Boj proti plytvaniu potravinami

Tretina svetových potravín končí v koši. Odpad vzniká v rovnakom pomere v rozvojových aj v rozvinutých krajinách. V samotnej Európskej únii ročne vyprodukujeme 100 miliónov ton potravinového odpadu. Relatívne nová téma na európskej úrovni prechádza v ostatných rokoch dynamickým vývojom.

Bioodpad
Bioodpad (zdroj: James Bowe/Flickr)

Európska komisia identifikovala niekoľko základných príčin vzniku potravinového odpadu. Pripomína, že sa na jeho tvorbe podieľajú všetky zložky potravinového reťazca. Odpad vzniká pri zbere, spracovaní, transporte, pri predaji v obchodoch, v reštauráciách a v domácnostiach.

Rozdiel medzi rozvinutými a rozvojovými ekonomikami je v tom, či vznikne pri výrobnom procese alebo v domácnostiach. Vo vyspelejších krajinách sa až 40 % potravy znehodnotí na úrovni maloobchodu a u koncového spotrebiteľa.

Nezanedbateľný je aj morálny aspekt. Organizácia OSN pre výživu a poľnohospodárstvo (FAO) vypočítala, že na svete sa každoročne vyhodia potraviny za 750 miliárd dolárov. Zároveň však trpí hladom vyše 800 miliónov ľudí.

Ak je denne na svete hladných 870 miliónov ľudí, tak pre plytvanie s potravinami nemôže existovať žiadne ospravedlnenie,“ vyhlásil v októbri 2013 vtedajší komisár EÚ pre životné prostredie Janez Potočnik.

Na zastavenie plytvania s potravinami vyvinula Komisia viacero aktivít. Občanom ponúka 10 tipov na bežný deň alebo ubezpečenie, že sa výrobky po uplynutí doby minimálnej trvanlivosti dajú aj naďalej konzumovať. Na svojich stránkach ponúka aj osvedčené príklady z praxe. Každoročne si tiež pripomína Svetový deň výživy.

Pozadie

Vyčleňovanie potravinového odpadu zo všeobecného odpadového rámca začína na celoeurópskej úrovni až v poslednom desaťročí. Predtým sa Európska únia aj Európske hospodárske spoločenstvo (EHS) sústredili skôr na emisie, ktoré vychádzali z priemyselného odkazu Európskeho združenia uhlia a ocele.

Smernica 96/61/ES zo septembra 1996 už spomína priemyselnú výrobu potravín a spracovanie mlieka. Táto zmienka sa však týka veľkých prevádzok s produkčnou kapacitou presahujúcou desiatky ton hotových výrobkov.

Ďalšie desaťročie sa téma špecificky neobjavuje. Problém bioodpadu bližšie definovala až smernica 2008/98/ES, ktorá hovorí o potravinovom a kuchynskom odpade z domácností, reštaurácií, zo stravovacích a maloobchodných zariadení a o porovnateľnom odpade z potravinárskych závodov. Stratégiu na redukciu plytvania zatiaľ neobsahuje.

O 2 roky na to publikuje Európska komisia rozsiahlu prípravnú štúdiu o potravinovom odpade v EÚ 27. Vyše 200 stranový dokument popisuje príčiny vzniku aj iniciatívy na prevenciu bioodpadu z prostredia rôznych záujmových organizácií.

Obsahuje významný štatistický aparát. Tvorbu odpadu analyzuje z národných hľadísk, podľa sektov ekonomiky a u domácností napríklad v závislosti na disponibilnom príjme. Skúma možné scenáre a pokúša sa odhadnúť trendy až do roku 2020.

Na široký rámec odpadového hospodárstva nadviazala Komisia Plánom pre Európu efektívne využívajúcu zdroje z roku 2011. EK vo svojej komunikácii upozorňuje najmä na alarmujúcich 90 miliónov ton potravín, ktoré končia na skládkach.

EK tiež stanovila cieľ, ktorý chce roku 2020 dosiahnuť. Prostriedkom k tomu malo byť utvorenie spoločnej vízie. Rozširovať sa mali aj stimuly pre zdravšiu a udržateľnejšiu výrobu a spotrebu potravín. „Likvidácia jedlého potravinového odpadu by sa v EÚ mala znížiť o polovicu,“ navrhuje Komisia.

Na snahy európskej exekutívy nadviazal aj Európsky parlament, ktorý na konci roku 2011 schválil správu „Ako predchádzať plytvaniu potravinami“. V nej okrem iného navrhuje stanovenie konkrétnych cieľov pre členské štáty do roku 2014.

V roku 2012 vydáva Generálne riaditeľstvo pre životné prostredie (Directorate-General for the Environment) usmernenia týkajúce sa opätovne širšieho problému odpadového hospodárstva. Rámcová smernica EÚ totiž od štátov vyžadovala, aby svoje národné programy prevencie pripravili do 12. decembra 2013.

„Stabilizácia množstva vytváraného odpadu je kľúčovým predbežným cieľom, po ktorom nasledujú ciele pre absolútne znižovanie počas piatich až dvadsiatich rokov,“ uvádza sa v texte.

Príručka má vysvetliť základné koncepty prevencie odpadu pre aktérov na národnej aj miestnej úrovni, spotrebiteľom a tiež poradiť v závislosti od druhu odpadu. Vytvára tak katalóg aktivít, ktoré môžu zodpovedné orgány implementovať  do svojej legislatívy.

V auguste 2012 odštartoval projekt EU Fusions, ktorý spojil aktivitu 21 aktérov z trinástich členských krajín, ďalších 80 organizácií vyjadrilo zámeru svoju podporu. Potrvá do júla 2016 a únia ho podobne ako ostatné osvetové aktivity financuje z svojich nástrojov na podporu výskumu, vývoja a inovácií – zo 7. rámcového programu, resp. z programu Horizont 2020.

Výsledkom spoločného výskumu univerzít, vzdelávacích inštitúcií, spotrebiteľských organizácii a podnikov majú byť návrhy, ako do roku 2020 dosiahnuť 50 %-nú redukciu potravinového odpadu a 20 %-né zníženie vstupov.

Veľkým posunom v chápaní problémov s odpadom v únii sa stalo minuloročné oznámenie Komisie Smerom k obehovému hospodárstvu: Program nulového odpadu pre Európu. Dokument upozorňuje na fakt, že doterajšie ponímanie výroby už nie je udržateľné.

„Od priemyselnej revolúcie sa naše hospodárstva rozvíjali podľa rastového modelu „vyťaž – vyrob – spotrebuj a zneškodni“. Ide o lineárny model, ktorý je založený na predpoklade, že zdroje sú bohaté, dostupné, ľahko vyťažiteľné a ich zneškodnenie je lacné. To sa vo zvýšenej miere považuje za hrozbu pre konkurencieschopnosť Európy,“ uviedla EK.

Oznámenie ďalej nanovo definuje ciele. Ten hlavný – redukcia potravinového odpadu sa posúva na hranicu 30 % do roku 2025. Navrhuje, aby členské štáty vypracovali vnútroštátne stratégie na predchádzanie tvorby potravinového odpadu. Čerpá tiež zo stratégie Biohospodárstvo pre Európu z roku 2012, ktorá vyzýva na inovatívnejšie hospodárstvo s nižším množstvom emisií a zosúladenie potrieb priemyslu so zachovaním biodiverzity a životného prostredia.

Európska exekutíva na svojich webových stránkach poskytuje zoznam overených receptov na predchádzanie plytvania s potravinami. Osvedčené postupy rozdeľuje do štyroch kategórií podľa toho, na ktorý aspekt problému mieria.

15 príkladov ponúka návody z oblasti výskumu a inovácií. Sú tu rôzne iniciatívy na spájanie vedeckých inštitúcií, kooperatívne rámce na spoluprácu verejného a súkromného sektoru, ale aj kampaň, ktorá učí spotrebiteľov ideálne spôsoby skladovania.

V sekcii Povedomie, informácie a vzdelávanie upozorňuje na osvetové iniciatívy ako Every Crumb Counts (Počíta sa každá omrvinka), Love Food Hate Waste (Milovať jedlo, nenávidieť odpad), Európsky týždeň redukcie odpadu alebo na špecializovaný spravodajský kanál FoodwasteTV.

 Zvláštne postavenie majú tiež rôzne certifikáty a ocenenia, ktoré úspešné projekty zvýraznia, a praktické skúsenosti s efektívnou redistribúciou potravín.

Udržateľné potraviny

Paralelne s diskusiou o odpade z potravín prebieha na európskej úrovni aj diskusia o trvalej udržateľnosti ich výroby. Výrazné prepojenie oboch debát prebehlo v roku 2014 publikovaním Programu nulového odpadu pre Európu.

 Európska komisia pripomína, že aj poľnohospodárska výroba môže mať na životné prostredie negatívny dopad; či už v podobe emisií skleníkových plynov, čerpania vodných zdrojov, zabratia pôdy, míňania fosforu alebo ako chemická kontaminácia.

Priorita sa teda v tejto oblasti presunula zo spotreby už hotových výrobkov na samotný proces výroby. Už vyššie spomínané európske dokumenty obsahujú zmienky, že potravinársky priemysel by mal zefektívniť využitie zdrojov a s tým súvisí posun k systému obehového hospodárstva.

„Prechod k obehovému hospodárstvu realizovanému vo zvýšenej miere si vyžaduje zmeny v celých hodnotových reťazcoch, od návrhu výrobku po nové obchodné a trhové modely, od nových spôsobov premeny odpadu na zdroje po nové štýl spotrebiteľského správania. Predpokladá to úplnú systémovú zmenu a inováciu nielen v oblasti technológií, ale aj v organizácii, spoločnosti, metódach financovania a vo formulácii politík,“ vysvetľuje EK možné úskalia.

Potravinové banky a sociálne obchody

V polovici decembra otvorili v Británii prvý sociálny supermarket. Na svojom začiatku predáva potraviny so zľavou až 70 % asi 750 sociálne odkázaným občanom z najbližšieho okolia. Projekt podporili najväčší výrobcovia, obchodné reťazce aj miestna samospráva.

Táto myšlienka sa prvýkrát objavila vo Francúzsku na konci 80. rokov. Na rozdiel od potravinových bánk sociálne supermarkety nedistribuujú potraviny zadarmo. Aj u nich však platí, že sa na ich pulty dostáva tovar, ktorý je stále vhodný na konzumáciu, no bežne sa už nepredáva. V oboch prípadoch musia navyše zákazníci splniť určité pravidlá, najčastejšie sa jedná o nepresiahnutie istej výšky príjmu.

Sociálne supermarkety sú okrem Francúzska rozšírené aj v Rakúsku, Belgicku, Švajčiarsku či v Luxembursku. Vo viacerých krajinách viedli k vzniku samostatných obchodných reťazcov, ktoré spravujú neziskové organizácie.

Pre obchodníkov sú možnosťou, ako za výrobky získať aspoň časť investovaných financií a zároveň prispieť k znižovaniu potravinového odpadu. Alternatívou k tomuto prístupu je vytváranie priaznivého prostredia pre charitatívnu činnosť.

Na Slovensku začalo od Nového roka fungovať daňové zvýhodnenie pre obchodníkov, ktorí darujú nepredané zásoby. Decembrové usmernenie Finančného riaditeľstva SR špecifikuje dve možnosti, ako obstarávaciu cenu zásob tovaru po uplynutí trvanlivosti zahrnúť do daňových výdavkov.

Daňové subjekty sa môžu o zvýhodnenie uchádzať, ak o znižovaní cien pred uplynutím doby použiteľnosti alebo trvanlivosti doložia doklad. Ten môže byť napríklad vo forme internej smernice, ktoré pokles cien nastavuje. Druhou možnosťou je uzavretie zmluvy s Potravinovou bankou Slovenska o bezplatnom odovzdaní.

„Platiteľ, ktorý daruje PBS potraviny, pri ktorých obstaraní si odpočítal daň a neprekročí pritom zákonom stanovenú hranicu pre hodnotu jedného darovaného kusu tovaru, nie je povinný z takejto dodávky odviesť daň do štátneho rozpočtu,“ uvádza Odbor daňovej metodiky.

Predaj pozáručných potravín

Označovanie výrobkov dvomi termínmi – "Dátum spotreby / Spotrebujte do" a "dátum minimálnej trvanlivosti" (DMT) má za ciel chrániť spotrebiteľa. V praxi sa ukazuje, že táto prax spotrebiteľov často uvedie do omylu a zodpovedá za veľký objem potravinového odpadu.

Zmena správania konzumentov či ich prípadná edukácia je náročná a preto v niektorých krajinách EÚ zákony umožňujú predaj potravín s vypršanou lehotou DMT. To opätovne vytvára priestor na vznik špecifických sietí s týmto tovarom.

Na Slovensku v otázke predaja pozáručných potravín ministerstvo pôdohospodárstva presadzuje „jednoznačnú garanciu ich kvality a bezpečnosti“. Koncom roka 2013 zvolalo na spoločnú poradu všetkých kľúčových aktérov verejnej diskusie.

„Zúčastnené strany sa zhodli, že sa neodporúča umožniť dopredaj, resp. konzumáciu potravín po ukončení dátumu minimálnej trvanlivosti, nakoľko v súčasnosti sú už dátumy minimálnej trvanlivosti stanovené na hranici trvanlivosti potravín,“ uviedlo v stanovisku MPRV SR.

Pozície

Ministerstvo pôdohospodárstva a rozvoja vidieka SR: Koncom minulého roku bola táto problematika prerokovaná na zasadnutí Rady ministrov v Bruseli.  Prijatý bol záver, že Európska komisia spracuje správu o jej riešení a pripraví legislatívny návrh upravujúci riešenie danej situácie v oblasti tvorby odpadu z potravín a ich ďalšieho využitia. Súčasťou tohto riešenia je aj ďalšie použitie potravín po uplynutí dátumu minimálnej trvanlivosti. Slovenská republika tento postup podporuje a zúčastní sa aj na aktivitách, ktoré súvisia s riešením problematiky.

Slovenská aliancia moderného obchodu (SAMO): Spoločnosti obchodu združené v SAMO spolu darovali v roku 2013 na charitatívne účely potraviny v hodnote  425-tisíc eur.

Okrem spomínanej potravinovej pomoci, v snahe znižovať potravinový odpad na minimum, naši členovia jednotlivo spolupracujú aj s niektorými záujmovými organizáciami, ktoré sa zaoberajú ochranou voľne žijúcich zvierat alebo pracujú so zvieratami. Týmto organizáciám poskytujú tovary zníženej kvality na prikrmovanie lesnej zveri alebo kŕmenie zvierat v útulkoch.

Ešte pred oficiálnym založením SAMO jeho členovia intenzívne komunikovali so štátom a stretli sa s ústretovým postojom Ministerstva financií SR. Tým, že sa Slovensko zaradilo medzi krajiny, ktoré uplatňujú daňové zvýhodnenie takéhoto darcovstva, sa vytvoril predpoklad, aby sa rady filantropických obchodníkov rozšírili aj o tých, pre ktorých bol tento druh dobročinnosti doteraz ekonomicky neúnosný.

Hovorkyňa Greenpeace Slovensko Miroslava Ábelová považuje za veľmi dôležitú podporu potravinových bánk. „Vítame legislatívu, ktorá by mala od začiatku tohto roku zvýhodniť obchodníkov, ktorí darujú potraviny a budú si môcť daň z pridanej hodnoty za darovaný tovar započítať do daňového základu.

Dôležité je však podľa nás aj neustále vplývať aj na širokú verejnosť – nabádať ľudí k premysleným nákupom, teda aby nakupovali potraviny, ktoré skutočne potrebujú a ktoré skutočne aj spotrebujú, ale aj na to, že s jedlom, ktoré už nechcete, sa vždy dá podeliť.“

Na rok 2015 špeciálnu kampaň priamo zameranú proti plytvaniu potravinami neplánujú.

Riaditeľka Potravinárskej komory Slovenska Jarmila Halgašová uviedla: „EK vyhlásila rok 2014 za rok boja proti plytvaniu potravinami. Žiaľ, Slovenská republika sa do iniciatívy „Ani omrvinka nazmar“ nezapojila. Môžeme diskutovať o tom, či na Slovensku sme alebo nie sme na dostatočnej úrovni nezneužívať legislatívne prostredie, ktoré by povoľovalo napríklad darovať potraviny na charitatívne účely. PKS chýba práve diskusia a hľadanie riešení. Výrobcovia potravín, členovia PKS, by privítali diskusiu za okrúhlym stolom, kde by boli prizvaní zástupcovia všetkých zainteresovaných strán. Výrobcovia potravín určite nemajú záujem míňať ľudskú prácu, energie, vodu a suroviny s cieľom, že ich výsledné produkty skončia v odpadoch.“

Hovorca Slovenskej poľnohospodárskej a potravinárskej komory Stanislav Nemec vraví: „Podľa SPPK treba celkom jednoznačne počítať so všeobecnou kampaňou zameranou na obyvateľstvo, vrátane školskej osvety, nakoľko k najväčšiemu plytvaniu s potravinami dochádza v domácnostiach.

Kampaň by napríklad mala ľuďom objasniť, ako sa majú skladovať a pripravovať potraviny a ako a kedy sa ich majú zbavovať. Mala by sa však tiež zvýšiť vyjednávacia sila poľnohospodárov a potravinárov voči obchodným reťazcom, ktoré celkom jednoznačne ovládli trh, nakoľko ich prostredníctvom sa realizuje až viac ako 80 % predaja potravín. K zníženiu plytvania môže prispieť aj zintenzívňovanie programov prerozdeľovania potravín pre chudobných či poskytovanie zliav na poškodené výrobky a potraviny s blížiacim sa dátumom spotreby.

Jedno z riešení súvisí s verejným obstarávaním a zvýšením spotreby domácich potravín u rôznych prevádzkovateľov stravovacích zariadení, vrátane štátnej správy, územnej a miestnej samosprávy.

Hovorca Európskej strany zelených Bart Staes kritizuje pomalé jednanie Európskej komisie: „Neochotný postoj EK je cynickým útokom na zdravý rozum. Nový argument hovorcov komisie, že ciele sú už v rámcovej smernici o odpadoch, jednoducho nestačí, aby sme účinne riešili tento obrovský problém. Aktuálne si vari top úradníci s ich slepým zameraním na hospodársky rast a obchod myslia, že politiky v oblasti životného prostredia sú príliš veľkým bremenom pre oživenie EÚ.“

Organizácia Spojených národov pre výživu a poľnohospodárstvo (FAO) zdôrazňuje, že sa spoločne so vznikom potravinového odpadu premrhá aj všetka práca a zdroje, ktoré boli využité pri pestovaní, spracovaní, balení, prevoze a marketingu.

„Voda, ktorú pestovatelia ročne pri svojej práci zbytočne míňajú je rovnaká ako ročný prietok Volgy alebo Zambezi. V budúcnosti s viac ľuďmi a menej surovinami si vyhadzovanie nemôžeme dovoliť.“

Zakladateľka organizácie Stop Wasting Food Selina Juul vraví, že odpad je v zásade kľúčom k prežitiu spoločnosti. „Bežní spotrebitelia môžu zmeniť budúcnosť. Jedno osobné rozhodnutie je tým, čo je potrebné na zastavenie hladu vo svete.“ Nadmerná spotreba jedla na Západe prispieva ku globálnemu rastu cien potravín a tým ovplyvní ľudí na druhej strane Zeme, vysvetľuje dánska aktivistka silu osobnej voľby.

Šéfka Európskej spotrebiteľskej organizácie (BEUC) Monique Goyens identifikuje na európskej úrovni 3 legislatívne priority, ktoré by pomohli v boji s potravinovým odpadom. Prvoradé je podľa nej v tomto smere vzdelávanie už od školského veku, rozširovanie spotrebiteľského povedomia a sprehľadnenie etikiet.

Tristram Stuart (Feeding the 5000) otvorene nazýva plytvanie potravinami škandálom. Oceňovaný autor kníh a aktivista na svojej akcii Feeding the 5000 od roku 2009 ponúka verejnosti jedlá pripravované zo surovín, ktoré by inak skončili na skládke. Pôvodne londýnske podujatie sa rozšírilo po celých Britských ostrovoch aj do zahraničia.

Virginia Janssens (EUROPEN) pripomína, že iba samotná redukcia obalov môže mať na vytváranie potravinového odpadu dvojaký účinok: „Raz sa dostanete do bodu, v ktorom obal značne zlyhávať a tak vlastne produkt poškodí.“

Pápež František sa v roku 2013 pri prejave, v ktorom odsúdil konzumnú spoločnosť, dotkol aj témy plytvania s potravinami. Povedal, že vyhadzovať jedlo je ako kradnúť zo stola chudobných.

„Naši starí rodičia mali zásadu nevyhadzovať žiadne zvyšky jedla. Konzumerizmus nás privykol na každodenné plytvanie potravín a nie sme schopní vidieť skutočnú hodnotu.“

REKLAMA

REKLAMA