do boja o kreslo v Európskom parlamente sa zapojilo rekordných 29 strán. Je to o 12 viac ako v roku 2009, kedy ich bolo len 17. Takmer tri desiatky strán spolu ponúkajú voličom 333 kandidátov.  

Ponúkame prehľad kandidátok najrelevantnejších strán:

Strana Sloboda a solidarita

Ako prvá predstavila svoju kompletnú kandidátku do volieb do Európskeho parlamentu 16. januára  strana Sloboda a solidarita. SaS sa po prvýkrát zúčastnila na voľbách do Európskeho parlamentu v roku 2009. Pri volebnej účasti 19,64 percenta v nich získala 39 016 hlasov (4,71 percenta) a ostala tak tesne pred bránami europarlamentu. Aj vtedy bol lídrom kandidátky Ján Oravec.

SaS sa stala prvou stranou, ktorá na kandidátku nominovala svojho predsedu Richarda Sulíka. Kandiduje z tretieho miesta. Okrem Oravca a Sulíka kandidujú Lucia Nicholsonová, Martin Poliačik, Kálmán Petőcz, Anna Zemanová, Pavol Podolay, Natália Blahová, Štefan Peceň, Michal Bróska, Richard Marko, Andrej Buday, Rastislav Masnyk.

Cieľom SaS je získať viac ako jeden mandát. Ak by nezískali žiaden, ako v minulých voľbách v roku 2009, strana by to považovala za neúspech. SaS si ako slogan do eurovolieb vybrala: „Všetci za Brusel, my za vás!“ SaS spolu s kandidátkou zverejnila aj svoj volebný program.

SaS je členom Aliancie liberálov a demokratov pre Európu.

Rozhovor s lídrom kandidátky Jánom Oravcom.

Kresťanskodemokratické hnutie

Lídrom eurokandidátky KDH je súčasná europoslankyňa a vedúca slovenskej delegácie pri skupine Európskej ľudovej strany v Európskom parlamente, Anna Záborská.

Do čela kandidátky ju navrhlo predsedníctvo KDH, rozhodnutie potvrdila Rada KDH. Na druhom mieste figuruje súčasný europoslanec Miroslav Mikolášik. Pre oboch sa momentálne končí už druhé volebné obdobie v EP. Podpredseda KDH Ján Hudacký, ktorý je na 3. mieste kandidátky už tiež má skúsenosť z práce europoslanca z rokov 2004-2009. V júni 2009 však zvolený nebol a KDH vtedy stratilo jedno kreslo v EP, keď KDH získalo 10,87 percenta hlasov sa počet ich zástupcov znížil z troch na dvoch.

Poradím v prípade KDH v minulých voľbách výrazne zamiešali preferenčné hlasy. Anna Záborská sa z tretieho miesta na kandidátke prekrúžkovala na prvé miesto, Miroslav Mikolášik z štvrtého na druhé. Jednotka kandidátky Martin Fronc vo voľbách neuspel. Ambíciou KDH je mať v týchto voľbách minimálne troch poslancov tak ako vo volebnom období 2004 až 2009. Program a kampaň stavajú najmä na obhajobe tradičných hodnôt a rodiny.

Prvú päticu kandidátov dopĺňajú dvaja tridsiatnici, ekonóm Andrej Klapica a expert na ľudské práva a zahraničnopolitický tajomník KDH Martin Dilong. Ďalšími menami na kandidátke sú v tomto poradí Radovan Gondžúr (z predsedníctva KDMS), Peter Solárk, Lýdia Pilková, Mária Kaľavská, Karol Pastor, Martin Novodomes, Ivan Šimko a Ľuboš Fellner.

KDH je členom Európskej ľudovej strany a frakcie v EP.

SDKÚ-DS

V SDKÚ-DS vybrali lídra kandidátky primárkami a stal sa ním poslanec NR SR Ivan Štefanec v súboji so súčasným europoslancom Eduardom Kukanom. Ten obsadil druhé miesto.

Lídra eurokandidátky volilo vyše 2000 straníkov, teda asi polovica. Štefanec získal 58,2 percenta, Kukan 41,7 percenta. Predseda SDKÚ-DS Pavol Frešo vyzdvihol ich odbornosť v oblasti zahraničnej politiky, alebo ekonomiky. „Obaja sú kompetentní aj v týchto otázkach. Obaja si vedia poradiť s bruselskou byrokraciou, euroskepticizmom a extrémizmom?" povedal Frešo, ktorému podľa jeho slov veľmi záleží na eurovoľbách.

 „Tieto voľby budú dobrou príležitosťou na to, aby SDKÚ-DS ukázala, že má pevné miesto na slovenskej politickej scéne a môže prispieť k posilneniu postavenia Slovenska v EÚ," povedal Eduard Kukan.

Na kandidátke SDKÚ-DS je aj Milan Roman, Katarína Cibulková, Alexander Slafkovský, Peter Húska, Ján Grešo, Ľubomír Batka, Katarína Čižmárová, Adela Maxonová, Jarmila Tkáčová, Marek Vagovčák a Andrej Kmeť.

SDKÚ-DS je členom Európskej ľudovej strany a frakcie v EP.

Rozhovor s lídrom kandidátky Ivanom Štefancom.

SMK

Strana maďarskej komunity postavila na čelo kandidátky niekdajšieho podpredsedu vlády pre európske záležitosti a bývalého predsedu SMK Pála Csákyho. Špekulácie o partnerstve s Most-Híd do eurovolieb sa tak nepotvrdili.

„Máme naďalej záujem stmeliť voličskú základňu južného Slovenska a predovšetkým voličov maďarskej národnosti v eurovoľbách. Dúfame, že nás podporia voliči maďarskej národnosti ako stranu, ktorá ponúka jedinú maďarskú kandidátku," vyhlásil Csáky.

Prekvapením je, že na kandidátke nebude ani jeden zo súčasných europoslancov za SMK. Edit Bauer mala vedeniu strany oznámiť, že nemieni kandidovať. Ďalší europoslanec za SMK Alajos Mészáros sa podľa predsedu strany rozhodol nekandidovať po tom, ako Republiková rada zvolila za lídra kandidátky Pála Csákyho.

Na kandidátke SMKďalej figurujú Iván Farkas, Ákos Horony, István Domin, Gergely Agócs, Dávid Nagy, Gábor Klenovics, Adrianna Gergely Papp, Gábor Foglár, Zoltán Ilko, Flóra Ondová Reiter, Katalin Matuszny, Róbert Králi.

SMK je členom Európskej ľudovej strany  a frakcie v EP.

Rozhovor s lídrom kandidátky Pálom Csákym.

NOVA

Pre relatívne novovzniknuté hnutie NOVA sú voľby do Európskeho parlamentu prvé celoslovenské voľby s pomerným systémom. Do volieb ide ako koalícia spolu s OKS a KDS. Kandidátku hnutia NOVA pre voľby do Európskeho parlamentu vedie Jozef Kollár, nasleduje Jana Žitňanská.  Na kandidátke ponúkli v rámci predvolebnej koalície tretie miesto Konzervatívnej demokratickej strane s kandidátom Františkom Mikloškom a nasledujúcu priečku Občianskej konzervatívnej strane s Ondrejom Dostálom. Kandidátku dopĺňa Juraj Droba, Martin Barto, Štefan Baláž, Rastislav Bielik, Peter Geremeš, Damián Kováč, Juraj Benčík, Kornélia Fabišíková, Kristína Mišutová.

Program NOVA do europarlamentu, predseda NOVA Daniel Lipšic charakterizoval ako program pre moderné Slovensko.

Strana sa hlási k Aliancii reformistov a konzervatívcov (AECR). Jej členmi sú napríklad britská Konzervatívna strana alebo česká ODS.

Rozhovor s lídrom kandidátky Jozefom Kollárom.

SMER-SD

Premiér a predseda strany SMER-SD Robert Fico 21. februára ohlásil, že kandidátku strany SMER-SD do volieb do Európskeho parlamentu bude viesť podpredseda Európskej komisie Maroš Šefčovič. Ten však zároveň zostáva nominantom vlády aj do novej Európskej komisie. Tento krok má podľa oboch posilniť legitimitu Európskej komisie, ktorá dnes už okrem všeobecnej legislatívnej iniciatívy v EÚ, napríklad vydáva odporúčania k rozpočtom členských štátov EÚ.

Maroš Šefčovič to označil za „novú politickú kultúru“ v EÚ. Podobne postupujú v týchto voľbách ďalší 6 eurokomisári. „Osobne by som mal záujem o silné politicko-ekonomické portfólio”, uviedol Šefčovič pre EurActiv.sk na otázku, akému portfóliu by dal v novej Komisii prednosť.

Premiér sa pred ohlásením kandidátky SMER-SD vyjadril, že má odrážať aj spokojnosť s prácou doterajších europoslancov. Dvojkou sa napokon stala europoslankyňa Monika Flašíková Beňová, nasledujú europoslankyňa Monika Smolková, europoslanec Vladimír Maňka, europoslanec Boris Zala, europoslankyňa Katarína Neveďalová, poradkyňa M. Šefčoviča Gabriela Kečkéšová, Jozef Štrba, Peter Bizovský, Alexander Bačík, Ján Hrubý, Martin Nemky, Božena Kováčová.

SMER-SD je členom Strany európskych socialistov a ich skupiny v EP (S&D).

Most-Híd

Most-Híd v súčasnosti nemá v EP zastúpenie. Záujem o kandidatúru do Európskeho parlamentu prejavil ešte v roku 2013 podpredseda Mostu Zsolt Simon. Svoj zámer odôvodňoval tým, že poľnohospodárska politika v Bruseli dosť rezonuje a zo Slovenska sa tam ňou momentálne nikto nezaoberá. Simon je bývalým ministrom pôdohospodárstva.

Predsedníctvo strany v marci jeho kandidatúru schválilo. Dvojkou sa stal József Nagy, nasleduej František Šebej, Jozef Lohyňa, Tibor Bastrnák, Andrea Vitkóová, Zoltán Forró, Vladimír Vagási, Peter Krajňák, Károly Pataky, Irén Sárközyová, Michal Goriščák a Csaba Cúth.

Stranu Most-Híd v novembri 2013 prijali do Európskej ľudovej strany ako štvrtú členskú stranu zo Slovenska.

Rozhovor s lídrom kandidátky Most-Híd  Zsoltom Simonom.

OĽaNO

Lídrom kandidátky hnutia OĽaNO bude poslanec Národnej rady SR Jozef Viskupič. Ďalších 12 miest na eurokandidátke ponúklo nezávislým kandidátom. Listom oslovilo stovku rôznych organizácií so žiadosťou o nomináciu vhodných kandidátov. Konečný výber bol v réžii poslaneckého klubu hnutia.

Dvojkou na kandidátke OĽaNO sa stala občianska aktivistka Viera Dubačová, trojkou prepustený košický učiteľ Oto Žarnay. Nasleduje poslanec NR SR Branislav Škripek, publicistka Mária Raučinová, prezident Asociácie malých podnikov Vladimír Sirotka, špecialista na vzdelávanie Rómov Stano Daniel, divadelný režisér Jakub Nvota a otec 11 detí Stanislav Trnovec.

Program do eurovolieb nesie názov „Máme radi Slovensko“.

Jozef Viskupič avizuje, že europoslaneci zvolení na kandidátke OĽaNO budú v EP pôsobiť ako nezaradení.

SNS

Slovenská národná strana má momentálne v EP jedného poslanca Jaroslava Pašku. Lídrom vo voľbách 2014 sa stal predseda strany Andrej Danko, Paška je na druhom mieste.

Strana dnes nemá zastúpenie v Národnej rade SR.

V Európskom parlamente pôsobí poslanec SNS v skupine Európy slobody a demokracie (EFD).

Strana demokratického Slovenska

Vznikla len začiatkom roka na báze rozpusteného ĽS-HZDS, vedie ju europoslanec Sergej Kozlík. Ten kandiduje ako dvojka na kandidátke SDS, pričom jednotkou je bývalá europoslankyňa (2004-2009) Irena Belohorská.

Mimo mainstreamu

Popri desiatich známejších politických stranách, ktoré majú dnes zastúpenie v Národnej rade alebo iba v Európskom parlamente, je v eurovoľbách 2014 v ponuke ďalších 19 strán, ktoré sú v súčasnosti bez politického zastúpenia v legislatívnych zboroch.

Niektoré strany neponúkajú na svojej kandidátke plných 13 mien – niektoré si vystačia s dvoma (Maginificat Slovakia – kresťanské zoskupenie silne mariánskeho razenia) alebo s piatimi (Maďarská kresťansko-demokratická aliancia).

Najčastejším povolaním lídrov kandidátky strán do eurovolieb je aktívny politik alebo ekonóm/manažér. Nájde sa tam aj spisovateľ, historik, občiansky aktivista, fotograf, izolatér či novinár.

Šťastie pokúša opäť neúspešný kandidát na prezidenta Jozef Behýl. Do Európskeho parlamentu kandiduje za stranu Nový Parlament s rovnakým heslom „Nastal čas“.

Novozaložená strana TIP s masívnou bilboardovou kampaňou nasadila na prvé dve miesta 33-ročného projektového manažér a podpredsedníčka strany TIP 26-ročná lektorku z Košíc. Kandidátov vyberali hlasovaním na internete. Uspel  aj 25-ročný rapper a 29-ročný kúzelník.

Stranu moderného Slovenska vedie do volieb bývalý hokejista Jozef Golonka.Priama demokracia, kresťanská ľudová strana na prvé miesto angažovala syna Alexandra Dubčeka, lekára Pavla Dubčeka.

Za Právo a spravodlivosť kandiduje z prvého miesta novinár Martin Daňo (GINN), ktorému hrozia za zverejnenie návodu ako viackrát hlasovať v prezidentských voľbách.

Aktívne aj krajná pravica

Slovenská ľudová strana postavila na druhom mieste bývalého šéfa Matice Slovenskej v Púchove a bývalého mestského policajta v Trnave Mariána Mišúna známeho extrémistickými názormi a stíhaním za pálenie európskej vlajky počas pochodu v Bratislave.  

Za Národ a spravodlivosť kandiduje z prvého miesta ruský spisovateľ a bývalý poslanec SNS Sergej Chelemendik a z 9. miesta Oskar Dobrovodský, známy sporom s rómskymi susedmi v Malackách.

Z 8. miesta Kotlebovej strany Ľudová strana Naše Slovensko kandiduje aj účtovník Martin Kotleba z Banskej Bystrice. Na kandidátke je aj Kotlebova poradkyňa Jana Štrangfeldová a riaditeľ jeho úradu Martin Beluský.

Na politickej scéne sa opäť objavuje bývalý šéf národniarov Ján Slota ako líder novej Kresťanskej Slovenskej národnej strany. Na 13. mieste kandiduje jeho syn Pavol Slota.

Ženy na kandidátkach

Na kandidátkach do eurovolieb tvoria ženy 23,7 % zo všetkých kandidátov.

Zaujímavé je, že krajná ľavica – týka sa to strán Vzdor-strana práce Komunistická strana Slovenska – nepovažovala za potrebné dať na kandidátky žiadnu ženu. Platí to rovnako aj pre Stranu občianskej ľavice.

Slovenská národná strana má na kandidátke jednu ženu.

Ženy vedú kandidátku len v dvoch prípadoch, v oboch ide o ženy, ktoré už s prácou Európskeho parlamentu majú skúsenosť – Anna Záborská za KDH a Irena Belohorská bývalá europoslankyňa ĽS -HZDS z rokov 2004-2009. Tá figuruje na zozname novozaloženej Strany demokratického Slovenska.

Zvyšovanie účasti

Slovensko už dvakrát – v roku 2004 a 2009 – zaznamenalo rekordne nízku účasť vo voľbách do Európskeho parlamentu – necelých 17 a necelých 20 %. 

K vyššej účasti sporadicky vyzývajú politici, napríklad Robert Fico, ktorý deklaroval záujem hovoriť o tomto probléme s opozičnými stranami. „Inak dávame priestor pre bláznivé politické sily,“ vyhlásil.  

Nízka účasť tiež znamená, že pre zisk kresla v EP stačí nižší počet hlasov, v roku 2009 to bolo približne 45 000.

Súčasní europoslanci

V súčasnom volebnom období pôsobí zo Slovenska v Európskom parlamente týchto 13 poslancov:

Monika Flašíková Beňová, Monika Smolková, Katarína Neveďalová, Boris Zala a Vladimír Maňka (všetci Smer-SD), Eduard Kukan a Peter Šťastný (obidvaja SDKÚ-DS), Anna Záborská a Miroslav Mikolášik (obaja KDH), Edit Bauer a Alajos Mészáros (obaja SMK), Jaroslav Paška (SNS) a Sergej Kozlík (najprv ĽS-HZDS, teraz Strana demokratického Slovenska).

Prieskumy

Prieskumu agentúry Polis pre agentúru SITA, ktorý sa realizoval v druhej polovici februára na vzorke 1 868 respondentov bol prvý, ktorý sa špecificky pýtal na volebné preferencie pred voľbami do Európskeho parlamentu. Smer-SD by podľa jeho výsledkov dosiahol podporu 50,5 %. Ako ďalšie by skončili strany KDH (12,9 %), Most (9,8 %), SDKÚ-DS (8,2 %) a OĽaNO (7,3 %), SMK (4,5 %), SaS (4 %), NOVA (0,7%). Na voľbách by sa podľa prieskumu zúčastnilo 25 % ľudí.

Agentúra MVK zverejnila svoj prieskum ako druhý v poradí. Podľa výsledkov prieskumu by najlepšie v eurovoľbách obstála strana Smer-SD, ktorej zástupcov by volilo 38,8 percenta opýtaných, nasleduje KDH s 12 percentami a OĽaNO s 8,5 percenta. Na štvrtom mieste skončila NOVA so 7,5 percenta, 6,4 percenta opýtaných by volilo zástupcov SDKÚ-DS a 5,2 percenta SMK. Poslancov za SaS by volilo 5,1 percenta opýtaných, Most-Híd a SNS by volilo zhodne po 4,7 percenta, ĽSNS 3,8 percenta a iné strany 3,3 percenta účastníkov prieskumu. V takom prípade by Smer-SD obsadil šesť kresiel, KDH dva a po jednom europoslancovi by mali aj OĽaNO, NOVA, SDKÚ-DS, SMK a SaS.

Sociológovia upozorňujú, že veľká časť voličov, podľa Pavla Haulíka z MVK, až takmer 26 % voličov hlasuje v eurovoľbách inak ako vo voľbách do NR SR. Profitujú z toho strany ako SaS či SDKÚ-DS.

Mnoho politických strán sa pohybuje okolo hranice zvoliteľnosti a pre viacero sú tieto voľby „otázkou prežitia“ a odrazovým mostom pre upevnenie pozície na domácej politickej scéne.

POZÍCIE

„Vyzývam občanov SR na čo najvyššiu účasť na voľbách do EP. Ťažko hovoriť o europoslancoch ako o reprezentatívnej vzorke, ak k voľbám príde necelá pätina ľudí,“ vyhlásil premiér Robert Fico, ktorý v eurovoľbách vyzýva na voľbu „štandardných“ strán.

Dodal, že slovenskí voliči často nechápu význam a úlohu EP, niekedy aj v dôsledku mále zrozumiteľného informovania zo strany inštitúcií EÚ. „Právomoci EP sa od jeho vzniku dramaticky zmenili. Dnes je spolu-zákonodarcom pre takmer celé právo EÚ,“ upozornil Fico.

„Účasť pod 20 percent považujeme za nezodpovednú, neserióznu a neodrážajúcu vnímanie Európskej únie na Slovensku," povedal rozhovore pre TASR minister zahraničných vecí a európskych záležitostí Miroslav Lajčák. Podľa neho treba vynaložiť viac úsilia, aby ľudia pochopili, ako európska legislatíva ovplyvňuje ich život, keďže viac ako 80 percent slovenských zákonov je vlastne prenosom európskych pravidiel na podmienky a pomery SR.

Hlavnú mobilizáciu do európskych volieb, ktoré sa na Slovensku uskutočnia 24. mája, očakáva zo strany politických strán. „Keďže ony budú bojovať o priazeň občana,“ poznamenal. Nárast nacionalistických strán, ktoré vystupujú proti migrácii či voľnému pohybu ľudí v EÚ považuje za dôsledok krízy ale aj dôsledok chýb samotnej únie, neschopnosti komunikovať svoju prácu európskym občanom spôsobom, ktorému budú rozumieť. „Môže to byť sebalepší projekt, ale pokiaľ mu nebudú rozumieť, tak nemôže uspieť,“ zdôraznil Lajčák.

„Som pripravený vložiť do súboja všetko. Za posledných päť rokov som si v Európskom parlamente vybudoval pevné pozície, na ktorých chcem stavať aj naďalej. Som odhodlaný dokázať, že SDKÚ-DS má pevné postavenie v slovenskej aj európskej politike," hovorí Eduard Kukan.

Ivan Štefanec (SDKÚ-DS) chce v Bruseli chce podporovať európsku integráciu, ale dôraz mieni klásť aj na ochranu slovenských záujmov. Suverenitu by si Slovensko malo podľa neho zachovať napríklad v oblasti priamych daní, či dôchodkov.

“Ambíciou KDH je mať minimálne troch poslancov, obdobne ako vo volebnom období 2004 až 2009. Z našej vyváženej kandidátky sa dá vyčítať skúsenosť, dôveryhodnosť a skutočná ochrana tradičných hodnôt. Budeme sa naďalej snažiť, aby slovenské rodiny cítili našu angažovanosť pri ich obhajobe,” povedala Anna Záborská (KDH).

“Nachádzame sa v polčase vládnutia jednej strany, ktorá sa snaží koncentrovať moc viac ako je vhodné bez účinnej kontroly. Práve prezidentské, európske i komunálne voľby by mohli priniesť vyváženie súčasnej situácie, ktorá vedie Slovensko nesprávnym smerom,” vyhlásil predseda KDH Ján Figeľ.

„Nechceme aby Slovensko z EÚ vystúpilo, naopak, myslíme si, že členstvo SR v EÚ je správne. To ale neznamená, že so všetkým musíme súhlasiť. Sme presvedčení, že po desiatich rokoch je najvyšší čas aktívne bojovať za záujmy SR. Krajiny, ktoré sú v EÚ, to nie je spolok dobrodincov. Je tam spolok lobistov a ak SR nezačne bojovať a obhajovať svoje záujmy, bude na to doplácať,“ hovorí predseda SaS Richard Sulík.

Jozef Kollár (NOVA) hovorí, že v eurovoľbách pôjde o veľa, keďže Európska únia prejde vari najväčšími zmenami od svojho vzniku. Ako zdôraznil, v poslednom čase silnie úsilie o politickú federáciu Európy, perspektívne by mali vzniknúť akési Spojené štáty európske a zaniknúť národné, dnes ešte suverénne štáty. Strana NOVA toto odmieta. 

Sociologička Oľga Gyárfášová, IVO, FSEV UK: "Dá sa očakávať, že celá stredopravá scéna sa v nastávajúcej debate pred eurovoľbami posunie ku kritike EÚ. Na jednej strane treba tento posun vidieť aj ako krok od nekritickej eu-fórie,  iste je aj prejavom sebavedomia nadobudnutého dekádou skúseností. Na druhej strane však vidíme deklarovaný euro-optimizmus strany Smer-SD, ktorá si práve tento aspekt svojho profilu dáva do „výkladnej skrine“. Na druhej strane však európsku agendu výdatne inštrumentalizuje pre domáce publikum. Keď sa hodí, je pro-európska, keď nie, prezentuje EÚ ako prekážku, ohrozenie národných záujmov" (Viac tu

Politológ Juraj Marušiak z SAV očakáva však istú mobilizáciu euroskeptických politických síl založenú na strachu a kritike EÚ. „Práve strany ako Nova a SaS budú podstatne aktívnejšie pred eurovoľbami ako strany, ktoré obhajujú buď status quo v EÚ alebo sú za prehĺbenie európskej integrácie,“ myslí si.

Na otázku, či tentoraz na kandidačných listinách očakáva viac politikov prvého sledu, odvetil, že napríklad v prípade SaS, ktorá nominovala ako historicky prvý politický subjekt aj svojho predsedu Richarda Sulíka, ide skôr o záchranný manéver pre vedúcu garnitúru strany.

„Preferencie SaS sa pohybujú na hranici zvoliteľnosti. Iné strany až tak významné osobnosti zrejme nominovať nebudú. Eurovoľby pre niektoré politické zoskupenia totiž slúžia ako ventilácia istých vnútrostraníckych sporov, teda často v prípade politikov, ktorí nemajú veľmi dobré vzťahy s vedením, sa toto napätie rieši ich delegovaním do EP,“ dodal.

Vo všeobecnosti veľký záujem rôznych subjektov o voľby do EP si Marušiak vysvetľuje krízou dôvery k aktuálnym politickým reprezentáciám, ktorá je na Slovensku v posledných rokoch stále evidentnejšia. "Aj v prezidentských voľbách sa uchádzalo o tento post veľké množstvo uchádzačov," pripomenul. "Nové subjekty sa usilujú z tejto situácie vyťažiť a prípadne vymeniť na pozíciách aktuálne etablované strany," poznamenal. Dodal, že proces vstupu na politickú scénu všetky tieto subjekty stojí určité peniaze a preto je vždy dôležité sledovať, kto ten – ktorý subjekt financuje. "V niektorých prípadoch môže ísť aj o virtuálne strany, založené vyslovene na oslabenie niektorých existujúcich a zavedených strán," dodal Marušiak.

Politológ Grigorij Mesežnikov z Inštitútu pre verejné otázky sa nazdáva, že politické strany tentoraz prikladajú eurovoľbám väčšiu dôležitosť, než pred piatimi rokmi. Súvisí to podľa neho s tým, že „problematika EÚ výraznejšie zasahuje do diania na Slovensku a ovplyvňuje postoje väčšej časti obyvateľstva“.

Mesežnikov predpokladá, že „aktívnejšie postoje politických strán a účasť popredných predstaviteľov na kandidačných listinách môžu práve zvýšeniu volebnej účasti nahrávať.“

Riaditeľ Informačnej kancelárie EP na Slovensku Robert Hajšel: "EP jedinou inštitúciou v rozhodovacom trojuholníku, ktorá je volená priamo občanmi. Treba zobrať do úvahy, že klesajúcu tendenciu má aj účasť do národných parlamentov v členských štátoch, nehovoriac o komunálnej a najmä regionálnej politike. Záujem o veci verejné sa znižuje. Nedá sa z toho ale nič vyvodzovať pre tieto konkrétne voľby. Nachádzame sa v kontexte krízy a fungovania EP v nových podmienkach. Často sa EÚ porovnáva s USA a aj vo voľbách do Kongresu sa účasť znižuje. Zatiaľ čo v posledných voľbách do EP účasť dosiahla 44 %, v posledných voľbách do Kongresu to bolo ešte menej."

Bruselský analytik Janis Emmanouilidis (European Policy Centre) hovorí, že ak sa posilnia pozície „anti-síl“ v EP, ako sa všeobecne predpokladá, sú dva hlavné dôsledky, ktoré možno očakávať.

Prvým je vplyv na  fungovanie Európskeho parlamentu, keďže tam bude veľa poslancov, ktorí ho používajú len ako platformu na zvyšovania popularity a nezapájajú sa do jeho práce. Bude to problém, no EP sa s ním, tak ako v minulosti, vysporiada, napríklad cez častejšie využívanie veľkej koalície.

Vážnejší dopad je, ktorý by malo posilnenie týchto síl, sa týka národnej úrovne. Strany stredného prúdu budú v pokušení prebrať časť argumentov strán extrému. To bude mať potom vplyv na schopnosť dosahovať kompromisy s ostatnými štátmi v Bruseli, či Štrasburgu. Toto podľa Emmanouilidisa predstavuje väčšie riziko.

REKLAMA

REKLAMA