Hospodárske riadenie EÚ – heslár 2

Ekonomická a finančná kríza naplno odhalili nedostatky v hospodárskych a fiškálnych politikách. Členské krajiny preto prijímajú opatrenia na posilnenie hospodárskeho riadenia. Jeho súčasťou sú zároveň preventívne kroky s cieľom zabrániť opakovaniu kríz v budúcnosti.

Banky - ilustračné foto
Zdroj: TASR/AP Photo/Michael Probst
Pokračovanie súboru liniek Hospodárske riadenie – heslár:

  • Banková únia
  • Jednotný mechanizmus bankového dohľadu
  • Jednotný rezolučný mechanizmus
  • Európska schéma garancií vkladov
  • Jednotný súbor pravidiel
  • Fiškálna kapacita
  • Junkcerov balík (Investičný plán pre Európu)
  • Európsky fond pre strategické investície

Banková únia

Dopĺňa menovú integráciu a jej hlavným cieľom je prelomiť prepojenie osudu verejných financií s osudom bánk a zabezpečiť, aby banky niesli hlavnú zodpovednosť za svoje hospodárenie. Pôvodný návrh počítal s bankovou úniou, ktorá bude stáť na troch pilieroch. Členské štáty sa zatiaľ dohodli na dvoch a na nástroji priamej rekapitalizácie bánk z ESM.

Jednotný mechanizmus bankového dohľadu

je prvým pilierom bankovej únie. Ministri financií ho schválili 13. decembra 2012 a ich rozhodnutie následne potvrdili aj lídri členských krajín počas summitu Európskej rady 13. – 14. decembra 2012. Európsky parlament ho schválil 12. 9. 2013. Definitívny súhlas s jednotným bankovým dohľadom dali ministri financií 15. októbra 2013. Prvou šéfkou bankového dohľadu v rámci ECB bola v decembri 2013 na päť rokov menovaná Danièle Nouyová. Fungovať začal 3. novembra 2014.

Ústrednú rolu hrá Európska centrálna banka, ktorá bude koordinovať dohľad nad všetkými bankami v eurozóne. Sústredí sa zhruba na 130 bánk eurozóny s aktívami presahujúcimi 30 miliárd eur (systémové banky) alebo predstavujúcimi viac ako pätinu hospodárskeho výkonu domácej krajiny.

Približne šesťtisíc ostatných bánk v eurozóne bude podliehať dohľadu vykonávanému príslušnými vnútroštátnymi orgánmi. ECB sa však bude môcť kedykoľvek rozhodnúť, že bude vykonávať priamy dohľad aj nad ktoroukoľvek z týchto menších bánk. Svoje úlohy bude vykonávať  v súčinnosti s národnými orgánmi dohľadu. Podľa očakávaní by sa ECB mala nových úloh chopiť budúci rok na jeseň.

Okrem úloh orgánu dohľadu bude ECB tiež udeľovať či odoberať povolenia (licencie) úverovým inštitúciám v súčinnosti s národnými orgánmi dohľadu. Ďalej bude vykonávať príslušné úlohy, keď si niektorá úverová inštitúcia v zúčastnenom štáte bude chcieť zriadiť pobočku alebo poskytovať cezhraničné služby v nezúčastnenom štáte. Dohliadať bude tiež na plnenie kapitálových rezerv a na plnenie plánov ozdravenia.

Úlohy ECB v oblasti dohľadu budú realizované striktne oddelene od vykonávania jej úloh menovej politiky, aby sa tak eliminovali konflikty záujmov medzi obomi rolami. Tie by sa mohli napríklad vyskytnúť v situáciách, keď v snahe o udržiavanie cenovej stability, čo je hlavným cieľom menovej politiky, by bolo potrebné zvýšiť úrokové sadzby, čo by však zároveň mohlo mať nepriaznivé dôsledky pre solventnosť a ziskovosť bankového sektora.

ECB bude nezávislá pri výkone bankového dohľadu a za vykonávanie svojich úloh sa bude zodpovedať Európskemu parlamentu a Rade EÚ. Europoslancov a ministrov financií v rámci Euroskupiny bude musieť pravidelne informovať o svojej činnosti.

Celý mechanizmus je navrhnutý pre všetky krajiny eurozóny s tým, že ostatné krajiny sa môžu zapojiť dobrovoľne. V súčasnosti sa na zozname zúčastnených krajín nachádzajú len krajiny s eurom a Lotyšsko, ktoré ho zavedie od januára 2014.

Jednotný mechanizmus dohľadu bude v úzkom vzťahu s jednotným rezolučným mechanizmom.  Ide o druhý pilier bankovej únie, ktorý bude predstavovať spoločný rámec pre riešenie bánk v kríze. Podľa návrhu Komisie rezolučnému mechanizmu budú podliehať upadajúce banky (alebo ak im úpadok bude hroziť), keď žiadny zásah súkromného sektora nebude môcť úpadok zvrátiť a keď pôjde o verejný záujem vzhľadom na dôsledky úpadku banky pre finančnú stabilitu. Praktickou úlohou ECB bude upozorňovať na banky z krajín participujúcich v bankovej únii, ktoré sa dostanú do vážnych finančných ťažkostí, a mali by byť riešené v rámci jednotného rezolučného mechanizmu.

Jednotný rezolučný mechanizmus

(Single Resolution Mechanism – SRM) vrátane spoločného fondu na ozdravenie bánk (Single Resolution Fund – SRF) –  je druhý pilier bankovej únie a predstavuje spoločný rámec pre riešenie bánk v kríze s cieľom minimalizovania nákladov pre daňovníkov a vplyvov na ekonomiku. Mechanizmu budú podliehať upadajúce banky (alebo ak im úpadok bude hroziť), keď žiadny zásah súkromného sektora nebude môcť úpadok zvrátiť a keď pôjde o verejný záujem vzhľadom na dôsledky úpadku banky pre finančnú stabilitu. Praktickou úlohou ECB bude upozorňovať na banky z krajín participujúcich v bankovej únii, ktoré sa dostanú do vážnych finančných ťažkostí.

Európska schéma garancií vkladov – je ďalší zamýšľaný pilier bankovej únie, ktorý má štandardizovať a posilniť systémy ochrany vkladov, ktoré už na národnej úrovni existujú a na základe európskej smernice garantujú vrátenie vkladov do výšky 100 tisíc eur. Účelom spoločnej ochrany vkladov by bola stabilizácia bankového sektora a zabránenie náhlym masívnym výberom vkladov, ktoré môžu ohroziť stabilitu bankového sektora v jednotlivých členských štátoch.  

Euroskupina dosiahla 10. júna 2014 politickú dohodu o spôsobe, akým môže euroval 2 (ESM) priamo rekapitalizovať banky v problémoch. Tento nástroj s kapacitou 60 miliárd eur by mal ESM spustiť v rovnakom čase ako ECB začína vykonávať jednotný dohľad, v novembri 2014. Jeho súčasťou je aj účasť súkromného sektora (bail-in).

Jednotný súbor pravidiel

(Single Rulebook) – je regulačný rámec pre všetky finančné inštitúcie na vnútornom trhu EÚ. Zostavený bol v roku 2009 Európskou radou, aby pomohol dokončiť vnútorný trh v oblasti finančných služieb. Zabezpečí jednotnú aplikáciu pravidiel globálneho regulačného štandardu Bazilej III vo všetkých členských štátoch.

Priame monetárne transakcie ECB (OMT)

Európska centrálna banka (ECB) predstavila nový program nákupu dlhopisov, ktorým sú  priame monetárne transakcie (Outright Monetary Transactions – OMT). Aktivuje sa až po žiadosti dotknutej krajiny o pomoc z eurovalu 1 (EFSF) alebo eurovalu 2 (ESM). Bude teda prísne podmienený zaviazaním sa k makroekonomickým reformám.

ECB dopredu nestanovila limit pre objem nákupov, bude sa však zameriavať na splatnosť od jedného do troch rokov. Centrálna banka sa zároveň v rámci programu vzdala statusu prednostného veriteľa a bude vystupovať na rovnakej pozícii ako ostatní investori.

Fiškálna kapacita

neoficiálne nazývaná rozpočet eurozóny. Uvažuje sa o nej v rámci opatrení na prehĺbenie integrácie medzi členskými krajinami. Stály predseda Európskej rady Herman Van Rompuy ju spomína vo svojej správe „V ústrety k skutočnej hospodárskej a menovej únii“. Zatiaľ je predmetom diskusií. Uvažuje sa o tom, že by mohla slúžiť na dočasnú podporu krajín, ktoré sa vo zmluvnom vzťahu s európskymi inštitúciami zaviažu k hospodárskym reformám. Fiškálna kapacita by tiež mohla pomáhať štátom zasiahnutým individuálnymi hospodárskymi šokmi. 

Junkcerov balík

Investičný plán pre Európu je iniciatívou EÚ na zvýšenie investícií v celej EÚ a na podporu dlhodobého hospodárskeho rastu. Jeho cieľom je mobilizovať súkromné a verejné investície vo výške najmenej 315 mld. EUR v priebehu troch rokov. Plán navrhla Európska komisia v novembri 2014 v nadväznosti na výzvu zo zasadnutia Európskej rady, ktoré sa uskutočnilo v júni 2014, riešiť nízku úroveň investícií v EÚ v záujme podpory rastu a zamestnanosti.

Pozostáva z Európskeho fondu pre strategické investície, ktorý vznikne v rámci Európskej investičnej banky. Súčasťou plánu sú ak kroky k zabezpečeniu toho, aby sa investície dostali do reálnej ekonomiky a zlepšenie investičného prostredia ako takého.

Európsky fond pre strategické investície

EFSI bude samostatný subjekt a osobitne spravovaný účet v EIB. Bude dopĺňať bežné investičné činnosti EIB.  Základ EFSI bude tvoriť: záruka z rozpočtu EÚ vo výške 16 miliárd EUR (8 miliárd EUR vyčlenených v rozpočte EÚ na podporu záruky vo výške 16 miliárd EUR), 5 miliárd EUR od Európskej investičnej banky. Táto základná suma umožní Európskej investičnej banke požičať si približne trikrát viac, t. j. približne 63 miliárd eur. Od týchto zdrojov sa očakáva multiplikačný účinok 1:15, teda, že  bude mobilizovať nové súkromné investície vo výške približne 315 miliárd EUR. Odhad Komisie týkajúci sa multiplikačného účinku vychádza z vlastných skúseností EIB a Komisie z podobných projektov v minulosti.

Fond má financovať rozvoj infraštruktúry, výskum a vývoj a inovácia, investície do vzdelávania a odbornej prípravy, zdravotníctva, informačných a komunikačných technológií, rozvoj odvetvia energetiky. Približne štvrtina fondu sa vyčlení na projekty na podporu malých a stredných podnikov (MSP). Podporené projekty musia byť ekonomicky a technicky životaschopné, podporovať ciele EÚ, mať potenciál zvýšiť efektivitu ďalších zdrojov financovania, byť projektmi, ktoré si vyžadujú podporu z EFSI a nemôžu sa realizovať len prostredníctvom existujúcich nástrojov EÚ a EIB. Projekty sa budú realizovať v celej EÚ a v ktoromkoľvek z oprávnených sektorov: nebudú sa uplatňovať žiadne geografické ani odvetvové kvóty. Bude sa dbať na to, aby nedošlo k nadmernej expozícii EIB v rámci určitého sektoru alebo lokality. Predpokladá sa, že Rada a Európsky parlament začnú rokovania o návrhu nariadenia v apríli 2015. Konečná dohoda o návrhu sa očakáva v júni 2015.


REKLAMA

REKLAMA