Voľby do Európskeho parlamentu 2014

Väčšie právomoci, kríza, kandidáti európskych politických strán na predsedu Európskej komisie, ale hlavne perspektíva posilnenia anti-integračne naladených poslancov sú faktory, ktoré odlišujú voľby do Európskeho parlamentu v roku 2014 od tých predošlých.

Kolac EP
Zdroj: PollWatch2014

Míľniky

10. september 2013: spustenie informačnej kapane k voľbám do Európskeho parlamentu

8.-10. novembra: Kongres Európskych zelených v Bruseli – prezentácia kandidátov, ktorí sa uchádzali o pozíciu lídra v online primárkach.

28.-30. novembra 2013: Európski liberáli prijali volebný manifest na kongrese ALDE v Londýne

1. decembra 2013: PES otvoril interný proces výberu svojho kandidáta na predsedníctvo EK medzi svojimi členskými stranami

13.-15. decembra: Kongres Strany európskej ľavice v Madride

19.-20. decembra 2013: ALDE uzatvára nominácie na top kandidátov  

29. januára 2014: Európski zelení ohlasujú svojich dvoch volebných lídrov (José Bové, Ska Keller)

1. február 2014: ALDE vybralo top kandidáta (Guy Verhofstadt)

1. marca: Kongres Strany európskych socialistov v Ríme, nominácia Martina Schulza ako volebného lídra získala podporu)

6.-7. marca: Kongres Európskej ľudovej strany v Dubline, EPP vybralo svojho volebného lídra (Jean-Claude Juncker)

22. mája 2014: prvé volebné miestnosti sa otvárajú v niektorých členských štátoch

24. mája 2014: volebný deň na Slovensku (volebné miestnosti budú otvorené od 7.00 do 22.00)

(Samostatný factsheet k eurovoľbám na SLOVENSKU)

25. mája o 22.00: zatvoria sa posledné volebné miestnosti, volebná noc v Európskom parlamente v Bruseli

Európsky parlament

Európsky parlament je jednou z troch najdôležitejších inštitúcií EÚ. Spolu s Radou (členskými štátmi) spolurozhoduje takmer o všetkom, čo je v právomociach Európskej únie. Lisabonská zmluva z roku 2009 tento trend ešte posilnila.

Odvtedy EÚ ale do veľkej operovala v krízovom režime, ktorý komunitárne inštitúcie (Európsku komisiu a Európsky parlament) trochu odsunul v prospech medzivládnej spolupráce. Generálny tajomník Európskeho parlamentu Klaus Welle tento stav nazýva „Záchranná únia“ (Rescue union). Tá má problém s demokratickou legitimitou, efektívnosťou a expertízou. Jej výsledkom bolo okrem iného i to, že sa majitelia vkladov skladali na bail-out Cypru.

S postupným návratom do operačného normálu, ale Európsky parlament dôsledne dýcha vládam členských štátov na krk. Podieľal sa na prijímaní takmer všetkých nových rozpočtových, bankových a iných legislatívnych pravidiel, súvisiacich s krízou v eurozóne a novou fiškálnou disciplínou.  

Lisabonská zmluva tiež znížila počet poslancov Európskeho parlamentu na 750 plus jeho predseda. Najľudnatejšia krajina má v ňom 96 (Nemecko) a najmenšia (Luxembursko) 6 poslancov. Slovensko ich má 13. Menšie členské štáty sú pri počte europoslancov zvýhodnené tzv. princípom „degresívnej proporcionality“. V praxi to znamená, že 1 nemecký europoslanec zastupuje omnoho viac voličov, ako pripadá na 1 slovenského europoslanca.

Legislatívna stopa

V legislatívnom období 2009-2014 patrili medzi najprominentnejšie hlasovania EP, nasledovné:

  • Európsky rozpočet a jeho míňanie rozpočtu EÚ – Európsky parlamentu upravoval nové nastavenie spoločnej poľnohospodárskej politiky, jej dotačnej schémy, vzdelávacích programov a legislatívy k štrukturálnym fondom.
  • mal iný názor ako členské štáty alebo Komisia na bankovú úniu, bankárske odmeny, presadzoval zavedenie Záruky pre mladých ako nástroja na zmiernenie problému nezamestnanosti mladých ľudí
  • Veľkú časť jeho agendy tvoria pravidlá na jednotnom trhu, napríklad ochrana patentov platná v celej EÚ, ochrana spotrebiteľa (kompenzácie vo verejnej doprave, regulácia poplatkov za roaming, bezpečnosť a označovanie potravín, životné podmienky zvierat), uznávanie odborných kvalifikácií naprieč EÚ
  • Životné prostredie – obmedzovanie emisií skleníkových plynov, podpora alternatívnych zdrojov energie
  • Občianske slobody: neobmedzovanie slobody pohybu v EÚ, posilnenie ochrany obetí trestných činov, vyšetrovanie praktík tajných služieb a s tým súvisiaca ochrana osobných údajov – napríklad právo byť zabudnutý na internete
  • Vyrokoval zmeny v dohode o výmene údajov  cestujúcich v leteckej doprave (PNR), v mene zachovania slobody a súkromia na internete úplne odmietol dohodou boji proti falšovaniu (ACTA) aj prvú verziu dohody SWIFT o vymieňaní bankových údajov s USA

Ako politický orgán zaujíma stanovisko prakticky ku všetkým aspektom verejného života v EÚ. Predstavuje svedomie zahraničnej politiky, ktorá je stále doménou členských krajín EÚ, rieši a zasadá k petíciám občanov.

Nové parametre volieb

Najväčším rozdielom oproti roku 2009 je, že volebný proces prebehne podľa Lisabonskej zmluvy. V praxi to znamená, že Európska rada (hlavy štátov a vlád členských krajín členských krajín EÚ) musia pri nominovaní predsedu Európskej komisie (v júli 2014) zobrať do úvahy výsledky volieb do Európskeho parlamentu.

Najväčšie európske politické strany si to vysvetlili tak, že do volieb idú so svojimi vlastnými kandidátmi na predsedu Komisie, ktorá je hlavným výkonným orgánom a zároveň má právomoc legislatívnej iniciatívy.

Od Európskej rady očakávajú, že na tento post nominuje kandidáta tej politickej skupiny, ktorý vo voľbách získa najviac mandátov v 751-členom zbore. S najväčšou pravdepodobnosťou to bude Strana európskych ľudovcov (EPP) alebo Strana európskych socialistov (PES).

Európske politické strany argumentujú najmä tým, že tento postup zvýši legitimitu Európskej komisie.

Nominácie:

  • Strana európskych ľudovcov (European Peoples´ Party, EPP)

Volebného lídra vybrali európski ľudovci 6. marca na kongrese v Dubline.  Bývalý dlhoročný premiér Luxemburska a niekdajší predseda Euroskupiny Jean-Claude Juncker porazil v hlasovaní delegátov francúzskeho eurokomisára pre vnútorný trh Michela Barniera. Všeobecne sa uznáva, že Junkcer patrí k najskúsenejším európskym politikom vôbec. Podarilo sa mu získať aj podporu nemeckej CDU/CSU kancelárky Merkelovej. „Predseda Komisie nie je pozícia, kde by si človek mohol dovoliť učiť sa za pochodu“ povedal vplyvný europoslanec za CDU Elmar Brok.

  • Strana európskych socialistov (Party of European Socialists, PES)

Od začiatku výberové procesu bolo viac menej zrejmé, že Martin Schulz (Nemecko), súčasný predseda Európskeho parlamentu a jeho dlhoročný poslanec a šéf skupiny eurosocialistov, bude jedným z top kandidátov. Nakoniec bol jediný, kto do vnútrostraníckeho súboja v PES vôbec vstúpil. Podporu mu vyjadril aj SMER-SD.

  • Aliancia liberálov a demokratov pre Európu (Alliance od Liberals and Democrats for Europe, ALDE)

U európskych liberálov zohrali pomerne tesný súboj neskorší víťaz a šéf frakcie v EP Guy Verhofstadt  a bývalý belgický premiér so súčasným eurokomisárom pre hospodárske a menové veci Ollim Rehnom (Fínsko).

  • Európska strana zelených (European Greens)

Ako jediná strana mala primárky, v ktorých mohla online voliť verejnosť. Do volieb zelených povedú dlhoročný francúzsky europoslanec José Bové  a mladá europoslankyňa Ska Keller (Nemecko).

  • Európska ľavica (Party of European Left)

Strana združujúca radikálne ľavicové strany vsadila na lídra gréckej opozície Alexisa Tsiprasa. Požadujú okamžité zrušenia platnosti memoránd „záchranné programy“ a radikálne vystupuje proti európskej politike škrtov.

Ostatné európske politické zoskupenia svojich kandidátov nepostavili. Aliancia európskych konzervatívcov a reformistov (AECR) tvrdí, že by to dalo predsedovi EK, ktorú často kritizujú, „umelý mandát od ľudí, ktorí o ňom v živote nepočuli“. Podobne to vníma aj skupina Európa slobody a demokracie (ECR).

Hrozí po voľbách politický pat?

Lisabonská zmluva svojím znením necháva do určitej miery priestor na viaceré interpretácie postupu voľby predsedu Európskej komisie.

Presne Lisabonská zmluva hovorí: „Zohľadňujúc voľby do Európskeho parlamentu a po príslušných konzultáciách navrhne Európska rada kvalifikovanou väčšinou Európskemu parlamentu kandidáta na funkciu predsedu Komisie. Tohto kandidáta volí Európsky parlament väčšinou svojich členov.“

Otázkou ostáva, ako si vysvetliť pojmy „zohľadniť voľby“. Z viacerých vyjadrení vyplýva, že Európska rada nie je pripravená sa úplne vzdať kontroly nad procesom nominácie.

 „Predsedu Európskej komisie volí Európsky parlament po návrhu Európskej rady. Nie je tam žiadne automatické prepojenie medzi počtom hlasov a obsadením tejto pozície – aspoň pre mňa nie“, nechala sa ešte v októbri 2013 po stretnutí lídrov Európskej ľudovej strany počuť nemecká kancelárka Angela Merkelová. Merkelovej komentár vychádza zo stretnutia lídrovo združených v Európskej ľudovej strane (EPP). Podľa informácií zo stretnutia aj švédsky premiér Frederik Reinfeldt preferuje technokratické vedenie európskej exekutívy pred „spolitizovaným aparátom“.

Argumentom proti jasne politicky vyprofilovanému kandidátovi na čele Európskej komisie napríklad je fakt, že EK má hájiť spoločný európsky záujem. Na to musí požívať rešpekt členských štátov bez ohľadu na politické zafarbenie ich aktuálnych vlád.

Nejasnosť v postupe naznačil v rozhovore pre EurActiv.sk aj slovenský eurokomisár Maroš Šefčovič. „Preferoval by som, aby si každá európska politická frakcia veľmi dobre zvážila, koho navrhne a koho postaví do čela svojej kandidátky, aby mal tento človek reálnu šancu nielen získať hlasy vo voľbách, ale byť aj akceptovateľný Európskou radou.“

Stále národné voľby?

O eurovoľbách prevláda charakteristika, že ide o druhoradé voľby, v ktorých sa „trestá“ aktuálna národná vláda a rozhodujú o nich národné témy. Pozorovatelia sa zhodujú, že v týchto voľbách to môže byť zľahka inak.

V predchádzajúcich rokoch dominovali politickej diskusii viac menej vo všetkých štátoch európske hospodárske otázky. V Španielsku, Francúzsku, Taliansku to bolo najmä zvládanie krízy, čo spôsobilo výmenu vlád. „Nie európske sú národnými, ale naopak, národné voľby sa stali európskymi“, hovorí profesor Simon Hix z London School of Economics.

„Politická väčšina, ktorá vzíde z európskych volieb nie len rozhodne o tom, aké politiky bude Európsky parlament tlačiť nasledujúcich 5 rokov, ale aj to kto obsadí najsilnejšiu exekutívnu funkciu v mašinérii EÚ.“

Prieskumy

Podľa neustále updatovaného prieskumu PollWatch2014 by mala v novom Európskom parlamente získať v celoeurópskom meradle tesnú väčšinu skupina Socialistov a demokratov (S&D), kam patrí aj slovenský SMER-SD.  V tesnom závese je Európska ľudová strana. (Členmi EĽS sú zo Slovenska KDH, SDKÚ-DS, SMK, Most-Híd). Liberáli (ALDE) by mali získať 67 kresiel, ľavica (GUE/NGL) 56 kresiel, zelení 44 kresiel, Konzervatívci a reformisti (ECR) 45 kresiel a silne pravicová Európa slobody a demokracie (EFD) 31 kresiel. Očakáva sa výrazné posilnenie počtu nezaradených poslancov, ktorých by mohlo byť až 92. V takom prípade by boli 3. najpočetnejšou, aj keď neorganizovanou, skupinou.

Projektovať výsledky v eurovoľbách je však náročné, pretože výsledok EĽS aj socialistov závisí v mnohých prípadoch od volebného výsledku veľkého počtu malých strán v celej EÚ. Pokiaľ ide o trendy, tam sú si akademici istejší – bude tu posun od stredu k extrémom napravo aj naľavo.

Extrémy

Tradičný pojem „euroskepticizmus“ v dnešnej Európe nevie postihnúť rôznorodosť politických síl, ktoré sú voči EÚ naladené skôr nepriateľsky, ale z veľmi rozdielnych dôvodov a vo veľmi rozdielnej miere.

Strany ako francúzsky Národný front, či Wildersova Strana slobody v Holandsku európske voľby inštrumentalizujú.

„Vedia, že mnohí nepovažujú európske voľby za dôležité a mnoho z tých, ktorí v národných voľbách volia tradičné strany voliť neprídu a im sa podarí motivovať svojich voličov a ich percentá rastú. Preto do eurovolieb aj veľa investujú. Marine Le Pen potom môže povedať, že keď ide o veci EÚ „zastupujem 40 % elektorátu a musíte ma brať vážne“ – vysvetľuje Janis Emmanouilidis z European Policy Centre.

Európsky parlament potom využívajú ako platformu na posilnenej svojho vplyvu doma a vo väčšine prípadov sa do práce EP nezapájajú, nanajvýš ho využívajú na nadväzovanie partnerstiev.

Ak sa posilnia pozície týchto „anti-síl“ v EP analytik predpokladá dva hlavné dôsledky, ktoré možno očakávať.

Prvým je vplyv na  fungovanie Európskeho parlamentu, keďže tam bude veľa poslancov, ktorí ho používajú len ako platformu na zvyšovania popularity a nezapájajú sa do jeho práce. Bude to problém, no EP sa s ním, tak ako v minulosti, vysporiada, napríklad cez častejšie využívanie veľkej koalície.

Vážnejší dopad je, ktorý by malo posilnenie týchto síl, sa týka národnej úrovne. Strany stredného prúdu budú v pokušení prebrať časť argumentov strán extrému. To bude mať potom vplyv na schopnosť dosahovať kompromisy s ostatnými štátmi v Bruseli, či Štrasburgu.

Volebné pravidlá

Každá krajina si upravuje okolnosti volieb do Európskeho parlamentu podľa seba, pri rešpektovaní nariadenia EÚ, ktoré definuje základné parametre. Volí sa napríklad v rozličné dni – od štvrtka až do nedele. Voliť v eurovoľbách možno aj v inej krajine, ak tam má človek trvalý pobyt. Spoločná je voľba poslancov zo straníckych kandidátok.

Témy, ktorým sa určite bude nový Európsky parlament zaoberať

Transatlantické obchodné a investičné partnerstvo – dohoda o voľnom obchode s USA. Je predmetom veľkej pozornosti, niektoré najproblematickejšie aspekty ako spôsob riešenia obchodných sporov a až do volieb úplne pozastavili.

Revízia sedemročného rozpočtu EÚ v polčase

Čo sa stane po voľbách?

  • Bezprostredne po voľbách: zíde sa Konferencia predsedov politických skupín EP v starom zložení. Bude sa dohadovať na postupe rokovaní s Európskou radou ohľadom návrhov na post predsedu Európskej komisie.
  • 27. mája 2014: zíde sa Európska rada (summit) v Bruseli a vyhodnotí výsledky volieb do Európskeho parlamentu.
  • Jún 2014: prvé stretnutia politických skupín nového Európskeho parlamentu
  • Konzultácie medzi členskými štátmi a predstaviteľmi európskych politických rodín
  • 1.-3. júla 2014: prvé zasadnutie nového Európskeho parlamentu, zvolia sa jeho riadiace orgány (predseda, podpredseda, kvestori). Nominovaný kandidát na predsedu Európskej komisie by mal predstaviť EP svoje priority
  • 7.-10. júla 2014: zasadnú po prvýkrát výbory a zvolia si svoje predsedníctvo
  • 14.-17. júla 2014: Európsky parlament volí predsedu Európskej komisie na návrh Európskej rady. Kandidát musí v tajnom hlasovaní získať absolútnu väčšinu hlasov, 376.
  • Po zvolení predsedu Rada o dohode s predsedom EK schvaľuje nominácie na členov Európskej komisie.
  • September/október 2014: Verejné vypočutia dezignovaných členov Komisie vo vecne príslušných výboroch EP.
  • Október/november 2014: Európsky parlament hlasuje o celej Európskej komisii, opäť absolútnou väčšinou hlasov.

Pozície

Janis Emmanouilidis, analytik bruselského think-tanku European Policy Centre: „Pred 5 rokmi väčšina ľudí vrátane samotného EP a členských štátov v snahe predať Lisabonskú zmluvu verejnosti tvrdili, že jej najväčším víťazom je práve EP. Po piatich rokoch a v kontexte krízy už toto hodnotenie nie je také jasné. Niektorí dokonca hovoria, že EP je ten, kto prehral, lebo mnoho rozhodnutí sa robí v Európskej rade a medzivládne. Kríza je vždy čas, kedy veci preberá exekutíva. Vytvára to tlak aj na Európsku komisiu, aj keď tá v konečnom dôsledku môže získať, ale bude to trvať pár rokov.

Myslím si, že EP po voľbách nebude mať problém odmietnuť nomináciu predsedu EK ak sa im nebude pozdávať. Ako ale počúvam ľudí v členských štátoch vidím, že kritika Európskeho parlamentu je extrémne silná. Niektorí dokonca tvrdia, že zmena, ktorá viedla k prechodu na priamu voľbu EP bola chybou. Táto kritika ani po voľbách nezmizne.“

REKLAMA

REKLAMA