Ceny elektriny a konkurencieschopnosť priemyslu

Európska únia by rada nastúpila cestu priemyselnej renesancie a zastavila deindustrializáciu. Ako jedna z veľkých prekážok konkurencieschopnosti podnikov sa ukazujú vysoké ceny elektriny v porovnaní s inými regiónmi sveta, ale tiež v rámci samotnej Únie.

Továreň v noci (FreeDigitalPhotos.net)
Autor: supakitmod, Zdroj: FreeDigitalPhotos.net

Míľniky

  • 28. október 2010 Európska komisia predstavila iniciatívu stratégie Európa 2020 – Integrovaná priemyselná politika vo veku globalizácie
  • 10. október 2012 – Komisia aktualizovala svoju priemyselnú politiku a stanovila si za cieľ zvýšiť podiel priemyslu na HDP EÚ do roku 2020 na úroveň 20 %
  • 22. máj 2013summit lídrov krajín EÚ na tému energetika
  • 25. september 2013 – EK predstavila správy o konkurencieschopnosti priemyslu v EÚ
  • 5. november 2013 – Komisia vydala oznámenie o verejnej intervencii v sektore elektriny
  • začiatok roka 2014 – EK predloží analýzu zloženia cien energie, nákladov a faktorov, ktoré na ňu v členských štátoch vplývajú
  • 13. – 14. február 2014 – Európska rada pre konkurencieschopnosť

Jednotný trh EÚ s viac ako 500 miliónmi spotrebiteľov, 220 miliónmi pracovníkov a 20 miliónmi podnikateľov je kľúčovým nástrojom na dosiahnutie konkurencieschopnej priemyselnej Európy. Priemysel sa dostal do popredia záujmu nového modelu rastu pre hospodárstvo EÚ do roku 2020, avšak pretrvávajúca globálna hospodárska kríza ešte viac sústredila pozornosť na slabiny európskych podnikov a potrebu posilniť ich konkurencieschopnosť v súlade s prechodom na viac udržateľné, inkluzívne a zdrojovo efektívne hospodárstvo.

V rámci nového prístupu k priemyselnej politike, ktorý Komisia predstavila v oznámení z októbra 2010, sa vymedzilo niekoľko pilierov, medzi ktoré patrí napríklad previerka konkurencieschopnosti a zavedenie inteligentnej regulácie; zlepšenie prístupu podnikov k financiám; presadzovania politiky hospodárskej súťaže a zlepšenia energetickej, dopravnej a komunikačnej infraštruktúry; podpora priemyselných inovácií; čerpanie výhod z globalizácie vrátanie uľahčenia prístupu na medzinárodné trhy, ochrany európskych podnikov a zabezpečenia prístupu k surovinám; tiež podpory efektívneho využívania zdrojov, energie a uhlíka.

Komisia potvrdila, že bude naďalej uplatňovať cielený prístup prispôsobený potrebám každého odvetvia. Zdôraznila nutnosť zlepšiť medzinárodnú konkurencieschopnosť v energeticky náročných výrobných odvetviach, ako sú napríklad oceliarsky priemysel, priemysel neželezných kovov, papierenský a chemický priemysel, ktoré predstavujú dôležitú časť hodnotového reťazca spracovateľského priemyslu v EÚ a stali sa jedným zo svetových lídrov v energetickej efektívnosti. Už v roku 2010 Komisia upozornila, že „ceny elektrickej energie v Európe sú podľa medzinárodných štandardov v priemere vysoké.“ Ako hlavný nástroj pre ich zníženie uviedla zabezpečenie fungovania vnútorného trhu a implementáciu tretieho liberalizačného balíka z roku 2009.

S postupom času sa však ukazuje, že pomalé dokončovanie vnútorného trhu s energiami, ku ktorému má podľa dohody lídrov členských štátov dôjsť na budúci rok, nemusí stačiť, v priebehu posledných rokov došlo k ďalšiemu zvyšovaniu cien elektriny i plynu pre európskych odberateľov a Komisia predstavila ďalšie iniciatívy, ktorými chce tento negatívny trend zastaviť.

Podiel priemyslu na HDP

Priemysel EÚ bol a je motorom pre vytváranie pracovných miest a pre podporu rastu a inovácií, čo sa odráža aj v tom, že štáty so silnou industriálnou základňou, ako napr. Nemecko, vychádzajú z finančnej krízy lepšie ako iné.

V októbri 2012 Komisia zverejnila novú priemyselnú stratégiu, ktorou chce zvrátiť proces de-industrializácie EÚ. Na odvetvie priemyslu totiž pripadajú 4/5 vývozu z EÚ a 80 % európskeho vývozu aj investícií súkromného sektora v oblasti výskumu a vývoja pochádza z odvetvia výroby.

Bol stanovený cieľ podiel odvetvia priemyslu na HDP EÚ do roka 2020 z vtedajších 15,6 % až na 20 %. Opatrenia boli zoradené do 4 základných okruhov – 1) investície do inovácií, 2) lepšie trhové podmienky, 2) prístup k financiám a ku kapitálu, 4) ľudský kapitál a zručnosti.

Z perspektívy podielu slovenského priemyslu na vytvorenom HDP sa potvrdzuje jeho vedúca hospodárska rola. Slovensko má jeden z najvyšších podielov priemyslu na HDP medzi členskými krajinami Únie.

Podľa posledných údajov Štatistického úradu SR vytvoril priemysel najväčší objem z celkovej pridanej hodnoty HDP v 2. štvrťroku 2013, konkrétne 27,8 %, z toho priemyselná výroba 22,6 %. V medziročnom porovnaní ale došlo k poklesu, keďže v rovnakom období roku 2012 priemysel vytvoril 33,1 % pridanej hodnoty HDP, z toho priemyselná výroba 26,8 %.

V septembri 2013 zverejnila Komisia správu o konkurencieschopnosti priemyslu v členských štátoch EÚ. V prípade Slovenska pozitívne ohodnotila napríklad pokles energetickej náročnosti priemyslu a energetiky. Vysvetlila však, že hlavným dôvodom boli vysoké ceny energií a štrukturálne a technologické zmeny. Podľa posledných známych údajov za rok 2011 bola spotreba energie slovenského priemyslu štvrtou najvyššou v EÚ.

Ekologizácia hospodárstva je podľa Európskej komisie politickou výzvou, najmä z dôvodu relatívne vysokej spotreby energeticky náročných priemyselných odvetví (napr. výroba hliníka a ocele). Hoci intenzita CO2 v priemysle naďalej klesá, situácia v hospodárstve ako celku, ktoré sa monitoruje od roku 2009, sa nezlepšila.

Komisia poukázala na politiku Slovenska v oblasti energetickej efektívnosti a na Národný akčný plán na roky 2011 – 2013, ktorý predpokladá najväčšie úspory energie práve v priemysle, a to o 30 % v porovnaní s priemerom v rokoch 2001 – 2005.

Globálna konkurencieschopnosť

Medzinárodné, európske i národné inštitúcie zdôrazňujú, že vysoké ceny energie sú jedným z faktorov, ktorý prispieva k procesu de-industrializácie Európy, pretože ceny sú v globálnom porovnaní vysoké. Problém vysokých cien elektriny a tiež plynu pre európske priemyselné podniky, ktoré negatívne ovplyvňujú ich konkurencieschopnosť, vyzdvihla vo svojom poslednom Výhľade svetovej energetiky (World Energy Outlook 2013) aj Medzinárodná energetická agentúra (IEA) a bola tiež témou summitu lídrov krajín EÚ v máji 2013.

Index ceny elektriny ukazuje, že zatiaľ čo v období 2005 – 2012 ceny elektriny pre priemysel v USA klesli o 4 %, v EÚ v rovnakom období stúpli o 38 %. V prípade plynu bol opačný vývoj ešte zreteľnejší – ceny plynu pre priemysel v EÚ stúpli v priebehu 7 rokov o 35 %, zatiaľ čo pre americký priemysel klesli až o 66 %, najmä vďaka revolúcii v rozvoji domácich zásob bridlicového plynu.

So zemným plynom sa v USA v súčasnosti obchoduje za ceny, ktoré sú o dve tretiny nižšie než ceny, za ktoré sa dováža do Európy. Európske priemyselné podniky tak v súčasnosti platia viac než dvojnásobok za elektrinu v porovnaní s ich konkurenciou v Spojených štátoch. Dokonca aj ceny elektriny pre priemysel v Číne sú o takmer polovicu vyššie než je úroveň v USA. Ako naznačujú projekcie IEA do roku 2035, tento cenový rozdiel medzi regiónmi bude v nasledujúcich desaťročiach pretrvávať.

 

Zdroj: IEA

„Nižšie ceny energie v Spojených štátoch znamenajú, že sú na dobrej ceste uchmatnúť si ekonomickú výhodu, zatiaľ čo vyššie náklady pre energeticky náročné odvetvia v Európe a Japonsku sa stanú ťažkým bremenom,“ poznamenal hlavný ekonóm IEA Fatih Birol.

To ovplyvní stratégie firiem a investičné rozhodnutia v energeticky náročných odvetviach, ktorá by sa podľa niektorých analytikov mala zohľadniť aj v rámci prebiehajúcich rokovaní  o Transatlantickom partnerstve v oblasti obchodu a investícií.

„Existuje skutočné nebezpečenstvo, že TTIP by sa mohlo ukázať ako škodlivé pre Európu z dôvodu zväčšujúcej sa energetickej medzery medzi Spojenými štátmi a Európou,“ uviedla Judy Dempsey z think-tanku Carnegie Europe. „Ak by sa odstránili všetky obchodné bariéry, výrobcovia by už nepotrebovali vlastniť fabriky v Európy, aby si zaistili prístup na trh. Investície by sa presunuli do Spojených štátov a využili by výhodu tamojších lepších výrobných podmienok.“

Odhaduje sa, že nižšie ceny elektriny a plynu v Spojených štátov v porovnaní s Európou v minulom roku ušetrili americkému priemyslu takmer 130 miliárd dolárov.

Ako jasné prepojenie medzi relatívne nízkymi cenami energie a priemyselným výhľadom sa podľa IEA ukazuje mierny nárast globálneho exportu produktov energeticky náročných odvetví. Naopak, Európska únia môže očakávať pokles v podiele ich globálneho vývozu až o 10 % v porovnaní so súčasnosťou.

Zdroj: OECD/IEA

Rozdiely v rámci EÚ

Tým, že jednotlivé členské štáty Únie majú odlišné zloženie energetického mixu a odlišnú infraštruktúru, ceny elektriny pre priemyselných odberateľov sa naprieč EÚ značne líšia.

Pri ich porovnaní sa pozícia priemyselných odberateľov na Slovensku ukazuje ako obzvlášť zložitá. Po ostrovných štátoch Cyprus, MaltaÍrsko je totiž u nás cena elektriny bez daní pre kategóriu stredne veľkých podnikov (spotreba 500 – 2 000 MWh/ročne) štvrtá najvyššia, hoci v roku 2013 došlo k jej miernemu poklesu.

Zdroj: Eurostat, upravené (zelená – rok 2011, modrá – rok 2012, hnedá – rok 2013)

Zatiaľ čo tieto podniky platia na Slovensku podľa údajov Eurostatu v roku 2013 za 1kWh elektriny viac ako 12,42 centov, vo Fínsku je to takmer o polovicu menej – 6,79 centa/kWh. Je to tiež výrazne viac ako iné krajiny Vyšehradskej štvorky.

Priemyselné podniky na Slovensku navyše bojujú aj s geograficky blízkymi konkurentmi z Ukrajiny a Ruska, ktoré majú lepší prístup k nerastným surovinám, nečelia tak prísnej legislatíve v oblasti energií, klímy a životného prostredia, a elektrinu nakupujú za nižšie dlhodobo dohodnuté ceny.

Pri monitoringu konkurencieschopnosti slovenského priemyslu Komisia upozornila, že ceny elektrickej energie pre stredne veľkých priemyselných odberateľov patria medzi najvyššie v EÚ.

„Zdá sa, že na to nevplývajú dane či výrobné ceny, ale skôr vysoké sieťové tarify,“ píše sa správe. Sieťové poplatky totiž nepokrývajú iba náklady a ziskové marže distribučných spoločností a štátnych prevádzkovateľov rozvodnej siete, ale aj podporu obnoviteľných zdrojov energie, domácu produkciu uhlia a kombinovanú výrobu elektriny a tepla.

V druhom polroku 2012 boli na Slovensku náklady na sústavu pre priemyselných odberateľov (kategória spotreby 500 – 2 000 MWh) druhé najvyššie po Litve.

Prehľad prenosových poplatkov v Európe, ktorý pravidelne publikuje sieť ENTSO-E odhaduje, že na Slovensku sú pre priemyselných odberateľov v kategórii spotreby 500 – 2 000 kWh tretie najvyššie po Dánsku a Bulharsku.

Zložky prenosovej tarify (v €/MWh)

Zdroj: ENTSO-E, 2013, upravené (modrá – infraštruktúra, červená – systémové služby, zelená – straty, fialová – iné regulačné poplatky)

Rovnaké konštatovanie o vysokých cenách elektriny pre priemyselných odberateľov vyjadrila EÚ už pri odporúčaniach k národnému programu reforiem z 29. mája 2013 a uviedla, že Slovensko by mohlo zlepšiť svoju konkurencieschopnosť reformou sektora energetiky a zvýšením energetickej účinnosti.

Aj ceny elektriny pre domácnosti, ktoré ovplyvňujú kúpyschopnosť občanov, sú vyššie než je priemer 28 členských krajín EÚ, napriek tomu, že argumentom pre zachovávanie cenovej regulácie v tomto segmente odberateľov je práve udržanie nižších cien.

Energeticky náročné odvetvia

Na zasadnutí Európskej rady v máji 2013 predstavitelia členských krajín poverili Európsku komisiu vypracovaním analýzy zloženia cien energie a nákladov na ňu v jednotlivých členských štátoch, ako aj faktorov ovplyvňujúcich tieto ceny a náklady, s osobitným dôrazom na vplyv na domácnosti, malé a stredné podniky a energeticky náročné odvetvia. Jej závery následne lídri preberú počas summitu vo februári 2014, ktorého výsledkom by malo byť prijatie Európskeho priemyselného kompaktu.

Pokiaľ ide o energeticky náročné odvetvia, kde sa ročná spotreba elektriny pohybuje nad 150 GWh, nie sú zatiaľ dostupné údaje pre všetky krajiny Únie ani v Eurostate.

Náklady na energie sú najväčšie v chemickom priemysle (vrátane petrochemického), kde môžu predstavovať až okolo 80 % celkových výrobných nákladov. V oceliarstve môžu dosiahnuť až 40 % prevádzkových nákladov.

V Akčnom pláne pre oceliarsky priemysel, ktorý Európska komisia predstavila v júni 2013, sa uvádza, že nárast produkcie bridlicového plynu v USA zlepšil pozíciu tamojšieho priemyslu a je jedným z hlavných dôvodov prilákania nových investícií do oceliarstva. To by mohlo signalizovať obrat pre tento sektor a USA by sa čoskoro mohli stať čistým exportérom ocele. Tým by ďalej zvyšovali nadbytok ponuky ocele na svetových trhoch, ktorý je v danom akčnom pláne tiež identifikovaný ako jedna zo zásadných výziev odvetvia v súčasnosti.

V novembri 2013 Komisia zverejnila analýzu stavu produkcie hliníka v Európe, pričom tiež upozornila na riziko neudržateľnosti výroby pri aktuálnych cenách elektriny na trhu. Bez zlepšenia trhových podmienok alebo zavedenia európskej alebo národnej politiky, ktorá by tento problém riešila môže čoraz viac podnikov čeliť zatvoreniu.

V dokumentoch, ktoré EK predstavila 5. novembra 2013 v súvislosti s intervenciami verejných orgánov na trhu s elektrinou, potvrdila, že pre energeticky náročné sektory môžu byť dlhodobé kontrakty s dodávateľom významným prvkom pre zaistenie ich konkurencieschopnosti. Okrem iného poskytujú predvídateľnosť pre odberateľa i dodávateľa.

V októbri 2013 napríklad výrobca hliníka Slovalco a najväčší výrobca elektriny Slovenské elektrárne, člen skupiny Enel, podpísali zmluvu na dodávku elektriny v celkovom objeme 19 TWh na obdobie 8 rokov. Fabrika ročne spotrebuje približne 2,3 TWh elektriny, čo predstavuje asi 10 % celkovej výroby Slovenských elektrární. 

Okrem toho bude hlinikáreň na základe vyhlášky Úradu pre reguláciu sieťových odvetví platiť asi polovicu z prenosových poplatkov a vláda firme odsúhlasila zľavu z platby do Národného jadrového fondu.

Na uľahčenie obmedzení pre dlhodobé kontrakty v rámci revízie politiky štátnej pomoci v EÚ vyzýva aj Medzinárodná federácia priemyselných spotrebiteľov energie IFIEC Europe.

V liste adresovanom eurokomisárom uviedla, že hoci vnútorný trh EÚ s energiou prispel k obmedzeniu zvyšovania rozdielov medzi Úniou a zvyškom sveta, situácia sa bude zhoršovať predovšetkým pokiaľ ide o podporu schém obnoviteľných zdrojov, rastúce sieťové náklady v snahe zaistiť stabilitu systému a v oblasti daní a tiež v súvislosti s nárastom budúcich cien uhlíka.

Nie všetky fabriky ale považujú dlhodobý kontrakt na dodávky elektriny za najvhodnejšie riešenie, aj vzhľadom na nízku trhovú cenu elektriny.

REKLAMA

REKLAMA