Nová Európska komisia 2014+

Zloženie novej Európskej komisie bude známe na jeseň 2014. Stojí pred ňou viacero výziev. Prvou bude spôsob jej kreovania, ktorý by mal byť do väčšej miery ovplyvnený výsledkom volieb do Európskeho parlamentu a druhou je jej pracovný program v kontexte hospodárskej krízy.

Barroso EU vlajka (TASR)
foto: predseda EK José Manuel Barroso, zdroj: TASR/AP

Pozadie

Hospodárska kríza v Európe zatiaľ celkom neodznela. Jednotlivé štáty EÚ stále bojujú  s problémami, ktoré so sebou priniesla (nezamestnanosť, sociálne problémy, nárast extrémizmu, a podobne). Komisia si nechala vypracovať mnoho štúdií, ktoré zadefinovali sociálne, ekonomické a medzinárodné výzvy pre Európu. V nasledujúcich piatich rokoch sa EÚ priblíži ku koncu obdobia  vlajkovej stratégie pre rast a konkurencieschopnosť v Európe „Stratégia Európa 2020“. V Bruseli aj v členských štátoch silnejú hlasy, že inštitúcie EÚ potrebujú štrukturálnu zmenu a „novú veľkú ideu“ pre Európu. V máji 2014 sa budú konať ďalšie voľby do Európskeho parlamentu. Občania EÚ budú voliť 751 zástupcov. Prvýkrát v histórii priamych volieb do EP má ich výsledok ovplyvniť aj výber predsedu novej Európskej komisie. Túto zmenu zaviedla Lisabonská zmluva, ktorá začala platiť v decembri 2009.

Výber predsedu Komisie ovplyvní aj ostatné pozície v európskej exekutíve. Rozhodovať sa bude aj o postoch

  • európskych komisárov, ktorých nominuje každý členský štát
  • generálnych riaditeľov v jednotlivých oddeleniach Komisie a šéfov kabinetov jednotlivých komisárov

Nová Komisia

Nejasný proces výberu

Májové voľby nie sú dôležité len preto, že občania EÚ si zvolia 751 nových členov Európskeho parlamentu. Prvýkrát v histórii majú tieto voľby priamy vplyv na výber predsedu európskej exekutívy. Zavádza to Lisabonská zmluva.

hovorí: „Po zahľadení výsledkov volieb voľby do Európskeho parlamentu a po príslušných konzultáciách navrhne Európska rada kvalifikovanou väčšinou Európskemu parlamentu kandidáta na funkciu predsedu Komisie. Tohto kandidáta volí Európsky parlament väčšinou svojich členov.“

Európska rada (hlavy štátov a vlád členských krajín EÚ) tak musia pri nominovaní predsedu Európskej komisie (v júli 2014) zobrať do úvahy výsledky volieb do Európskeho parlamentu. Najväčšie európske politické strany si to vysvetlili tak, že do volieb idú so svojimi vlastnými kandidátmi na predsedu Komisie, ktorá je hlavným výkonným orgánom a zároveň má právomoc legislatívnej iniciatívy.  Od Európskej rady očakávajú, že na tento post nominuje kandidáta tej politickej skupiny, ktorý vo voľbách získa najviac mandátov v 751-členom zbore. S najväčšou pravdepodobnosťou to bude Strana európskych ľudovcov (EPP) alebo Strana európskych socialistov (PES). Európske politické strany argumentujú najmä tým, že tento postup zvýši legitimitu Európskej komisie.

Lisabonská zmluva svojím znením necháva priestor na viaceré interpretácie postupu voľby predsedu Európskej komisie. Otázkou ostáva napríklad, ako si vysvetliť pojmy „zohľadniť voľby“. Z viacerých vyjadrení vyplýva, že Európska rada nie je pripravená sa úplne vzdať kontroly nad procesom nominácie. Predseda Európskej rady Herman Van Rompuy je jedným z tých, ktorý stoja proti väčšine vysokopostavených funkcionárov v inštitúciách EÚ. Tvrdí, že takéto menovanie jednotného kandidáta vytvára falošné očakávania medzi voličmi a že nie je vôbec jasné, že tento kandidát bude nakoniec vymenovaný Európskou radou.

Postoje

 „Predsedu Európskej komisie volí Európsky parlament po návrhu Európskej rady. Nie je tam žiadne automatické prepojenie medzi počtom hlasov a obsadením tejto pozície – aspoň pre mňa nie“, nechala sa ešte v októbri 2013 po stretnutí lídrov Európskej ľudovej strany počuť nemecká kancelárka Angela Merkelová. Merkelovej komentár vychádza zo stretnutia lídrov združených v Európskej ľudovej strane (EPP). Podľa informácií zo stretnutia aj švédsky premiér Frederik Reinfeldt preferuje technokratické vedenie európskej exekutívy pred „spolitizovaným aparátom“.

Spravodajca iniciatívy v EP na sprehľadnenie procesov volieb, Paulo Rangel (EPP Portugalsko) hovorí: „V článku 17.7 Zmluvy o EÚ je jasná väzba, ale otázkou zostáva, ako túto väzbu materializovať.“

Heather Grabbe, riaditeľka Open Society European Policy Institute si myslí: „Spoloční kandidáti spolitizujú vedenie Komisie. Kapitán jedného z tímov nemôže byť férový rozhodca.“

Argumentom proti jasne politicky vyprofilovanému kandidátovi na čele Európskej komisie je napríklad fakt, že EK má hájiť spoločný európsky záujem. Na to musí požívať rešpekt členských štátov bez ohľadu na politické zafarbenie ich aktuálnych vlád.

Nejasnosť v postupe naznačil v rozhovore pre EurActiv.sk aj slovenský eurokomisár Maroš Šefčovič. „Preferoval by som, aby si každá európska politická frakcia veľmi dobre zvážila, koho navrhne a koho postaví do čela svojej kandidátky, aby mal tento človek reálnu šancu nielen získať hlasy vo voľbách, ale byť aj akceptovateľný Európskou radou.“

Snaha strán určiť, kto bude nasledujúci predseda Komisie prostredníctvom svojich kandidátov je však jasná. Procedúra povolebných vyjednávaní je však doteraz nejasná.

Po voľbách bude kandidát najväčšej politickej skupiny v novozvolenom EP pravdepodobne kandidátom na predsedu Komisie. Strany sa už dohodli aj na koalícii, ktorá bude podporovať  spoločného kandidáta. Podľa pozorovateľov je pravdepodobné, že vznikne koalícia Socialistov, Liberálov a Zelených ako protiváha stredopravej EPP, ktorá s najväčšou pravdepodobnosťou zostane najväčšou skupinou v EP.

Súboje kandidátov – zvýšia záujem ľudí o voľby?

Už niekoľko rokov pritom hlavné politické strany Európy predkladajú svojich kandidátov na predsedu Komisie. Vo svojej správe o zlepšení praktických úprav európskych volieb, z júna 2013 ich v tom oficiálne podporil aj Európsky parlament. Vyzýva v nej európske politické strany aby „ nominovali svojich kandidátov … ktorí budú schopní zapojiť sa do dôležitej európskej kampane, ktorá sa koncentruje na európske témy.“

Zástancovia tejto iniciatívy si myslia, že to prispeje k otvorenejšiemu demokratickému procesu menovania lídra európskej exekutívy. „Predseda Komisie tak získava dvojité schválenie,“ hovorí spravodajca spomínanej správy EP a liberálny poslanec EP Andrew Duff pre EurActiv. Zároveň sa očakáva, že tým, že majú občania prvýkrát možnosť, hoci nepriamo, voliť predsedu Komisie, sa zvýši volebná účasť európskych volieb. Tá dramaticky klesá už od prvých priamych volieb do EP v roku 1979. Počas posledných volieb v roku 2009 dosiahla 43% čo je zatiaľ historické minimum, pričom účasť na Slovensku bola 19,64%, najnižšia zo všetkých štátov EÚ.

Hlavní kandidáti („Spitzenkandidaten“ v nemčine) sa v priebehu kampane stretnú v televíznych politických debatách vysielaných národnými aj európskymi médiami. Prvá sa vysielala v pondelok 28. apríla v Maastrichte.

Ďalšie sú plánované:

  • 8.máj: „Duel“ Schulza a Junckera v Berlíne, vysielaná ORF a ZDF
  • 9.máj: Debata „Stav únie“ vo Florencii, vysielaná stanicou RaiNews24
  • 15.máj: prezidentská debata v budove Európskeho parlamentu v Bruseli organizovaná EBU
  • 20.máj: „Volebná aréna“ medzi Schulzom a Junckerom v Hamburgu, vysielaná ARD
  • 22-25.máj:  Voľby do EP v 28 členských štátoch EÚ

Kandidáti nominovaní hlavnými európskymi politickými stranami sú:

  • EPP – Jean-Claude Juncker
  • PES – Martin Schulz
  • ALDE – Guy Verhofstadt
  • Zelení – José Bove a Ska Keller
  • Európska ľavicová strana nominovala AlexisaTsiprasa, predsedu gréckej krajne ľavicovej strany Syriza. Podľa prieskumov je však nepravdepodobné, že Tsipras získa akúkoľvek vysokú pozíciu.

Obsadzovanie ďalších postov

Okrem vrcholových pozícií sú v hre aj ďalšie: predsednícka pozícia Európskeho parlamentu, portfóliá komisárov a vedenie generálnych riaditeľstiev Komisie a kabinetov komisárov.

Zvyšok členov Komisie, tzv. kolégium komisárov vyberajú členské štáty, ktoré nominujú svojich kandidátov. Výberový proces kandidátov v členských štátoch už začal (Potenciálni kandidáti na komisárske posty z jednotlivých členských krajín) Za Slovensko sú najviac skloňované mená Maroša Šefčoviča, úradujúceho komisára pre medziinštitucionálne vzťahy a administratívu a Miroslava Lajčáka súčasného ministra zahraničných vecí SR.

Za Českú republiku je najpravdepodobnejším kandidátom Pavel Telička, ktorý už v minulosti pôsobil ako komisár a tiež ako hlavný vyjednávač vstupu ČR do EÚ pred rokom 2004.

Každá krajina väčšinou nominuje na post komisára osobu, ktorá má už predchádzajúce skúsenosti s európskou politikou, buď ako národný minister, diplomat, komisár alebo poslanec EP.

Nová Komisia by sa mala ujať svojej funkcie 1. novembra 2014. Predpokladaný dátum sa však môže posunúť kvôli novému procesu výberu predsedu Komisie.

Pretváranie štruktúry Komisie – komisári

Ako sa Európska únia rozrastala z dvanástich krajín na blok 28 členských štátov, tak sa aj európska exekutíva  zväčšovala s každým kolom rozšírenia. Lisabonská zmluva pôvodne predpokladala, že kolégium komisárov sa má zmenšiť v počte aby sa posilnila jeho efektívnosť.

Pri príprave Lisabonskej zmluvy sa plánovalo, že počet komisárov sa zmenší na 2/3 počtu členských štátov EÚ a portfóliá sa členským štátom mali priraďovať na základe rotácie (článok 17.5 Zmluvy o EÚ). Na Európskej rade v máji 2013 však lídri rozhodli, že počet komisárov zostane pôvodný, teda každý členský štát bude mať svojho zástupcu v Komisii.

Táto zmena postoja súvisela s referendom o Lisabonskej zmluve v Írsku , ktoré sa konalo na jeseň 2009. Írsko vtedy požiadalo Úniu, aby garantovala každému členskému štátu kreslo v Európskej komisii ako predpoklad pre vyhlásenie nového referenda.(viď)

„Ukázalo sa, že je nemožné dospieť k politickej dohode medzi krajinami, ktoré sa nechcú vzdať princípu jeden štát jeden komisár,“ napísal Fabian Zuleef, výkonný riaditeľ Európskeho politického centra vo svojej štúdii o štruktúre Komisie.

Thomas Fischer, riaditeľ Bertelsmann Stiftung v Bruseli hovorí, že: „Stále však zostáva aktuálna myšlienka menšieho počtu „senior“ komisárov, ktorí koordinujú „služobne mladších“ komisárov.“

Pointou takejto myšlienky je, že širšie politické oblasti ako ekonomika alebo klíma by sa zlúčili a vytvorili by tzv. „superportfóliá“. Tie by mal na starosti podpredseda Komisie, ktorý by zároveň dohliadal na určitý počet služobne mladších komisárov s užším záberom.

„Ako príklad by mohli slúžiť zahraničné vzťahy,“ hovorí Steven Blockmans, výskumník z Centra pre európske politické štúdiá (CEPS). „Skupina RELEX združuje komisárov, ktorí sa zaoberajú oblasťami rozšírenia, susedskej politiky a iných príbuzných oblastí. Vysoká predstaviteľka pre zahraničné veci a bezpečnostnú politiku, Catherine Ashton má vo svojej kompetencii predsedať tejto skupine, aj keď túto funkciu nevyužíva.“

Podobne sa uvažuje aj v oblasti hospodárskych, finančných a rozpočtových politík. Niektorí by privítali akéhosi európskeho ministra financií , ktorý bude koordinovať komisárov zodpovedných za príbuzné oblasti, iní navrhujú, že by mohol, podobne ako Ashtonová, predsedať Rade ministrov financií. Fischer ale pochybuje, že existuje niekto, kto by dokázal takúto dvojitú funkciu zastávať fyzicky. Pracovná agenda je extrémne nabitá, tvrdí.

Myšlienku reformy štruktúry Komisie podporili aj poslanci Európskeho parlamentu a politické skupiny EP. Pre členské štáty je to však veľmi citlivá téma, pretože niektoré z nich by mohli stratiť svojho zástupcu v Komisii.

Štrukturálne zmeny Komisie tak padajú na plecia predsedu Komisie, ktorý bude zvolený v júli 2014. Výrazné zmeny však pravdepodobne neprejdú medzi hlavami štátov a vlád.

Ako ďalej so Stratégiou 2020?

Nová Komisia sa po zostavení svojho tímu bude musieť venovať aj zostaveniu svojho programu. Stojí pred ňou mnoho výziev, na ktoré musí reagovať.

Ekonomické výzvy – nový model rastu pre Európu?

Európska komisia si je už dnes vedomá, že ak budú súčasné globálne ekonomické trendy pretrvávať, nebude do roku 2050 žiadna z krajín EÚ medzi top 8 ekonomikami sveta. Podpredseda Komisie Olli Rehn upriamuje pozornosť na pomalé uzdravovanie ekonomiky po vypuknutí hospodárskej krízy.

Súčasná Komisia (2009-2014) sa popri šetrení snažila zamerať aj na politiky rastu. Jednou z iniciatív je „Stratégia Európa 2020“, navrhnutá v roku 2010. Je to plán pre “inteligentný, udržateľný a inkluzívny rast“ s cieľom dostať kontinent z krízy. Cieľovým dátumom tejto stratégie je rok 2020, takže bude na novej Komisii, aby začatú prácu dokončila.

Komisia v marci vydala hodnotiacu správu v polčase. Správa ukazuje rozporuplný  pokrok vo vytýčených cieľoch . Úspech sa zatiaľ podarilo dosiahnuť v oblasti vzdelávania, klimatických a energetických cieľoch, pričom ciele v oblasti zamestnanosti, výskumu a vývoja a znižovaniu chudoby sa nedarí napĺňať. Tieto výzvy sa musia ďalej riešiť, tvrdí správa Komisie.

  • Pracovné miesta – Zamestnanosť na úrovni 75% (ľudí vo veku 20-64 rokov): v roku 2020 by podľa stanovených cieľov, pomer zamestnaných mal dosiahnuť úroveň 72%, pričom v súčasnosti je to len 68,4%. Je to nižšie číslo, ako to, ktoré platilo v období stanovovania cieľov. Členské štáty majú pred sebou ešte kus práce, pričom by mali potenciálnu pracovnú silu hľadať medzi ženami, staršími ľuďmi a migrantmi, hovorí Komisia.
  • Inovácie – 3% HDP vo výskume a vývoji: v hodnotiacej správe Komisia skonštatovala, že toto číslo sa pravdepodobne nedosiahne. V súčasnosti prieskumy predpovedajú európsky priemer na hodnote 2,2% v roku 2020. V prípade implementácie vhodných opatrení  môže úroveň vyskočiť na 2,6%.
  • Klíma – Zníženie emisie skleníkových plynov o 20% a nárast podielu obnoviteľných zdrojov na 20% z celkovej energie; zlepšenie energetickej účinnosti o 20%: Komisia predpokladá, že tieto energetické a klimatické ciele pravdepodobne dosiahnu. Členské štáty, Komisia aj Parlament v súčasnosti diskutujú o energetických a klimatických cieľoch 2030. Existuje však rozdiel v ochote členských štátov stanovovať si ambiciózne ciele a tiež nedohoda EP a Komisie o takýchto cieľoch.
  • Vzdelanie – Znížiť pod 10% podiel študentov odchádzajúcich predčasne zo škôl; zvýšiť podiel mladých ľudí s terciárnym vzdelaním o 40%: Komisia tvrdí, že tieto ciele dosiahne.
  • Sociálne veci – Zabezpečiť zníženie počtu ľudí ohrozených chudobou o 20 miliónov: od vypuknutia hospodárskej krízy sa na hranicu chudoby dostalo ďalších viac ako 10 miliónov ľudí, čo v roku 2012 predstavovalo 124 miliónov. EÚ sa svojmu cieľu skôr vzďaľuje.

Ciele sú záväzné politicky a hlavnú úlohu pri ich realizovaní zohrávajú národné vlády. Energeticko-klimatické ciele sú však záväzné aj z právneho hľadiska.

Zmeny, ktorými EÚ kvôli kríze prešla nútia Komisiu otvoriť verejné konzultácie o ďalšom vývoji Stratégie 2020. Mali by začať začiatkom leta a trvať do jesene. Na základe výsledkov konzultácií Komisia začiatkom roku 2015 navrhne ďalšie kroky pre Stratégiu 2020.

Fischer z Betlemann Stiftung  si však myslí, že dnes nikto nemyslí na to, ako vytvoriť nový model rastu pre EÚ – taký, čo bude menej zameraný na jediný indikátor – HDP.

Tento názor korešponduje s rastúcou diskusiou medzi ekonómami o obnovení rastových modelov. Analytici ako nemecký profesor Jospeh Vogl, alebo Tomáš Sedláček sú proti snahe politikov, aby HDP európskeho bloku konštantne rástol. Sedláček hovorí: „Samozrejme sme radi, keď sa rast objaví, ale keď sa neobjaví, mali by sme vedieť prežiť. Kríza sa objaví len vtedy, keď si myslíme, že bez ekonomického rastu ako civilizácia explodujeme.“

Sociálne výzvy

Následky hospodárskej krízy sa odrážajú aj na stave sociálnych politík Európy. Očakáva sa, že nasledujúcich 5 rokov stav na európskych politikov doľahne, a že stav sociálnych politík bude minimálne tak dôležitý ako ekonomika.

Európsky systém stratégie a politickej analýzy (ESPAS) vypracoval pre Komisiu štúdiu o sociálnych výzvach v Európe. Najväčšou výzvou je podľa nej nerovnosť, a to nie len v príjmoch, ale aj vo vzdelaní, zdravotníctve alebo sociálnej inklúzii.

Previazanosť ekonomiky a sociálnych politík je stále väčšia.. Ak sa pozrieme napríklad na nezamestnanosť mladých ľudí, nie je to len obrovská osobná tragédia, ale aj masívna strata ľudského kapitálu v Európe. Keď sa hovorí o sociálnej Európe, myslí sa tým sociálna, ekonomicky úspešná Európa, hovorí Fischer.

Vo februári 2013 Komisia predstavila svoj „balík sociálnych investícií.“ V ňom vyzdvihuje niekoľko výziev, ktorým bude v nasledujúcich rokoch čeliť:

  • Migrácia: úlohou novej Komisie bude vymedziť ako urobiť pracovnú silu Európy mobilnejšou bez toho, aby došlo k ohrozeniu sociálnych štandardov v jej členských štátov.
  • Vzdelávanie: Asi 7 miliónov mladých ľudí v Európe je nezamestnaných. Prispôsobenie národných vzdelávacích systémov potrebám mladých a pracovného trhu je však na vládach členských štátov, nie EÚ.
  • Preškoľovanie: za posledné roky vzniklo mnoho programov na preškolenie pracovnej sily. Odborné vzdelávanie a príprava sú často vnímané ako riešenie na nesúlad medzi vzdelaním a pracovným trhom. Riešenie má podľa štúdie Komisie ležať v rukách európskych politikov.
  • Príjmová nerovnosť: podľa správy Komisie, táto oblasť bude predmetom mnohých sociálnych indikátorov, napríklad aj skutočného hrubého príjmu domácností, alebo príjmovej nerovnováhy meranej ako pomer medzi 20 % najbohatšími  v spoločnosti a 20 % najchudobnejšími.

Ekonomickou krízou trpeli aj verejné služby. Štáty EÚ ako aj jej inštitúcie hľadajú riešenie, ako na udržanie týchto služieb využiť súkromné investície.

„Ide o myšlienku sociálneho biznisu,“ hovorí Fischer, „základné prehodnotenie distribúcie zodpovedností medzi aktérmi súkromného, verejného sektoru a tretieho sektoru.“ Európa má podľa neho k dispozícii nové cesty ako udržať sociálnu Európu.

Ďalšie témy

Zahraničná politika

V kontexte súčasných kríz (arabské krajiny, susedská politika, Ukrajina, vzťahy s USA, Čína, Rusko) by  mala EÚ zvážiť reformu svojej zahraničnej politiky. Mnoho expertov tvrdí, že ambícia hovoriť jedným hlasom v Európe je prekonaná. Podľa nich je mýtus, že raz budeme mať spoločnú zahraničnú a bezpečnostnú politiku. Môžeme sa len koordinovať, alebo pracovať v skupinách členských štátov.

Jednou z hlavných otázok v oblasti zahraničnej politiky po voľbách do EP a zložení novej Komisie, bude výber ďalšieho Vysokého predstaviteľa EÚ pre zahraničnú a bezpečnostnú politiku. Silnejšia osobnosť by mohla zefektívniť zahraničnú politiku EÚ, keďže Catherine Ashtonová nevyužila všetky právomoci, ktoré tejto funkcii Lisabonská zmluva priznáva, tvrdia experti.

Obchod

Snahou Európskej Komisie je uzavrieť rokovania o Transatlantickej dohode o voľnom obchode s USA (TTIP) ešte pred prezidentskými voľbami v USA v roku 2016. Podľa správy ESPAS, ktorá hodnotila globálnu ekonomiku v nadchádzajúcich 15 rokoch, obchod vnútri EÚ je v súčasnosti dôležitejší ako mimoeurópsky. Od roku 2030 sa to zmení. Únia sa musí prispôsobiť tejto realite a zmeniť sa z relatívne veľkej ale uzavretej ekonomiky na menšiu ale otvorenú.

Rozvoj

Hospodárska a sociálna rada OSN (ECOSOC) plánuje ďalšie kolo rokovaní o miléniových rozvojových cieľoch, pre ktoré bol stanovený cieľový dátum rok 2015. Medzinárodné spoločenstvo plánuje ďalšie kroky v oblasti udržateľného rozvoja za základe záverov konferencie Rio+20, ktorá sa konala v júni 2012.

Klíma

 V decembri 2015 sa lídri sveta zídu aj na konferencii o klimatických zmenách v Paríži. Hlavným cieľom bude dohodnúť sa na koordinovanom medzinárodnom prístupe ku klimatickej zmene, obmedzenie globálneho otepľovania na 2 °C.

Časová os

  • Jún 2014: Skupiny v EP začnú neformálne vyjednávania s Radou EÚ o novom predsedovi Komisie
  • 26-27.jún 2014: nominácie na post predsedu Komisie na summite Európskej rady
  • 14-17.júl 2014: EP hlasuje na svojej plenárnej schôdze o nomináciách na post predsedu Komisie
  • Leto 2014: nový predseda Komisie zostavuje svoj tím komisárov, individuálne híringy kandidátov v EP počas septembra
  • Október 2014: Predpokladané potvrdenie novej Komisie Európskym parlamentom
  • 1.november 2014 Nová Komisia by mala prevziať úrad
  • 2015: Globálne miléniové rozvojové ciele
  • December 2015: Konferencia OSN o klimatických zmenách v Paríži
  • 2016: Koniec Obamovej administratívy a predpokladané ukončenie jednaní o TTIP
  • 2020: Cieľový dátum na naplnenie cieľov „Stratégie Európa 2020“ pre „inteligentný, udržateľný a inkluzívny rast“

REKLAMA

REKLAMA