Biometria

Biometria dokáže jednoznačne určiť identitu jedinca. V súčasnosti nepredstavuje táto metóda žiaden technologický, technický, ani finančný problém. Diskusia o zavedení biometrických prvkov do identifikačných a cestovných dokladov prebiehala niekoľko rokov, avšak aktuálnou sa stala predovšetkým po teroristických útokoch z 11. septembra 2001.

Odtlačky prstov
foto: nemeckí kriminalisti ukazujú odoberanie odtlačkov prstov

Pozadie

Biometria je identifikácia alebo verifikácia ľudí podľa jedinečných fyzických znakov alebo zvykových čŕt jedinca. Biometria teda umožňuje buď identifikovať človeka, ktorého identitu nepoznáme, podľa jeho neopakovateľných a nenapodobiteľných znakov. Takýto postup sa bežne využíva napr. v kriminalistike (identifikácia nájdenej mŕtvoly podľa fotografie, odtlačkov prstov, analýzou vzorky DNA a pod.). Biometria však umožňuje overiť aj to, či človek je naozaj identický s osobou, za ktorú sa vydáva, napr. predložením identifikačného či cestovného dokladu. Moderné informačno-komunikačné technológie umožňujú túto identifikáciu či verifikáciu vykonať rýchlo a pohodlne prakticky kdekoľvek a kedykoľvek. Jednotlivé biometrické znaky je totiž možné „previesť“ do elektronickej podoby a uchovať ich napr. v miniatúrnom čipe, ktorý môže byť vložený do bežného identifikačného či cestovného dokladu.

Biometrické prvky

Výhodou biometrických prvkov, na rozdiel od iných spôsobov identifikácie či verifikácie ľudí je, že sú:

  • univerzálne – biometrický prvok existuje u všetkých ľudí
  • jedinečné – biometrický je taký prvok, ktorý bezpečne a s úplnou istotou odlišuje jedného človeka od všetkých ostatných
  • stále – každý človek si tento prvok zachováva a to aj napriek starnutiu.

Biometrické prvky rozdeľujeme do dvoch základných skupín. V prvej sú prvky obsahujúce stabilné údaje. Ide o fyzické alebo fyziologické vlastnosti ľudí:

  • odtlačky prstov,
  • očná dúhovka,
  • očná sietnica,
  • ľudská tvár,
  • markanty hlavy,
  • tvar ucha,
  • pach tela,
  • hlas,
  • vzorka DNA.

Druhou skupinou biometrických prvkov sú nestabilné údaje alebo charakteristiky správania sa:

  • vlastnoručný podpis
  • analýza stláčania tlačidiel.

Biometrické identifikačné a verifikačné systémy dokážu určiť priamo identitu človeka. Nie je teda potrebné určovať predmety alebo kódy, s ktorými daný jedinec manipuluje.

Čítanie biometrických údajov

Ukladanie a čítanie biometrických údajov v digitálnej forme nepredstavuje v súčasnosti žiaden technologický či technický problém. Možno ich ukladať na prenosné médiu, čím sa zaručuje ich flexibilita a využiteľnosť prakticky kdekoľvek. Biometrické čítačky sa používajú všade tam, kde je treba zabezpečiť vysokú spoľahlivosť, transparentnosť, bezpečnosť a zároveň jednoduchosť a komfort. Ich prínosy:

  • neoklamateľné – kontrola ľudí, nie predmetov,
  • nulové prevádzkové náklady – žiadne réžie spojené s prevádzkou identifikačných predmetov,
  • rýchlosť – nie je potreba nič hľadať,
  • praktickosť – nič sa nenosí, nie je čo stratiť alebo zabudnúť,
  • jednoznačnosť – identifikácia je jednoduchá a výsledok je okamžite zrejmý,
  • efektívnosť – priame dátové prepojenie do počítačových databáz pre automatické spracovanie transakcií,
  • spoľahlivosť – osvedčené technológie,
  • cena – porovnateľná s inými, napr. čipovými technológiami.

Otázky a očakávané kroky

Je teda pochopiteľné, že už dlhodobo sa uvažovalo o používaní iných identifikátorov ako fotografie na dokladoch, ale až v súvislosti s teroristickými útokmi dostala debata reálnu podobu. To viedlo Radu Európskej únie k tomu, aby 13. decembra 2004 schválila nariadenie č. 2252/2004 o normách pre bezpečnostné a biometrické prvky v cestovných pasoch a cestovných dokladoch vydávaných členskými štátmi. Podľa tohto nariadenia sú všetky členské krajiny EÚ povinné zaviesť prvé biometrické prvky (tvár) do novo vydávaných cestovných dokladov do konca augusta 2006ďalšie biometrické prvky (otlačky prstov) do konca februára 2008. Tieto biometrické charakteristiky budú používané pre overovanie autenticity pasov a víz a taktiež pre overovanie identity držiteľa pasu.

Viaceré členské krajiny EÚ (napr. Francúzsko či Veľká Británia) však plánujú zaviesť biometrické prvky aj do domácich ID kartách a je pravdepodobné, že k tomu pristúpia aj ďalšie štáty. Dnes to už totiž nie je otázka technológie. Dokonca aj z hľadiska ceny sú tieto technológie bežne prístupné. Avšak pri zápise biometrických znakov do elektronickej podoby sú prítomné tzv. hrubé údaje, výberové a ochranné algoritmy (kryptografia atď) a šablony. Hrubé údaje pritom predstavujú informáciu, ktorú treba  v zmysle čl. 8 Smernice 95/46/ES považovať za „citlivý údaj“. Ppreto je potrebné spracovávať biometrické prvky ako citlivé údaje z hľadiska ochrany súkromia (ochrana osobných údajov).

REKLAMA

REKLAMA