Budúcnosť platobných služieb

Smernica o platobných službách bola prijatá v marci 2007, pričom odvtedy došlo k obrovskému rozmachu inovatívnych platobných služieb. Viac ako tretina občanov EÚ už nakupuje na internete a viac ako polovica vlastní smartfón, ktorý sprístupňuje mobilné platby. Európska komisia sa preto rozhodla reagovať na hlavné zmeny spôsobu, akým Európania nakupujú a platia.

bankové karty
zdroj sxc.hu

Míľniky

  • 1. decembra 2005 – Komisia navrhla Smernicu o platobných službách.
  • 13. novembra 2007 – Smernica o platobných službách (2007/64/ES) bola prijatá.
  • 5. decembra 2007 – Zverejnenie smernice v Úradnom vestníku EÚ.
  • 1. decembra 2009 – Zákon o platobných službách, ktorým sa na Slovensku transponovala smernica o platobných službách nadobudol účinnosť.
  • Polovica roku 2010 – Druhý termín pre implementáciu Smernice o platobných službách v členských štátoch.
  • 11. januára 2012Európska komisia otvorila konzultáciu – Na ceste k integrovanému európskemu trhu kartových, internetových a mobilných platieb.
  • 11. apríla 2012 – Ukončenie konzultácie.
  • 24. júla 2013 – Európska komisia predložila novú smernicu o platobných službách a návrh nariadenia o výmenných poplatkoch uplatňovaných na platobné transakcie realizované kartami.
  • 20. februára 2014 – Hlasovanie o smernici vo Výbore Európskeho parlamentu pre hospodárske a menové záležitosti (ECON).
  • 3. apríla 2014 – Poslanci Európskeho parlamentu v pléne podporili novú smernicu o platobných službách a návrh nariadenia o mnohostranných výmenných poplatkoch. 


Pozadie:

Koncom roku 2005 vtedajší komisár pre vnútorný trh Charlie McCreevy spustil legislatívnu iniciatívu na odstránenie prekážok a zavedenie harmonizovaného rámca pre platobné služby. Po mesiacoch búrlivých diskusií členské štáty v roku 2007 schválili Smernicu o platobných službách, ktorá mala prispieť k vzniku jednotného platobného trhu, na ktorom by neboli bariéry pre vstup nových poskytovateľov platobných služieb, ale naopak podporoval by hospodársku súťaž. Zároveň určila pravidlá pre transparentnejšie poskytovanie informácií a definovala práva a povinnosti užívateľov i poskytovateľov platobných služieb.

Vznikol nový typ poskytovateľa platobných služieb, tzv. platobná inštitúcia“, ktorá spracováva platby, ale neprijíma vklady. Sprostredkovanie platieb tak prestalo byť doménou bánk a trh s platobnými službami sa otvoril konkurencii. Pre ich registráciu tiež boli stanovené kapitálové požiadavky.

Zaviedla tiež pravidlo, že platby musia byť na účte protistrany najneskôr nasledujúci pracovný deň a to bez ohľadu na menu. Sprostredkovateľ si tiež môže účtovať poplatky, je na ňom, či budú nulové, alebo ich prenesie iba na príjemcu.

Do slovenského právneho poriadku bola smernica implementovaná zákonom 492/2009 o platobných službách. Účinnosť nadobudla od 1. decembra 2009.

Smernica o platobných službách tiež slúžila na prípravu harmonizovaného právneho prostredia pre fungovanie Jednotnej oblasti pre platby v eurách (SEPA), hoci sú oddelené. V prípade SEPA ide o dobrovoľnú iniciatívu európskeho bankového sektora.

Od februára 2014 môžu spotrebitelia a podniky zasielať a prijímať platby v eurách v rámci 33 krajín za rovnakých podmienok ako doma. Na SEPA participujú všetky členské štáty EÚ a Island, Lichtenštajnsko, Monako, NórskoŠvajčiarsko.

Okrem snahy harmonizovať legislatívne štandardy a postupy tak, aby cezhraničná a domáca transakcia neboli rozlišované, systém prináša aj spoločný rámec pre platobné karty, aby sa jednou kartou dalo platiť kdekoľvek.

Odkedy však bola transponovaná smernica o platobných službách, došlo k rozmachu obchodovania prostredníctvom internetu a rozšíreniu inteligentných telefónov (smartfónov). To viedlo k tvorbe rôznych platobných aplikácií – ide napríklad o elektronické peňaženky, ktoré nahrádzajú hotovosť a karty alebo virtuálne cestovné lístky pre verejnú dopravu, ktoré sa dajú ukladať v mobilnom telefóne. Online nakupovanie v roku 2009 predstavovalo 141 miliónov eur a v roku 2014 by malo narásť na 190 miliónov eur.

Revolúcia v platobných zvykoch

Podľa údajov ECB v roku 2009 prebehlo 58 miliárd maloobchodných platobných transakcií. V tom istom roku bolo v EÚ použitých 726 miliónov platobných kariet (debetných i kreditných).  Na jedného občana EÚ pripadá v priemere 1,5 platobnej karty. Hodnota transakcií zaplatených kartou dosahuje približne 2 000 eur ročne. Jeden z troch občanov EÚ tiež vlastní smartfón, ktoré ponúkajú čoraz dokonalejšie platobné aplikácie. Podľa odhadov by hodnota platieb cez mobil mala tento rok dosiahnuť 250 miliárd eur.

Čoraz viac supermarketov vo svete umožňuje nákupy cez svoje vlastné platobné karty. Ide v skutočnosti o kreditné nástroje, ktoré si našli cestu k bežným spotrebiteľom. V súčasnosti je možné cez mobil dokonca presúvať prostriedky na druhú stranu sveta, pričom ide o záležitosť, ktorá si vyžaduje minimálnu snahu a čas. Asi toľko, koľko odoslanie textovej správy.

Európska komisia vo všeobecnosti predpovedá väčšiu hospodársku súťaž v oblasti platobných služieb, takže spotrebitelia si budú môcť vybrať elektronické nástroje na platenie za svoje nákupy (plastové karty, čipové karty alebo mobilné telefóny). To prispeje k postupnému vytlačeniu hotovosti na vedľajšiu koľaj.

Exekutíva tiež odhaduje, že náklady súvisiace s platbami predstavujú okolo 3 % HDP a sú dôsledkom najmä výdavkov spojených s hotovosťou. Zrušenie bankoviek a mincí by podľa nej viedlo k enormným úsporám pre hospodárstvo.

Hotovosť je drahšia, pretože má vyššie výrobné náklady a zjavne nie je taká bezpečná. Podľa použitého argumentu je ukradnutie hotovosti jednoduchšie ako realizovanie krádeže elektronicky.

Komisia vypočítala, že náklady na transakciu v hotovosti sa pohybujú okolo 30 až 55 eurocentov, čo maloobchodníci zarátavajú do ceny produktov. Elektronická platba pritom stojí len pár eurocetov.

Smernica o platobných službách II

Európska komisia na zmeny na trhu s platobnými službami najprv v roku 2012 reagovala Zelenou knihou „Na ceste k integrovanému európskemu trhu kartových, internetových a mobilných platieb“. Cieľom bolo rozprúdiť diskusiu medzi zainteresovanými stranami, čo exekutíve malo pomôcť pri príprave revidovaného znenia smernice o platobných službách.

Ako kľúčové otázky identifikovala prístup na trh a vstup pre existujúcich a nových poskytovateľov služieb, bezpečnosť a ochranu dát, transparentné stanovovanie cien a interoperabilitu medzi poskytovateľmi služieb.

Okrem zverejnenia Zelenej knihy Komisia spustila aj verejnú konzultáciu, pričom zainteresované strany vyzvala, aby sa vyjadrili k tomu, čo považujú za najväčšie prekážky pre jednotný trh s platbami. Jej výsledky potom slúžili ako podklad pre novú smernicu o platobných službách na vnútornom trhu EÚ, ktorú zverejnila 24. júla 2013.

Jedným z účelov aktualizovanej smernice o platobných službách má byť odstránenie prekážok pre vstup nových poskytovateľov. Komisia opakovane zdôraznila, že európsky trh platieb s kartami, cez internet či cez mobilné telefóny, je v EÚ stále fragmentovaný, čo spomaľuje jeho ďalší rozvoj a zároveň brzdí rastový potenciál EÚ.

Nová smernica o platobných službách sa zameriava na vstup nových hráčov na trh a rozvoj inovatívnych mobilných a internetových platieb v Európe v záujme konkurencieschopnosti EÚ na celom svete. Do rozsahu jej pôsobnosti boli tiež začlenené tzv. platobné iniciačné služby. Tieto služby prebiehajúce medzi obchodníkom a bankou nakupujúceho umožňujú lacné a efektívne elektronické platby bez použitia kreditnej karty.

Budú sa na ne vzťahovať rovnaké vysoké normy regulácie a dohľadu ako na všetky ostatné platobné inštitúcie. Banky a všetci ostatní poskytovatelia platobných služieb zároveň budú musieť zvýšiť bezpečnosť online transakcií zavedením lepšieho overovania totožnosti zákazníka.

Spotrebitelia budú tiež viac chránení pred podvodmi, zneužitím a platobnými incidentmi (napr. v prípade sporných a nesprávne vykonaných platobných transakcií). Pri neautorizovaných platbách kartou budú spotrebitelia vystavení len veľmi obmedzeným stratám – maximálne 50 eur miesto súčasných 150 eur. Posilnené práva spotrebiteľov sa vzťahujú aj na prevody a poukazovanie peňazí mimo Európy alebo platby v menách iných ako euro.

Mnohostranné výmenné poplatky (MIF)

Komisia spolu so smernicou zverejnila aj nariadenie o mnohostranných výmenných poplatkoch (MIF), ktoré sa vyberajú pri cezhraničných alebo vnútroštátnych platbách. Sú percentuálnym alebo paušálnym (prípadne kombinácia) poplatkom za transakciu platobnou kartou, ktorú zákazník platí u maloobchodníka.

Platí ich banka obchodníka banke zákazníka – držiteľa karty. Ich zmysel spočíva v tom, že rozdeľujú náklady zo spracovania transakcie, čo motivovalo k ich používaniu. Poplatok obchodník spravidla premieta do kúpnej ceny.  

Spoločnosti, ktoré karty vydávajú medzi sebou súťažia aj ponukou vyšších poplatkov pre banky. Od prípadných nových záujemcov o vstup na tento trh by tak banka očakávala rovnakú formu zisku. Poplatky MIF sú osobitne sledované v krajinách východnej Európy. Kartové trhy v regióne rastú a výška poplatkov je pomerne vyššia ako vo zvyšku Európy, takže ide o citlivú otázku.

Pri príprave návrhu sa uvažovalo o zákaze, postupnom vyradení alebo stanovení stropu pre MIF. Dôsledky zavedenia regulácie mnohostranných výmenných poplatkov na ekonomické subjekty v SR v roku 2012 skúmala Podnikateľská aliancia Slovenska (PAS).

Podľa nej postupný rozmach bezhotovostných kartových platieb v maloobchode potvrdzuje, že cena bezhotovostných platieb je dostatočne nízka na to, aby bola zaujímavá pre účastníkov trhu a dostatočne vysoká na to, aby zabezpečila investície do bezpečnosti a rozširovania platobnej infraštruktúry. „Konkurencia v oblasti bezhotovostných platieb zabezpečuje optimálne ceny transakcií a žiadny tím úradníkov nedokáže ceny za transakcie uskutočnené platobnou kartou vypočítať lepšie, než ako ich určuje trh,“ uvádza PAS v analýze.

Aliancia tiež poukázala na to, že krajiny, ktoré reguláciu medzibankových poplatkov v minulých rokoch zaviedli z vlastnej iniciatívy (Austrália, USA, v EÚ Španielsko) tvrdia, že ceny v maloobchode sa neznížili, no stúpli bankové poplatky pre držiteľov kariet ako aj pre obchodníkov.

Komisia v návrhu z júla 2013 nakoniec navrhla stropy pre poplatky. V prípade debetných kariet má byť stanovený do výšky 0,2 % z hodnoty transakcie a 0,3 % v prípade kreditných kariet.

„Obmedzenie výšky výmenných poplatkov povedie k zníženiu nákladov pre maloobchodníkov a spotrebiteľov a pomôže vytvoriť celoeurópsky trh s platobnými službami. To by zároveň malo podporiť inovácie a poskytnúť väčší priestor pre poskytovateľov platieb na ponuku nových služieb,“ uvádza Komisia. 

Kartové spoločnosti Mastercard a Visa však tvrdia, že dôsledok regulácie medzibankových poplatkov nebude jednoznačne pre spotrebiteľov pozitívny, ako to prezentuje Komisia.

„Do systému totiž prispievajú aj spotrebitelia poplatkom za vydanie karty na čo sa často zabúda. A práve v prípade umelého zníženia poplatku medzi bankami a obchodníkmi hrozí týmto poplatkom nárast,“ povedal pre český EurActiv Miroslav Lukeš, generálny riaditeľ MasterCard Europe pre Českú republiku a Slovensko v reakcii na zverejnenie nariadenia.

Jeho súčasťou sú aj upravené obchodné pravidlá týkajúce sa kartových operácií alebo platobných operácií viazaných na kartu. Povolenia získané kartovými režimami na vydávanie kariet alebo prijímanie transakcií s platobnou kartou nebudú obmedzené na konkrétne územie, ale budú sa vzťahovať na celú Úniu.

Po novom by vydavateľ platobného nástroja mal rozhodovať o tom, či platobná aplikácia môže byť na rovnakej karte alebo nie, pričom jej výber pri platbe by bol na spotrebiteľovi. Nariadenie by v prípade prijatia tiež obmedzilo uplatňovanie pravidla rešpektovania všetkých kariet, podľa ktorého sa vyžaduje, aby obchodníci prijímali všetky karty (platobné nástroje) jednej značky, ak prijímajú jednu kategóriu kariet tejto značky. Výnimku budú mať len prípady, keď budú podliehať rovnakému výmennému poplatku.

Obchodníci tiež nebudú obmedzovaní v usmerňovaní spotrebiteľov smerom k efektívnejším platobným nástrojom. Budú tiež môcť zákazníkov informovať o poplatkoch, ktoré platí poskytovateľom platobných služieb. Prijímajúci poskytovatelia platobných služieb tiež budú obchodníkom na mesačnej báze poskytovať výpisy poplatkov, v ktorých budú spresnené poplatky hradené obchodníkom za každú kategóriu kariet a jednotlivú značku, ktorú akceptuje.

Výsledky výskumu agentúry Ipsos MORI uskutočneného pre spoločnosť Master Card ukazujú, že až 59 % obchodníkov vo Veľkej Británii, Francúzsku, Nemecku, Španielsku, Taliansku a Poľsku by úspory z medzibankových výmenných poplatkov použili na svoj biznis, ako by ich mali preniesť na svojich zákazníkov.

Len 15 % z 901 dotazovaných manažérov by takéto úspory preniesli na svojich zákazníkov. Medzi takto najviac naklonenými obchodníkmi sú španielski (20 %), talianski (19 %), poľskí (17 %), britskí (16 %) a francúzski (8 %).

Spoločnosti, ktoré boli do výskumu zahrnuté pochádzali zo sektorov, ktoré majú vysoký objem a hodnotu transakcií z kreditných kariet (vrátane sektorov zameraných na predaj leteniek, prenájom áut, reštaurácie, cestovné kancelárie, hotely).

Polovica predajcov zo šiestich krajín sa vyjadrila, že v prípade vstupu novej legislatívy do platnosti by naďalej akceptovali všetky platobné metódy, kým 31 % by prestalo akceptovať najdrahšie platobné karty.

Návrh Komisie o platobných službách sa týka spoločnosti Master Card a Visa, ale netýka sa najdrahších poskytovateľov platobných kariet, ako sú American Express a Diners Club.

Tieto spoločnosti sú, na rozdiel od Visa a Master Card, trojstranné kartové schémy. To znamená, že emitent karty pre spotrebiteľa a nadobúdateľ, ktorý je vo vzťahu s obchodníkom, je ten istý subjekt.

Masterd Card a Visa fungujú na báze systému štyroch strán, kde emitent karty a nadobúdateľ sú oddelené subjekty. Nadobúdateľ karty v tomto prípade platí vydavateľovi výmenný poplatok a obchodník platí nadobúdateľovi servisný poplatok.

Europoslanci stropy podporili

Členovia Výboru EP pre hospodárske a menové záležitosti sa priklonili k návrhu Komisie, aby sa poplatky pri platbe kreditnou kartou obmedzili na úrovni 0,3 % hodnoty transakcie. Pokiaľ ide o debetné karty, europoslanci chcú, aby bol na úrovni 0,2 % alebo 7 eurocentov podľa toho, čo pri transakcii vyjde lacnejšie. Vlády pritom budú mať priestor pre zavedenie nižších limitov.

Stropy sa majú vzťahovať jednak na cezhraničné, ako aj domáce transakcie. Účinnosť nadobudnú rok po tom, čo pravidlá vstúpia do platnosti.

Europoslanci sa priklonili aj k návrhu obmedziť pravidlo rešpektovania všetkých kariet. Obchodníci v súčasnosti musia prijať všetky karty (platobné nástroje) jednej značky, ak prijímajú jednu kategóriu kariet tejto značky a to bez ohľadu na náklady, ktoré sú s nimi spojené. Výnimku by mali mať len prípady, keď budú podliehať rovnakému výmennému poplatku.

„Obchodníci sú dnes často nútení prijímať všetky karty v danom systéme kariet, hoci by pre nich bolo výhodnejšie akceptovať len tie s nižšími poplatkami za prijatie. Podľa nových pravidiel si teda budú môcť vybrať, ktoré karty budú akceptovať,“ konštatujú europoslanci v stanovisku. „Hoci by to obmedzilo slobodu zákazníkov vybrať si, ktorú platobnú kartu použijú, nižšie poplatky by sa mali premietnuť do nižších cien,“ vysvetľujú.

Plénum Európskeho parlamentu 3. apríla 2014 podporilo zavedenie stropov pre mnohostranné výmenné poplatky.

Poplatky za platbu kreditnou kartou sa podľa schváleného textu obmedzia na úrovni 0,3 % z hodnoty transakcie. V prípade debetných kariet malo ísť o 0,2-percentný strop alebo 7 eurocentov, podľa toho, čo pri transakcii vyjde nižšie. Má sa to týkať vnútroštátnych aj cezhraničných transakcií v Únii.

Rokovania o medzibankových poplatkoch sa však nekončia. O ďalšom osude nariadenia budú rozhodovať poslanci, ktorí budú zvolení vo voľbách do EP v máji tohto roku. Tí sa budú môcť rozhodnúť či budú pokračovať v práci tohto Parlamentu alebo začnú rokovať o nariadení od nuly. K návrhu sa ešte vyjadria členské štáty. Niektoré už k textu zaujali pomerne skeptický postoj, napríklad Nemecko, Veľká Británia či Poľsko. Rezervovaný postoj má aj Česká republika.

ECB: Je čas na ďalšiu harmonizáciu platobných kariet

Po takmer dokončenej migrácii prvých dvoch bezhotovostných platobných nástrojov – úhrad a inkás – do jednotnej oblasti platieb v eurách SEPA Eurosystém v súčasnosti obracia svoju pozornosť na harmonizáciu najväčšieho retailového bezhotovostného platobného nástroja: kartových platieb.

Nová komplexná správa pod názvom Kartové platby v Európe – obnovené zameranie na SEPA pre platobné karty, ktorú vypracovala Európska centrálna banka v apríli 2014, vysvetľuje základné pojmy, poskytuje súhrnné štatistiky na úrovni Európskej únie a predstavuje názory a postoje Eurosystému v oblasti SEPA pre platobné karty.

Konečným cieľom SEPA pre platobné karty je vytvorenie harmonizovanej, konkurenčnej a inovatívnej európskej oblasti pre kartové platby.

ECB v tejto súvislosti privítala návrh nariadenia o výmenných poplatkoch pre kartové platobné transakcie (MIF) i návrh smernice o platobných službách na vnútornom trhu.

Nariadenie  potvrdzuje jednu z hlavných zásad SEPA pre platobné karty – oddelenie kartovej schémy od spracovania platieb – a spolu so smernicou rieši niekoľko vážnych prekážok integrácie spôsobených súčasnými obchodnými postupmi a pravidlami, konštatuje ECB.

Ako sa ďalej uvádza v správe, bude nevyhnutné, aby účastníci trhu a ďalšie zainteresované strany v tomto procese hrali aktívnu úlohu. Tá by sa mala týkať stanovovania zásad na vysokej úrovni pre európsky trh platobných kariet, vytvárania konkurenčného trhu spracovania kartových platieb i vývoja a zavádzania technických štandardov. Eurosystém bude tento proces podľa ECB aj naďalej odborne usmerňovať a vytvárať podmienky na spoluprácu.

Dve tretiny Európanov sa nevedia vzdať platenia hotovosťou

Dve tretiny Európanov sa nedokážu vzdať toho, aby prestali platiť za tovary a služby hotovosťou, a to aj napriek tomu, že považujú bankovky a mince za menej hygienické ako držadlá v prostriedkoch verejnej dopravy alebo verejne ponúkané potraviny, akými sú napríklad oriešky v baroch. Vyplýva to z májových výsledkov výskumu spoločnosti MasterCard, na ktorom sa zúčastnilo viac ako 9000 spotrebiteľov z 12 európskych krajín.

Tri štvrtiny Európanov súhlasia s tým, že by si pri používaní peňazí mali dávať pozor, pretože sa na nich môžu vyskytovať choroboplodné zárodky. Závery výskumu však hovoria, že ruky si ľudia skôr umývajú po iných činnostiach, akými sú napríklad dotyk so zvieratami (46 %) alebo cestovanie verejnou dopravou (36 %). Po použití hotovosti si umyje ruky len jedna pätina Európanov.

Z prieskumu ďalej vyplýva, že takmer štyria z desiatich (37 %) Európanov tvrdia, že by boli ochotní urobiť vo svojom živote aspoň jednu malú zmenu smerom k väčšej čistotnosti. Väčšina z nich uviedla, že pre lepšiu hygienu by dali prednosť karte alebo bezkontaktnej platbe pred hotovosťou.

Spoločnosť MasterCard uskutočnila v roku 2013 aj výskum súvisiaci s výskytom baktérií na bankovkách, a to spoločne s Oxfordskou univerzitou. Výsledky ukázali, že priemerná európska bankovka obsahuje až 26.000 potenciálne zdraviu škodlivých baktérií.

Pozície:

Komisár pre vnútorný trh a služby Michel Barnier vyhlásil: „Súčasný platobný trh v EÚ trápi fragmentácia a vysoké náklady, ktoré predstavujú viac než 1 % HDP EÚ alebo 130 miliárd EUR ročne. Hospodárstvo Únie si takéto náklady nemôže dovoliť. Náš návrh prispeje k zlacneniu a zvýšeniu bezpečnosti internetových platieb pre maloobchodníkov aj spotrebiteľov, čo povedie k podpore digitálneho jednotného trhu. Navrhované zmeny výmenných poplatkov odstránia dôležitú prekážku medzi vnútroštátnymi platobnými trhmi a ukončia éru neodôvodnene vysokých poplatkov.“

Podpredseda Európskej komisie zodpovedný za hospodársku súťaž Joaquín Almunia dodal: „Výmenné poplatky, ktoré platia maloobchodníci, v konečnom dôsledku musia zaplatiť spotrebitelia. Spotrebitelia si to nielenže všeobecne neuvedomujú, systémy odmeňovania ich navyše motivujú k tomu, aby používali karty, ktoré ich bankám prinášajú najvyššie výnosy. Nariadenie, ktorého cieľom je stanoviť cenové stropy výmenných poplatkov, dopĺňa presadzovanie protimonopolných pravidiel a zabráni celoplošnému stanovovaniu týchto poplatkov v nadmernej výške. Poskytovatelia platobných služieb budú mať rovnaké podmienky, na trh budú môcť vstúpiť noví hráči s ponukou inovatívnych služieb, maloobchodníci dosiahnu vďaka nižším bankovým poplatkom významné úspory a pre spotrebiteľov to bude znamenať nižšie maloobchodné ceny.“

Spravodajca k nariadeniu o výmenných poplatkoch Pablo Zalba Bigedain (EĽS, Španielsko): „Od začiatku ako som začal pracovať na regulácii mnohostranných výmenných poplatkov, bolo mojím cieľom posilniť jednotný trh vytvorením rovnakých podmienok na európskej úrovni pre platby kartou a pre podniky. Verím, že cez platobný balík zaistíme väčšiu transparentnosť na trhu platobných služieb tým, že maloobchodníci aj spotrebitelia budú vedieť, koľko platia, keď získavajú produkt platbou debetnou alebo kreditnou kartou.“

Predbežné stanovisko Ministerstva financií k návrhu revidovanej smernice o platobných službách na vnútornom trhu: „SR vo všeobecnosti vníma pozitívne iniciatívu zameranú na zvýšenie transparentnosti, miery inovácií a bezpečnosti platieb s ohľadom na ochranu spotrebiteľov, keďže niektoré ustanovenia doterajšej smernice o platobných službách sú v tomto ohľade nedostatočné, resp. úplne absentujú alebo sú rozdielne v rámci jednotlivých členských štátov.“

Predbežné stanovisko Ministerstva financií k návrhu nariadenia o výmenných poplatkoch za platobné transakcie viazané na kartu: „Pokiaľ ide o oblasť multilaterálnych výmenných poplatkov pri kartových platbách (MIF), podporujeme postupné znižovanie týchto poplatkov, i keď v súčasnej dobe neevidujeme v SR žiadne problémy v tejto oblasti. Avšak v prípade priamej regulácie sme toho názoru, že všetky opatrenia by mali byť starostlivo uvážené, pričom okrem pozitív je potrebné brať do úvahy aj prípadné riziká takéhoto postupu.“

Podpredseda Výboru NR SR pre európske záležitosti Ivan Štefanec. „Fixné stanovenie výšky výmenných poplatkov pre všetky členské štáty bez zohľadnenia národných špecifík a odlišností pokiaľ ide o rozvoj platobného trhu, či uvoľnenie pravidla akceptovania všetkých kariet podľa môjho názoru neprinesie konečným spotrebiteľom žiadne výhody v podobe nižších cien, nakoľko dôkazy o tom, že obchodníci ušetrené náklady prenesú na spotrebiteľov neboli predložené. Spotrebitelia navyše prídu o komfort spojený s akceptáciou ich kariet, nakoľko bude na obchodníkovi, či konkrétny typ karty akceptuje alebo nie. Na druhej strane zo strany bánk možno očakávať zvyšovanie poplatkov spojených s kartami, prípadne znižovanie výhod spojených s ich používaním, čo paradoxne povedie k zvyšovaniu nákladov pre spotrebiteľov a k zvýšeniu hotovostných platieb a nárastu šedej ekonomiky. To sú dôsledky, ktoré môže priniesť navrhovaná nová regulácia, nehovoriac o reálnej hrozbe zníženia motivácie k inováciám a investíciám do infraštruktúry v záujme zvyšovania bezpečnosti platieb zo strany kartových spoločností.“

Javier Perez, prezident spoločnosti MasterCard Europe: „Ciele Komisie podporujeme, avšak sa obávame, že niektoré z predstavených legislatívnych návrhov, ako sú napríklad limity medzibankových poplatkov a obmedzenie pravidla akceptovania všetkých platobných kariet k ich dosiahnutiu neprispievajú. V skutočnosti tieto návrhy budú spotrebiteľom a maloobchodníkom na obtiaž a ku škode, navyše budú brániť konkurencii a inováciám v európskom platobnom prostredí. Radi budeme s Komisiou, Európskym parlamentom a Radou EÚ spolupracovať v rámci legislatívneho procesu a podieľať sa na vytváraní regulačného rámca, ktorý bude podporovať rozvoj elektronických platieb pri zachovaní ich hodnoty pre spotrebiteľov i obchodníkov.“

Christian Verschueren, generálny riaditeľ EuroCommerce, organizácie, ktorá zastupuje medzinárodný veľkoobchod a maloobchod: „Ide o skvelý výsledok. V prípade prijatia by nižšie výmenné poplatky viedli k lepším cenám pre spotrebiteľov naprieč celou Európou.“ Osobitne uvítal rozhodnutie obmedziť pravidlo akceptovania všetkých kariet.

Róbert Kičina, výkonný riaditeľ Podnikateľskej aliancie Slovenska (PAS): „Regulácia môže priniesť nižšie náklady obchodníkov a nižšie koncové ceny pre spotrebiteľov, no môže znamenať aj vyššie ceny za bankové služby. Aký bude konečný dopad na zainteresované strany sa dnes s určitosťou nedá povedať, no krajiny, ktoré k regulácii poplatkov za kartové platby v minulosti dobrovoľne pristúpili (napr. Španielsko, USA a Austrália) evidovali aj negatívne efekty regulácie, napríklad zvýšenie poplatkov za vydanie platobných kariet, obmedzenie benefitov spojených s kartami, neprenesenie úspor obchodníkov do koncových cien.“

Generálny riaditeľ MasterCard pre Českú republiku a Slovensko Miroslav Lukeš v rozhovore pre český EurActiv: „V žiadnej krajine, kde už boli medzibankové poplatky regulované, nedošlo k merateľnému zníženiu cien. Naopak, negatívny dôsledok v podobe zvýšených cien bankových produktov merateľný bol a bol prakticky okamžitý. Je to do istej miery logické. Kým banka môže výpadok príjmov z medzibankových poplatkov kompenzovať pomerne rýchlo zvýšením cien, ako dokazuje príklad Španielska či Poľska, tak u obchodníkov je celý mechanizmus oveľa zložitejší a tlak na znižovanie cien tam nie je. Dá sa to ilustrovať na príklade z inej oblasti. Platí, že pri prudkom zvýšení cien ropy, cena benzínu okamžite stúpne, kým po znížení ceny ropy k rýchlemu zníženiu ceny benzínu nedôjde.“

Matúš Pošvanc, riaditeľ Hayek Consulting: „Poplatky, ktoré dnes fungujú a sú v každej krajine iné odrážajú dnes to, v akom rozvojovom štádiu sa jednotlivé kartové trhy nachádzajú, aké inovácie prichádzajú a podobne. Reguláciou a zjednotením poplatkov môžu byť niektoré trhy – spotrebitelia i obchodníci – vo výhode a na iných trhoch môže vzniknúť opačná situácia a budú spotrebitelia i obchodníci znevýhodnení.  Osobne by som zároveň odporúčal Európskej komisii skôr pripraviť legislatívu, ktorá by súčasnému dominantnému postaveniu kartových spoločností, vytvorila relevantnú konkurenciu. Príkladom môžu byť kryptomeny (Bitcoin).“

Ako pre EurActiv uviedla Elena Kohútiková, zástupkyňa generálneho riaditeľa VÚB banky, SEPA je z pohľadu klientov banky veľmi atraktívnym riešením. „Príde k urýchleniu platobného styku aj zahraničného tak, ako ho dnes poznáme doma – to znamená, že platby v eurách v ktorejkoľvek z týchto krajín budú vnímané ako domáce platby. Tu sa pre nás tiež ukáže, aké výhodné je pre Slovensko mať euro,“ vysvetlila. „Využívanie jednotného formátu platieb, ako aj jednotných identifikačných znakov po pravdepodobne trochu ťažšom úvodnom nábehu privítajú aj naši občania, nielen podnikatelia.“ dodala. Riziká tiež vidí v tvrdšom konkurenčnom prostredí pre banky vzhľadom na možný prechod klientov do inej banky doma alebo v zahraničí. Zároveň poukázala na vysoké finančné nároky na zmenu technického riešenia k spracovaniu v bankách, ale aj u súkromných klientov. „Celkovo možno povedať, že SEPA prinesie jednoznačne pozitíva pre klientov bánk tak z hľadiska rýchlosti prevodu finančných prostriedkov, transparentnosti, ale i nižších nákladov,“ uzavrela.

Europoslankyňa Monika Flašíková Beňová (Smer-SD): „Výhodou zavedenia stropu na poplatky za platby kreditnou alebo debetnou kartou v EÚ je to, že vlády jednotlivých členských štátov budú môcť vytvárať ďalší tlak na ich znižovanie. Súčasné rozdiely vo výške výmenných poplatkov za platby kreditnou alebo debetnou kartou v jednotlivých členských krajinách EÚ idú v neprospech maloobchodníkov a spotrebiteľov. Na druhej strane rozvoj internetového obchodu a využívanie smartfónov s rozličnými platobnými aplikáciami viedli k výraznému rozmachu na trhu s platobnými službami. Odstránenie existujúcich obmedzení a harmonizácia pravidiel v rámci EÚ usporia peniaze spotrebiteľom a povedú k ďalšiemu rozvoju nových inovatívnejších platobných metód.“

Člen Výkonnej rady ECB Yves Mersch: „SEPA pre platobné karty predstavuje ďalší logický krok v európskej integrácii retailových platieb. V celej eurozóne majú všetci v peňaženke rovnaké eurové bankovky a mince. Onedlho budú v celej Európe fungovať bezhotovostné úhrady a inkasá v rovnakých SEPA schémach. Je načase ďalej harmonizovať a integrovať kartové platby.“

REKLAMA

REKLAMA