Nový europarlament 2014-2019

Ako pretvorili májové eurovoľby Európsky parlament? Aké frakcie a väčšiny sa v ňom sformujú?

Novy europrlament - pohlad do plena
zdroj: EP

Politické frakcie

Legislatívne obdobie 2014-2020 sa začína so 7 politickými frakciami. Oproti minulému obdobiu nevznikla žiadna nová, no medzi existujúcimi došlo k pomerne výraznému preskupeniu, pričom frakcie zároveň naberali nových členov, ktorí vo voľbách získali mandát po prvýkrát.

Liberáli (ALDE – 67 poslancov) stratili postavenie tretej najsilnejšej frakcie po ľudovcov (EPP – 221 poslancov) a socialistoch (S&D – 191 poslancov).

Na tejto pozícii ich vystriedala skupina Európski konzervatívci a reformisti (ECR – 70 poslancov). Relatívne na poslednú chvíľu sa k nim pridala flámska separatistická strana N-VA, ktorá odišla od Zelených a následne viedla rokovania s liberálmi.

O vznik novej frakcie usilovala predovšetkým líderka francúzskeho Národného frontu (FN) Marine Le Penová spolu s holandskou Stranou slobody Geerta Wildersa. (PVV). Hoci mali dosť poslancov, nepodarilo sa im splniť druhú podmienku, mať vo frakcii poslancov z aspoň 7 členských krajín.

Na poslednú chvíľu zlyhali rokovania s poľskou konzervatívnou a libertariánskou stranou Kongres novej pravice (KNP). Le Penová aj Wilders tvrdia, že sa chcú pokúsiť o sformovanie skupiny do konca roka.

Fakt, že holandskí, francúzski či rakúski krajne pravicoví europoslanci nebudú pôsobiť ako oficiálne uznaná skupina v praxi znamená, že nedostanú financie na podpornú administratívu a komunikáciu. Bude ich to stáť aj rečnícky čas v rozpravách a prístup k postom.

Fungovať budú ako nezaradení spolu s poslancami zo strán ako je maďarský Jobbik alebo grécky Zlatý úsvit, s ktorými nechce byť vo frakcii nikto.

Oproti minulému obdobiu o niečo posilnila krajná ľavica a jej skupina Zjednotená ľavica/Nordická zelená ľavica (GUE/NGL – 52 poslancov). Zelení (Zelení/Európska slobodná aliancia- 50 poslancov)) si približne udržala svoje pozície.

Značne eurofóbnu skupinu  Európa slobody a priamej demokracie (EFDD, predtým EFD – 48 poslancov), ktorú vedie Nigel Farage z Strany nezávislosti (UKIP), sa podarilo udržať pri živote, keď sa k nej pridalo talianske Hnutie 5 hviezd Beppeho Grilla. Podmienku splniť kvórum poslancovo z minimálne 7 krajín pomohla Farageovej skupine splniť aj odídenkyňa z francúzskeho Národného frontu Joelle Bergeron.

Euroskeptická menšina

Euroskeptických europoslancov nie je dosť, aby mohli blokovať prácu Európskeho parlamentu. Európski ľudovci, socialisti, prípadne aj liberáli spolu vedia sformovať relatívne pohodlnú väčšinu (476 z 751 s ALDE, 412 bez ALDE), no budú nútení medzi sebou omnoho viac robiť kompromisy.

Obavou je najmä to, že sa silne euroskeptickí a eurofóbni europoslanci začnú zapájať do fungovania napríklad vo výbore pre občianske slobody a vnútorné veci.

Počas hrania neoficiálnej európskej hymny (Beethovenova Óda na radosť) na ustanovujúcej schôdzi EP sa poslanci euroskeptickej skupiny EFDD postavili chrbtom. Europoslanci z francúzskeho Národného frontu zase ostali sedieť.

Nové vedenie

Infografika "Kto je kto"

Na ustanovujúcej schôdzi Európskeho parlamentu začiatkom júla bolo zvolené vedenie Európskeho parlamentu a bolo rozhodnuté o zložení jeho výborov.

Z 612 platných hlasov dostal Nemec Martin Schulz v prvom kole tajného hlasovania 409. Podporili ho jeho vlastní európski socialisti. Na základe dohody o zdieľaní predsedníctva počas mandátu EP dostal aj hlasy ľudovcov a výmenou za posty podpredsedov aj hlasy liberálov.

O 2 a pol roka Schulza vystrieda niekto z frakcie európskych ľudovcov. Špekuluje sa o vplyvnom bývalom francúzskom ministrovi a europoslancovi Alainovi Lamassourovi, ktorého medzičasom zvolili za vedúceho delegácie francúzskej stredo-pravej UMP v Európskom parlamente.

Súpermi Schulza v boji o predsedníctvo boli Ulrike Lunacek z frakcie Zelených, Sajjad Karim zo skupiny Európskych konzervatívcov a reformistov (ECR) a Pablo Iglesias za Zjednotenú ľavicu (GUE/NGL). Ich kandidatúra bola symbolická, keďže zvolenie Schulza bolo takmer isté. Karim, ktorý skončil s počtom hlasov 101 ako druhý v poradí, však prekvapivo získal o niekoľko desiatok hlasov viac ako má jeho skupina (70).

Liberálna europoslankyňa z Francúzska Sylvie Goulardová (ALDE) hovorí, že podporili Schulza namiesto postavenia vlastného kandidáta preto, že chceli ukázať, že v Európskom parlamente funguje stabilná väčšina. Schulzovi podľa nej treba uznať, že z Európsky parlament ako inštitúciu posilnil, zviditeľnil a zohral dôležitú úlohu v procese zmeny výberu predsedu Európskej komisie.

Slovensko nemá zastúpenie vo vedení EP, nezískalo žiadny z postov 14 podpredsedov, alebo 4 kvestorov.

Výbory

Európsky parlament bude aj v tomto volebnom období sústreďovať prácu do 20 výborov a 2 podvýborov. O definitívnom personálnom obsadení hlasoval europarlament včera.

Slovensko má len 13 europoslancov, väčšina bude pôsobiť vo viacerých výborov – či už ako plní členovia alebo v jednom ako tzv. náhradníci. Žiadny zo slovenských europoslancov nezískal post predsedu výboru EP.

Toto volebné obdobie prejavili najväčší záujem slovenskí europoslanci  o výbory pre občianske slobody, životné prostredie, petície a práva žien a rovnosť pohlaví.

Pôsobenie slovenských europoslancov:

Európska ľudová strana

Najstarším z nich je Eduard Kukan (SDKÚ), ktorý je zároveň aj najstarším členom Výboru pre zahraničné veci (AFET). Tento výbor je najpočetnejší zo všetkých politických skupín: má až 71 členov. Kukan je zároveň aj členom Podvýboru pre bezpečnosť a obranu (SEDE) a náhradníkom vo Výbore pre zamestnanosť a sociálne veci (EMPL).

Jeho stranícky kolega a nováčik v EP Ivan Štefanec sa prihlásil do Výboru pre vnútorný trh a ochranu spotrebiteľa (IMCO) a ako náhradník bude pôsobiť vo Výbore pre rozpočet (BUDG).

Slovenskí poslanci za KDH sú tí istí ako v predošlom volebnom období. Anna Záborská sa rozhodla pre pôsobnosť vo Výbore pre priemysel, výskum a energetiku (ITRE) a tiež vo Výbore pre práva žien a rovnosť pohlaví (FEMM). Ako náhradníčka bude činná vo Výbore pre rozvoj (DEVE).

Jej kolega Miroslav Mikolášik je členom Výboru pre životné prostredie, verejné zdravie a bezpečnosť potravín (ENVI), kde sa s ním uvažovalo aj ako s predsedom výboru. Ďalej je členom Podvýboru pre ľudské práva (DROI) a náhradníkom Výboru pre regionálny rozvoj (REGI).

Poslanec strany Most-Híd József Nagy, ktorí je takisto vo frakcii ľudovcov, chce byť aktívny vo Výbore pre občianske slobody, spravodlivosť a vnútorné veci (LIBE). Ako náhradník sa rozhodol tiež pre člena Výboru pre životné prostredie a Výbor pre petície (PETI).

Posledný zo slovenských ľudovcov, poslanec za SMK Pál Csáky, bude pracovať vo Výbore pre petície a ako náhradník vo Výbore pre občianske slobody.

Socialisti a demokrati

V skupine Progresívnej aliancie socialistov a demokratov (S&D) má Slovensko štyroch poslancov. Monika Flašíková-Beňová bude aj naďalej aktívna vo Výbore pre občianske slobody, ako náhradníčka si zvolila Výbor pre životné prostredie, verejné zdravie a bezpečnosť potravín (ENVI). Boris Zala, podobne ako Kukan, pokračuje členstvom vo Výbore pre zahraničné veci a ako náhradník má záujem o činnosť vo Výbore pre petície. Monika Smolková takisto zostala verná Výboru pre regionálny rozvoj (REGI) a Vladimír Maňka sa stal členom Výboru pre rozpočet (BUDG).

Konzervatívci

V tretej najsilnejšej skupine v EP, Európski konzervatívci a reformisti (ECR), má Slovensko dvoch zástupcov. Jana Žitňanská (NOVA) bude pôsobiť vo Výbore pre práva žien a rovnosť pohlaví (FEMM) a tiež vo Výbore pre zamestnanosť a sociálne veci (EMPL). Branislav Škripek (OĽaNO) sa rozhodol pre členstvo vo Výbore pre občianske slobody a ako náhradník posilní skupinu slovenských poslancov vo Výbore pre práva žien a rovnosť pohlaví.

Jediný slovenský zástupca v parlamentnej skupine Aliancia liberálov a demokratov pre Európu (ALDE), Richard Sulík (SaS), sa dostal do Výboru pre vnútorný trh a ochranu spotrebiteľa (IMCO). A ako náhradník vo Výbore pre kontrolu rozpočtu (CONT) chce kontrolovať správne míňanie finančných zdrojov inštitúcií EÚ.

Kde chýbame?

Počet výborov a podvýborov zostal rovnaký ako v predošlom zložení EP. Výber a počet poslancov vo výboroch je odzrkadlením politického rozloženia síl v europarlamente.

Slovensko nebude mať v aktuálnom volebnom období zastúpenie vo výboroch pre medzinárodný obchod (primárne fórum napríklad pre dohodu medzi EÚ a USA – TTI), pre hospodárstvo a menové veci (záležitosti eurozóny a hospodárskeho riadenia), pre poľnohospodárstvo a rozvoj vidieka (Spoločná poľnohospodárska politika), pre kultúru a vzdelávanie (Erasmus pre všetkých, vzájomné uznávanie kvalifikácií), pre právne veci (otázky európskeho práva, jeho zjednodušovania, interpretácie a aplikácie, kontrola princípov subsidiarity a proporcionality), pre ústavné veci (kompetenčné otázky, otázky zmeny zmlúv), pre rybné hospodárstvo

Kto v EP skončil ?

Pri každých eurovoľbách sa obmení okolo 50 % jeho osadenstva. Májové voľby ponechali viacerých známych a vplyvných poslancov mimo Parlamentu. Takýto osud postihol najmä britských Liberálnych demokratov.  Namiesto 11 mandátov im po voľbách ostal jeden.

Sir Graham Watson bol napríklad poslancom od roku 1994 a bol prezidentom skupiny ALDE. Ďalší, Andrew Duff bol významný ústavný právnik a presvedčený federalista. Presadzoval napríklad pan-európsku kandidátku vo voľbách do Európskeho parlamentu.

Neuspela ani ikona francúzskych socialistov Catherine Trautmannová, bývalá starostka Štrasburgu. V jej tradičnom regióne strana na prvé miesto kandidátky vybrala bývalého odborára Edouarda Martina, čo podľa pozorovateľov skôr nahralo Národnému frontu, ktorému sa vo východnom Francúzsku dobre darilo.

Podobný osud postihol aj líderku kandidátky francúzskych Zelených Sandrine Bélier.

V Nemecku sa nedarilo bavorskému konzervatívcovi Berndtovi Posseltovi, V EP pôsobil 20 rokov a viedol nemeckú odnož Paneurópskej únie. Bol vytrvalým podporovateľom európskej myšlienky, čo prispelo k jeho pádu. Dostal 6. miesto na kandidátke a strana sa rozhodla viesť skôr euroskeptickejšie ladenú kampaň. Podľa Posselta mala strana skôr vsadiť na jasnú opozíciu voči Alterantive für Deutschland.  „Nemali by sme sa snažiť smrdieť viac ako tchor,“ povedal.  

V Poľsku neuspeli Pawel Zalewski a Pawel Kowal ktorí sa profilovali na témach politiky východného susedstva, najmä Ukrajiny.

Z Bulharska sa nedarilo Ivailovi Kalfinovi bývalému ministrovi zahraničia, bol hovorom skupiny SD pri rokovaní o sedemročnom rozpočte EÚ. Kaflin opusti bulharských socialistov pre spory s jej šéfom Sergejom Staniševom. Kandidoval na kandidátke novej strany, ktorá však získala len 4 %, čo pri 6 % kvóre nestačilo.

Zo slovenských europoslancov, ktorí opätovne kandidovali neuspeli Katarína Neveďalová (Smer-SD) Sergej Kozlík (SDS) a Jaroslav Paška (SNS).

Do lavíc v Európskom parlamente sa už po 20 rokoch nevrátil ani ikona Zelených Daniel Cohn-Bendit, ktorý sa už rozhodol nekandidovať. „Je tu momentálne v Európe taký trend, že pravdu môžeme nájsť len v jednej krajine. Ak budeme takto pokračovať, zničí to všetko, čo sme budovali. Nie je žiadna jedna pravda ani jedna ideológia,“ povedal vo svojom poslednom vystúpení v Európskom parlamente.

REKLAMA

REKLAMA