Digitálne vysielanie

Nevyhnutnosť digitalizácie rozhlasového a televízneho vysielania vyplýva z toho, že ďalší rozvoj analógového vysielania nie je prakticky možný. Frekvenčné spektrum je ako prírodný zdroj v súčasnosti de facto vyčerpané. V tomto zmysle je digitalizácia starostlivosťou o obmedzený prírodný zdroj, ktorú vo väčšine zabezpečuje štát. Tlak na efektívnejšie využívanie frekvenčných pásiem vyhradených pre televíziu vytvárajú nové obsahové služby, ako aj technológie podporujúce mobilitu. Proces prechodu na digitálne vysielanie si v prvom rade vyžaduje legislatívu, ktorá ho bude podporovať a nespôsobovať jeho zdržanie.

telka na ceste
Foto: flickr.com (enderike)

Pozadie

Slovenská republika deklarovala Európskej komisii ukončenie analógového vysielania do konca roku 2012, avšak v súčasnosti neexistuje žiaden záväzný termín pre začatie pravidelného digitálneho vysielania ani jednotný legislatívny rámec, ktorý by pravidelnému digitálnemu vysielaniu umožňoval rozvoj a zabezpečoval prioritu v éteri. Pôvodný plán začatia pravidelného vysielania v roku 2005 podľa materiálu „Národná politika pre elektronické komunikácie“ (schválený uznesením vlády SR č. 196 z 19. marca 2003) nebol naplnený aj s ohľadom na zdĺhavý proces medzinárodnej koordinácie frekvencií pre digitálne vysielanie.

Digitalizácia televízneho a rozhlasového vysielania znamená predovšetkým rozšírenie a liberalizáciu mediálneho trhu, možnosť zvýšenia počtu vysielaných programových služieb, keďže v porovnaní s analógovým vysielaním dovoľujú digitálne systémy v danom pásme umiestniť väčší počet programov a k tomu ešte niekoľko ďalších telekomunikačných služieb. Úplne nové možnosti prinesie interaktivita digitálneho vysielania. Tá umožní obojsmerný tok informácií, čím môže byť divák priamo zapojený do príslušného programu či relácie vysielania. Interaktivita umožní aj domáce elektronické bankovníctvo, elektronické nakupovanie, elektronickú poštu a pod. Nezanedbateľným faktom je skvalitnenie služieb zlepšením kvality obrazu a zvuku, keďže signál digitálnej televízie je odolný voči rôznym druhom skreslenia. Spolu s digitálnym televíznym signálom je možné šíriť aj digitálny rozhlasový signál alebo internet.

 Z hľadiska potrieb sociálnej inklúzie treba zároveň zvýrazniť, že digitálne vysielanie rozširuje možnosti používať aj doplnkové obsahové služby sprístupňujúce programové a interaktívne služby ľuďom so zdravotným postihnutím a ľuďom v postproduktívnom veku, čím možno zásadne zvýšiť úroveň uplatňovania ich práva na prístup k informáciám a na aktívnu účasť v rámci znalostnej spoločnosti. Z hľadiska mediálneho správania sa obyvateľstva, by zavedenie digitálneho vysielania malo byť treťou najvýraznejšou revolúciou v tejto oblasti, hneď po zavedení mobilnej komunikácie a internetu.

Otázky

1. Vybavenosť domácností TV prijímačmi

Domácnosti v SR sú vybavené TV prijímačmi (len 1% ich nemá), pričom viacpočetné (viacgeneračné) domácnosti často majú i viac prijímačov. Vidieť to rovnako na vidieku, ako aj v mestách a vo všetkých allotmentoch – rozdiely medzi nimi sú nevýrazné.

Pripojenie domácností na internet je početne nízke (vyše 1/5) a zatiaľ nemôže konkurovať iným typom príjmu TV signálu.

V domácnostiach prevažujú funkčné TV prijímače, ktoré sú už dlhšie v prevádzke (priemer 7,2 roka). Zhruba 1/5 vekom mladších domácností vlastní nové televízory.

2. Typy príjmu TV signálu

Na Slovensku dominuje príjem TV signálu prostredníctvom vlastnej antény (vyše polovica domácností). Viac ako 1/3 využíva káblovú prípojku, len 1/8 domácností spoločnú TV anténu v bytovkách, príjem zo satelitu vyše jedna desatina. Systém mikrovlnového pripojenia má u nás veľmi nízke zastúpenie (vyše 1%).

Vlastnú TV anténu využívajú najmä vidiecke domácnosti a v malých mestách. Veľké rozdiely vystupujú v porovnaní jednotlivých allotmentov: Najčastejšie ju majú v allotmentoch Veľký Krtíši, Bardejov a Michalovce, kým v allotmetnoch Bratislava, Košice a Banská Bystrica vlastnú anténu využívajú zriedkavejšie.

Spoločné TV antény sú na ústupe, vyskytujú sa najmä v mestách malej a strednej veľkosti, kde nepreniklo káblové pripojenie.

Príjem TV signálu cez káblovú prípojku je rozšírený hlavne v Bratislave, Košiciach a v krajských sídlach, čiastočne vo vybraných sídlach okresov. Pri členení územia SR na allotmenty majú najviac prípojok allotmenty Bratislava, Nitra a Poprad, najmenej ich majú allotmenty Veľký Krtíš, Žilina a Bardejov.

3. Počet využívaných TV kanálov

Koľko TV kanálov môže domácnosť sledovať závisí od toho, akým spôsobom prijíma televízny signál. Domácnosti s vlastnou TV anténou sú na tom najhoršie – žiadna nedokáže prijať viac ako 10 kanálov, ale bežne sú to len 4. Domácnosti využívajúce spoločnú TV anténu majú prístup k 12 kanálom, bežne len 5 – 6 kanálov. Domácnosti s káblovou prípojkou majú prístup až k 48 kanálom, priemerne iba 20.

Spokojnosť s počtom dostupných kanálov je napriek tomu vysoká (60 až 70%). Je to dané tým, že vidiecke domácnosti si nezvykli na väčší komfort. Najviac spokojných sa regrutuje spomedzi domácností využívajúcich káblovú prípojku. Pomerne spokojné sú domácnosti, ktoré prijímajú signál cez mikrovlný systém. Otvorená nespokojnosť s počtom TV kanálov sa prejavuje v domácnostiach využívajúcich spoločnú televíznu anténu (obyvateľstvo miest) a tiež u tých, čo sú odkázaní na vlastnú anténu (prevažne vidiecke obyvateľstvo).

4. Spokojnosť s technickou kvalitou obrazu a zvuku

V celoštátnom úhrne nie je celkom spokojná ani polovica domácností. Úplne alebo sčasti sú spokojné domácnosti s káblovou prípojkou a využívajúce UPC Direct. Najviac nespokojnosti sa objavilo v domácnostiach s vlastnou anténou, najmä v menších obciach, a o niečo menej u tých, čo používajú spoločnú TV anténu. Práve týmto dvom kategóriám – sú pritom najpočetnejšie – by mal najviac pomôcť prechod na digitálnu televíziu. Problém je v tom, že značná časť z nich nepozná komfort príjmu TV signálu, aký majú veľké mestá, uspokojujú sa s tým, na čo sú navyknutí; zväčša ide o sociálne slabšie vrstvy.

5. Informovanosť o terestriálnej digitálnej televízii

Každý šiesty občan SR o tom dosiaľ ani nepočul a skoro každý tretí čosi zachytil, ale nevie fakticky nič povedať o prednostiach digitálnej televízie. Pri takomto stave informovanosti nemožno očakávať pozitívne reakcie na ponuku nových služieb.

Záujem o získanie nových informácií k danej problematike je pomerne veľký (65% dospelej populácie). Ovplyvňuje ho vek (mladšie ročníky by ich privítali) a najmä príjmová situácia domácností; nízkopríjmové skupiny majú malý záujem, vysokopríjmové domácnosti sú úplne otvorené prísunu nových informácií o digitálnej televízii. Kým v allotmentoch Rimavská Sobota, Trenčín a Košice je záujem o ne veľký, vo Veľkom Krtíši je tento záujem len polovičný. Ľudia, ktorí sa dopočuli o pokusnom vysielaní DVB-T, majú záujem o informácie

Verejnosť preferuje najviac získavanie týchto informácií z televízie, potom z dennej tlače; táto kombinácia bola najviac žiadaná. Úspešná by bola aj kombinácia televízie a časopisov, príp. televízie a letákov, plagátov, či informačných brožúr.

6. Očakávania prínosu digitálnej televízie

Verejnosť najčastejšie očakáva zlepšenie kvality obrazu (zvuku) a možnosť kvalitného príjmu na „izbovú“ anténu, najmä na vidieku. Do popredia môže v tomto prípade postupne vystúpiť aj prednosť, akou je možnosť sledovať viac TV kanálov (káblová televízia je vo vidieckych oblastiach ojedinelá). Obe tieto prednosti majú silné zázemie na vidieku a v malých mestách, ale ich uplatnenie má silnú prekážku v sociálnom faktore – chýba schopnosť investovať do vylepšovania televízneho príjmu.

Záujem o špecializované TV kanály je podstatne slabší. Možno aj preto, že obyvatelia vidieka s tým nemajú skúsenosti, teda ide skôr o abstrakciu. Podobne abstraktné je pre väčšinu možnosť využívať interaktívne služby TV.

Možnosť príjmu digitálneho signálu v autách v očakávaniach verejnosti nenašla odozvu, ani možnosť predplatiť si zahraničné TV programy ľudí nenadchla. Domácnosti využívajúce káblovú televíziu to považujú za samozrejmosť (majú to v cene poplatku), ostatné domácnosti s tým prevažne nemajú skúsenosť. Možnosť sledovať na obrazovke vybrané internetové stránky oslovuje zatiaľ len 1/5 dospelej populácie.

7. Záujem o monotypové programové služby a pay-tv

Najväčší záujem je o prírodopisné TV kanály (48%), TV kanály so zameraním na filmy a seriály (42,4%), dokumentárne TV kanály (39,3%), prípadne ešte spravodajské TV kanály (38,9%) a športové TV kanály (36,1%). Najfrekventovanejšia je kombinácia prírodopisnej a dokumentárnej monotypovej programovej služby. V súvislosti s ochotou platiť za monotypové programové služby však respondenti uvádzali rádovo nižšie hodnoty (napríklad v prípade prírodopisných TV kanálov záujem spadol zo 48% na 19%). Vôľu platiť za zahraničné programové služby najviac domácností prejavilo pri českých TV kanáloch (35%), anglických (11,8%) a nemeckých (6,7%); až 53% domácností v súčasnosti deklaruje nezáujem o platené TV kanály (pay-tv). Pokiaľ ide o ceny za platené TV kanály, respondenti najčastejšie ponúkli 100 Sk (24,5%), do 300 Sk je ochotných platiť 17,8% a do 500 Sk len 7,5%.

8. Preferované riešenia v domácnostiach ohľadom príjmu digitálnej televízie

Zložitou sa javí situácia keď sa budú domácnosti rozhodovať, či kúpiť prídavné zariadenie alebo nový televízor so zabudovaným blokom na príjem digitálneho signálu. Napriek tomu, že dnes ešte nepoznajú ceny, polovica domácností, už odmieta čokoľvek kupovať. Druhá polovica sa delí na pomerne približne rovnako veľké zoskupenia za jedno alebo druhé riešenie; rozhodnú ceny a to, ako dlho už prevádzkujú svoj TV prijímač.

Domácnosti neochotné investovať do dovybavenia domácnosti na príjem digitálneho signálu má svoje ťažisko v allotmentoch Veľký Krtíš, Bardejov, Banská Bystrica, Nitra a Michalovce.

Necelá polovica z rozhodnutých kúpiť si prídavné zariadenie k používanému TV prijímaču by pristala na cenu do 1000 Sk, 27,5% z nich do 2000 Sk, 14,3% do 3000 Sk. Málopočetný zvyšok aj za vyššiu cenu.

Z tých domácností, ktoré uvažujú radšej o kúpe digitálneho televízora  by 52,8% zaplatila do 15 tisíc Sk a 35,2% je ochotná vynaložiť až 25 tisíc Sk; viac už len ojedinele. Ochota investovať významne koreluje s veľkosťou rodinného rozpočtu, teda nepriamo aj so vzdelaním a vekom. Príklon k nižším cenám je však všeobecný.

V súvislosti s otázkou, v akom časovom horizonte od začatia pozemského digitálneho vysielania sú domácnosti schopné si obstarať potrebné zariadenia, boli najpočetnejšou opäť domácnosti, ktoré o to nemajú záujem. V poradí druhou skupinou sú tí, čo by to radi odložili na neskôr. Treťou sú domácnosti (12%) s vyhliadkou do 1 roka. Ostatné skupiny boli nevýznamné. Treba však poznamenať, že ide iba o deklarované ceny a časové úseky, pričom rozhodovať bude hlavne cenová dostupnosť a kúpyschopnosť domácností.

Pozície

„Digitalizácia vysielania je, bohužiaľ, ďalšou z oblasti informatizácie, v ktorých Slovensko zaostáva. Nie je to síce zaostávanie, ktoré by sa nedalo odstrániť, ale je najvyšší čas začať, pretože to bude technologicky a logisticky veľmi náročný proces,“ hovorí prezident občianskeho združenia Partnerstvá pre prosperitu (PPP) Braňo Ondruš. Zásadný prínos digitalizácie vidí v prvom rade v rozšírení počtu programov, spomedzi ktorých si budú môcť diváci vybrať a v druhom rade v rozšírení služieb, ktoré budú môcť byť poskytované touto cestou.

Vláda SR deklarovala, že si uvedomuje zaostávanie Slovenska pri digitalizácii vysielania. V novembri 2006 preto schválila návrh zákona o  digitálnom vysielaní programových služieb a poskytovaní iných obsahových služieb prostredníctvom digitálneho prenosu a o zmene a doplnení niektorých zákonov (zákon o digitálnom vysielaní). V decembri sa ním NRSR zaoberala v prvom čítaní. Podľa stanoviska vlády treba predovšetkým vyriešiť legislatívne prostredie, čo je podmienkou, aby sa digitalizácia podarila bez zbytočných chýb a v stanovenom termíne.

Európska komisia uskutočnila viacero krokov na podporu digitalizácie vysielania. Patria medzi ne aj prijaté legislatívne normy: Odporúčanie (1994) 13 o opatreniach na podporu transparentnosti médií, Odporúčanie (1999) 1 o opatreniach na podporu mediálneho pluralizmu a Odporúčanie (2001) 8 o samoregulácii týkajúcej sa cyber obsahov (samoregulácia a ochrana užívateľov pred ilegálnymi a škodlivými obsahmi v nových komunikačných a informačných službách).

Očakávaný vývoj

V prvom štvrťroku 2007 by mala Národná rada SR prijať zákon o digitálnom vysielaní.

SR sa voči EÚ zaviazala, že digitálne rozhlasové a televízne vysielanie spustí do plnej prevádzky najneskôr v roku 2012.

REKLAMA

REKLAMA