Obchodné asociácie v prostredí EÚ

Tvorba koalícií medzi obchodnými asociáciami reprezentujúcimi konkrétne firmy a priemyselné sektory - alebo umenie vytvoriť alianciu s cieľom ovplyvniť istý politický výstup - má v Bruseli svoju dlhú tradíciu. Tieto tradičné typy koalícií sú vo všeobecnosti rešpektované všetkými inštitúciami EÚ. Legitimitu koalície určuje predovšetkým počet členov, ktorých združuje - či už jednotlivých firiem alebo národných obchodných asociácií. Akokoľvek, dnes sú tieto dlho etablované zoskupenia terčom kritiky a konkurencie zo strany menších združení tvorených hŕstkou firiem snažiacich sa o prelomenie tradičných paktov a sfér ich vplyvu. Inšpirované taktikou mimovládnych organizácií, tieto bloky sú často vytvárané na krátke obdobie a majú „ad hoc“ charakter. Vyznačujú sa agresívnejším a na jednu špecifickú tému zameraným spôsobom lobovania, ktorý je založený prevažne na komunikačných kampaniach.

obchod trade ek
http://euractiv.sk

Pozadie

Inštitúcie EÚ, predovšetkým Komisia, uvítali vstup firemných expertov do procesu európskej integrácie takmer ihneď od jeho začiatku. Takýto postoj je podnietený najmä limitom kapacity kolektívu pracovníkov Komisie, ktorú možno charakterizovať ako stredne veľkú administratívnu inštitúciu (často sa jej veľkosť a kapacita prirovnáva k mestskej rade v Rotterdame).

Podľa profesora Justina Greenwooda (Aberdeen Business School, College of Europe), fragmentácia moci v európskom systéme rozhodovania, kde je proces rozdelený na dve úrovne – národné štáty a komunitárne orgány, spôsobila, že neprevláda jeden konkrétny politický záujem, ale všetky rozhodnutia sú založené na kompromise a konsenze.

Greenwood podčiarkuje, že v situácii, keď nejestvuje akási „vláda“ EÚ disponujúca vnútornou väčšinou, každý jeden spis musí byť odsúhlasený samostatnou väčšinou. Z toho vyplýva, že aliancie a koalície sú pre takýto spôsob rozhodovania absolútne kľúčové. Navyše rozhodovací proces EÚ sa čoraz viac zakladá na dôkazoch a vedeckých poznatkoch. Inými slovami, takýto systém rozhodovania ponecháva väčší priestor tým, ktorí dokážu ponúknuť priame fakty pre obhájenie svojich politických názorov. Aj preto taktika bruselských lobistov smeruje k dosiahnutiu čo najširšieho konsenzu, teda k nakloneniu si čo najviac úradníkov a politikov pre myšlienku presadiť jeden konkrétny výsledok.

Logika tohto systému umožňuje už niekoľko desaťročí podnikateľským a obchodným asociáciám plne ovládať bruselskú lobistickú scénu. Európskymi inštitúciami sú záujmové asociácie vnímané ako vysoko legitímny zdroj expertných informácií. Väčšina zamestnancov orgánov EÚ chce prichádzať s koherentnými pozíciami, ktoré by reflektovali čo najväčšie množstvo záujmov v rámci konkrétneho sektora.

Otázky

Asociácie európskych obchodníkov si väčšinou svoju silu zakladajú na schopnosti definovať spoločné pozície. Akokoľvek, ich dosahovanie má často za následok definovanie iba „najnižšieho spoločného menovateľa“ naprieč spektrom mnohých krajín a záujmov. Proces hľadania spoločného stanoviska je dobre známy svojou pomalosťou. Navyše väčšinou vedie k jednému konečnému výsledku, ktorý sa len zriedka dá označiť za uspokojivý.

Zvyšujúci sa počet firiem teda vytvára tlak na zvyšovanie flexibility koalícií. Novou métou sa tak stáva presadenie istého cieľa s tým, že nie je nevyhnutné, aby sa s ním stotožnili úplne všetci členovia tej – ktorej asociácie. Ide o vytváranie výlučne na jednu tému zameraných koalícií, ktoré sa navyše orientujú na komunikáciu smerom navonok. Vo väčšine prípadov po dosiahnutí svojho stanoveného cieľa dochádza k ich zániku. Rovnako zvyknú zanikať aj v prípade, ak daný cieľ nie je viac relevantný z hľadiska aktuálnej politickej agendy.

Miriam Stegherr z nemeckého magazínu pre verejnú správu Politik&Kommunikation píše: „Strategické aliancie majú jasnú funkciu – upriamiť pozornosť verejnosti a politikov na vybraný subjekt. Konajú externe, nie interne.“ Taktiež dodáva, že aliancie majú tendenciu organizovať sa prostredníctvom externých agentúr, ktoré im dokážu ponúknuť väčšiu neutralitu a vyššiu flexibilitu rozhodovacích štruktúr. Koalície zamerané na jeden problém môžu byť ustanovené:

  • Medzi niekoľkými súkromnými spoločnosťami. Príkladom môže byť námietka nemeckých malých a stredných firiem proti REACH nariadeniu o chemických zlúčeninách. Ďalším príkladom môže byť aliancia medzi Danone, Kellogg’s Kraft, Nestlé a PepsiCo vo Veľkej Británii – všetky firmy sa rozhodli zobrazovať nutričnú hodnotu svojich výrobkov spoločným spôsobom.

Naopak, individuálne organizácie môžu niekedy ustanovovať aliancie s cieľom získať väčšiu váhu v otázkach spoločného záujmu. Takéto združenia môžu rovnako nadobúdať charakter na jednu tému zameraných koalícií. Príkladom môže byť aliancia asociácií leteckého a vesmírneho priemyslu, pričom ich spoločným cieľom je redukcia tvorby skleníkových emisií v leteckom sektore.

90-te roky 20. storočia zaznamenali doteraz najväčší rozmach utvárania koalícií vrátane koalícií, do ktorých vstupujú mimovládne organizácie. Vytvorili tak značne efektívny systém lobovania v jednej špecifickej oblasti za pomoci ustanovenia širokých koalícií. Ide napríklad o anti-jadrovú kampaň Greenpeace.

V bruselskom prostredí sa jedná napríklad o Green 10 (skupinu 10 environmentálnych mimovládnych organizácií), Platformu európskych sociálnych mimovládok alebo Concord, čo je európska konfederácia mimovládok za uvoľnenie rozvojovej pomoci.

V Bruseli operujú aj aliancie existujúcich asociácií, ktoré sa zjednocujú s cieľom brániť spoločnú pozíciu v rôznych otázkach. Ako príklad môže slúžiť Kontaktná skupina pre občiansku spoločnosť (EU Civil Society Contact Group), ktorá zastrešuje pod spoločným dáždnikom existujúce siete mimovládnych organizácií pôsobiace v 7 sektoroch – životné prostredie, sociálne veci, rozvoj, ženy, kultúra, ľudské práva a verejné zdravotníctvo.

Inými typmi asociácií, ktoré bruselský veterán v oblasti public affairs Daniel Guéguen nazýva „galaktickými koalíciami," sú znovu sa zoskupujúce príbuzné asociácie, ako napríklad:

  • „chemická galaxia“ – spolupráca CEFIC a nespočetného množstva organizácií reprezentujúcich istú časť chemického sektora;
  • „potravinová galaxia“ – skladá sa s Konfederácie potravinového a nápojového priemyslu EÚ (CIAA) a jej „satelitov:“ EDA (mlieko), CEFS (cukor) a Európski sladovníci (pivo).

Pozície

Kellen Europe, asociácia firemného manažmentu založená v Bruseli, tvrdí, že zisky z utvárania koalícií sú „kombináciou sily a moci, zdieľaním spoločných správ, maximalizáciou riešenia problému [..] a zvyšovaním reprezentatívnosti.“ V nadväznosti na toto Kellen hovorí, že koalície zamerané na jednu špecifickú oblasť môžu byť vhodným odrazovým mostíkom k transformovaniu sa na veľké asociácie.

Alfons Westgeest (hospodársky partner Kellen Europe) tvrdí: „Až do roku 1998 boli koalície organizáciami zameranými na jednu problematiku. Ale potom koaliční členovia súhlasili so spoluprácou pod jedným dáždnikom aj v iných oblastiach, ako je spoločný záujem: otázky ako nákladná letecká preprava, oceánska a suchozemská doprava a tiež environmentálne ladené témy.“ V nedávnej minulosti presiahlo zameranie asociácií hranice EÚ. Jednotlivé združenia majú ambíciu nadobudnúť celosvetový rozmer a operovať najmä v expandujúcej Ázii. Westgeest dnes tvrdí, že asociácie sú uznávané vládnymi útvarmi a inými priemyselnými organizáciami ako „dôveryhodný a reprezentatívny hlas povyšujúci priemysel na medzinárodnú úroveň.“

Iní experti na public affairs tvrdia, že objavením sa občianskych organizácií, akými sú napríklad environmentálne mimovládky, sa stáva tradičný model koalícií založený na obchodných asociáciách historicky prekonaným. Už spomenutý Daniel Guéguen (CLAN Public Affairs) vo svojej analýze pre EurActiv uvádza, že rozšírenie EÚ na 25 krajín de facto podkopalo všetky tradičné lobistické zoskupenia. Hovorí: „Prehlbujúca sa priepasť medzi 25 členskými štátmi nevyhnutne vedie k slabým, neefektívnym a nejasným konsenzom.“

Podľa neho počet a rozsah reprezentovaných záujmov nie je už natoľko dostatočný, aby získal podporu tých, ktorí v rámci EÚ rozhodujú. Oveľa dôležitejšia je pre neho kredibilita. V jeho pohľade „horizontálne koalície,“ ktoré zoskupujú producentov, spotrebiteľov a environmentalistov naprieč celým spektrom spotrebiteľských reťazcov, sú tým, čo je možné charakterizovať ako „lobovanie zajtrajška.“

Guéguen dodáva: „Horizontálne koalície symbolizujú také pro-aktívne lobovanie, aké od firiem a priemyselných združení očakávajú európske inštitúcie.“ Je toho názoru, že dnes sú viac v kurze predbežné vyjednávania a prinášanie pred-negociovaných návrhov, ako odmietavé postavenie sa k procesu ako takému. Na záver upozorňuje, že každé jedno záujmové združenie alebo asociácia musí mať schopné vrcholové vedenie. Najviac získava ten člen, ktorý je súčasne iniciátorom, architektom a lídrom celého projektu konkrétneho združenia.

Ďalšie zdroje

REKLAMA

REKLAMA