Kroky ku skutočnej hospodárskej a menovej únii

Kríza odhalila nedostatky v architektúre bloku s eurom. Na zaistenie jej dlhodobej stability európske inštitúcie prijímajú opatrenia, ktoré reagujú na vnútorné aj vonkajšie výzvy, ktorým eurozóna a jej jednotliví členovia v súčasnosti čelia.

Deravý múr (dan, freedigitalphotos.net)
http://euractiv.sk

Míľniky:

    • 29. júna 2012 – Európski lídri sa na summite Európskej rady poverili predsedu Európskej rady Hermana Van Rompuya, aby vypracoval cestovnú mapu smerom k skutočnej hospodárskej a menovej únii.
    • 12. septembra 2012 – Predseda Európskej komisie José Manuel Barroso navrhol systém jednotného bankového dohľadu (prvého piliera bankovej únie) vo svojom prejave o stave Únie.
    • 28. novembra 2012 – Európska komisia prijala koncepciu rozsiahlej a skutočnej hospodárskej a menovej únie.
    • 5. decembra 2012 – Herman Van Rompuy zverejnil správu „V ústrety skutočnej hospodárskej a menovej únii“.
    • 13. decembra 2012 – Ministri financií prijali stanovisko o jednotnom bankovom dohľade.
    • 13. – 14. decembra 2012 – Európski lídri schválili dohodu o jednotnom bankovom dohľade, podporili pokračovanie v rozvíjaní ďalších pilierov bankovej únie a ďalších opatrení na prehlbovanie integrácie.
    • 15. októbra 2013 – Ministri financií dali definitívny súhlas s jednotným bankovým dohľadom.
    • 4. november 2014 –Európska centrálna banka preberie dohľad nad bankami eurozóny

      Pozadie:

      Predseda Európskej rady Herman Van Rompuy v úzkej spolupráci s tromi predsedami – Európskej komisie, Euroskupiny a Európskej centrálnej banky – pred summitom v júni 2012 vypracoval niekoľkostranový dokument, v ktorom uviedol štyri piliere nevyhnutné pre silnú hospodársku a menovú úniu a pre zabezpečenie budúcnosti projektu spoločnej meny.

      Okrem bankovej únie poukázal na potrebu integrovanej rozpočtovej politiky, krokoch pre hlbšiu hospodársku integráciu a potrebu zachovať demokratickú legitimitu v prípade odovzdania časti suverenity. Načrtol potrebu vytvoriť jednotný bankový dohľad pod taktovkou Európskej centrálnej banky (ECB), spoločnú schému garancií vkladov a fond pre riešenie bánk v problémoch.

      Zdôraznil tiež nevyhnutnosť pokračovať vo fiškálnej integrácii nad rámec fiškálnej zmluvy, ktorá zaväzuje k vyrovnanému rozpočtu. Užšia banková a rozpočtová integrácia je podľa dokumentu predpokladom otvorenia otázky vytvorenia fondu na splatenie dlhov či zavedenia eurodlhopisov.

      Európski lídri štyroch predsedov následne poverili, aby pod vedením Van Rompuya vypracovali cestovnú mapu smerom k skutočnej hospodárskej a menovej únii. Cieľom je zaistiť stabilitu a integritu eurozóny. Zároveň sa dohodli na položení základu bankovej únie a to cez vytvorenie jednotného bankového dohľadu. Jeho sfunkčnenie je podmienkou priamej rekapitalizácie bánk z trvalého eurovalu ESM.

      Spoločné eurobondy však vytrvalo odmieta Nemecko a kancelárka Angela Merkelová zdôraznila, že bude môcť ísť len o výsledok dlhého integračného procesu, ktorý bude trvať mnoho rokov. Opatrný postoj zaujalo aj Francúzsko, ktoré ťažko ustupuje požiadavkám na odovzdanie časti národnej suverenity.

      Banková, fiškálna, ekonomická a politická únia

      Ako uvádza Európska komisia v súčasnosti sa črtajú priaznivé okolnosti na hlbšiu integráciu v eurozóne a súčasne v EÚ ako celku. Bankovú úniu označila za prirodzenú prioritu, keďže integrácia vo finančnej sfére sa dá dosiahnuť pomerne rýchlo a bezo zmeny základnej zmluvy.

      Následne na to, aby sa dali využiť pozitívne účinky prehĺbenia hospodárskej a menovej únie a vytvorenia bankovej únie treba rozvinúť fiškálnu úniu. V tomto smere zdôraznila úlohu európskeho semestra a implementáciu balíka dvoch legislatívnych aktov (two-pack) o monitorovaní a posudzovaní návrhov rozpočtových plánov a posilnení hospodárskeho a rozpočtového dohľadu nad členskými štátmi so závažnými ťažkosti v súvislosti s ich finančnou stabilitou alebo sú takýmito ťažkosťami ohrozené. Okrem toho poukázala na potrebu vybudovať efektívnu koordináciu fiškálnych a hospodárskych politík.

      Prehĺbenie integrácie si však zároveň vyžaduje väčšiu mieru zodpovednosti a demokratickej legitimity. Preto do prípravy na významné rozhodnutia treba podľa Komisie zapojiť aj všetkých občanov.

      Celoeurópsku diskusiu spustila 28. novembra 2012, keď prijala koncepciu rozsiahlej a skutočnej hospodárskej a menovej únie. Načrtla v nej opatrenia v krátkodobom (do 6 až 18 mesiacov), strednodobom (18 mesiacov až päť rokov) a dlhodobom horizonte (viac ako päť rokov). Pripustila, že časť možno uskutočniť na základe platných zmlúv a časť si vyžiada ich zmenu.

      V krátkodobom horizonte je potrebné dokončiť reformy, ktoré už boli dohodnuté, alebo sa o nich rokuje. Ide napríklad o balík už schválených šiestich legislatívnych aktov (six-pack), balík dvoch legislatívnych aktov (two-pack), ktorý ešte treba dohodnúť a tiež zavedenie jednotného mechanizmu bankového dohľadu. 

      Po dohode o viacročnom finančnom rámci by mal vzniknúť „nástroj konvergencie a konkurencieschopnosti“ s cieľom urýchliť štrukturálne reformy v členských štátoch, ktoré sú dôležité pre fungovanie hospodárskej a menovej únie.  

      V strednodobom horizonte počíta Komisia s ďalším posilňovaním rozpočtovej a hospodárskej politiky na úrovni EÚ, vrátane daňovej politiky a politiky zamestnanosti. Eurozóna by mala mať špeciálnu fiškálnu kapacitu, ktorá sa má opierať o vlastné zdroje a poskytovať prostriedky pre štrukturálne reformy štátov eurozóny. Podľa Komisie by sa mal taktiež zvážiť fond na splácanie dlhu a európske dlhopisy.

      V období viac ako päť rokov počíta koncepcia už so samostatným rozpočtom pre eurozónu, alebo so spoločným vydávaním štátnych dlhopisov.

      Zdroj: Európska komisia

      V ústrety skutočnej Hospodárskej a menovej únii

      Herman Van Rompuy svoju správu „V ústrety skutočnej ekonomickej a menovej únii zverejnil 5. decembra 2012. Načrtol v nej kroky, ktoré sú nevyhnutné na zaistenie stability a integrity eurozóny a vyzval k politickému záväzku implementovať navrhnutú cestovnú mapu.

      „Nevyhnutnosť konať vyplýva zo sily vnútorných aj vonkajších výziev, ktorým v súčasnosti čelí eurozóna a jej jednotliví členovia,“ uvádza sa v dokumente. Odolnejšia a integrovanejšia hospodárska a menová únia by eurozónu ochránila pred externými hospodárskymi šokmi a európsky model sociálnej kohézie a udržala by vplyv Európy na globálnej úrovni.

      Správa spomína tri štádiá.

      Prvé v období 2012 – 2013 sa zameriava na fiškálnu udržateľnosti a prelomenie prepojenia medzi bankami a štátmi, ktoré je označené za koreň dlhovej krízy. Toto štádium má byť založené na piatich bodoch:

      1. Dokončenie implementácie silnejšieho rámca pre fiškálnu konvergenciu – six-pack (balík šiestich legislatívnych aktov), two-pack (balík dvoch legislatívnych aktov).
      2. Koordinácia významných hospodárskych reforiem, tak ako sa uvádza v článku 11 fiškálnej zmluvy.
      3. Vytvorenie jednotného mechanizmu bankového dohľadu a prijatie nových pravidiel o kapitálovej primeranosti.
      4. Dohoda na harmonizácii národných rezolučných fondoch a systémov garancií vkladov, vrátane zaistenia vhodného financovania z finančného sektora.
      5. Vytvorenie rámca pre priamu rekapitalizáciu bánk z trvalého eurovalu (ESM).

      Druhé v rozmedzí 2013 – 2014 sa týka dokončenia integrovaného finančného rámca a presadzovania zdravých štrukturálnych politík. Jeho súčasťou sú dva základné elementy:

      1. Dokončenie integrovaného finančného rámca vytvorením spoločného rezolučného fondu.
      2. Posilnenie koordinácie, konvergencie a vymáhania štrukturálnych reforiem zavedením dohôd zmluvnej povahy medzi členskými štátmi a európskymi inštitúciami.

      Tretie štádium počíta s posilnením odolnosti eurozóny cez vytvorenie centrálneho nástroja na pohltenie hospodárskych šokov. Počíta s dvomi opatreniami:

      1. Vytvorenie dôsledne definovanej a obmedzenej fiškálnej kapacity na absorbovanie ekonomických šokov v individuálnych štátoch a podporovanie krajín pri vykonávaní štrukturálnych reforiem.
      2. Koordinovanie hospodárskych politík v oblasti daní a zamestnanosti.

      Zdroj: Európska rada

      Summit 13. – 14. decembra 2012

      Van Rompuyova správa bola hlavnou náplňou agendy európskych lídrov počas summitu 13. – 14. decembra 2012. V záveroch zdôraznili, že proces budovania HMÚ bude vychádzať z inštitucionálneho a právneho rámca EÚ. Zároveň sa zaviazali, že počas celého procesu bude v plnej miere rešpektovaná integrita vnútorného trhu.

      Za bezprostrednú prioritu stanovili dotvorenie a zavedenie rámca pre posilnenie hospodárskeho riadenia a to v podobne balíka šiestich legislatívnych aktov (six-pack), fiškálnej zmluvy a balíka dvoch legislatívnych návrhov (two-pack).

      Zásadný vplyv na dvojdňový summit mala dohoda ministrov financií o jednotnom bankovom dohľade, prvom pilieri bankovej únie, ku ktorej došlo pár hodín pred začiatkom zasadnutia.

      Hlavnú úlohu v ňom bude hrať Európska centrálna banka (ECB). Pod jej priamy dohľad budú spadať banky s aktívami v hodnote viac ako 30 miliárd eur alebo ak presahujú pätinu HDP krajiny. V prípade Slovenska sa to bude týkať troch štvrtín bánk. Ak nastanú problémy, nevyhnú sa mu však aj iné typy.

      V najbližších mesiacoch sa budú rozvíjať ďalšie dva piliere bankovej únie. Okrem dohľadu ide aj o mechanizmus bankovej rezolúcie, čiže ozdravovania bánk v prípade, že sa dostanú do veľkých problémov a jednotný systém ochrany vkladov. Lídri vyzvali k dohode na príslušných smerniciach do júna 2013.

      „Jednotný mechanizmus na riešenie krízových situácií by sa mal zakladať na príspevkoch samotného finančného sektora a mal by zahŕňať vhodný a účinný zabezpečovací mechanizmus,“ uvádza sa v záveroch. Ten by mal byť zo strednodobého hľadiska fiškálne neutrálny tak, že sa zabezpečí, aby sa verejná pomoc spätne získala prostredníctvom poplatkov uložených finančnému sektoru ex post.

      Pokiaľ ide o ďalšie kroky predseda Európskej rady v spolupráci s predsedom Európskej komisie a po konzultácii s členskými štátmi na summite v júni 2013 predložia možné opatrenia a časovo vymedzený plán týkajúci sa štyroch okruhov.

      1. Koordinácia národných refriem – členské štáty budú vyzvané, aby v súlade s fiškálnou zmluvou všetky hlavné hospodárske reformy najprv prerokovali a vzájomne skoordinovali.
      2. Sociálny rozmer eurozóny vrátane sociálneho dialógu.
      3. Uskutočniteľnosť a fungovanie dohôd zmluvného charakteru o realizovaní štrukturálnych reforiem.
      4. Mechanizmus solidarity na podporu štátov, ktoré tieto zmluvy uzavrú.

      Rok 2013

      Rok a pol po predložení návrhu dali ministri financií finálny súhlas s mechanizmom dohľadu, kde ústrednú rolu má hrať Európska centrálna banka. Zameria sa na zhruba 130 bánk eurozóny a aktívami viac ako 30 miliárd eur, alebo ak predstavujú pätinu hospodárskeho výkonu domácej krajiny.

      Kompromis ohľadom rezolučného mechanizmu dosiahli deň pred decembrovým summitom Európskej rady. Predbežne sa dohodli, že by mal vznikať desať rokov a prispievať doň budú samotné banky. Za tento čas by mali naakumulovať zhruba 55 miliárd eur.

      Ministri však narazili na postoj europoslancov, ktorí jednak kritizujú zložitosť rezolučného mechanizmu, pretože podľa nich by riešenie banky malo prebehnúť za víkend a zároveň sa im nepáči medzivládny prístup, ktorý chce Rada uplatniť pri riadení a využívaní rezolučného fondu.

      Lídri na summite sa vyhli diskusii o dohodách zmluvného charakteru, ktoré by mali slúžiť na zaviazanie zaostávajúcich ekonomík k reformám a zvýšeniu konkurencieschopnosti výmenou za finančnú podporu. Mechanizmus solidarity však tiež stále nemá jasné kontúry.

      Európska komisia v súčasnosti môže štrukturálne reformy štátom odporučiť v rámci európskeho semestra, ale nie sú záväzné, najmä ak vážne neporušujú pravidlá o deficite a dlhu. Téma bola zatiaľ odsunutá na ďalší rok.

      Pozície:

      Predseda Európskej komisie José Manuel Barroso povedal: „Rozsiahlu a skutočnú hospodársku a menovú úniu potrebujeme na to, aby sme prekonali krízu dôvery, ktorá škodí naším ekonomikám a príjmom našich občanov.  Musíme predložiť hmatateľný dôkaz ochoty Európanov zomknúť sa a rozhodným spôsobom dosiahnuť pokrok pri posilnení štruktúry vo finančnej, fiškálnej, ekonomickej a politickej oblasti, na ktorej spočíva stabilita eura a našej Únie ako celku.“

      Premiér Robert Fico po summite v júni 2012: „Na tomto summite som videl na vlastné oči obrovský záujem krajín eurozóny zabojovať za euro a to za každú cenu. Ani jeden štát, ktorý má spoločnú menu, nepreukázal slabosť, nepreukázal záujem odbočiť a dať prednosť svojim národným záujmom pred záujmom eurozóny.“

      Slovenskí europoslanci v súčasnom vývoji smerom k viacerým rýchlostiam zásadnú hrozbu nevidia a považujú ju za nevyhnutné štádium vývoja EÚ.

      Edit Bauer (EĽS, SMK) upozorňuje, že politické rozhodnutia musia reflektovať širšiu ekonomickú realitu pretože aj slovenská ekonomika stojí a padá na exporte. „EÚ sa už viackrát dostala z problémov práve vďaka hlbšej  integrácii a o to sa snaží aj teraz. Slovensko by malo byť v čo najužšom kruhu integrácie, spolu s Nemeckom a so susednými krajinami“, myslí si.

      Riziko v súvislosti s vytváraním priestoru pre viacrýchlostnú Európu vidí v tom, že sa „od želaného zjednodušovania rozhodovania sa presunieme k ešte väčšej zložitosti a možnej byrokracii“. Domnieva sa ale, že po prekonaní ekonomickej krízy a prijatí striktnejších pravidiel v rámci fungovania EMU sa aj európska jednota vráti. 

      Anna Záborská (EĽS, KDH) pripúšťa, že vzhľadom na rôzne podmienky – politické aj ekonomické – v jednotlivých členských štátoch by sme možno mali upustiť od pravidla „one size fits all“ a stupeň integrácie ponechať na rozhodnutí každého štátu. Dôležité je ale podľa nej zachovanie základných slobôd, na ktorých EÚ vznikla, teda slobody pohybu tovarov, služieb, kapitálu a občanov. „Takáto pozícia by aj Slovensku umožnila integrovať sa vlastným tempom“, myslí si Záborská  

      Miroslav Mikolášik (EĽS, KDH) posilnenú  spoluprácu, ktorá sa začína postupne využívať niektorými „odvážnejšími členskými štátmi“ neodmieta, pretože ako hovorí,  má za cieľ rýchlo „reagovať na aktuálne výzvy, tak aby mohli občania čo najskôr pocítiť hmatateľné výhody.“ Trvá však na tom, že takáto spolupráca musí byť v súlade so zakladajúcimi zmluvami Únie a v žiadnom prípade nesmie narušiť vnútorný trh, hospodársku súťaž alebo hospodársku, sociálnu a územnú súdržnosť.

      Peter Šťastný (EĽS, SDKÚ-DS) má obavy o rešpektovanie princípu subsidiarity. „Prvoradý záujem Slovenska musí byt prispievanie k integrácii a konkurencieschopnosti EU pri prísnom rešpektovaní princípu subsidiarity. Všetky nove opatrenia sú úprimné mienené, avšak mám obavy, že niektoré z nich obsahujú prvky, ktoré alebo znižujú našu konkurencieschopnosť, alebo zasahujú do výsostných kompetencii členských štátov.“

       „Samozrejme by sme chceli byt v elitnom klube, medzi najrýchlejšími, ale je otázne, či s nami počítajú“, upozorňuje zase poslanec Alajos Mészáros (EĽS, SMK).

      EurActiv.sk je členom konzorcia Enterprise Europe Network Slovensko.

      Sieť Enterprise Europe Network poskytuje služby malým a stredným podnikateľom, komplexné a ľahko dostupné poradenstvo a podporu v oblasti podnikania, inovácií a výskumu.

      Združuje vyše 500 organizácií so 4000 skúsenými profesionálmi, ktorí poskytujú svoje služby vo viac ako 50 krajinách.

      REKLAMA

      REKLAMA