Smernica o platobných službách: Koniec éry papierových peňazí?

V Európe od roku 2007 prebieha revolúcia platobných služieb. Vtedy totiž vyšla smernica, ktorá zavádza rovnaké platobné štandardy a povinnosti pre 31-členný blok štátov EÚ/EEA. Sektor a vlády jej však pripisujú veľmi nízku prioritu.

Kreditne karty
Foto: www.flickr.com / CreditCardOffers

Pozadie:

  • 1. december 2005 – Komisia navrhla Smernicu o platobných službách (PSD)
  • 1. november 2009 – Prvý deadline pre zavedenie systému priameho inkasa v rámci SEPA
  • 24. novembra 2009 – Európska rada pre platby a Mobey Forum podpísali dohodu o podpore rozvoja platieb cez mobil.
  • Polovica 2010 – druhý deadline pre implementáciu smernice
  • 2013  – Odhadovaný deadline pre začiatok vydávania kariet kompatibilných so SEPA

Koncom roku 2005 komisár pre vnútorný trh Charlie McCreevy zverejnil legislatívnu iniciatívu, ktorou chcel odbúrať prekážky na platobných trhoch EÚ. Rada smernicu o platobných službách prijala po mesiacoch tvrdých vyjednávaní v marci 2007. Počas rokovaní proti sebe stáli dva bloky. Na jednej strane Veľká Británia a Španielsko a na druhej strane Francúzsko, Taliansko a Španielsko. Prvá dvojica presadzovala liberálny prístup v regulačných požiadavkách na nebankových poskytovateľov služieb, kým trojica stredomorských štátov zas bola za prísne pravidlá, osobitne tie týkajúce sa poskytovania kreditu.

Nakoniec sa dohodli, že nebankoví poskytovatelia budú musieť obmedziť dobu pre cezhraničný kredit na dvanásť mesiacov, no nezaviedli žiadne časové obmedzenia pre národné operácie.

Európsky parlament dal rozhodnutiu zelenú mesiac na to. Konečný termín na zavedenie pravidiel stanovili na november 2009. Dovtedy mali členské štáty zapracovať obsah smernice do svojich národných zákonov.

Zatiaľ jedenásť z 31 krajín nesplnilo prvý stanovený deadline, pričom tvrdia, že tak urobia najneskôr do leta 2010. Smernicu často dávajú do súvisu s Jednotnou oblasťou pre platby v eurách (SEPA), no v skutočnosti ide o dve separátne iniciatívy, pretože SEPA bola na začiatku dobrovoľnou iniciatívou bankového sektora. Odvetvie vytvorilo osobitné konzorcium – Európsku radu pre platby – aby zadefinovala, ako by oblasť mala v praxi fungovať.

Najpodstatnejším rozdielom medzi obomi iniciatívami je, že smernica sa vzťahuje na 31 krajín a SEPA na členské štáty eurozóny. Avšak bez PSD by SEPA nemala žiadny právny základ.

Otázky:

Smernica o platobných službách (PSD) je základ pre vytvorenie európskeho trhu pre platby, ktorý by bol ideálny pre znižovanie nákladov na oboch stranách – spotrebiteľov aj platobných inštitúcií. Z užívateľského hľadiska by platby boli oveľa efektívnejšie a banky by boli schopné spracovať väčší objem transakcií.

Napriek tomu, že väčšina spotrebiteľov aj predstaviteľov sektora podporuje smernicu, zvyšok sa obáva, že návratnosť investícií nebude taká hladká, ako sa odhadovalo a že nové pravidlá o platbách otvoria viac priestoru pre podvodníkov.

Prvý deadline stanovili na koniec 2010. Jedenásť krajín (Belgicko, Cyprus, Estónsko, Grécko, Španielsko, Fínsko, Taliansko, Malta, Nórsko, Poľsko a Švédsko) požiadalo o viac času. Za príčinu meškania označili voľby, schvaľovanie parlamentom, rastúce deficity rozpočtov či druhotnú domácu legislatívu.

Smernica je však základnou platformou pre sformovanie SEPA, v rámci ktorej by platili rovnaké procedúry a povinnosti pre kreditné transfery, priame debety a platby kartami.

Šesť krajín zatiaľ mešká s implementáciou SEPA. Ide o Estónsko, Grécko, Lotyšsko, Poľsko, Fínsko a Švédsko.

Európsky trh pre platby

Základným cieľom smernice je odstrániť právne a technické bariéry, ktoré doteraz bránili tvorbe Európskeho trhu platobných služieb.

Podľa odhadov Komisie by smernica po implementácii mohla ušetriť 122 miliárd eur ročne. Najväčší 100-miliónový podiel pripisujú elektronickému fakturovaniu. Oveľa skromnejšie odhady zverejnila konzultačná spoločnosť Capgemini, ktorá hovorí o 123 miliardách, avšak za 6 rokov.

Podľa nových pravidiel SEPA, by európski spotrebitelia mali mať možnosť jediného bankového účtu uskutočňovať platby v hocijakej z 31 EÚ/EEA krajín a to rovnako rýchlo a za rovnakú cenu ako v domovine.

Nebankové platobné inštitúcie

Ďalšou výhodnou, ktorá zo smernice vyplýva, je že platby nie sú viazané len na účet v špecifickej banke, ale môže byť administrované cez celú novú sériu rôznych kanálov – napríklad cez mobilných operátorov.

Avšak záber pre tieto tzv. nebankové platobné inštitúcie je obmedzenejší ako v prípade bánk, takže čelia oveľa miernejším pravidlám o kontrole, autorizačných procedúrach a kapitálovej primeranosti.

Rýchle peniaze

Teoreticky by platby podľa smernice mali prebehnúť za jeden pracovný deň. Banky však toto nariadenie odmietli akceptovať. Komisia teda zvoľnila na tri dni, čo platí do roku 2012.

Ak všetko pôjde podľa plánu nakupujúci by mal mať právo vyžadovať, aby bola suma zaznamenaná na jeho účte do konca pracovného dňa od uskutočnenia platby. V súčasnosti to bankám môže trvať aj päť dni.

Ďalšou výhodou vyplývajúcou zo smernice je zavedenie možnosti využívať všetky debetné karty naprieč EÚ. Debetné karty sú čoraz populárnejšie, pretože majú široké využitie a umožňujú jednoduchší a rýchlejší manažment výdavkov. Sú osobitne vhodné na malé nákupy, pri ktorých maloobchodníci najčastejšie odmietajú akceptovať kreditné platobné karty.

Národné kartové schémy však čoraz viac zatieňuje duopol Visa a MasterCard. Okrem toho majú banky väčšiu tendenciu vydávať kreditné karty, keďže na ne môžu účtovať vyššie poplatky maloobchodníkom, ktorí umožňujú svojim zákazníkom platbu kartou.

Staré peniaze sa elektronické

Európska komisia vo všeobecnosti predpokladá, že vznikne väčšia konkurenčná súťaž medzi poskytovateľmi platobných služieb, čo bude spotrebiteľov stimulovať k využívaniu elektronických nástrojov (tradičných kariet, inteligentných kariet alebo mobilných telefónov) pri nákupoch, čo by prispelo k progresívnej elimináciu peňazí v hotovosti.

Podľa odhadov Komisie náklady spojené s platby dosahujú 3 % HDP a sú spojené najmä s využívaním hotovosti. Odstránenie mincí a bankoviek by tak znamenalo obrovské úspory, tvrdí exekutíva.

Hotovosť je drahšia, pretože na jej produkciu sa vynakladá viac prostriedkov a je oveľa nebezpečnejšia. Komisia poukazuje na to, že fyzické peniaze sa kradnú ľahšie ako elektronické. Tvrdí, že cena transakcie v hotovosti sa pohybuje od 30 do 55 eurocentov, ktoré majú obchodníci započítané v cene tovaru, kým elektronická platba je za pár centov.

Smernica sa však nezaoberá platobnými službami cez internet. Tie reguluje smernica o e-peniazoch prijatá v roku 2000. Komisia plánuje nájsť spôsob ako tieto dve direktívy vzájomne integrovať.

Nový poskytovatelia

Pokiaľ chcete v sobotu nakupovať v Japonsku, všetko čo potrebujete, je mobilný telefón. V Lodýne je platba v hotovosti za jazdu metrom zastaralá. Miesto toho väčšina z cestujúcich používa bezkontaktné karty – Oyster.

Vo svote pribúda čoraz viac supermarketov, ktoré vydávajú svoje vlastné platobné karty, ktoré fungujú na báze kreditných inštrumentov.

Tieto systémy sa však presadzujú len vo veľmi obmedzenej miere. Preto smernica chce odbúrať prekážky, ktoré spomínaným operátorom či supermarketom prekážajú pri vstupe na trh. Cieľom je zvýšiť súťaž na národných aj cezhraničných trhoch, ktoré najviac ovplyvňuje nedostatočný právny rámec.

Slovensko:

Na Slovensku smernicu transponovali v rámci Zákona o platobných službách, ktorý nadobudol účinnosť 1. decembra 2009. „Implementácia smernice o platobných službách  do slovenskej legislatívy priniesla lacnejšie služby, vyššiu transparentnosť ako aj zvýšenú ochranu spotrebiteľa. Zároveň sa maximálne priblížili pravidla uplatňované v jednotlivých krajinách EÚ,“ uviedla pre EurActiv Elena Kohútiková, členka predstavenstva a zástupkyňa generálneho riaditeľa VÚB banky.

Vzťahuje sa na vedenie účtov, výpisy, poplatky, platobné služby, inkaso a transakcie platobnými kartami. Naopak nespadajú podeň úvery, hotovostné operácie s finančnými prostriedkami, fyzická preprava bankoviek a mincí v rámci podnikania, zmenárenská činnosť, platobné operácie prostredníctvom zmeniek a šekov, a tie, ktoré súvisia so správou cenných papierov či iných finančných nástrojov.

Medzi hlavné zmeny na bežných účtoch , ktoré zákon zavádza,  patrí mesačný výpis zdarma, vrátenie pomernej časti poplatku pri zrušení účtu (posledný mesiac vedenia účtu sa účtuje len za dni, kedy bol účet otvorený) a zavádza pravidlo, že všetky transakcie môžu byť spoplatnené len raz.

Pokiaľ ide o platobné karty – fyzické osoby sú viac chránené proti zneužitiu. Zodpovedajú za škodu pri neautorizovanej transakcii či nedbanlivosti len do výšky 100 eur. Neplatí to však pre firemných klientov a v prípadoch podvodného konania.

Banky si už nemôžu účtovať poplatky pokiaľ klient požiada o zablokovanie karty, v prípade zrušenia karty má klient nárok na vrátanie alikvotnej časti ročného poplatku za vydanie či obnovu karty. V prípade, že užívateľ chce transakciu reklamovať kvôli tomu, že neprebehla alebo, že prebehla chybne, môže tak urobiť v priebehu 13 mesiacov od jej uskutočnenia.

Pokiaľ ide o inkaso doplnila sa možnosť udeliť mandát okrem banky platcu aj príjemcovi inkasa alebo jeho banke – teda ak klient nemusí vo svojej banke zadávať povolenie na inkaso, stačí ak ho dá priamo dodávateľovi (napr. plynárne, elektrárne a pod.). 

„Negatívom pri inkase oproti doterajším pravidlám na Slovensku je jeho odvolateľnosť, ktorá môže znamenať neistotu pre poskytovateľov služieb alebo predávajúcich pri vysporiadaní formou inkasa,“ uzavrela Kohútiková.

Ďalšie zdroje

REKLAMA

REKLAMA