Blogy – preklenutie komunikačnej bariéry?

S úmyslom „znovu sa spojiť s občanmi“ sa súčasná podpredsedníčka Európskej komisie, Margot Wallström, rozhodla v roku 2005 založiť si svoj vlastný „blog.“ Niektorí jej kolegovia tento krok nasledovali. Blog ako spôsob politického vyjadrenia sa si získal priazeň aj na Slovensku. Vyvstáva otázka, či takáto forma komunikácie naozaj vedie k tomu, aby boli európske témy diskutovanejšími.

Informačná diaľnica
Zdroj: fotolia.com

Pozadie

„Blogy“ sú všeobecne používaným skráteným termínom pre „weblogy“ – krátke, na stránku priebežne pridávané komentáre. Sú stále dôležitejším nástrojom vyjadrovania názorov v internetovom prostredí. Na vlastnej stránke tak môže každý občas prezentovať svoje myšlienky vo forme akéhosi osobného on-line denníka. Blogy sa stali populárnymi najmä v období posledných rokov. Odhaduje sa, že v máji 2007 ich vo virtuálnom svete existovalo viac ako 71 miliónov. Komunita blogerov sa zvykne označovať aj pojmom „blogosféra.“ (Viac informácií: Wikipedia).

Niektorí blogeri ponúkajú svojim čitateľom komentáre udalostí, ktoré sa odohrávajú na globálnej, medzinárodnej, národnej alebo lokálnej úrovni. Takéto príspevky sú považované za „amatérsku“ alebo „občiansku“ žurnalistiku.

Blogy nemusia jestvovať len osamotene, veľmi často je istý okruh autorov zoskupený na konkrétnej blogovej platforme. Z medzinárodných platforiem sú známe napríklad WordPress.com alebo Blogger.com. Na Slovensku sa stali populárnymi predovšetkým blogy denníka SME (blog.sme.sk). Prístup k takýmto platformám môže získať ktokoľvek, kto sa zaregistruje. Popri tom však existujú aj blogové platformy, ktoré si svojich prispievateľov vyberajú. Na Slovensku ide napríklad o blogy denníka Trend (blogy.etrend.sk). Pre niekoľkými mesiacmi spustil svoj výberový blog aj populárny mienkotvorný spoločensko-politický týždenník .týžden. Paletu slovenského blogingu uzatvára server Aktualne.sk.

Mnohé blogové portály prevádzkujú blogy, na ktorých sa môžu autori vyjadrovať k ľubovoľným témam. Popri týchto všeobecných jestvujú aj tematické portály, venujúce sa spravidla úzko špecifikovanému okruhu. Vďačnou témou môže byť napríklad politika a ekonomika (už spomenuté blogy Trendu), ale rovnako aj otázky európskej integrácie. Viacero laikov, ale aj profesionálnych žurnalistov si zriadilo svoje personalizované stránky s tým, že na nich komentujú výlučne dianie v EÚ. Príkladom môže byť portál Brussels blog denníka The Financial Times, Euroblog Marka Mardella z BBC alebo stránka Jeana Quatremera a jeho Coulisses de Bruxelles.

Blogy sú len jednou z foriem nových „sociálnych médií,“ ktoré sú používané občanmi na zdieľanie vlastných myšlienok a pocitov. Inými podobnými mediálnymi aktivitami s mierne odlišných charakterom sú: podcasting, wiki alebo publikácia videa na serveri YouTube.

Otázky

Objavenie sa blogov a občianskej žurnalistiky prináša niekoľko výziev pre tradičné médiá:

  • Úroveň kvality blogov jednotlivých autorov je veľmi rôznorodá. Navyše blogy sa líšia aj mierou a intenzitou aktualizácie. Niektoré sú dopĺňané priebežne (denne), iné majú charakter príležitostných príspevkov.
  • Mnoho klasických žurnalistov je toho názoru, že generácia nových autorov – blogerov opomína pri písaní spotov základné štandardy profesionálnej novinárčiny a často aj elementárne etické štandardy.
  • Na druhej strane, blogeri môžu byť akýmsi zrkadlom nezávislosti médií, ktoré sa mnoho krát priklonia k názoru istých (spriaznených) inštitúcií alebo korporácií, zatiaľ čo kritické zhodnotenie faktov ide v danom momente do úzadia. Niektorí mediálni analytici si v tejto súvislosti kladú otázku, či je etické, keď profesionálni žurnalisti píšu pre svoje médium články nesúce sa v duchu „mainstreamu,“ teda všeobecne akceptovateľného väčšinového názoru, resp. striktne sa pridŕžajúc ideovej línie redakcie, spravidla tej neoficiálnej, zatiaľ čo svoje nesúhlasné a kritické postoje publikujú dodatočne na svojich blogoch.
  • Medzinárodné žurnalistické asociácie (IFJ, IPA/API) majú doteraz problémy s úplným absorbovaním žurnalistiky založenej na internetovej báze. Podobne sú na tom aj mnohé vládne inštitúcie a medzinárodné organizácie. Za povšimnutie stojí, že ešte pred niekoľkými rokmi mali niektorí „on-line“ žurnalisti problém získať akreditáciu pre pôsobenie v prostredí inštitúcií EÚ. Čo sa týka blogerov, ich postavenie v prostredí EÚ je ešte komplikovanejšie. V decembri 2006 sa v Helsinkách uskutočnil workshop, na ktorom sa tradiční mediálni analytici pokúšali dohodnúť na definovaní role blogu a iných nových žurnalistických metód vo vzťahu ku klasickej európskej novinárčine – bez väčšieho úspechu. (EurActiv.com 07/12/06)

Blogy v prostredí EÚ

Niektorí zákonodarcovia EÚ vnímajú blogy ako spôsob, ktorým je možné znovu sa spojiť s občanmi. Táto snaha je aktuálna najmä po tom, ako bol v referendách vo Francúzsku a Holandsku v roku 2005 odmietnutý pôvodný návrh Ústavy. Toto fiasko sa často pripisuje okrem iného aj zlej komunikačnej stratégii politických elít.

Blogy si čoraz častejšie získavajú obľubu európskych komisárov. V Prodiho Komisii (1999-2004) dokázal efektívne využívať personalizované listy verejnosti komisár pre obchod Pascal Lamy. Pomocou nich umožňoval verejnosti čiastočne nahliadnuť do spôsobu, akým prebiehajú obchodné rokovania.

V súčasnej Barrosovej Komisii (2004 – 2009) sedí viacero blogerov. Komisárka pre komunikáciu Margot Wallström sa rozhodla ísť vlastným príkladom pri zlepšovaní komunikácie s občanmi – na svojej stránke otvorila sekciu „môj blog,“ v ktorej ponúka svoje osobné názory na nedávne udalosti. Jej úvodné komentáre sa zamerali na katastrofu tsunami a jej prvé pracovné dni počas Luxemburského predsedníctva. Hovorí však aj o tom, ako má rada portugalské „fado“ a o tom, že počas vianočných sviatkov pribrala. Komisárkin príklad neskôr nasledovali jej kolegovia: Janez Potočnik a Vladimír Špidla. Komisárka pre poľnohospodárstvo Mariann Fischer Boel vstúpila do komunity blogerov začiatkom roka 2007. Čitatelia majú možnosť viesť s komisárkou internetovú debatu a ich postrehy neuniknú jej pozornosti. Všetci štyria prispievajú pravidelne. V súčasnosti sa chystajú otvoriť svoj blog ďalší dvaja komisári: Stavros Dimas a Maglena Kuneva.

V novembri 2006 organizovalo Generálne riaditeľstvo pre komunikáciu špeciálny workshop o „posilňovaní občianstva“ v kontexte svojej Bielej knihy o komunikácií politík EÚ. Konferencia sa uskutočnila v malom talianskom meste Bergamo blízko Milána. Zaujímavosťou je, že so svojimi príspevkami mali možnosť vystúpiť aj radoví občania píšuci blog. S ostatnými účastníkmi konferencie sa tak mali možnosť podeliť o svoje skúsenosti s komentovaním spoločenského diania prostredníctvom súkromného blogu. (Prezentácie z workshopu sú k dispozícii na tejto linke).

Vyvstáva však otázka, ako veľmi môže blogovanie pomôcť k rozvoju komunikačnej stratégie EÚ a k pútavému informovaniu verejnosti o jednotlivých jej politikách:

  • Je otázne, aký dosah majú blogy s európskou tematikou na bežného občana, ktorý sa o EÚ ako takú nezaujíma. Špecifickosť tohto typu žurnalistiky z nich ale robí vhodný spôsob, ako vzbudiť záujem v kruhoch elít zaujímajúcich sa o záležitosti EÚ.
  • Rovnako je problematické sledovať a analyzovať čítanoť blogov venujúcich sa európskym otázkam. Štatistiky vychádzajúce z neoficiálneho monitoringu hovoria o tom, že blogy európskych komisárov dosahujú mesačnú čítanosť od 2.000 do 10.000 zobrazení stránok. V porovnaní s čítanosťou portálov veľkých denníkov a mesačníkov, ktoré sa tešia niekedy aj viac ako 10 mil. zobrazeniam mesačne, je to veľmi málo. Pre porovnanie: multilinguálna sieť informačnýh a spravodajských portálov EurActiv má spoločnú mesačnú čítanosť viac ako 2 mil. zobrazení. Pokiaľ ide o slovenský portál EurActiv, štatistiky hovoria nasledovné: od začiatku roku 2007 dosahuje mesačná čítanosť cez 200 tis. zobrazení stránok. EurActiv.sk navštevuje v priemere (za rok 2007) 47.153 unikátnych čitateľov mesačne. 

Blogy, internet a politická scéna na Slovensku

Zdá sa, že podstatu blogu ako silného nástroja pochopili už aj prvé lastovičky pochádzajúce zo slovenskej politickej scény.

Zrejme v snahe zvýšiť informovanosť občanov Slovenska o svojej činnosti sa konzervatívna europoslankyňa a členka KDH Anna Záborská (EPP-ED) začiatkom roka 2006 rozhodla pre veľmi progresívnu formu komunikácie s (internetovo gramotnou) verejnosťou a zriadila si vlastný blog na internetovom portáli denníka SME. Podľa krátkeho úvodu na stránke v ňom chce informovať „o subsidiarite vo vzťahoch Slovenska a Európskej únie, [..] o problémoch žien [..a] o dianí v Európskom parlamente.“ Po sérií niekoľkých článkov sa však poslankyňa EP v máji 2006 odmlčala.

Podobný osud postihol aj blog bývalej poslankyne NR SR Zuzany Martinákovej. Jej stránka obsahuje dva články z marca a apríla 2006. Ide o témy rodičovstva a abstinencie.

Na druhej strane, na Slovensku máme politikov, ktorí svoje stránky pravidelne alebo menej pravidelne aktualizujú. Ľudovít Kaník na svoj blog na portáli SME aktualizuje len sporadicky, zatiaľ čo jeho stranícka kolegyňa Lucia Žitňanská dostala príležitosť publikovať na výberovom blogu denníka eTrend (týždenníka Trend). Na portáli Hospodárskych novín si založili svoje blogy ďalší súčasní poslanci NR SR: Ivan Štefanec, Jarmila Tkáčová a Pavol Frešo. SDKÚ-DS je teda politickou stranou, ktorej poslanci zrejme začínajú čím ďalej, tým viac chápať význam blogu v komunikácii s občanmi.

Pomerne široká paleta slovenských politikov bloguje na Aktualne.sk. Na serveri možno nájsť blog Moniky Beňovej (SMER-SD, PES), Jána Čarnogurského (KDH), Ľudovíta Kaníka (SDKÚ-DS), Daniela Lipšica (KDH), Ivana Mikloša (SDKÚ-DS), Ivety Radičovej (SDKÚ-DS), Kláry Sárközy (SMK-MKP), Viery Tomanovej (SMER-SD), či Anny Záborskej (KDH, EPP-ED).

Minimálny záujem o informovanie verejnosti blogerským štýlom prostredníctvom svojich stránok prejavujú na Slovensku politické strany ako také. Najsilnejšia opozičná strana SDKÚ-DS nemá na svojej stránke blog v pravom slova zmysle, ale prevádzkuje vytvorenú rubriku „Názory.“  Od roku 2000 v nej občasne prispievajú zvolení politici. Takýto prístup je možno aj pochopiteľný, keďže mnoho jej predstaviteľov prispieva na blog iných portálov, ako bolo spomenuté vyššie. Na druhej strane, najsilnejšia koaličná strana SMER-SD na svojej stránke žiadnu obdobnú rubriku doteraz nepredstavila a zatiaľ ani jej poslanci nepodľahli pokušeniu založiť si blog na nejakom z dostupných portálov.

S politikou sú nerozlučne späté aj záujmové skupiny a odbory. Z tých slovenských sa v blogerskom duchu nateraz angažuje iba Konfederácia odborových zväzov prostredníctvom personalizovanej stránky svojho hovorcu Ľubomíra Čierneho na portáli Hospodárskych novín.

Slovenská politika sa stala živou témou aj pre blogerov – nepolitikov. Predovšetkým portál blogov SME zviditeľnil viacero úspešných politických komentátorov. Z radov tých „amatérskych“ ide napríklad o Mateja Hospodára.

Za zmienku stojí taktiež blog katolíckeho kňaza Jozefa Červeňa, ktorý sa okrem duchovných tém a sociálnej politiky voči Rómom venuje práve vytváraniu konštruktívnej kritiky voči aktuálnej vláde, teda ako súčasnej, tak v uplynulých článkoch aj voči minulej.

Ďalším príkladom môžu byť profesionálni žurnalisti vyjadrujúci sa na blogu. Karol Sudor to prostredníctvom blogu SME dotiahol až na post redaktora tohto mienkotvorného denníka. Vo svojej redakčnej práci sa venuje predovšetkým rozhovorom so zaujímavými osobnosťami z rôznych oblastí. Okrem blogu na SME prevádzkuje aj vlastnú stránku „Sudoroviny.“

Rado Baťo, šéfredaktor Trend-u, sa taktiež rozhodol pre vytvorenie blogu, ktorého dominantnými témami sú politika a ekonomika. Ako sám píše: „niektoré témy si žiadajú blogovanie.“

K politike sa vyjadrujú aj redaktori týždenníka .týždeň: Štefan Hríb, František Šebej, Juraj Kušnierik, Róbert Žitňanský a Martin Mojžiš. Pravicovo-konzervatívny blogerský tandem dopĺňa okrem iných napríklad Peter Pažitný zo Stredoeurópskeho inštitútu pre zdravotnú politiku (HPI).

Politický blog s osobným rozmerom si na denníku SME založil tiež slovenský pedagóg a ľavicový publicista Eduard Chmelár.

Politika sa stala predmetom aj súkromne štylizovaných blogov. Napríklad blogerka Natália Blahová napísala dávnejšie ministerke práce, sociálnych vecí a rodiny, Viere Tomanovej (SMER-SD) list inšpirovaný vlastnou skúsenosťou. Ministerkina odpoveď sa ocitla na spomenutom blogu, kde si ju malo možnosť prečítať viac ako 3000 ľudí. Oblasti rodinnej politiky sa čiastočne taktiež dotýka aj blog Márie Kohutiarovej.

Na Slovensku vznikol z iniciatívy inštitútu INEKO v spolupráci s blogmi SME projekt Slovak Press Watch – Monitoring novinárskej práce. Gabriel Šípoš a jeho stážisti na ňom pravidelne publikujú monitoring tlače, rozhlasu a televízie aj s ohľadom na informovanie médiami o politike.

Shooty je príkladom stránky, ktorá sama seba neoznačuje za blog, ale za „Denníček.“ Autor v nej grafickým spôsobom interpretuje aktuálne politické a spoločenské udalosti. Veci pochádzajúce zo Shootyho Denníčka sú denne publikované aj v tlačenej verzii denníka SME.

Blog ako nástroj marketingovej stratégie

V porovnaní so situáciou v USA, kde sa stali blogeri oveľa vplyvnejšími, európski blogeri zostávajú v značnej miere neodhalení, resp. relatívne neznámi. Avšak po americkom vzore sa aj v Európe začína úspešne etablovať trend, že blogy sa stávajú čím ďalej, tým relevantnejším nástrojom public affairs a komunikácie mnohých korporácií. V tejto súvislosti predstavujú pre firmy nasledovné výzvy:

  • Korporátne a lobistické skupiny vnímali spočiatku blog ako hrozbu. Obávali sa, že blogy dokážu veľmi rýchlo a efektívne rozšíriť nesprávne alebo skreslené informácie, ktoré môžu pochádzať z radov vlastných zamestnancov, klientov a pod. Reputácia a hodnota značky sú pre firmy vysoko dôležité. Je oveľa jednoduchšie značku a meno firmy poškodiť alebo dokonca zničiť, ako si ju prístupom ku klientom vytvoriť. Je pravdou, že sa vyskytli aj takéto situácie a preto viacero firiem pristúpilo k monitoringu blogov, buď samostatne alebo sprostredkovane prostredníctvom zmluvných analytikov.
  • Neskôr si viacero firiem uvedomilo potenciál blogu, ktorý si dokáže získať pozornosť klientov a voviesť ich do konštruktívnej debaty, ktorej výsledkom bude ich zdieľanie dojmov a vyjadrenie kritických pripomienok a návrhov. Niektoré firmy dokonca platia svojich zamestnancov alebo analytikov za tvorbu blogu. Avšak zvyšok blogerskej komunity je prirodzene zvedavý, čo pôsobí ako vhodná samoregulácia v tomto prostredí. Väčšina pokusov informovať nepravdivo alebo skreslene o vzťahu blogera ku konkrétnej korporácii býva odhalená. Tón týchto zistení sa nesie spravidla v znamení faktov, ale častejšie je však zdrojom humoru a vedie čitateľov k väčšej kritickosti pri čítaní a blogerov k väčšej nápaditosti pri tvorbe jednotlivých príspevkov.

Príkladom slovenského firemného blogu môže byť stránka Valenta Guru na portáli eTrend.

Blogy venujúce sa všeobecne problematike EÚ:

Tematicky ladené blogy o EÚ

Ďalšie zdroje

REKLAMA

REKLAMA