Koniec slobody internetu?

Zákonodarcovia na celom svete premýšľajú nad spôsobmi boja proti kybernetovým zločincom, nezákonným sťahovaním obsahu, či zverejňovaním nelegálneho obsahu. Ich snahu však spomaľuje snaha o dosiahnutie rovnováhy medzi ochranou súkromia a základných práv užívateľov a bezpečnosti internetu.

Klávesnica, ruky v putách
zdroj: flickr, autor: LavaTwilight

Míľniky

  • 1. september 2005: plné uvedenie Európskej agentúry pre sieťovú a informačnú bezpečnosť do prevádzky (ENISA)
  • 29. jún 2006: Európska komisia otvorila konzultácie v oblasti revízie telekomunikačného sektora
  • máj 2007: Europol spustil bezpečnostný portál Check the Web (Skontroluj sieť) na monitorovanie teroristov po sieti
  • 13. november 2007: Komisia predstavila telekomunikačný balíček reforiem
  • 29. apríl 2009: Parlament a Rada sa dohodli na hlavných záležitostiach ohľadne telekomunikačného balíka
  • 6. máj 2009: členovia Parlamentu prekvapivo zamietli dohodu, ku ktorej dospeli s Radou, a predstavili vlastný návrh dokumentu, ktorý vo zvýšenej miere ochraňuje práva internetových užívateľov
  • 24. november 2009: konečné prijatie telekomunikačného balíčka
  • 29. marec 2010: Komisia predstavila návrhy na boj proti detskej pornografii na internete
  • apríl 2010: ministri EÚ požiadali Komisiu, aby preskúmala potrebu vytvorenia centralizovanej agentúry pre kybernetický zločin
  • október 2010: Komisia plánuje predstaviť novú smernicu zameranú na boj proti útokom na informačné systémy
  • 9. december 2010: konečný termín na implementáciu Rámcového rozhodnutia pre boj s terorizmom, ktorého súčasťou je téma radikalizácie na internete
  • 2011: plánované komuniké pre boj proti radikalizácii a nábor teroristov cez internet

Internet spôsobuje zákonodarcom snažiacich sa o kontrolu kriminálnej činnosti v nepriehľadnej spleti sieti kódov a mimo územia ich jurisdikcie úplný hlavybôl. Príkladom sú poslanci vo Veľkej Británii, ktorí sa snažili zaviesť legislatívu proti pornografickým obrázkom detí na internete, ale narazili na problém keď zistili, že tieto obrázky sú uverejnené na webových stránkach mimo ich krajiny.

Keďže sa európskym predstaviteľom nepodarilo vyriešiť túto problematiku na národnej úrovni, začali usilovať o vytvorenie medzinárodných zákonov a nových orgánov, ktoré by mohli prijímať záväzné rozhodnutia o nelegálnom obsahu a činnosti na internete v širšom meradle.

Ich návrhy sa však často stretli s námietkami členom Parlamentu a aj samotných poslancov v národných parlamentoch, ktorí sa obávajú zavedenia drakonických zákonov v oblasti kontroly internetového obsahu vedúce až k porušovaniu základných práv- ako napríklad slobody prejavu.

Riešením proti nelegálnemu sťahovaniu by mohla byť aj Obchodná dohoda proti falšovaniu (ACTA), o ktorej v súčasnosti štáty rokujú. Vysoká úroveň tajnostkárstva, ktorá ale vyjednávania obkolesuje vyvolala u podnikateľov a tvorcov zákonov obavy. Niektoré z návrhov dohody, ktoré prenikli na verejnosť ukazujú, že vlády chcú presadiť prísnejšie zákony a tresty pre tých, ktorí nelegálne sťahujú a zdieľajú obsah na internete. Poskytovatelia internetových služieb sa ale obávajú, že ich to donúti zmeniť model podnikania a zníži ich konkurencieschopnosť.

Témy

To, že sa bezpečnosť internetu stala prioritou odráža aj cieľ Bruselu, aby mali všetci Európania do roku 2020 vysokorýchlostné a širokopásmové pripojenie. Európska agentúra pre sieťovú a internetovú bezpečnosť (ENISA) už pracuje na zvýšení bezpečnosti informačných sietí, ale v súčasnosti ide len o veľkú spleť expertov bez právneho základu na to, aby mohli plne riešiť túto otázku. V roku 2008 agentúra zverejnila informácie o tom ako veľmi je mobilná komunikácia zraniteľná voči bezpečnostným rizikám.

Bojom proti kybernetickému zločinu sa zaoberá aj Europol. Ten dozerá na pracovné skupiny, ktoré sa snažia pomôcť agentúram s právnou vymožiteľnosťou riešiť cezhraničný kybernetický zločin, vrátane detskej pornografie.

S enormným nárastom počtu užívateľov, ktorí na sociálnych sieťach zverejňujú svoje osobné informácie, ale stúpla aj živná pôda pre tento druh zločinnosti.

Kybernetický zločin

Nedávna správa bezpečnostnej firmy Sophos odhalila, že najväčšie riziko na internete prichádza zo stránok ako Facebook, či MySpace. Ďalšími veľkými hrozbami sú e-mailové hrozby, útoky na nové prístroje ako BlackBerry, či iPhone a takzvané phishing- teda snahu o vylákanie rôznych hesiel od používateľov, napríklad k bankovému účtu.

Niektoré krajiny už majú ustanovené aj samostatné jednotky, ktoré dohliadajú na bezpečnosť na internete. Napríklad holandská polícia vytvorila Internetovú brigádu na boj proti kybernetickému zločinu a vo Veľkej Británii prevádzkuje Internet Watch Foundation (Nadácia pre dohľad nad internetom) online horúcu linku pre verejnosť a softvérových odborníkov, kde môžu nahlásiť potenciálne nelegálny internetový obsah.

Navyše, celoeurópska agentúra ENISA monitoruje spamy (nevyžiadané e-maily), botnety (sieť počítačov prepojených určitou väzbou, ktorá umožňuje ovládať ich všetky z jedného miesta), phishing, krádež identity a údajov, chatovanie, systém peer-to-peer (P2P, výmena súborov v sieti medzi užívateľmi), škodlivý obsah na mobiloch, hackerov v oblasti predaja akcií, zraniteľnosť softvéru a nedostatok ochrany (v podobe napríklad internetového softvéru) v niektorých zariadeniach.

Komisia si uvedomuje nedostatok právomocí v tejto oblasti. V apríli 2010 preto ministrov vyzvala, aby zvážili vytvorenie centralizovanej agentúry na boj proti kybernetickému zločinu a predchádzanie internetovým podvodom a detskej pornografii. V minulosti boli najväčšími oponentmi tejto myšlienky Veľká Británia, NemeckoFrancúzsko, ktoré sa obávali, že agentúra EÚ bude šliapať na päty operáciám, ktoré už tieto krajiny v súčasnosti vykonávajú.

Komisia zároveň zahájila prácu na novej smernici, ktorá sa zameriava na boj proti informačným systémom a v októbri tohto roku chce predložiť Vnútornú bezpečnostnú stratégiu EÚ- jej hlavnou súčasťou bude práve kybernetická bezpečnosť. Podľa odhadov EK sa náklady kyberzločinu v Únii vyšplhajú ročne na 750 miliárd eur, teda približne jedno percento celkového HDP- prekonajú tak aj obchodovanie s drogami.

Európska komisia preto plánuje založiť Európsky systém rýchlej odpovede na kybernetické útoky a zvýšiť úlohu ENISA.

Internetové pirátstvo

Podľa najnovšej štúdie o internetovom pirátstve parížskej poradenskej spoločnosti Tera by mohol tento problém počas nasledujúcich piatich rokoch spôsobiť, že zanikne viac ako milión pracovných mien a spoločnosti prídu o 240 miliárd eur. Tri štvrtiny nelegálnych zásielok, ktoré v roku 2009 zastavili európski colníci, boli zaslané poštou a letecky, čo naznačuje, že internetový predaj nelegálnych položiek sa podľa výročnej správe o toku nelegálneho obchodu publikovanej oddelením Európskej komisie pre dane a colnú úniu zvýšil.

Európsky parlament sa tiež pokúša vyriešiť tento problém, ale mnohí jeho členovia namietajú proti kriminalizácii pirátstva- podľa nich by išlo o príliš prísne opatrenie a potrestalo by aj ľudí, ktorí zdieľajú súbory len sporadicky a nie v masových množstvách a za účelom obchodovania.

Francúzsko je prvou krajinou, ktorá v tejto oblasti navrhla legislatívu. Jeho zákon však mnohí považujú za príliš tvrdý. Ten funguje na princípe trikrát a dosť- teda ak používateľov prichytia tri krát ako sťahujú nelegálny obsah, môžu ich odpojiť z internetu. Zákon je však ešte potrebné schváliť vo francúzskom parlamente.

Na začiatku mája sa Írsko stalo prvou krajinou, ktorá uviedla politiku Trikrát a dosť do praxe po tom, čo Írska asociácia nahrávanej hudby zažalovala poskytovateľa internetových služieb Eircom za množstvo obsahu, ktorý bol cez ich stránku nelegálne stiahnutý.

Britská vláda a poskytovatelia internetových služieb BT a Talk Talk sa zasa sporia na Najvyššom súde kvôli zákonu o digitálnej ekonomike, ktorý od spoločností žiada, aby posielali varovné listy a dokonca odpájali tých zákazníkov, ktorí sťahujú nelegálny obsah.

Jednou z často diskutovaných otázok na európskej a celosvetovej úrovni je úloha a podiel poskytovateľov služieb pri nelegálnom sťahovaní. Európsky parlament v súčasnosti diskutuje o návrhoch v Obchodnej dohode proti falšovaniu (ACTA), podľa ktorých by mali títo poskytovatelia sami trestať zákazníkov, ktorí si stiahli nelegálny obsah.

Okrem Európskej únie je do vyjednávaní o dohode zapojených desať kľúčových hráčov. Záujmy EÚ tam reprezentuje Komisia. Švédsky europoslanec Christian Engström a zakladateľ Švédskej pirátskej strany, ktorý dohliada na rokovania, nedávno upustil od rozhovorov s Európskou komisiou keď zistil, že nemá dovolené zdieľať informácie o ACTA so svojimi kolegami zákonodarcami.

Terorizmus

V roku 2007 vytvorila EÚ bezpečnostný portál nazvaný „Check the Web“ (Skontroluj sieť), ktorá umožňuje členským krajinám, aby ohlasovali údaje o islamskej propagande na Europole v Haagu. Očakáva sa, že úrady požiadajú aj poskytovateľov internetových služieb a súkromné spoločnosti pôsobiace na internete, aby vo zvýšenej miere spolupracovali v boji proti terorizmu. Zaujatie tvrdšieho postoja voči propagande na internete a radikalizácii sa prejavilo už keď Komisia v novembri 2008 prijala Rámcové rozhodnutie o boji proti terorizmu. Dokument jasne uvádza, že „internet sa využíva na inšpiráciu a mobilizáciu miestnych teroristických sietí a jedincov v Európe a tiež slúži ako zdroj informácií o prostriedkoch teroristov a ich metódach, čím slúži ako virtuálny výcvikový tábor“.

Komisia sa preto domnieva, že nové navrhované opatrenia umožnia jednoduché zadržanie páchateľov a plánovačov útokov, ale aj tých, ktorí nepriamo podporujú terorizmus rôznymi prostriedkami- napríklad rozširovaním návodov na výrobu bômb na internete.

Nové opatrenia na boj proti radikalizmu a náboru, vrátane aktivity na internete, má Únia predstaviť v roku 2011.

Detská pornografia

Európska komisia zároveň od členských štátov žiada, aby zamedzili detskej pornografii na internete a zaviedli prísnejšie tresty za obchodovanie s ľuďmi. Európsky parlament však už vyjadril pochybnosti o tom, či budú nové zákony EÚ v tejto oblasti dostatočne tvrdé.

Navrhovaná legislatíva z marca tohto roku má napomôcť zablokovať stránky s detskou pornografiou, zabrániť lákaniu obetí cez internetové diskusné fóra, či zaistiť, aby páchatelia nemohli opäť pôsobiť v ďalšej krajine. Aj v tejto oblasti ale EÚ čelí odporu členských štátov, ktoré sa obávajú, že prílišná kontrola internetu poškodí slobodu prejavu a umožní vládám blokovať aj iné nežiadané obsahy pod zámienkou bezpečnostného rizika.

Nemecko, ktoré tvrdí, že návrh zablokuje, argumentuje tým, že priamy zákaz detskej pornografie by bol oveľa zmysluplnejší ako filtrovanie obsahu.

Postoje

Eurokomisárka pre vnútorné záležitosti Cecilia Malmström na nové opatrenia v boji proti kybernetickému zločinu povedala: „Občania by mali mať právo vedieť, ktoré osobné údaje o nich sa uschovávajú a vymieňajú.“

Ohľadne prostriedkov proti detskej pornografii povedala: „Ak je polícia schopná skonfiškovať letáky, knihy a videá s detskou pornografiou, musí byť tiež schopná zablokovať stránky. Internet nie je bezpečná zóna kriminálnikov.“

Nemecká ministerka spravodlivosti Sabine Schnarrenberger s Malmströmovou nesúhlasí: „Očakávam širokú debatu v nadchádzajúcich diskusiách, kde by som mala reprezentovať zásadu odstránenia detských pornografických stránok namiesto blokovania a lobovania za čo najširšiu možnú podporu v Rade a Európskom parlamente.“

Dokument Európskej agentúry pre sieťovú a informačnú bezpečnosť (ENISA) o bezpečnostných rizikách internetových sociálnych sietí uvádza: „Používatelia si často nie sú vedomí objemu, či povahy ľudí, ktorí majú prístup k ich profilovým údajom a dojem intímnosti, ktorí sa vytvára medzi digitálnymi „priateľmi“ často vedie ku odhaleniam, ku ktorým by na verejných fórach nemalo dochádzať. Takéto obchodné a sociálne tlaky viedli k mnohým ohrozeniam súkromia a bezpečnosti členov sociálnych sietí.“

Európska komisia nedávno vydala dokument, v ktorom žiada a väčšie monitorovanie teroristickej činnosti na internete. „Aktivity zamerané na verejné vyprovokovanie vykonania teroristických činov, nábory teroristov a ich tréning sa zvýšil za veľmi malých nákladov a rizika,“ prízvukuje dokument.

Švédsky europoslanec za Zelených a zakladateľ švédskej Pirátskej strany Christian Engström o utajovaní návrhov z dohody ACTA povedal: „Je to dehonestujúce, že sa členovia Parlamentu musia spoliehať na neoficiálne uniknuté informácie.“

„Budeme požadovať uvoľnenie týchto dokumentov, aby Európa videla, že robíme a hovoríme skutočne to, čo robíme a hovoríme,“ povedal člen obchodného oddelenia Európskej komisie Luc Devigne na margo dohody ACTA.

Na dohady o tom, že ACTA umožní trestanie nelegálneho sťahovania na základe princípu trikrát a dosť povedal: „Nebude tak žiadne trikrát, nebude tam žiadna zmena povinností poskytovateľov internetových služieb a pôjde o plné rešpektovanie súkromia údajov.“

Riaditeľ telekomunikačnej federácie EÚ (ETNO) Michael Bartholomew k dohode povedal: „ETNO sa obáva, že ACTA, o ktorej v súčasnosti okrem iného diskutuje EÚ so Spojenými štátmi, umožní zavedenie nevyvážených a ďalekosiahlych opatrení ako filtrovanie, či možnosť odpojenia internetových používateľov. Takýto krok by úplne poprel práva užívateľov, ktoré sú v súčasnosti zakotvené v zákonoch EÚ a posilnené nedávno prijatým telekomunikačným balíčkom EÚ.“

Hovorca občianskej advokátskej skupiny La Quadrature du Net Jérémie Zimmermann povedal: „Vytváraním právnej neistoty pre internetových operátorov ich ACTA núti, aby sa sklonili pod tlakom zábavného priemyslu, a aby filtrovali a odstraňovali obsah a služby, čím z nich spraví pobočky súkromnej polície a spravodlivosti.“

Francúzska europoslankyňa Marielle Gallo povedala, že čo sa legislatívy o porušovaní autorských práv týka, ona je za zavedenie zákona podľa španielskeho návrhu. Ten predpokladá jednoducho zrušenie stránok, ktoré prichytia pri poskytovaní možnosti užívateľom, aby si stiahli nelegálny obsah.

REKLAMA

REKLAMA