Digitálna agenda EÚ

Vysokorýchlostný internet pre všetkých - a aj v mobilných telefónoch - či nižšie ceny pre spotrebiteľov sú hlavnými cieľmi Digitálnej agendy z dielne Európskej komisie. EÚ chce občanom a firmám v EÚ zabezpečiť vyššiu pripojiteľnosť a využívanie IKT vo všetkých oblastiach života.

Míľniky

  • jún 2000: akčný plán eEurope (2000-2005), ktorý sa zameriaval na širokopásmový internet a siete
  • jún 2005: nasledoval plán i2010, ktorý upozorňoval na ekonomické a sociálne výhody informačných a komunikačných technológií
  • 9. február 2010: Neelie Kroesová sa stala eurokomisárkou pre Digitálnu agendu
  • marec 2010: vychádza správa Európskeho parlamentu o Digitálnej agende
  • apríl 2010: španielske predsedníctvo zverejnilo Stratégiu z Granady, ktorej súčasťou je charta práv užívateľov informačných a komunikačných technológií
  • 17. máj 2010: správa o Digitálnej konkurencieschopnosti Európy na rok 2010
  • 19. máj 2010: Kroesová predstavila 5- ročný plán Digitálnej agendy pre Európu
  • 18. október 2010: prijatie správy IMC o Budúcnosti európskej štandardizácie
  • 26. október 2010: závery Rady ohľadne prepojenia stratégie EÚ 2020, Digitálnej agendy pre Európu a Únie inovácií
  • december 2010: prijatie revízie Európskeho rámca interoperability Komisiou a revízia štandardizačnej politiky v oblasti informačných a komunikačných technológií EÚ
  • 17. máj 2011: workshop k Digitálnej agende pre Európu, jej dôsledkoch a aplikáciách na Slovensku
  • 16.-17. jún 2011: prvé zhromaždenie k Digitálnej agende

Cieľom Digitálnej agendy je zlepšiť kvalitu života a podnikania v EÚ vďaka vysokorýchlostnému internetu a interoperabilnými aplikáciami. Dokument z dielne Komisie, ktorý oficiálne predstavili v máji 2010, sa preto zameriava na zabezpečenie prístupu k širokopásmovému internetu pre všetkých občanov do roku 2013, pričom do roku 2020 by už mali mať všetci obyvatelia Únie internetové spojenie s rýchlosťou minimálne 30 Mb za sekundu. Komisia tiež dúfa, že aspoň polovica európskych domácností si objedná internetové spojenie s rýchlosťou viac ako 100 Mb za sekundu.

V snahe podčiarknuť dôležitosť oblasti informačných a komunikačných technológií (IKT) v zlepšovaní konkurencieschopnosti Európy, bola vo februári 2010 Neelie Kroes vymenovaná za eurokomisárku zodpovednú práve za Digitálnu agendu.

Kľúčovými oblasťami tohto ambiciózneho plánu na päť rokov sú:

  • vytvorenie nového jednotného trhu s cieľom odstránenia všetkých bariér cezraničného obchodu a udeľovania licencií, zjednodušenie overovania autorských práv, dokončenie Jednotnej európskej platobnej oblasti a podpora udelenia spektra novým službám, akými sú napríklad aplikácie pre mobilné telefóny,
  • zlepšenie tvorby noriem a interoperability v oblasti IKT pomocou revízie Európskeho rámca interoperability,
  • zlepšenie dôvery a bezpečnosti pri boji s kybernetickým zločinom, sexuálnym zneužívaním a revízia rámca na ochranu údajov za cieľom ochrany práv spotrebiteľa,
  • zlepšenie prístupu k vysokorýchlostnému internetu a pomoc pri zavádzaní fixných a bezdrôtových sietí,
  • podpora výskumu a inovácií navýšením rozpočtu na výskum a vývoj IKT o 20 percent ročne,
  • zvýšenie úrovne znalostí digitálnych technológií podporou iniciatív na zlepšenie týchto zručností,
  • investície do inteligentných technológií na zníženie spotreby energie a pomoc stárnucemu obyvateľstvu, či iným.

Témy

Hoci už samotná podstata internetu spôsobuje, že nemá hranice, európske digitálne hospodárstvo naďalej výrazne zaostáva za americkými a ázijskými konkurentmi. Spotrebitelia v Európe majú prístup k menšiemu množstvu obsahu a vytvára sa tu menej biznis modelov. Dôvodom je najmä roztrieštenosť a nejednotnosť pravidiel v oblasti internetového podnikania v rámci EÚ.

Ako samotní predstavitelia Únie uvádzajú v Digitálnej agende, najúspešnejšie internetové spoločnosti ako Google, eBay, Amazon, či Facebook vznikli mimo Európy. Nie je to však z dôvodu nedostatku nápadov. Napriek spoločnej legislatíve EÚ v oblasti elektronického obchodu, vrátane elektronickej fakturácie a elektronických podpisov, sú však transakcie cez internet stále príliš komplikované a zmeny v Únii prebiehajú pomaly.

Navyše, spotrebitelia stále nemajú dostatok informácií. Napriek tomu, že internet je rozšíreným a populárnym nástrojom už takmer 15 rokov, spotrebitelia stále nie sú jasne zadefinovaní a stále hľadajú odpoveď na to, ako môžu získať refundácie zo stránok v iných štátoch a ako sa používajú ich údaje. EÚ preto nedávno prišla s niekoľkými iniciatívami na zjednodušenie pravidiel pre podnikateľov a spotrebiteľov, ktorí využívajú internet, za cieľom ušetriť im čas a peniaze.

eFakturácia

V snahe ušetriť európskym spoločnostiam zmietajúcim sa v kríze niekoľko miliárd eur ročne, chce Komisia do roku 2020 zaviesť jednotnú formu elektronickej fakturácie. V prípade nahradenia papierových faktúr elektronickými by sa malo podľa Bruselu ušetriť ročne až 40 miliárd eur.

V súčasnosti sa pravidlá elektronickej fakturácie, vrátane elektronických podpisov líšia, čím sa vytvárajú právne prekážky. Tie spôsobujú vážne problémy pri podnikaní naprieč hranicami, najmä pre malé podniky.

Ľahšie medzinárodné platby

Navyše, jedným z pilierov Jednotnej európskej platobnej oblasti (SEPA) je schéma cezhraničného bezhotovostného platenia, ktorá by mala umožniť platbu za rovnakých podmienok naprieč celej Európskej únie.

Nový systém sa zakladá na využívaní medzinárodných čísiel bankových účtov (IBAN) a bankových identifikačných kódoch (BIC). Európska komisia preto plánuje čoskoro predstaviť smernicu so záväznými dátumami za cieľom úplneho upustenia od národných systémov, pričom krajiny budú mať rok na prijatie úverových transferov SEP a dvojročné prechodné obdobie v oblasti bezhotovostných platieb. Túto schému vytvorila Európska platobná rada (EPC)- organizácia vytvorená bankovým sektorom.

Niektorí ale tvrdia, že SEPA poškodí podnikanie, keďže sa tým zúži priestor pre inovácie a konkurencieschopnosť v oblasti platobných schém. Európska skupina sporiteľní namieta, že EPC by sa vodilo lepšie bez štandardizácie toho ako sa bude overovať autenticita platobných kárd naprieč Úniou. Prijímanie SEPA doposiaľ prebiehalo pomaly, keďže podniky stále očakávajú na konečný termín právneho režimu, ktorý doposiaľ Komisia nestanovila.

Internetový predaj

V náväznosti na nové platobné pravidlá sa ukazuje, že ani internetový predaj v EÚ nezažíva boom. Práve naopak, a to aj vďaka problémom s platením a s nedostatkom dôvery spotrebiteľov v túto formu nákupu. Podľa Eurostatu si v roku 2010 objednalo tovar cez internet zásielkovou službou približne 57 percent európskych občanov.

V snahe poskytnúť podnikom a spotrebiteľom väčšiu právnu istotu pri cezhraničnom nákupe v súčasnosti Komisia reviduje smernicu o elektronickom obchode (eCommerce), ktorá okrem iného reguluje veľkú časť internetových aktivít v EÚ. Nové pravidlá by tak mali napríklad kreatívnym osobám, či umelcom umožniť predávať ich diela po celej Európe, pričom autorizácia bude ľahšia ako dnes. Pravdepodobne však potrvá, kým sa tieto pravidlá vytvoria, keďže inštitúcie nie sú jednotné v otázke práv spotrebiteľov, ochrany súkromia, či autorských práv.

Ceny roamingových hovorov by mali ešte klesnúť

Komisia sa už dlhšie pokúša zriadiť jednotný telekomunikačný trh, a to aj pomocou zníženia cien za roamingové hovory, ktorými chce spotrebiteľov odbremeniť od neodôvodnene veľkých poplatkov. V júni 2007 preto EK zverejnila smernicu, ktorá stanovila stropy na ceny za cezhraničné telefonovanie v rámci Európy. Tá vyvolala nahnevané reakcie mobilných operátorov, ktorí tento krok označili za „populistický“. Reakcie spotrebiteľov však boli veľmi pozitívne a už v roku 2009 sa podarilo prijať novú smernicu. Tá pripravila pôdu na ďalšie zavádzanie stropov pre hlasový roaming spolu s garanciou, že spotrebitelia nedostanú tazvané „šoky z privysokých účtov“ za dátový roaming. Podľa tohto pravidla musia mobilní operátori svojich zákazníkov upozorniť na to, že ich sťahovanie dát prekročilo určitú stanovenú sumu peňazí. Spotrebiteľké organizácie ako BEUC so sídlom v Bruseli však chcú dosiahnuť, aby poplatky za hovory nadobro zmizli, keďže ich považujú za príliš veľké a netransparentné.

V roku 2010 začala Európska komisia v tomto ohľade verejné konzultácie za cieľom nájsť spôsob ako zlepšiť súťaž v oblasti poskytovania roamingových služieb na mobilných telefónoch v rámci EÚ. Očakáva sa, že podniky a spotrebitelia prídu s nápadmi ako zmenšiť rozdiely medzi volaniami zo zahraničia a z domova tak, aby sa v roku 2015 blížili k nule.

V rovnakom čase zároveň mobilní operátori pomocou Združenia GSM bytvorili tarifný systém medzi operátormi (IOT), ktorý mápomôcť pri orientácii v spletí poplatkov stanovených operátormi po vzájomnom vyjednávaní medzi jednotlivými stranami a spoločnosťami.

Interoperabilita a normy

Komisia tiež plánuje prepísať pravidlá v oblasti informačných a komunikačných technológií tak, aby dominantní hráči na trhu nemohli spotrebiteľov pripútať k využívaniu ich výrobkov tým, že budú vytvárať produkty viazané len na ich prístroje a zariadenia. To totiž podľa nich podporuje monopoly a bráni inováciám.

Interoperabilita je schopnosť počítačov alebo digitálnych systémov vymieňať si a navzájom zdieľať informácie medzi sebou. Práve nedostatok interoperability softvéru a serverov Microsoftu boli hlavným dôvodom vyšetrovania podozrenia z porušovania hospodárskej súťaže, ktoré v roku 2008 začala eurokomisárka zodpovedná pre túto oblasť. Tou je Neelie Kroes, a práve ona má v súčasnosti na starosti Digitálnu agendu.

Komisia v tomto zmysle len prednedávnom oznámila prijatie Európskeho rámca interoperability (EIF), na ktorý si pozorne posvietili veľké firmy pôsobiace v oblasti IKT. Tie totiž chceli vedieť, aké druhy licencií by mal ich softvér mať- či Férovú, rozumnú a nediskriminačnú (FRAND) alebo bez licenčného poplatku. Návrh EIF uznáva ako akceptovateľné pre otvorené formáty oba menované.

V rozhovore pre EurActiv Kroes povedala, že práve interoperabilita bude ústredným bodom Digitálnej agendy z dielne Komisie, pričom každý rok sa bude zostavovať tabuľka merajúca pokrok dosiahnutý v tomto odvetví. Eurokomisárka dodala, že jednou z jej priorít bude zaistiť, aby nové trhové trendy v oblasti digitálnych spotrebiteľských tovarov zákazníkov nenútili k nedobrovoľnej podpore monopolov. Cieľom je zabezpečiť, aby prístroje s možnosťou stáleho pripojenia, ako napríklad iPhone spoločnosti Apple, spotrebiteľov nenútili kupovať si len ich technológie.

Iniciatíva Komisie v tejto oblasti vychádza z Bielej knihy s názvom Modernizácia štandardizácie IKT v EÚ- cesta vpred, ktorá vyšla v roku 2009. Európsky parlament tiež zverejnil právne nezáväznú správu o budúcnosti európskeho systému vytvárania noriem.

Dôvera a bezpečnosť

Na rozmach informačných a komunikačných technológií (IKT) v Európe je potrebná vo veľkej miere aj dôvera spotrebiteľov. Boj proti kybernetickému zločinu a otázka zadržiavania údajov sú preto tiež kľúčovými záležitosťami, ktoré musia EÚ a národní zákonodarcovia vyriešiť.

Komisia plánuje v tomto smere revíziu  Smernice o zadržiavaní údajov, ktorá by mala zahŕňať harmonizáciu legislatívy a zároveň by sa tým malo znížiť obdobie, dokedy majú verejné úrady prístup k elektronickým údajom o občanoch z bezpečnostných dôvodov. Na začiatku roku 2011 plánuje Komisia v tomto ohľade zverejniť hodnotiacu správu o smernici, ktorá pravdepodobne povedie k zmenám v samotnom dokumente v snahe napraviť jej nedostatky. Napríklad doba zadržiavania údajov je dnes stanovená len veľmi voľne.

Podľa dokumentu totiž musia byť osobné údaje „zadržané na obdobie nie menej ako šesť mesiacov a nie viac ako dva roky od doby komunikácie“. Práve táto formulácia dáva priestor na rozličný výklad, ktorý podporuje rôzne protichodné záujmy. Na jednej strane sa totiž právo vymáhajúce úrady snažia ponechať si súkromné údaje čo najdlhšie, keďže im pomáhajú pri vyšetrovaní a poskytujú dôkazy. Navyše aj internetové spoločnosti ako Google tvrdia, že dlhšie uschovanie údajov im pomáha vylepšiť ich vlastné algoritmy vyhľadávania. Na druhej strane ale stoja samotní občania, ktorí často netušia, kto všetko a na ako dlho osobne údaje o nich zadržiava.

Výsledkom voľnej interpretácie smernice je skutočnosť, že v jednotlivých členských štátoch je rôzna doba zadržiavania údajov. Väčšina z nich sa rozhodla pre obdobie 12 až 24 mesiacov, no napríklad v Poľsku niektorí operátori uschovávajú údaje aj desať rokov. Člen Dohľadu nad ochranou európskych údajov (EDPS) Peter Hustinx preto vyvíja na inštitúcie EÚ, aby smernicu úplne zmenili. „EDPS považuje smernicu za najviac súkromie narušujúci nástroj, ktorý kedy EÚ prijala, čo sa týka rozsahu a počtu ľudí, ktorej sa dotýka,“ povedal Hustinx a dodal, že bude požadovať viditeľný dôkaz toho, že to „predstavuje nevyhnutné a primerané opatrenia“.

Navyše, podľa nedávneho dokumentu sa Komisia pripravuje zakročiť proti tomu, akým spôsobom internetové spoločnosti- a najmä sociálne siete ako Facebook, či internetové reklamné spoločnosti- využívajú osobné údaje o občanoch. Správa s úplnym názvom Súhrnná stratégia o ochrane údajov v Európskej únii hovorí, že občania by mali byť informovaní o tom, „aké sú ich práva ak si chcú pozrieť, opraviť alebo vymazať údaje o sebe“. Jednou z praktík je behaviorálna reklama, ktorá zisťuje, aké stránky užívateľ navštívil a tomu prispôsobuje reklamu. Na to sú potrebné takzvané cookies, teda súbor vytvorený webovou stránkou, ktorý obsahuje informácie identifikujúce danú osobu a údaje o nej.

Mnohé zdroje z tohto odvetvia ale tvrdia, že cookies sú pre ich podnikanie nevyhnutné a že Komisia by sa mala vyhnúť zavádzaniu takej ochrany súkromia, ktorá by ich podnikaniu uškodila.

Vysokorýchlostný internet

Hoci sa rýchlosť internetového pripojenia v EÚ v nedávnej dobe zdvojnásobila, stále v tejto oblasti ostáva mnoho nedostatkov, ktorých riešenie je jedným z cieľov Digitálnej agendy.

Nový výskum Komisie zistil, že 29 percent občanov má rýchlosť pripojenia na internet 10 Megabitov za sekundu (Mbps)- čo je výrazne viac ako 15 percent v júli 2009- no regióny sú stále vystavené tomu, že mnohé z nich majú problém dosiahnuť rýchlosť 5 Mbps do roku 2013 a teda aj vysokorýchlostný internet do roku 2020. EK preto pracuje na viacerých iniciatívach, ktoré majú pomôcť pri dosahovaní tohto cieľa- pričom mnohé z nich sa pritom spomínajú v Balíčku pre širokopásmový internet, ktorý bol zverejnený v septembri 2010. Tento balíček v sebe zahŕňa dlhoočakávané a vysoko kritizované odporúčania vo veci Prístupu novej generácie, ktorý vytvára nezáväzné pravidlá na reguláciu prístupu k sieťam dnes a v budúcnosti.

Balíček zároveň obsahuje päťročný program na podporu efektívneho využívania rádiového spektra, prilákanie verejných a súkromných investícií do sietí a tiež navrhuje zahrnutie širokopásmového internetu do požiadaviek v rámci Univerzálnych služieb EÚ.

V septembri minulého roka eurokomisárka Neelie Kroes, ktorá má celú agendu na starosti, predstavila návrh na urýchlenie zavádzania mobilného širokopásmového internetu, a to najmä v oblastiach s nízkou káblovou infraštruktúrou. Politika EÚ v oblasti spektra členským štátom hovorí, aby upustili od analógových služieb v prospech zvýšenia využívania digitálnych služieb a tým otvorili šírku frekvenčného pásma za cieľom zvýšenia prítomnosti širokopásmového internetu napríklad vo vidieckych oblastiach. „Rýchly širokopásmový internet je digitálnym kyslíkom, nutným pre prosperitu Európy,“ povedala Kroes a dodala: „Zavádzanie zmien a dostupná rýchlosť sa zlepšujú, ale potrebujeme robiť viac“. Program politiky rádiového spektra je v súčasnosti v schvaľovacom procese v Európskom parlamente a v jednotlivých členských štátoch.

Výskum a inovácie

Spôsob prístupu k údajom na internete a ich rozsah sa denno denne menia. Rovnako sa menia aj zariadenia, ktoré pri prístupe na internet používane. Dôkazom je, že sa začínajú čoraz viac používať napríklad elektronické dotykové počítače. V oblasti informačných a komunikačných technológií ide o dôležité trendy, ktoré poháňajú inovácie vpred. Komisia preto plánuje zvýšiť investície do výskumu a vývoja tak, že by v rámcie priemeru EÚ dosahovali tri percentá HDP. Ide o jednu z piatich priorít návrhu stratégie Európa 2020, ktorá určuje smerovanie Únie na ďalších desať rokov.

Rovnako aj Digitálna agenda uvádza niekoľko kľúčových priorít v oblasti vedy a výskumu, vrátane prilákania väčšieho množstva súkromných investícií do pred-komerčného obstarávania (PSP) a verejno- súkromného partnerstva, použitia štrukturálnych fondov a dosiahnutia navýšenia rozpočtu na výskum a vývoj v oblasti informačných a komunikačných technológií, minimálne počas trvania Siedmeho rámcového programu.

Elektronické zručnosti

Napriek tomu, že v Európe v súčasnosti prevláda nadšenie z inovatívnych technológií ako je napríklad cloud computing, až takmer 40 percent Európanov nemá základné počítačové zručnosti a nevie teda v dostatočnej narábať s novými technológiami. Práve tieto zručnosti sú pritom často nevyhnutné pre tých občanov Únie, ktorí chcú zvýšiť svoje šance na lepšie zamestnanie.

V roku 2009 uskutočnila spoločnosť International Data Corporation prieskum v 14 európskych krajinách a zároveň medzi výkonnými riaditeľmi veľkých spoločností a malých a stredných podnikov. Podľa nich si do päť rokov bude až 90 percent všetkých pracovných miest vyžadovať minimálne základné znalosti počítača.

V decembri 2008 preto EÚ predstavila iniciatívu Nové zručnosti pre nové pracovné miesta. Jej predpokladom je, že na vytvorenie väčšieho množstva pracovných príležitostí pre všetkých a  konkurencieschopnej a udržateľnej ekonomiky bude Európa potrebovať vysokokvalifikovanú pracovnú silu, ktorá bude schopná čeliť súčasným a budúcim výzvam. Kľúčovým krokom na realizáciu tohto plánu má byť podľa eurokomisára pre zamestnanosť Lászla Andora firemný tréning. Komisár v tomto ohľade predstavil návrh známy ako Agenda pre nové zručnosti a pracovné miesta.

Digitálna agenda zasa poukazuje na rastúci počet žien vo veku 15 až 24, ktoré je potrebné viac vyškoliť na poli využívania digitálnych technológií. Dokument zároveň hovorí o vytvorení efektívnejšieho poskytovania tréningu a certifikátov mimo oficiálnych vzdelávacích systémov- a to napríklad využívaním internetu a digitálnych médií, preškoľovania a doškoľovania.

Ďalšie plány v tomto ohľade boli súčasťou Únie inovácií-  dôležitého dokumentu stratégie Európa 2020.

Postoje

Eurokomisárka pre Digitálnu agendu Neelie Kroes v rozhovore pre EurActiv povedala, že interoperabilita bude stredobodom úsilia Komisie. Jej plány boli podľa jej slov vytvorené tak, aby zabránili dominantným hráčom na trhu „donútiť“ svojich konzumentov využívať ich technológie. „Hlavnou výzvou je, že spotrebitelia potrebujú možnosť výberu keď dôjde na softvérové alebo hardvérové výrobky. Akýkoľvek druh IT produktu by preto mal byť v budúcnosti schopný komunikovať s akoukoľvek službou,“ povedala Kroes.

„Nie je to len o Microsofte alebo hociktorej veľkej spoločnosti ako Apple, IBM, či Intel,“ dodala eurokomisárka.

Kroes zároveň uviedla, že investície do informačných a komunikačných technológií sú potrebné, keďže z nich profituje celá spoločnosť, a preto plánuje pokročiť v tejto oblasti.

Skupina na ochranu práv občanov La Quadrature du Net varovala Komisiu pred pokušením prijať opatrenia na reštrikciu prístupu k internetovému obsahu. Vo svojej analýze dokumentu táto mimovládna organizácia uvádza: „Objavili sa chýry, že eurokomisárka pre vnútorné záležitosti Cecilia Malmström vyvíja tlak na Neelie Kroes, aby zahrnula do Digitálnej agendy odstavce o podpore blokovania a filtrovania internetu.“ Dodáva, že „pod takzvanými „preventívnymi kontrolami“ by mohli byť myslené filtre inštalované a kontrolované konečnými používateľmi alebo celosieťové blokovanie internetových stránok. Ako zdôraznili viacerí experti, celosieťové blokovanie stránok nastoľuje vážne obavy v oblasti základných práv a slobôd a malo by to byť odmietnuté zo strany zákonodarcov EÚ,“ odporúča nezisková organizácia.

Hovorca organizácie La Quadrature du Net Jérémie Zimmermann uviedol: „Celá Digitálna agenda je čiastočne nejasný výsledok pretrvávajúcich treníc s Komisiou, ale zároveň odhaľuje silný tlak prichádzajúci zo strany podnikových lobingov. Hoci sú čast agendy pre používateľov otvorených štandardov a voľne dostupného bezplatného softvéru miernym sklamaním, návrh ako taký je pomerne povzbudivý.“

Nemecká europoslankyňa za liberálov a podpredsedníčka parlamentu Silviana Koch- Mehrin, ktorá sa venuje aj oblasti digitálnej agendy povedala: „Musíme v intenzívnej miere preskúmať nové zdroje na podporu hospodárstva. Európska únia by mala preto zaujať v tejto oblasti aktívny koherentný postoj, napríklad vytvorením digitálneho vnútorného trhu.“

Podobný názor zastáva aj ECTA (European Competitive Telecommunication Association. „Z plne funkčného jednotného trhu by mali prospech ako spotrebitelia, tak i podniky vďaka širšej možnosti výberu, nižším cenám a vyššej rýchlosti širokopásmového internetu,“ povedal predseda ECTA Hubertus Van Roenne.

Riaditeľ European Bureau of the Internet Society (ISOC) Frédéric Donck na Digitálnu agendu povedal: „Tento netrpezlivo očakávaný prvý vlajkový dokument stratégie Európa 2020 z dielne Komisie v sebe zahŕňa povzbudivé kroky v oblasti interoperability a dôvery v siete.“

„Pri riešení záležitostí kybernetickej bezpečnosti by sme radi členské štáty a Európsku komisiu povzbudili v tom, aby sa v prvom rade radšej sústredili na vymáhanie zákonov, ktoré už existujú v mimodigitálnom svete, než na vytváranie nových právnych systémov, ktoré sa zaoberajú zločineckým správaním v kyberpriestore. Európski zákonodarcovia a vlády by tiež mali spolupracovať s internetovým spoločenstvom na tom, aby zabezpečili, že používatelia majú dostatočné informácie a zručnosti, ktoré potrebujú na bezpečnosť na internete a sú v medziach zákona.“

Európsky výbor pre interoperabilné systémy (ECIS) privítal jasné stanovisko Komisie k vytvoreniu interoperabilých štandardov pre ICT. Hovorca Thomas Vinje takisto verí, že získavanie softvérou vládami bude prebiehať podľa otvorených pravidiel.

Bridget Cosgrave, generálna riaditeľka DigitalEurope, obchodnej skupiny zastupujúcej fimy v oblasti IKT a spotrebiteľskej elektroniky ciele Komisie privítala. „Digitálna agenda pre Európu spolu so Správou o digitálnej konkurencieschopnosti Európy sú povinným čítaním všetkých ministrov vo všetkých členských štátoch,“ povedala Cosgrave a dodala: „Okrem programov na škrty v rozpočte by mala každá hlava štátu v EÚ predstaviť aj svoju digitálnu agendu.“

Generálny riaditeľ Združenia komerčných televízií v Európe Ross Biggam povedal: „V dokumente je uvedených niekoľko veľmi dôležitých strategických rozhodnutí, pri ktorých sa tešíme na spoluprácu s inštitúciami EÚ. Obzvlášť sa tešíme na príležitosť objasniť Komisii v prípade novej Zelenej knihy o audiovizuálnom obsahu to, ako sa vyvíja oblasť autorského práva- čo sa dialo aj posledných 300 rokov- v snahe čeliť novým technologickým výzvam.“

Jonathan Zuck, prezident skupiny Association of Competitive Technologies, ktorá vznikla v roku 1998 v odpovedi na vyšetrovanie porušenia hospodárskej súťaže spoločnosťou Microsoft povedal: „Vytváranie digitálnych služieb a produktov v Európe je kľúčový. Európske malé a stredné podniky nie sú len užívateľmi, ale často aj priekopníkmi vo vývoji nových a originálnych služieb, ktoré sú kľúčové pre zamestnanosť, konkurencieschopnosť a rast v EÚ. Ak hovoríme o našej digitálnej budúcnosti, potom musia byť malé a stredné podniky (MSP) stredobodom pozornosti. Politiky by mali chrániť užívateľov a spotrebiteľov, ale aj podporovať inovatívnych tvorcov úspešných technológií.“

Riaditeľ združenia Európskych operátorov telekomunikačných sietí (ETNO) Michael Bartolomew, privítal dôraz Komisie na „potrebu akcelerovať zavádzanie sietí pre rýchly a superrýchly fixný a bezdrôtový širokopásmový prístup a posilnenie stimulov pre súkromné investície“.

Zároveň však varoval pred prijímaním regulácií, ktoré by potlačili investície do sietí novej generácie (NGA).

„Akýkoľvek regulačný prístup k NGA by mal brať do úvahy vysoké investičné riziká, odlišné úrovne konkurencie v rôznych geografických oblastiach a podporovať spravodlivý podiel na rizikách medzi investormi a žiadateľmi o prístup,“ uviedol Bartolomew.

Európska únia pre vysielanie (EBU), ktorá reprezentuje verejné televízne stanice v Európe, uviedla: „Modernizácia systému autorských práv pre audiovizuálne médiá podporí inováciu a zaistí legálny mediálny prístup pre obecenstvo na širokom spektre nových digitálnych platforiem, čím sa uľahčí rozvoj úspešnej Digitálnej agendy.“ Komisiu pri aktualizácii existujúceho rámca vyzvala k sektorálnemu prístupu, aby sa rešpektovali práva všetkých majiteľov práv.

Martin Whitehead, riaditeľ GSMA Europe, obchodnej skupiny zastupujúcej mobilných operátorov uvítal plán Komisie na uvoľnenie nových frekvencií pre služby mobilného internetu. „Je to dobre štrukturovaný plán, ktorý berie na vedomie úlohu všetkých hráčov pri napĺňaní Digitálnej agendy.  Najmä v tomto čase by sme radi znovu zdôraznili potrebu stanovenia pevného dátumu, dokedy majú členské štáty splniť harmonizované uvoľnenie digitálnej dividendy 790 až 862 MHz pre bezdrôtové širokopásmové siete- keďže ide o jeden z hlavných kameňov úrazu pri snahe o rozvoj digitálneho hospodárstva,“ dodal Whitehead.

REKLAMA

REKLAMA