Informácie o potravinách pre spotrebiteľov

Európska únia v súčasnosti zvažuje zavedenie striktnejších pravidiel na označovanie potravín. Má to pomôcť spotrebiteľom vybrať si zdravšiu možnosť a zároveň znížiť obezitu, ktorá ostáva veľkým zdravotným rizikom.

Potraviny supermarket
http://euractiv.sk

Míľniky

  • 7. novembra 2008: Parlamentný Výbor pre životné prostredie, zdravie a bezpečnosť potravín (ENVI) vydal správu poslankyne Renate Sommer. Prvý návrh sa však stiahol a prvé čítanie začalo na začiatku nového legislatívneho obdobia (v roku 2009).
  • 11. novembra 2009: Poslankyňa Renate Sommer predstavila nový návrh

správy.

  • 19. mája 2010: Prvé čítanie a hlasovanie v Parlamente.
  • 7.-8. júna 2010: Rada bude rokovať na túto tému v snahe získať všeobecný náhľad.

Zhrnutie

Označovanie jedla a propagovanie zdravej výživy sa stalo hlavnou témou v boji proti obezite. Smernica EÚ z roku 1990 o označovaní výživy pre potraviny ponúka harmonizované pravidlá v oblasti uvádzanie a obsahu nutričných informácií na predbalených potravinách. Zahrnutie informácií o výžive je však dobrovoľné, pokiaľ sa na obale nevyskytne tvrdenie spojené s výživovou hodnotou.

Ďalšia Smernica EÚ o označovaní, zobrazovaní a propagácii potravín je hlavnou smernicou EÚ v oblasti označovania potravín. Zaisťuje, že spotrebiteľ dostane všetky potrebné informácie o zložení produktu, jeho výrobcovi, spôsobe uskladnenia a prípravy.

Po Bielej knihe z roku 2000 o bezpečnosti potravín Komisia zahájila reformu pravidiel označovania. Po ohodnotení už existujúcej legislatívy a konzultáciách s aktérmi z tejto oblasti vydala v roku 2007 revíziu pravidiel označovania potravín v Únii pod názvom Biela kniha o stratégii pre Európu o výžive, nadváhe a s obezitou spojených zdravotných záležitostiach.

V januári 2008 Komisia nakoniec prijala návrhy vo veci „revízie“ súčasných pravidiel označovania potravín. Navrhnutá smernica bude mať za následok anulovanie súčasných dvoch smerníc v tejto oblasti.

Európska komisia navrhuje, aby boli potravinové etikety jasnejšie a viac relevantné pre spotrebiteľov. Stanovila preto požiadavky na to, ktoré informácie sa majú objaviť na prednej strane balených potravín. Jedným zo strategických cieľov revízie návrhu je umožniť konzumentom, aby si vyberali zdravšiu voľbu.

Otázky

Medzi zákonodarcami a spotrebiteľskými skupinami sa podarilo dospieť ku konsenzu, že sebaregulácia nie je efektívnym spôsobom ako zaistiť, že jednotlivé spoločnosti uvádzajú správne informácie o výživových hodnotách na všetkých svojich produktoch.

Hoci najväčšie potravinárske spoločnosti významne investovali do zlepšenia nutričných informácií, stále v tomto smere existuje neprehľadná príručka ako by sa to malo realizovať. Práve jej zosúladenie je cieľom novej smernice.

V roku 2008 Komisia zostavila návrhy na Smernicu o zabezpečení informácií o potravinách pre spotrebiteľov, v ktorej kombinuje existujúce pravidlá EÚ v oblasti označovania potravín a nutričných informácií do jednej novej regulácie.

Návrh Komisie chce zaviesť:

  • na prednej strane povinné uvádzanie výživových údajov ako energetická hodnota, celkové tuky, saturované tuky, karbohydráty (špecificky cukry) a soľ v množstve na 100g alebo 100ml na porciu,
  • minimálnu výšku písma tri milimetre a jasný kontrast medzi tlačou a pozadím, aby sa to dalo viditeľne prečítať.

Nároky na označovanie sa týkajú spracovaných potravín a nápojov a nie sú potrebné v prípade nespracovaných výrobkov ako mäso, či zelenina. Produkty ako alkoholické nápoje a lieh sú v súčasnosti tiež vylúčené z návrhu, okrem miešaných alkoholických nápojov.

Po piatich rokoch ďalších konzultácii od uvedenia smernice do platnosti by sa však alkohol mohol tiež stať jej súčasťou, čo by jeho výrobcov donútilo zverejniť na obale kalorický obsah produktu.

Aj počas konzultácií o súčasnom znení smernice sa pohľady jednotlivých aktérov líšia, a to najmä v otázke, ktoré informácie by mal mať spotrebiteľ k dispozícii, kde by sa mali nachádzať a aké veľké by malo byť písmo zobrazovaného textu.

Ktoré informácie sú nevyhnutné a ako by sa mali uvádzať?

Spotrebiteľské organizácie požadujú informácie na prvej strane o soli, cukre, celkovom a saturovanom tuku. Potravinárske odvetvie však navrhuje, aby spoločnosti povinne tlačili informácie o obsahu kalórií iba na prednú stranu balenia, čo by výrobcom dovolilo rozhodnúť sa, aké ďalšie informácie poskytnú.

Výbor Parlamentu pre zdravie a životné prostredie (ENVI) žiada, aby sa na povinný nutričný list pridali aj proteíny, vlákniny a trans-tuky, ale podľa Komisie by tieto mali byť len dobrovoľné.

Spolu s podporou povinného označovania všetkých výživových látok žiadajú členovia Parlamentu špecifické pravidlá, ktoré by garantovali viditeľnosť energetického obsahu (kalórií) a chcú, aby sa zároveň jasne označovali aj produkty obsahujúce nano-materiály. Poslanci tiež navrhujú nahradenie podmienky veľkosti písma tri milimetre, ktoré navrhuje Komisia, na „poskytnutie čitateľných informácií“. Túto pozíciu obhajuje aj potravinárske odvetvie.

Semafor verzus doporučená denná dávka

Jednou z najkontroverznejších záležitostí v označovaní potravín je možnosť členských štátov požadovať od potravinárskeho priemyslu, aby na svojich výrobkoch zobrazoval okrem požadovaných informácií vizuálny reprezentatívny prvok – napríklad systém semaforu. Červená by tak bola napríklad na výrobkoch s vysokým obsahom tukov, cukru alebo soli.

Diskusia proti sebe stavia spotrebiteľov a mimovládne organizácie zaoberajúce sa zdravím, ktoré sú za zavedenie semaforového systému, a potravinárske odvetvie, ktoré sa prikláňa k systému Doporučenej dennej dávky (DDD). Tá určuje približný percentuálny podiel dennej energetickej hodnoty pre mužov a ženy prirodzenej váhy a kondície vo veku 19 až 50 rokov. V súčasnosti nie sú žiadne Doporučené denné dávky pre deti.

Snahy o zavedenie DDD na obaloch potravín sa nepodarilo úplne uskutočniť kvôli zámeru spoločností používať systém na svoje vlastné reklamné účely. Podniky ale na druhej strane argumentujú, že semaforový systém príliš zjednodušuje a mohol by viesť k „démonizácii“ niektorých potravín, ktoré obsahujú výživové látky potrebné na vyváženú stravu.

Balenie verzus 100g

Ďalšou témou debaty je to, či sa má nutričný obsah objavovať v pomere k porcii alebo na 100 gramov. Pre potraviny ako jogurt alebo balenie viacerých čokoládových tyčiniek panuje zhoda, že informácia o výživovej hodnote celej porcie je praktickejšia.

Záležitosť však nie je taká jednoznačná v otázke balenia keksov alebo fliaš s osladenými nápojmi, kde sa ťažko určuje, čo predstavuje „priemernú porciu“. V takýchto prípadoch je podľa niektorých lepšie uvádzanie nutričných informácií na 100g alebo na 100ml. To by zároveň spotrebiteľom uľahčilo porovnávanie konkurenčných produktov.

V praxi sa tomuto spoločnosti často vyhýbajú a namiesto toho preferujú uvádzanie nutričného obsahu „na jednu porciu“ alebo „na jedno servírovanie“, ktoré sa zakladá na odhadoch bežnej spotreby zákazníka.

Členské štáty ale varujú, že tento termín sa nemôže používať ako jediná mierka a môže byť uvedená len spolu s informáciou typu na 100 gramov alebo na 100 mililitrov.

Tvorcovia zákonov z výboru ENVI Európskeho parlamentu s Komisiou súhlasí, že informácie o energetickej a výživnej hodnote by sa mala uvádzať v 100g a 100ml, s možnosťou uvádzať to aj „na porciu“. Vyjadrili sa tiež v prospech vyjadrovania Dennej doporučenej dávky, ale žiadajú jasne zadefinovanie toho, že denné nároky sa môžu rozlišovať v závislosti od jednotlivých osôb.

Malé a stredné podniky

Hoci štáty EÚ vo všeobecnosti akceptujú návrh na zavedenie povinného označovania nutričných hodnôt, niektoré delegácie sú stále znepokojené tým, že pre niektoré spoločnosti, najmä malé a stredné podniky, môže nová administratíva predstavovať dodatočnú záťaž.

Obzvlášť malé a stredné podniky tvrdia, že je nemožné požadovať, aby sa týmto spôsobom označovali pekárenské produkty, šaláty, či cateringové služby.

Nutričné profily a zdravotné riziká

Zákonodarcovia EÚ hlasovali o zrušení ustanovenia zo Smernice EÚ o výživových a zdravotných požiadavkách na jedlo, ktoré by vyžadovalo zobrazovanie výživových hodnôt na potravinách, v snahe používať označenia, ako „nízkotučné“, „pomoc pre telo pri odbúravaní stresu“ alebo „redukuje cholesterol“.

Argumentuje sa, že budúca regulácia bude vyplývať zo všeobecných informáciách o potravinách pre spotrebiteľov a že žiadne zmeny v obmedzeniach nie sú potrebné.

Iní však tvrdia, že ak by sa regulácie neprijali, nezrovnalosti by sa mohli objaviť naprílad pri potravinách, ktoré sú síce nízkotučné, no majú vysoký obsah cukru a soli.

Krajina pôvodu

Členovia Európskeho parlamentu požadujú označovanie, ktoré by hovorilo aj o krajine pôvodu v prípade mäsa, hydiny, mliečnych výrobkov, čerstvého ovocia a zeleniny a ďalších jedno-zložkových produktov. Rovnaké značenie by sa uplatňovalo pre mäso, hydinu a ryby, ak by boli iba jednou z prísad spracovaných potravín.

Zatiaľ čo spotrebiteľské organizácie vítajú túto iniciatívu, priemyselníci v potravinách tvrdia, že by takéto povinnosti viedli k nadmernému zaťažovaniu pri zmene označovania pre každú produktovú sériu, keďže prísady nepochádzajú vždy z rovnakého miesta.

Pozície

„Označovanie potravín má obrovský dopad na spotrebiteľov pri rozhodnutiach pri nákupe,“ povedal bývalý komisár pre zdravie Markos Kyprianou pri predstavovaní návrh exekutívy EÚ v roku 2008. „Mätúce, neprehľadné a zavádzajúce označenie je viac prekážkou ako pomocou spotrebiteľovi (…) Dnešný návrh sa snaží zabezpečiť to, aby označovanie potravín obsahovalo najzákladnejšie informácie zrozumiteľným a čitateľným spôsobom, takže každý občan EÚ si môže vyváženú stravu,“ dodal.

Nedávno, pri reakcii na návrh priemyselných spoločností zobrazovať informácie o obsahu kalórií na prednej strane balenia a ponechať podnikom možnosť doplniť aj ďalšie informácie, Robert Madelin, bývalý DG oddelenia Európskej komisie pre zdravie a spotrebiteľa povedal, že takýto prístup by „hrubo narušoval“ informácie o výživných hodnotách a mohol by spôsobiť nedôveru medzi potravinárskymi firmami a spotrebiteľmi.

Madelin tiež uviedol, že poskytovanie informácií o nutričných hodnotách podľa veľkosti porcie by mohlo vytvoriť priveľký priestor na obmeny. Povedal, že podozrenie je všadeprítomné a niektoré spoločnosti využívajú označovanie podľa veľkosti porcie, ktorú by mali ľudia konzumovať, namiesto objemu, ktorý reálne konzumujú.

Vyzval podniky na „otvorenie kníh“ a zdieľanie vnútorných výskumov v otázkach zvykov pri spotrebe, v snahe čeliť verejnej predstave, že spoločnosti uplatňujú rôzne triky a používajú ideálne objemy porcií namiesto skutočných.

Konfederácia spoločností na výrobu potravín a nápojov EÚ (CIAA) sa obáva, že pravidlá označovania môžu priniesť prílišné množstvo informácií, ktoré by viedli k spotrebiteľovmu zmäteniu. Preto hľadá podporu pre snahy existujúcich spoločností, ktoré využívajú Schému doporučenej dennej dávky.

Konfederácia verí, že povinné označenie výživových hodnôt by malo zahŕňať aj značku DDD na prednej strane balenia o energii s hodnotami, ktoré by vyjadrovali  absolútne množstvo v porcii a percentuálnu časť DDD. Podľa CIAA, povinné označovanie na zadnej strane balenia by malo zahŕňať osem hlavných nutričných prvkov (energia, proteíny, karbohydráty, cukry, tuk, saturovaný tuk, vlákninu a sodík) vyjadrený na 100g/100ml.

CIAA tiež požaduje pri potravinách, ktorých obal je menší ako 100cm², aby boli z označovacej povinnosti vylúčené.  O rovnaké výnimky žiada pre potraviny so zanedbateľným objemom energie na dávku alebo v objeme menej ako 5g/ml, rovnako ako pre položky pre sezónne, luxusné, darčekové alebo ozdobné prírodné produkty.

Podľa návrhu, ktorý hovorí o označovaní aj miesta pôvodu CIAA zdôraznila, že „nie sú potrebné ďalšie právne požiadavky, lebo zákon už vyžaduje označenie pôvodu potraviny a ďalšie informácie o pôvode produktov môžu uviesť spotrebiteľa do omylu, pokiaľ ide o skutočný pôvod výrobku.“

Christiaan Prins,  manažér verejných vecí EÚ v spoločnosti Unilever, najväčšieho svetového spracovateľa potravín pripomenul, že požiadavka o označovanie krajiny pôvodu by bolo pre niektoré výrobky príliš komplikované, keďže ich pôvod môže byť rôzny.

„Všetky produkty, používané v EÚ už musia spĺňať požiadavky EÚ o bezpečnosti potravín a mieste pôvodu. My poznáme miesta, odkiaľ naše prísady pochádzajú. Myslíme si však, že balík predstavuje obmedzený spôsob informovania spotrebiteľov. Prinútilo by nás to zmeniť naše značenie vždy, keď zmeníme pôvod niektorej z prísad. Znamenalo by to zároveň aj viac odpadu z balení. Omnoho lepšie by bolo uplatňovať tento druh informácií na báze voľného predaja,“ uviedol Prins.

K farebnému označovaniu Prins doplnil, že jednotlivé potravinárske produkty by nemali byť vnímané izolovane, ale skôr ako súčasť celkovej stravy. „Ak by ľudia konzumovali len „zelené“ produkty, ich strava by nebola vyvážená,“ poznamenal.

Na návrh výboru pre životné prostredie Európskeho parlamentu o zrušení nutričných profilov, Peter Vicary-Smith, šéf exekutívy spotrebiteľskej organizácie vo Veľkej Británii Which? reagoval: „Zrušenie nutričných profilov nie je vhodné – pripravuje to cestu pre všetky druhy nezdravých potravín tváriť sa ako zdraviu prospešné.“

Podľa spoločnosti Which?, potraviny ako koláčiky, čokoládové nápoje a bravčové klobásky by mohli podľa tohto návrhu tvrdiť, že sú zdravé.

European Heart Network (EHN), Európska spotrebiteľská organizácia (BEUC) a Európska aliancia verejného zdravia (EPHA) veria, že viacfarebné kódovanie (tiež označované ako semafórové označovanie) by malo byť povinné na prednej strane balenia, s červenou, žltou (oranžovou) a zelenou indikáciou, označujúcou vysoký, stredný a nízky obsah tukov, saturovaných tukov, cukru a soli na 100g/100ml. Komplexnejšie označenie, ktoré by uvádzalo osem nutričných prvkov, usporiadaných podľa hodnôt, by malo byť zobrazené na zadnej strane balenia.

„Percentá DDD neumožňujú jednoduché porozumenie toho, či sú živiny prítomné v nízkej, strednej a vysokej miere. Výskumy ukazujú, že spotrebiteľom sa farebné označovanie páči a rozumejú mu, zatiaľ čo percentá DDD nie sú jednoducho pochopiteľné,“ argumentujú.

Európska asociácia remesiel a malých a stredných podnikov (UEAPME) uvádza, že rozhovory o „veľkosti písma, kontraste farieb, semaforoch a ďalších detailných veciach zatieňujú omnoho dôležitejšiu záležitosť označovania všetkých sypkých potravín,“ a poukazuje na to, že „nebalené jedlo je v regulácii tiež zahrnuté“.

UEAPME tvrdí, že je „absurdné“ z strany EÚ trvať na tom, že miešané šaláty, predpripravené jedlo, chleby, koláče, zmesi pečiva, zmrzlina a reštauračné jedná musia byť poskytované s úplným označením a  výživným profilom.

Európska komisia to sama uznala a navrhla alternatívy. Každý z 27 členských štátov by mohol prijať vhodné výnimky pre nebalené potraviny,“ doplnili.

Asociácia varuje, že ak by návrh nebol zmenený „malí európski obchodníci – pekári, cukrári, mäsiari, výrobcovia zmrzliny, prevádzkovatelia reštaurácií – sa môžu tešiť na  biedne časy“. Argumentuje, že v stávke je rozmanitosť ponuky potravín, kultúrne a zdravotné faktory, ak by mali malé potravinárske podniky produkovať štandardizované potraviny.

Ďalšie zdroje

REKLAMA

REKLAMA