Európsky rok medzikultúrneho dialógu

Rovnocenný a naozaj partnerský medzikultúrny dialóg sa stáva nevyhnutnou podmienkou, ak chceme budovať pevnejšiu a funkčnejšiu Európsku úniu, aby sa každý trvalý obyvateľ Európy mohol cítiť byť Európanom.

Turecko - mesita 2
http://euractiv.sk

Pozadie

Európa sa stáva priestorom s čoraz rôznorodejšou kultúrou. Rozširovanie Európskej únie, deregulácia zamestnávania a voľný pohyb pracovných síl, ako aj globalizácia mení charakter mnohých európskych štátov – z krajín s jedným národom, rovnakou históriou a jednotnou kultúrou, zvykmi a tradíciami sa stávajú multikultúrne štáty, ktoré charakterizuje viac používaných jazykov, viac vyznávaných náboženstiev, viac etník a národnostných skupín. To všetko spôsobuje, že na starom kontinente dnes možno nájsť viac úplne rôznorodých kultúrnych spoločenstiev, než kedykoľvek v doterajšej histórii.

Práve z tohto dôvodu sa rovnocenný a partnerský medzikultúrny dialóg stáva nevyhnutným predpokladom pre vytváranie pevnejšej a funkčnejšej EÚ. V takejto EÚ by sa mal každý jej obyvateľ cítiť Európanom. Cieľom Európskeho roka medzikultúrneho dialógu (ERMD), ktorý prebieha od januára do decembra 2008, je ukázať, že táto obrovská rôznorodosť môže byť našou výhodou, ak ju dokážeme zvládnuť na vysokej civilizačnej úrovni. Počas celého roka sa chceme stretávať s aktivitami, ktoré by mali povzbudiť každého Európana k spoločnému využívaniu obrovského kultúrneho dedičstva a k využívaniu príležitostí naučiť sa a čerpať z rôznych kultúrnych tradícií.

Európska komisia pripravila, resp. spolufinancuje niekoľko centrálnych aktivít na celoeurópskej úrovni. Okrem toho Európska únia podporí národné projekty každého členského štátu. Cieľom týchto aktivít, ako aj aktivít partnerov Roka, je mobilizovať občanov Európskej únie. Aktívne zapojenie občianskej spoločnosti je základom všetkého, čo sa bude v rámci ERMD diať. Iba tak je možné očakávať, že tieto aktivity budú dlhodobo udržateľné a budú mať trvalý vplyv na zlepšovanie vzťahov medzi národmi, etnikami, náboženstvami a inými kultúrnymi spoločenstvami v rámci Európskej únie.

Hlavné programové oblasti

ERMD bude mať skutočný význam iba v prípade, ak bude mať reálny dosah na občanov Európskej únie. Preto musia byť aj jeho aktivity pre obyčajných ľudí zrozumiteľné a musia zasahovať do oblastí, ktoré medzikultúrny dialóg ovplyvňujú. Z tohto dôvodu určila Európska komisia osem hlavných programových oblastí.

  • Kultúra a média – kultúra je nielen najstarším vyjadrením tradícií, zvykov a myslenia národov, ale aj „médiom“, ktorým sa národy, etniká a spoločenstvá dokážu najlepšie vzájomne spoznávať. Médiá sú zasa v modernej spoločnosti hlavným nástrojom (celoeurópskej) komunikácie, ale rovnako i nástrojom vyjadrenia postojov a potrieb jednotlivých menšín.
  • Vzdelávanie a veda – moderné vzdelávanie dnes taktiež nepozná hranice a je najčastejším „nástrojom“ na stretávanie sa (najmä) mladých ľudí z rôznych kultúr. Okrem toho nám práve vzdelávanie (napr. výučba cudzích jazykov) sprostredkúva poznanie o iných kultúrach.
  • Migrácia – migrácia je hlavným spôsobom, akým sa do Európy dostávajú príslušníci iných kultúr.
  • Menšiny – menšiny sú svojou kultúrnou odlišnosťou bohatstvom Európy, ktoré dostatočne nepoznáme a preto ho dostatočne nevyužívame.
  • Viacjazyčnosť – znalosť cudzích jazykov zvyšuje v globalizovanom svete šance uplatniť sa a spoznať iné kultúry. Európska únia si stanovila dlhodobý cieľ, aby väčšina Európanov ovládala okrem svojej materčiny i ďalšie dva jazyky.
  • Náboženstvo – náboženstvo je od počiatku vekov neoddeliteľnou súčasťou každej kultúry, ale žiaľ aj dôvodom pre vojny a nenávisť medzi jednotlivými spoločenstvami. Preto je potrebné odstraňovať predsudky a usilovať sa o vzájomnú náboženskú toleranciu.
  • Pracoviská – podľa prieskumu z roku 2005 firmy, ktoré na pracoviskách vytvárajú priestor pre spoluprácu ľudí z rôznych kultúr, sú schopnejšie obstáť v konkurencii. Navyše sú to práve pracoviská, ktoré sú miestom najčastejšieho stretania sa a spolunažívania medzi „cudzincami.“
  • Mládež – mladí ľudia sú sociálnou skupinou, ktorá svojim životným štýlom prichádza najviac do kontaktu s príslušníkmi iných kultúr. Od toho, ako sa dnes mládež naučí viesť medzikultúrny dialóg, závisí budúcnosť Európy.

Veľvyslanci ERMD

S cieľom zvýrazniť dôležitosť Európskeho roka medzikultúrneho dialógu oslovila Európska komisia niekoľko významných osobností, ktoré sú známe na celom kontinente a v rôznych oblastiach života európskej spoločnosti. Tieto osobnosti sa stali veľvyslancami ERMD a svojou osobnou účasťou na najrôznejších podujatiach budú zdôrazňovať ich význam. Ich cieľom je ale taktiež aj zvyšovanie viditeľnosť aktivít a cieľov v očiach verejnosti.

Veľvyslancami ERMD sa stali: Abd Al Malik, Charles Aznavour, Paulo Coelho, Luc Dardenne, Jean-Pierre Dardenne, Agnieszka Holland, Jack Martin Händler, Henning Mankell, Adam Michnik, Radu Mihăileanu, Marko Peljhan, Marjane Satrapi, Jordi Savall, Fazil Say a Marija Šerifović. Okrem toho aj viaceré národné vlády vymenovali svojich národných veľvyslancov pre ERMD.

ERMD na národnej úrovni

Ak má byť Európsky rok medzikultúrneho dialógu úspešný, nemôže sa odohrávať iba v rovine niekoľkých veľkých celoeurópskych podujatí. Rovnako dôležité budú všetky aktivity, ktoré sa budú odohrávať na národnej úrovni. Preto sa musia aktivizovať aj národné vlády, resp. národné inštitúcie. V zmysle platnej legislatívy by teda vlády mali vytvoriť Národné koordinačné inštitúcie, väčšinou sa nimi stali ministerstvá kultúry, alebo niektoré z inštitúcií, ktoré sú im podriadené a pôsobia v oblasti medzikultúrneho dialógu. Tie pri príprave a organizovaní aktivít v rámci ERMD úzko spolupracujú nielen s občianskymi združeniami a inými mimovládnymi organizáciami, ale aj s verejnými inštitúciami.

Na Slovensku je touto úlohou poverený Odbor multilaterálnej spolupráce sekcie medzinárodnej spolupráce na Ministerstve kultúry. Kontaktnými osobami sú:

Členské štáty v úzkej spolupráci s občianskou spoločnosťou vypracovali tiež vlastné národné stratégie ERMD, ktorých súčasťou je aj plán konkrétnych aktivít na celý rok. V zmysle týchto stratégií bude každý členský štát EÚ organizovať národné kampane. Budú ich tvoriť aktivity nielen samotného štátu, ale predovšetkým mimovládnych organizácií a inštitúcií, prípadne aktivity samospráv. Členské štáty zároveň dostali možnosť zvoliť jeden (veľký) národný projekt, ktorý bude financovaný z európskych zdrojov. Komisia vybrala projekty v spolupráci s národnými koordinátormi podľa miery ich európskej dimenzie a množstva priamo zaangažovaných ľudí.

Pozície

Európska komisia považuje medzikultúrny dialóg za „srdce budovania európskej občianskej identity“. „Musíme vytvárať priestor a poskytovať nástroje na to, aby občania Európy mohli viesť vzájomný dialóg a aby sa naučili rešpektovať a využívať kultúrnu rôznorodosť našich spoločností. Je potrebné zvýrazniť prínos, ktorý kultúrne rôznorodé prostredie znamená pre členské štáty a ich kultúrne dedičstvo. Medzikultúrny dialóg je nevyhnutným nástrojom, bez ktorého nedokážeme žiť spoločne v harmónii.“

Podľa komisára Jána Figeľa, zodpovedného za vzdelávanie, odbornú prípravu, kultúru a mládež, je budovanie mnohokultúrnej spoločnosti európskou výzvou 21. storočia: „Chceme spoločnosť, v ktorej ľudia z rôznych kultúr budú jednoducho žiť vedľa seba. Musíme dať impulz na premenu našich spoločností, aby sme vybudovali mnohokultúrnu Európu, ktorá nás bude obohacovať a zároveň bude rešpektovať ľudskú dôstojnosť každého človeka.“

Podľa Erny Hannicot-Schoepges, luxemburskej europoslankyne (EPP-ED) a spavodajkyne k ERMD, bude tento dialóg viesť k skutočnej výmene medzi kultúrami len vtedy, ak bude mať solídnu bázu: „K tomu podľa mňa treba splniť apsoň tri podmienky: skutočná ochota viesť dialóg na solídnom hodnotovom základe, podporovanie mobility medzi členskými štátmi EÚ a spájanie existujúcich sietí namiesto vytvárania nových štruktúr.“

Poslankyni EP Irene Belohorskej sa ERMD javí vágne. V príspevku pre magazín The Parliament napísala, že hoci nepochybuje o potrebe podporovať kultúrnu diverzitu, nie je si istá, čo presne znamená "medzikultúrny". Poukázala pri tom na to, že ľudom jej známy termín "multikulturalizmus", no pokiaľ ide o termín medzikultúrny obáva sa, že pre Európanov to môže byť len prázne slovo pretože je nejasné, aký dialóg a medzi kým je by sa mal viesť. Najmä s ohľadom na rozpočet ERMD – 10 miliónov eur – by mohla byť Komisa podľa Belohorskej presnejšia, pokiaľ ide o jeho definíciu. Pripomenula, že ani Európsky rok mobility pracovníkov ani Európsky rok rovných príležitostí nepriniesli želateľné výsledky. Nezavrhuje však myšlienku „európskeho roka“ ako takú, len by mali podľa nej skutočne smerovať k tomu, že zlepšia život európskych občanov.

REKLAMA

REKLAMA