Finančné služby – úvod

Cieľom politiky EÚ v sektore finančných služieb je vytvorenie integrovaného, celoeurópskeho jednotného trhu prostredníctvom rámca legislatívy, spolupráce a praxe, v rámci ktorých budú môcť finančné služby operovať ako celok bez ohľadu na hranice. Umožnia tak plne slobodný pohyb kapitálu a služieb. Politika sa týka „veľkoobchodných“ (firemných a kapitálových) ako aj maloobchodných (spotrebiteľských) trhov.

peniaze - rozne meny
http://euractiv.sk

Pozadie

Cieľom politiky EÚ v sektore finančných služieb je vytvorenie integrovaného, celoeurópskeho jednotného trhu prostredníctvom rámca legislatívy, spolupráce a praxe, v rámci ktorých budú môcť finančné služby operovať ako celok bez ohľadu na hranice. Umožnia tak plne slobodný pohyb kapitálu a služieb. Politika sa týka „veľkoobchodných“ (firemných a kapitálových) ako aj maloobchodných (spotrebiteľských) trhov.

V podstate existujú dve úrovne, na ktorých môžu byť realizované finančné služby (resp. peňažné transakcie). Na „veľkoobchodnej“ úrovni investori a firmy vydávajú, kupujú a predávajú akcie a dlhopisy, zhromažďujú kapitál a jednajú mnohými rozdielnymi finančnými nástrojmi prostredníctvom akciových trhov. Banky, hypotekárne, poisťovacie a investičné spoločnosti držia a otáčajú peniaze mnohými rozdielnymi spôsobmi. Na úrovni „maloobchodu“ spotrebitelia nakupujú hypotekárne, poistné a penzijné ako aj sporiace produkty. Každá členská krajina má svoje vlastné pravidlá, ktorými tieto transakcie riadi.

Politika EÚ si dala za cieľ vytvorenie spoločnej série pravidiel, ktoré by firmám uľahčili fungovanie vo viacerých členských krajinách využitím cezhranične kompatibilných pravidiel. Spotrebiteľom by zas umožnila prístup k hypotékam a pod. existujúcim aj na trhu inej krajiny ako je ich vlastná. Jedným z následkov takto zvýšenej konkurencie má byť zníženie cien produktov. Práce na tom prebiehajú na európskej, ale aj medzinárodnej úrovni.

Otázky

V rámci Európskej únie existovala snaha o podporu integrácie finančných služieb už od roku 1973. Neexistovala však jednotná iniciatíva, jednotlivé opatrenia sa prijímali prípad od prípadu. Definitívne rozhodnutie pre vytvorenie celkového rámca prišlo na Európskej rade v Cardiffe v roku 1998. Komisia pripravila Akčný plán pre finančné služby (FSAP – Financial Services Action Plan) ktorý sa zaoberal neflexibilnou štruktúrou trhov, právnymi a dozornými bariérami a administratívnymi ťažkosťami. FSAP sa stal pilotnou časťou dlhodobého ekonomického programu Komisie, stanoveného Lisabonskou Radou v roku 2001. Podstatný pokrok k integrácii celého trhu s finančnými službami bol urobený koncom roku 2004 takmer úplným naplnením FSAP (prijatých bolo 93% opatrení). Na strane maloobchodu však bol pokrok pomalší: legislatíva v oblasti, kde zorávajú veľkú úlohu kultúrne, jazykové a historické rozdiely nemusí byť efektívnou cestou vpred. Tak pokračuje debata o tom, ako čo najviac uľahčiť prístup spotrebiteľov k finančným produktom a o opatreniach FSAP, Jednotnej európskej platobnej oblasti, klíringu a urovnávaní sporov, a reformy firemného práva. Na Rade EcoFin v novembri 2004 prijali ministri financií názor, že ďalšia integrácia má prebiehať na nelegislatívnej úrovni všade tam, kde je to možné, a dôraz treba klásť na „konvergenciu dohľadu a implementáciu“.

EurActiv pripravil prehľad niekoľkých základných pojmov v oblasti finančných služieb:

  • FSAP: Plán, spustený v roku 1999, obsahuje sériu 42 legislatívnych návrhov. Na strane „veľkoobchodu“ obsahuje spoločné pravidlá pre integrované cenné papiere a finančné deriváty, zhromažďovanie kapitálu na celoeurópskej úrovni a porovnateľné spôsoby podávania správ o finančnej situácii prostredníctvom účtovných pravidiel. Na strane „maloobchodu“ bol dôraz položený na transparentnosť a informácie, procedúry náhrady škody, poplatky za cezhraničné transakcie, a zabezpečenie elektronického obchodu. Väčšina opatrení v oblasti maloobchodu však nebola implementovaná.
  • Bankovníctvo: Bazilejská kapitálová dohoda (Bazilej I – Basel I) stanovuje pravidlá na akej úrovni kapitálu sa majú medzinárodne aktívne banky držať. Na dohodu dohliadajú zástupcovia bankového sektora z 10 krajín (takzvaná G10), známi ako Bazilejský výbor. Tí v roku 1999 spustili revíziu dohody. Súčasne Komisia iniciovala revíziu nariadenia EÚ o kapitálovej dostatočnosti, aby zakomponovala nové pravidlá do európskeho práva. Bazilejský výbor prijal Bazilej II (Basel II) v júni 2004 a návrhy Komisie na nové Konsolidované bankové nariadenie a Nariadenie o kapitálovej dostatočnosti boli prijaté v júli 2004.
  • Klíring a urovnávanie sporov: Ide o to, na základe akých procedurálnych pravidiel sú cenné papiere v skutočnosti prenášané od jedného majiteľa k druhému. Nakoľko v súčasnosti sa spôsoby od jednej členskej krajiny k druhej značne líšia, je potrebná harmonizácia. V apríli 2004 Komisia vydala oznámenie navrhujúce rámcové nariadenie.
  • Platobné služby: Cieľom v tejto oblasti je vytvoriť jednotnú európsku platobnú oblasť, ktorá odstráni prekážky cezhraničným platbám vo všetkých ich formách – bankové transfery, elektronické platby, kreditné karty, a pod. poplatky sú rovnako zložitou otázkou ako podvody. V júli 2003 ustanovila Regulácia cezhraničných platieb princíp, že poplatky pre bankové transfery musia byť rovnaké pre cezhraničné, ako pre vnútroštátne transakcie. V októbri Komisia publikovala Akčný plán prevencie podvodov – trojročný plán boja proti podvodom v oblasti bezhotovostných platieb.
  • Finančné podvody: V tomto prípade ide o boj proti praniu špinavých peňazí, falšovaniu kreditných kariet a kyber-zločinu.
  • Finančná gramotnosť: Svet finančných služieb je plný skratiek, akronymov a žargónových termínov. EurActiv preto pripraví čitateľom online slovník základných pojmov.

Ďalšie zdroje

REKLAMA

REKLAMA