Banková únia

Európska komisia predložila ambiciózny plán pre jednotný dohľad nad bankami, ktorý je základom bankovej únie. Členské štáty sa však v názoroch rozchádzajú a stanovený čas na vyjednávania je krátky.

španielske banky semafor
Problémová španielska banka BANKIA, Zdroj: TASR/AP Photo/Paul White

Míľniky:

  • 29. júna 2012 – Európski lídri sa na summite Európskej rady požiadali Európsku komisiu o návrh jednotného mechanizmu bankového dohľadu.
  • 12. septembra 2012 – Predseda Európskej komisie José Manuel Barroso systém navrhol vo svojom prejave o stave Únie.
  • 18. – 19. októbra 2012 – jesenný summit Európskej rady
  • Koniec 2012 – prijatie návrhu.
  • 2013 – implementácia systému.
  • 13. decembra 2012 – Ministri financií prijali stanovisko o jednotnom bankovom dohľade.
  • 13. – 14. decembra 2012 – Európski lídri schválili dohodu o jednotnom bankovom dohľade, podporili pokračovanie v rozvíjaní ďalších pilierov bankovej únie.
  • 19. marca 2013 – dosiahnutie dohody na jednotnom bankovom dohľade po vyjednávania v rámci trialógu.
  • 20. mája 2013 – Výbor Európskeho parlamentu pre hospodárske a menové záležitosti prijal vyjednávaciu pozíciu v otázke rámca pre ozdravenie a riešenie bánk v kríze.
  • 26. júna 2013 – ministri financií schválili smernicu o riadení kríz v bankovom sektore.
  • 10. júla 2013Európska komisia predložila návrh mechanizmu riešenia krízových situácií.
  • 12. septembra 2013Európsky parlament schválil jednotný mechanizmus bankového dohľadu.
  • 15. októbra 2013 – Ministri financií dali definitívny súhlas s jednotným bankovým dohľadom.
  • 16. decembra 2013 – Prvou šéfkou bankového dohľadu v rámci ECB bola na päť rokov menovaná Danièle Nouyová. 
  • 18. decembra 2013 – Ministri financií dosiahli kompromis ohľadom rezolučného mechanizmu.
  • 15. apríl 2014 – Parlament odsúhlasil rezolučný mechanizmus
  • 21. máj 2014 – 26 členských štátov podpísalo medzivládnu dohodu o príspevkoch do fondurezolučného mechanizmu, ktorý je nevyhnutnou súčasťou samotného mechanizmu
  • 4. november 2014 – ECB prevzala dohľad nad bankami členských krajín, ktoré sa podieľajú na Bankovej únii

Stály predseda Európskej rady Herman Van Rompuy 29. júna 2012 v skorých ranných hodinách informoval, že treba zlomiť bludný kruh medzi bankami a vládami. Európski lídri požiadali Európsku komisiu, aby vypracovala návrh jednotného systému dohľadu na bankami. Hlavnú úlohu pri dohľade má hrať Európska centrálna banka.

Súčasťou širšej vízie bankovej únie v neskorších štádiách má byť aj spoločný fond na ozdravenie bánk, ktoré sa dostanú do závažných finančných problémov a jednotná schéma garancií vkladov.

Kontrolným mechanizmom podmienili priamu rekapitalizáciu bánk z trvalého eurovalu. Pomoc bankám teda nebude mať vplyv na národné rozpočty, no úvery budú podliehať príznačnej podmienenosti. Diskusiám počas leta dominovala najmä úloha Európskej centrálnej banky.

Spornou otázkou bolo, ktoré banky by mali priamo spadať pod dohľad ECB. Nemecký minister financií Wolfgang Schäuble vyhlásil, že by malo ísť len o systémovo dôležité inštitúcie.

V EÚ totiž operuje šesť tisíc bánk, hoci väčšina je malá. Viac ako 90 % všetkých aktív je v rukách okolo 200 z nich. Europoslanci vyjadrili pochybnosti nad fungovaním vzťahov medzi krajinami bez eura a novou štruktúrou dohľadu. Veľká Británia vyhlásila, že podporí len model, v ktorom budú pravidlá platiť len pre krajiny s eurom.

Ambiciózny plán Európskej komisie

Základ bankovej únie načrtol vo svojom prejave o stave únie 12. septembra 2012 predseda Európskej komisie José Manuel Barroso v pléne Európskeho parlamentu v Štrasburgu. Balík obsahuje nariadenie udeľujúce ECB právomoci pri dohľade nad všetkými bankami v eurozóne.

Nečlenské krajiny eurozóny sa môžu zapojiť dobrovoľne. Ďalšie nariadenie sa týka Európskeho úradu pre bankovníctvo (EBA). Komisia zároveň zverejnila oznámenie, v ktorom predstavila svoju celkovú víziu bankovej únie zahrňujúcu aj jednotný mechanizmus na riešenie problémových bánk.

ECB by v rámci jednotného systému dohľadu mala napríklad udeľovať povolenia úverovým inštitúciám, zodpovedať za dodržiavanie kapitálových požiadaviek a požiadaviek na pákový efekt a likviditu a vykonávanie dohľadu nad finančnými konglomerátmi.

Centrálna banka zároveň bude môcť v prípade, že niektorá inštitúcia porušuje regulačné kapitálové požiadavky alebo keď hrozí, že ich poruší, vykonávať opatrenia tzv. včasnej intervencie a to požadovaním prijatia nápravných opatrení.

Podľa predbežného plánu má jednotných mechanizmus vzniknúť do 1. januára 2013. ECB bude mať potom rok na prebratie všetkých právomocí. Na začiatku roka 2013 sa má rozhodnúť, či prevezme plnú zodpovednosť za vykonávanie dohľadu nad ktoroukoľvek úverovou inštitúciou.

Od júla 2013 by už mala dohliadať nad systémovo dôležitými bankami. Postupné zavádzanie pravidiel by sa malo uzavrieť na začiatku roku 2014, keď sa jednotný mechanizmus dohľadu bude vzťahovať na všetky banky.

Jeseň ťažkých vyjednávaní

Pár dní po zverejnení plánu sa neformálne stretli ministri financií členských štátov a výsledok odhalil rôzne postoje pri budovaní bankovej únie. Komisár pre vnútorný trh Michel Barnier uviedol, že načrtnutý časový plán pre ECB na preberanie kompetencií je uskutočniteľný.

Nemecký minister financií Wolfgang Schäuble však vyzval k pomalšiemu postupu. V tomto postoji ho podporilo Švédsko, Holandsko a Poľsko. Rýchlejší postup žiadalo Francúzsko s podporou Belgicka, Talianska a Španielska.Otázne stále je, či sa do schémy zapoja aj krajiny mimo eurozóny. Predbežne bankovú úniu odmieta Veľká Británia a švédsky minister financií Anders Borg naznačil, že Švédsko sa k mechanizmu v súčasne navrhovanej podobe nemôže pridať.Podľa jeho slov návrh pravidiel nedostatočne chráni záujmy krajín mimo eurozóny, ak sa rozhodnú spolupracovať s ECB. K projektu bankovej únie sa zatiaľ skepticky stavia aj Česká republika. Borg avizoval, že jeseň sa bude niesť v znamení ťažkých vyjednávaní.

Októbrový summit: banková únia vznikne pomalšie

Výsledkom rokovaní hláv štátov a vlád členských štátov EÚ 18. októbra je dohoda na tom, že jednotný systém bankového dohľadu sa začne zavádzať pomalším tempom v priebehu budúceho roka. Po desiatich hodinách diskusií predseda Európskej rady Herman Van Rompuy o štvrtej hodine ráno potvrdil, že cieľom je dosiahnuť dohodu na právnom rámci do 1. januára 2013.

Všetkých 6 tisíc bánk v eurozóne postupne prejde pod dohľad Európskej centrálnej banky do roku 2014. Najprv pôjde o inštitúcie so štátnou pomocou, potom o veľké cezhraničné bankové domy. Väčšina každodennej kontroly však bude na pleciach národných orgánov.

V prípade zvyšných dvoch pilierov bankovej únie – rezolučné fondy pre banky a spoločná garancia vkladov – lídri poukázali na zámery Európskej komisie navrhnúť mechanizmus pre riešenie problémových bánk v prípade členských štátov, ktoré sa zapoja do jednotného systému dohľadu, po tom, čo budú prijaté príslušné smernice.

Cyperský kompromis

Cyperské predsedníctvo v snahe o zotretie rozdielov a dosiahnutie politickej dohody predložilo kompromisný návrh týkajúci sa najmä právomocí ECB. Centrálna banka by podľa textu mala priamo kontrolovať banky s aktívami viac ako 30 miliárd eur, alebo aktívami s hodnotou viac ako pätina národnej ekonomiky domovskej krajiny, alebo banky operujúce minimálne v troch krajinách eurozóny.

Ak by bol schválený 30-miliardový strop, tak by zo spoločného systému vypadli všetky okrem jednej nemeckej regionálnej sporiteľne. Rovnako by sa nevzťahoval ani na väčšinu kooperatív krajiny.

Dohoda

Ministri financií k finálnemu stanovisku o jednotnom bankovom dohľade dospeli po celonočných rokovaniach 13. decembra 2012, pár hodín pred začiatkom zimného summitu Európskej rady.

Prekonali kľúčové rozdiely a Európska centrálna banka nakoniec dostala právo priameho dohľadu nad 150 – 200 bankami eurozóny s aktívami v hodnote viac ako 30 miliárd eur, alebo ak predstavujú viac ako pätinu hospodárskeho výkonu domácej krajiny. Centrálna banka však bude môcť dohliadať aj na menšie banky v prípade, že sa vyskytnú problémy. Obmedzenie dosahu ECB uspokojuje najmä Nemecko, ktoré si tak uchránilo vplyv nad regionálnymi sporiteľňami.  

Na účely dohľadu vznikne osobitná rada, v rámci ktorej bude mať každý zúčastnený štát jeden hlas. Rozhodovať sa bude jednoduchou väčšinou.

Ministri ďalej vyriešili otázku konfliktu záujmov medzi úlohou supervízora a správcu menovej politiky. Mal by vzniknúť sprostredkujúci medzičlánok, ktorý bude riešiť prípadné spory s národnými orgánmi dohľadu.

Dospeli tiež k dohode medzi krajinami eurozóny a tými, čo spoločnú menu nepoužívajú. Tu najviac výhrad vznášala Veľká Británia ktorá sa snažila ochrániť najmä londýnske finančné centrum City pred regulačným diktátom bloku s eurom.

Londýn dosiahol zmenu hlasovacích pravidiel v rámci Európskeho úradu pre bankovníctvo (EBA). Keď bude orgán rozhodovať o nových pravidlách a štandardoch, musia byť schválené väčšinou krajín eurozóny a zároveň väčšinou štátov mimo nej, teda na základe dvojitej väčšiny.

Minister financií Peter Kažimír, ktorý Slovensko na rokovaniach zastupoval uviedol, že krajiny eurozóny pod nový systém spadajú automaticky a zvyšok sa môže dobrovoľne zapojiť. Zatiaľ podľa jeho slov jednoznačnú chuť prejavilo Poľsko.

„Kľúčové však je, že prístup bude vo všetkých krajinách rovnaký. Krajiny mimo spoločného dohľadu nebudú mať iné či lepšie podmienky. Nebude nám hroziť, že sa nám budú dcérske banky transformovať na pobočky, alebo že sa budú sťahovať mimo superdohľadu,“ zdôraznil Kažimír.

V prípade Slovenska sa jednotný systém dohľadu bude týkať troch štvrtín bánk. Z pohľadu Kažimíra je mechanizmus predpokladom, aby aj ďalšie piliere integrácie nabrali na reálnej podobe.

Slovensko podľa jeho slov trvalo najmä na zachovaní vlastných kompetencií v rámci makroprudenciálneho dohľadu. Teda pri nastavovaní podmienok pre konkrétne banky, aké majú mať rezervy či kondíciu. Podľa dohody ich bude môcť stanovovať ECB a súčasne národný regulátor a v prípade potreby budú môcť aj pritvrdiť.

„Budeme vedieť chrániť náš bankový sektor a bankový trh z hľadiska finančnej stability, aby nám neutekali peniaze našich vkladateľov. Toto sa podarilo zachovať,“ reagoval na obavy možného presunu kapitálu medzi matkami a dcérami. Dotkol sa aj citlivej otázky transformácie dcérskych bánk na pobočku.

„Ak sa banka rozhodne transformovať na pobočku, bude o tom musieť  informovať svojich klientov, so všetkými detailmi a následkami, čo takáto transformácia znamená. Napríklad, že držitelia účtov by sa pri prípadnom krachu museli obracať na fond ochrany vkladov v tej krajine, kde je matka danej pobočky,“ vysvetlil minister.

Na júnovom summite sa európski lídri dohodli na tom, že po vytvorení jednotného bankového dohľadu bude môcť trvalý euroval priamo rekapitalizovať banky. To je prioritou najmä Talianska a Španielska s podporou Francúzska. Nemecko je však opatrné v otázke rýchleho sprístupnenia takéhoto financovania. Podľa dohody sa o rekapitalizácii cez ESM bude uvažovať zrejme od polovice roka 2014.

V nasledujúcich mesiacoch sa bude pokračovať v rozvíjaní ďalších dvoch pilierov bankovej únie. Okrem dohľadu ide o mechanizmus bankovej rezolúcie, čiže ozdravovania bánk v prípade, že sa dostanú do veľkých problémov. „Som rád, že všetci zúčastnení premiéri na rokovaní zdôrazňovali, že tento mechanizmus musí byť vytvorený, čo najrýchlejšie, pretože samotný dohľad je málo,“ uviedol po zimnom summite premiér Robert Fico.

V tomto prípade má časom vzniknúť osobitný fond, ale ako zdôraznil premiér, nemali by doň ísť verejné zdroje, ale samotné banky sa naň budú skladať. „Takže ak dôjde k nejakým problémom v bankách, tak účet zaplatia samotní akcionári. Čo je veľmi spravodlivé a správne,“ poukázal.  

Tretím pilierom, o ktorom sa bude ďalej rokovať, je vytvorenie spoločného systému garancie vkladov v bankách. Lídri v záveroch Európskej rady 13. – 14. decembra 2012 naliehavo vyzvali spoluzákonodarcov, aby sa na návrhu smernice o ozdravení a riešení krízových situácií a na návrhu smernice o systémoch ochrany vkladov dohodli pred júnom 2013. Rada EÚ (ministri) by sa mala dohodnúť do konca marca 2013. Po prijatí smerníc ich členské štáty dostanú za úlohu prioritne transponovať. 

Trialóg o bankovom dohľade

Dohoda medzi Európskym parlament a členskými štátmi ohľadom jednotného dohľadu nad bankami padla 19. marca 2013. Europoslanci dali súhlas, aby v rámci prvého piliera bankovej únie vykonávala dohľad nad bankami v eurozóne Európska centrálna banka. Sfinalizovali tak predbežnú dohodu z konca roka 2012.

ECB dostala právo priameho dohľadu nad 150 – 200 bankami eurozóny s aktívami v hodnote viac ako 30 miliárd eur, alebo ak predstavujú viac ako pätinu hospodárskeho výkonu domácej krajiny. Bude môcť dohliadať aj na menšie banky v prípade, že sa vyskytnú problémy.

Parlament presadzoval silnejšiu úlohu národných parlamentov, lepšiu výmenu a dostupnosť informácií, jasné oddelenie úloh dohľadu od menovej politiky v rámci ECB či atraktívne podmienky, aby sa do schémy zapojili aj krajiny mimo eurozóny, ktoré tak môžu spraviť dobrovoľne. ECB by nové právomoci mala plne uplatňovať od začiatku roka 2014.

EP: Daňoví poplatníci a sporitelia by banky mali zachraňovať ako poslední

Členovia Výboru EP pre hospodárske a menové záležitosti 20. mája 2013 prijali svoju rokovaciu pozíciu pre vyjednávanie s Európskou komisiou a Radou v otázke rámca pre ozdravenie a riešenie bánk v kríze, ktorý patrí medzi piliere bankovej únie. Chcú najmä, aby bola zabezpečená ochrana drobných vkladateľov pred stratou úspor v prípade zachraňovania bánk.

Sporitelia s úsporami nad 100 tisíc eur by od roku 2016 v prípade vážnych problémov mohli zaznamenať straty podľa vzoru riešenia problémov Cypru. Europoslanci však trvajú na tom, že k tomuto sa banky budú môcť uchýliť len v krajnom prípade, že vyčerpajú iné možnosti – či už akcionárov alebo držiteľov dlhopisov. Vklady pod 100 tisíc eur však musia ostať nedotknuté.

„Prípad Cypru ukázal, aké je dôležité, aby boli stanovené jasné postupy, ako sa na splatení účtu budú podieľať vlastníci akcií, dlhopisov a nakoniec vkladatelia,“ píše sa v tlačovej správe výboru, ktorý stanovisko schválil 36 hlasmi za a 6 proti. Podľa návrhu pravidiel by mali na riešenie bankovej krízy slúžiť najprv jej vlastné aktíva a pasíva.

Poslanci tiež určili podmienky pre využitie prostriedkov daňových poplatníkov. Tie by mali byť využité len v núdzových prípadoch, aby sa zabránilo významným nepriaznivým dôsledkom pre finančnú stabilitu alebo na ochranu verejného záujmu, napríklad v prípade, že dotknutá banka dostala mimoriadnu pomoc od centrálnej banky.

Vyhradili tiež tri špecifické spôsoby využitia zdrojov daňových poplatníkov: na zabezpečenie záväzkov alebo majetku, na prebratie podielu v banke alebo zavedenie dočasného verejného vlastníctva.

Každá krajina by mala tiež vytvoriť vlastný rezolučný fond, do ktorého budú prispievať samotné banky. V priebehu 10 rokov by mal mať kapacitu rovnú 1,5 % objemu vkladov zúčastnených bánk. Podľa textu by nemali byť jednotlivé fondy povinné požičiavať si medzi sebou.

V ústrety bankovej rezolúcii

Ministri financií smernicu o riadení kríz v bankovom sektore (rezolučnú smernicu) schválili počas mimoriadneho zasadnutia v noci 26. júna 2013. Počíta s účasťou akcionárov, držiteľov dlhopisov a majiteľov negarantovaných vkladov na záchrane bánk. Smernica zavedie viacero nástrojov na riešene bankových kríz v troch štádiách – prevencia, skorá intervencia a rezolúcia.

Európska komisia následne 10. júla 2013 predložila návrh mechanizmu riešenia krízových situácií. V rámci neho by ECB ako orgán dohľadu (pozri aj jednotný mechanizmus bankového dohľadu)  bola zodpovedná za identifikovanie banky z krajín bankovej únie s vážnymi ťažkosťami, ktoré treba riešiť.  

Komisia navrhuje vytvorenie jednotnej rady na riešenie krízových situácií, ktorú by okrem zástupcov ECB a Komisie tvorili predstavitelia vnútroštátnych orgánov štátov, kde má banka svoje hlavné sídlo, pobočky a/alebo dcérske spoločnosti. Pri analýze a vymedzení spôsobu riešenia krízovej situácie banky by mala rozsiahle právomoci.

Určovala by nástroje a rozhodovala či je nevyhnutné angažovanie jednotného rezolučného fondu. Ten by sprístupňoval strednodobú finančnú podporu pri reštrukturalizácií problémových bánk. Podľa návrhu by ho tvorili príspevky z bankového sektora, pričom by nahrádzal takéto vnútroštátne fondy krajín bankovej únie, tak ako to uvádza návrh smernice o ozdravení a riešení krízových situácií bánk.

Či a kedy s rezolučnou procedúrou začať by rozhodla Komisia, buď na základe odporúčania jednotnej rady alebo z vlastnej iniciatívy. „Z právnych dôvodov nie je možné, aby mala rada posledné slovo,“ vysvetľuje Komisia.

Vnútroštátne orgány riešenia krízových situácií by potom pod dohľadom jednotnej rady plán implementovali. V prípade, že by na národnej úrovni nedochádzalo k dodržiavaniu rozhodnutí rady, mohla by posielať vykonávacie príkazy priamo do problémových bánk.

Podľa predbežného plánu by sa mechanizmus mal začať uplatňovať od januára 2015, spolu so smernicou o ozdravení a riešení krízových situácií bánk. Inštitúcie sa chcú dohodnúť do konca roka 2013.

Pred tým ako navrhnuté pravidlá nadobudnú účinnosť, budú sa krízové situácie riadiť na základe vnútroštátnych režimov s tým, že bankové straty sa budú viac deliť medzi akcionárov a veriteľov a nie medzi daňových poplatníkov.

Zelená  pre bankový dohľad v Európskom parlamente

V prospech vytvorenia jednotného systému dohľadu 12. septembra 2013 hlasovala drvivá väčšina členov Európskeho parlamentu. Po aprílovej politickej dohode boli ešte spresnené pravidlá demokratickej zodpovednosti a transparentnosti ECB pri výkone úloh dohľadu vzhľadom na prenesenie významných právomocí z národnej na európsku úroveň. Európsky parlament preto presadil silnejšiu úlohu národných parlamentov.  

Europoslanci budú mať rozsiahly prístup k informáciám, dostávať komplexné zápisy zo zasadnutia dozornej rady ECB, vrátane komentovaného záznamu rozhodnutí. Jej predseda sa bude musieť zúčastňovať  na vypočutí v pléne.

Parlament a Rada budú tiež mať právomoc schváliť predsedu a podpredsedov a tiež požiadať o ich odvolanie. Ak sa orgán dohľadu dopustí chyby, bude čeliť vyšetrovaniu.

Systém sa bude povinne vzťahovať na členov eurozóny, no z iniciatívy europoslancov sa nečlenovia majú zúčastňovať rozhodovacieho procesu ako rovnocenní partneri.

Pracovníci ECB tiež budú striktne rozdelení podľa toho, či sa zaoberajú menovou politikou alebo dohľadom. Toto opatrenie reaguje na požiadavku členských štátov, aby tieto dve úlohy centrálnej banky boli oddelené. Má to zaistiť, že ECB bude vo svojej úlohe orgánu dohľadu skutočne zodpovedná.

Finálny súhlas ministrov financií

Ministri financií dali finálny súhlas s regulačnou úlohou Európskej centrálnej banky v októbri 2013, takmer rok a pol po predložení návrhu. Podľa očakávaní by sa mala nových úloh chopiť budúci rok na jeseň.

Sústredí sa zhruba na 130 bánk eurozóny s aktívami presahujúcimi 30 miliárd eur (systémové banky) alebo predstavujúcimi viac ako pätinu hospodárskeho výkonu domácej krajiny. Približne šesťtisíc ostatných bánk v eurozóne bude podliehať dohľadu vykonávanému príslušnými vnútroštátnymi orgánmi.

ECB sa však bude môcť kedykoľvek rozhodnúť, že bude vykonávať priamy dohľad aj nad ktoroukoľvek z týchto menších bánk. Svoje úlohy bude vykonávať  v súčinnosti s národnými orgánmi dohľadu.

Okrem úloh orgánu dohľadu bude ECB tiež udeľovať či odoberať povolenia (licencie) úverovým inštitúciám v súčinnosti s národnými orgánmi dohľadu. Ďalej bude vykonávať príslušné úlohy, keď si niektorá úverová inštitúcia v zúčastnenom štáte bude chcieť zriadiť pobočku alebo poskytovať cezhraničné služby v nezúčastnenom štáte. Dohliadať bude tiež na plnenie kapitálových rezerv a  na plnenie plánov ozdravenia.

Úlohy ECB v oblasti dohľadu budú realizované striktne oddelene od vykonávania jej úloh menovej politiky, aby sa tak eliminovali konflikty záujmov medzi obomi rolami. Tie by sa mohli napríklad vyskytnúť v situáciách, keď v snahe o udržiavanie cenovej stability, čo je hlavným cieľom menovej politiky, by bolo potrebné zvýšiť úrokové sadzby, čo by však zároveň mohlo mať nepriaznivé dôsledky pre solventnosť a ziskovosť bankového sektora.

ECB bude nezávislá pri výkone bankového dohľadu a za vykonávanie svojich úloh sa bude zodpovedať Európskemu parlamentu a Rade EÚ. Europoslancov a ministrov financií v rámci Euroskupiny bude musieť pravidelne informovať o svojej činnosti.

Celý mechanizmus je navrhnutý pre všetky krajiny eurozóny s tým, že ostatné krajiny sa môžu zapojiť dobrovoľne. V súčasnosti sa na zozname zúčastnených krajín nachádzajú len krajiny s eurom a Lotyšsko, ktoré ho zavedie od januára 2014.

Jednotný mechanizmus dohľadu bude v úzkom vzťahu s jednotným rezolučným mechanizmom.  Ide o druhý pilier bankovej únie, ktorý bude predstavovať spoločný rámec pre riešenie bánk v kríze. Podľa návrhu Komisie rezolučnému mechanizmu budú podliehať upadajúce banky (alebo ak im úpadok bude hroziť), keď žiadny zásah súkromného sektora nebude môcť úpadok zvrátiť a keď pôjde o verejný záujem vzhľadom na dôsledky úpadku banky pre finančnú stabilitu. Praktickou úlohou ECB bude upozorňovať na banky z krajín participujúcich v bankovej únii, ktoré sa dostanú do vážnych finančných ťažkostí, a mali by byť riešené v rámci jednotného rezolučného mechanizmu.

ECB však najprv otestuje kondíciu bánk, aby odhalila potenciálne riziká. V prvej polovici budúceho roka realizuje hodnotenie kvality aktív. Následne vykoná záťažové testy v spolupráci s Európskym orgánom pre bankovníctvo (EBA). Tie preskúmajú,  ako banky reagujú na rôzne šokové scenáre.

Rezolučný mechanizmus: Ťažké vyjednávania s EP

Ministri financií kompromis ohľadom rezolučného mechanizmu dosiahli deň pred decembrovým summitom Európskej rady. Rezolučný fond bude vznikať desať rokov. Prispievať doň budú samotné banky.

V prípade, že by prostriedky boli potrebné skôr ako bude dokončená prípravná fáza, preklenovacie financovanie pôjde z národných zdrojov, podporených bankovými poplatkami alebo z trvalého eurovalu, na základe dohodnutých postupov. Rezolučný mechanizmus sa bude vzťahovať na krajiny eurozóny a tie, ktoré sa doň zapoja dobrovoľne cez dohody o spolupráci.

Návrh tiež ustanovuje rezolučnú radu. Na jej čele bude výkonný riaditeľ a okrem štyroch stálych členov jej súčasťou budú aj predstavitelia národných rezolučných orgánov zúčastnených krajín.

Na základe upozornenie Európskej centrálnej banky (orgánu dohľadu), že banka má problémy a mohla by padnúť, ale aj na základe vlastnej iniciatívy bude môcť prijímať rezolučnú schému pre riešenie banky v problémoch.

„Určí, ktoré rezolučné nástroje sa uplatnia a využitie rezolučného fondu. Rozhodnutia rady vstúpia do platnosti v priebehu 24 hodín od ich prijatia,“ píše sa v záveroch ministrov. Rada EÚ však do procesu bude môcť vstúpiť a sformulovať výhrady a vyzvať k zmenám.

Jednotný rezolučný mechanizmus sa zároveň bude týkať všetkých bánk v zúčastnených štátoch. Rezolučná rada bude zodpovedná za cezhraničné banky a tie pod priamym dohľadom ECB, kým národné rezolučné orgány budú zodpovedné za ostatné. Ak si riešenie vyžaduje zapojenie rezolučného fondu, vždy bude zodpovedná rezolučná rada.

Podľa plánu by mechanizmus mal vstúpiť do platnosti 1. januára 2015. Rezolučné a bail-in funkcie by sa mali začať uplatňovať od 1. januára 2016. Najprv však musí prebehnúť vyjednávanie s Európskym parlamentom.

Lídri na decembrovom summite dohodu Rady EÚ uvítali. Ostré výhrady však sformuloval predseda Európskeho parlamentu Martin Schulz. Podľa jeho slov ministri dohodli komplikovanú štruktúru rezolučnej rady, pričom veľká časť právomocí ostáva na strane členských štátov.

„Dá sa to prirovnať k príjmu na pohotovosti v nemocnici, kde by najprv zasadalo konzílium riaditeľov nemocnice, miesto toho, aby pacientovi bola okamžite nasadená liečba,“ zdôraznil a dodal, že trialóg bude veľmi dlhý, zložitý a komplikovaný. Ministri pritom vyzvali európskych zákonodarcov, aby o jednotnom rezolučnom mechanizme rozhodli ešte pred skončením svojho mandátu v máji 2014.

Druhý a tretí pilier sú na svete

Po 16 hodinových trilaterálnych rokovaniach sa Európsky parlament a členské krajiny v marci 2014 dohodli na dokončení druhého piliera bankovej únie-  jednotného mechanizmu riešenia krízových situácií (SRM).

Rozhodnutie spustiť mechanizmus bude mať v prvom rade v právomoci ECB, čím sa obmedzil priestor na politické rozhodnutia ministrov daných krajín. Na proces bude dohliadať nová agentúra – Rada pre jednotné riešenie krízových situácií.

Pravidlá, ktorými sa banková únia riadi, majú zabezpečiť, že riešenie krízových situácií bude financované predovšetkým bankou a jej akcionármi a v nevyhnutných prípadoch čiastočne veriteľmi banky. 

Dohoda však predpokladala aj vytvorenie 55 miliardového fondu, ktorý bude k dispozícii ak ani príspevky akcionárov banky, ani veriteľov nebudú stačiť. Banky by ho mali naplniť do 8 rokov z bankových poplatkov. Plne funkčný bude od 1. januára 2016. 

Nečlenské krajiny bankovej únie si majú v priebehu desiatich rokov zriadiť vlastné fondy, ktorých hodnota by mala zodpovedať jednému percentu všetkých vkladov. 

Niektorí europoslanci však v tejto súvislosti varovali, že by sa tým mohol zvýšiť tlak na financie dcérskych bánk vlastnených veľkými bankovými spoločnosťami v eurozóne, ktoré budú potrebovať peniaze na naplnenie záchranného fondu.

„Vo vystúpení som poukázal na vážne ohrozenie SR týmto projektom. Nová legislatíva, umožňujúca transformáciu dcérskych spoločností zahraničných bánk na pobočky a následné nekontrolované vysávanie likvidity zo slovenských pobočiek do zahraničných centrál, vytvára totiž veľké riziko destabilizácie nášho finančného prostredia,“ povedal slovenský europoslanec Jaroslav Paška.

Parlament  16. apríla 2014 zároveň odsúhlasil aj novú ochranu vkladov veriteľov, ktorá sa stala tretím pilierom bankovej únie. Systém ochrany vkladov stanovuje hranicu pre ochranu vkladateľa na 100 000 EUR.

V členských krajinách majú vzniknúť mechanizmy financované bankami, prostredníctvom ktorých budú  odškodnení vkladatelia v prípade, že ich banka nebude schopná vyplatiť sama.

„Nové pravidlá európske a medzinárodné pravidlá týkajúce sa záchrany bánk spravia svet lepším miestom. Daňoví poplatníci už nebudú musieť banky finančne sanovať, pretože veritelia sa budú podieľať a vklady budú mať zvýhodnenú ochranu,“ povedala po ukončení rokovaní britská europoslankyňa za konzervatívcov Vicky Ford.

Kto koľko zaplatí?

Európska komisia prijala v októbri  2014 podrobné pravidlá o príspevkoch bánk do fondov, ktoré majú zabezpečiť dostatočnú likviditu aj v čase prípadnej reštrukturalizácie banky.

Cieľové úrovne fondov na riešenie krízových situácií sú stanovené v smernici o ozdravení a riešení krízových situácií bánk(BRRD) a v nariadení o jednotnom mechanizme riešenia krízových situácií (SRM).

V BRRD sa zriaďujú vnútroštátne fondy na riešenie krízových situácií, do ktorých musia prispievať všetky banky. Cieľovou úrovňou týchto fondov je do 31. decembra 2024 dosiahnuť minimálne 1 % výšky krytých vkladov všetkých inštitúcií povolených na území daného členského štátu.

Príprave pravidiel však predchádzala napätá diskusia o výške príspevkov. Napríklad nemecký minister financií Wolfgang Schäuble už niekoľko mesiacov pracoval na tom, aby väčšie banky prispievali do fondu viac, ako tie menšie. Hranica ročnej platobnej bilancie, po ktorej prekročení by boli finančné príspevky pre banky povinné, by sa podľa Nemcov mala zdvihnúť z navrhovaných 300 na 500 miliónov eur.

Jeho priania „boli vyslyšané.“  Delegované nariadenie dodržiava zásadu proporcionality tým, že sa v ňom stanovuje osobitný režim paušálnych platieb pre malé banky. V tom je odzrkadlená skutočnosť, že malé inštitúcie majú vo väčšine prípadov nižší rizikový profil a je menej pravdepodobné, že využijú fondy na riešenie krízových situácií. Banky, na ktoré pripadá 1 % celkových aktív, by mali zaplatiť 0,3 % celkových príspevkov (v eurozóne).

„Zvolený prístup je spravodlivý, pretože každá banka bude prispievať úmerne k svojej veľkosti a rizikovému profilu. Prístup je zároveň i primeraný, pretože pre najmenšie banky bude platiť osobitný, upravený režim príspevkov. Tieto nové pravidlá sú navyše ďalším krokom k sprevádzkovaniu jednotného fondu na riešenie krízových situácií, ktorý je kľúčovým prvkom bankovej únie,“ vyhlásil podpredseda Komisie zodpovedný za vnútorný trh a služby Michel Barnier.

ECB prevzala dohľad na bankami eurozóny

Európska centrálna banka od 4. Novembra preberá povinnosť vykonávania jednotného bankového dohľadu v eurozóne.

„Uplynulý rok bol jedným z najnáročnejších v histórii ECB. Sme pripravení ujať sa našich úloh. Ako sa od nás odôvodnene očakáva, budeme prísni a dotieraví, ale spravodliví, pod verejným dohľadom, no nezávislí,“ vyhlásila na vypočutí pred členmi Výboru pre ekonomické a finančné záležitosti Európskeho parlamentu šéfka dozornej rady jednotného mechanizmu dohľadu (SSM) v rámci ECB Daniela Nouyová.

SSM bude sledovať 120 najväčších bankových inštitúcií v eurozóne, ktoré spolu predstavujú viac ako 80 % bankových aktív v tomto regióne. Počet sledovaných bánk sa zvýši, ak sa aj ďalšie členské štáty EÚ, ktoré nepoužívajú jednotnú európsku menu, rozhodnú pre vstup do eurozóny.

Ďalších 3500 bánk menšieho strategického významu zostanú aj naďalej predmetom dohľadu zo strany národných regulátorov, ECB si však vyhradzuje právo prevziať kontrolu nad nimi v prípade problémov.

Pozície:

Predseda Európskej komisie José-Manuel Barroso uviedol: „Komisia dnes predložila návrhy na vytvorenie jednotného európskeho mechanizmu dohľadu, ktorý je významným krokom smerom k bankovej únii. Tento nový systém, ktorého ťažiskom bude Európska centrálna banka a ktorý bude zahŕňať vnútroštátne orgány dohľadu, obnoví dôveru v dohľad nad všetkými bankami v eurozóne. Pri zabezpečovaní demokratického dohľadu bude kľúčovú úlohu zohrávať Európsky parlament. Zavedenie európskeho orgánu dohľadu do začiatku budúceho roka by pre nás malo byť najvyššou prioritou. Tým sa pripraví pôda aj pre rozhodnutia, na základe ktorých sa použijú európske poistky na rekapitalizáciu bánk.“ Predseda dodal: „Chceme prelomiť začarovaný kruh, ktorý existuje medzi štátmi a ich bankami. V budúcnosti by sa straty bankárov už nemali premieňať na dlh občanov a nemali by tak ohrozovať finančnú stabilitu celých krajín.“

Komisár Michel Barnier zodpovedný za vnútorný trh vyhlásil: „V záujme zaistenia jednotného uplatňovania pravidiel jednotného trhu sa musí posilniť účinnosť bankového dohľadu vo všetkých európskych krajinách. Úlohou ECB bude zabezpečiť, aby banky v eurozóne dodržiavali riadne finančné postupy. Naším konečným cieľom je prestať využívať peniaze daňovníkov na záchranu našich bánk.“ Dodal: „Navrhli sme vytvoriť mechanizmus na oddelenie dohľadu od menovej politiky v rámci ECB a uistili sme sa, že ECB sa za svoje rozhodnutia v oblasti dohľadu bude zodpovedať Európskemu parlamentu.“

Slovenský minister financií Peter Kažimír: "Naša pozícia je jasná. Vítame princíp Európskej únie, ale aj ako celok. Podľa nás by sa nemal riešiť iba problém dohľadu, čiže odovzdanie kompetencií pre Európsku centrálnu banku nad dohľadom všetkých bánk, ale zároveň by sa mala zvýšiť aj zodpovednosť za prípadné zlyhanie týchto bánk.“

Hlavný ekonóm VÚB banky Zdenko Štefanides: „Situácia je taká, že buď sa pohneme k nejakému superštátu, alebo naopak pôjdeme naspäť do dôb dávno minulých, v podstate do minulého storočia, a ktovie ako hlboko v histórii by sme pri tom rozpade ešte padali. Pre finančné trhy je preto alternatíva jednoznačná, treba ísť smerom k budovaniu istej formy superštátu. Investori a hráči na finančných trhoch si uvedomujú, že konečné riešenie by malo spočívať v jednotnom fiškálnom orgáne na úrovni Európy spolu s ďalšími prvkami ako je aj banková únia.“

Slovenský premiér Robert Fico pár hodín po schválení jednotného bankového dohľadu: „Pri jednotnom bankovom dohľade je cieľom dostať pod kontrolu veľké banky, vedieť, čo sa v týchto bankách deje, aby sa nestalo, že v jednej krajine zrazu zistíme, že nám kolabuje bankový systém a o tom nikto nič nevedel.“  

„Nám to dáva určité istoty, pretože keď sme v eurozóne a bude jednotný bankový dohľad a súčasne bude zabezpečená aj miera úrovne národného  bankového dohľadu budeme mať kompletné informácie nielen o našich bankách na Slovensku, ale aj o matkách v zahraničí,“ dodal.

Závery Európskej rady 13. – 14. decembra 2012: „Jednotný mechanizmus dohľadu predstavuje významný kvalitatívny krok smerom k integrovanejšiemu finančnému rámcu. Európska rada víta dohodu dosiahnutú v Rade 13. decembra a vyzýva spoluzákonodarcov, aby sa urýchlene dohodli a umožnili tým čo najskoršie vykonávanie tohto mechanizmu.“

EurActiv.sk je členom konzorcia Enterprise Europe Network Slovensko.

Sieť Enterprise Europe Network poskytuje služby malým a stredným podnikateľom, komplexné a ľahko dostupné poradenstvo a podporu v oblasti podnikania, inovácií a výskumu.

Združuje vyše 500 organizácií so 4000 skúsenými profesionálmi, ktorí poskytujú svoje služby vo viac ako 50 krajinách.

REKLAMA

REKLAMA