Dopravná infraštruktúra a regióny

OP Doprava je spolufinancovaný z dvoch eurofondov: Kohézneho - na veľké infraštruktúrne projekty a z Európskeho fondu pre regionálny rozvoj na menšie projekty. Priamo do dopravnej infraštruktúry v rokoch 2007-2013 pôjde 3,21 mld. eur.

Diaľnica
foto: Diaľnica medzi Bratislavou a Trnavou

Pozadie

Kvalitná a funkčná dopravná infraštruktúra je jedným zo základných predpokladov rýchleho rozvoja slovenských regiónov. Slovensko má aj vďaka  minulosti veľké nedostatky v budovaní diaľničnej siete, nedostatočne elektrifikované železničné trate, ako naj deficity pri modernizácií letísk.

Od konca 90-tych rokov umožnila EÚ Slovensku čerpať na rozvoj dopravnej infraštruktúry prostriedky z predvstupových fondov. V rámci finančných memoránd PHARE sa poskytli na úvod nemalé zdroje na strategické a projektové prípravné práce. Neskôr už pre konkrétne projekty sa čerpala pomoc v rámci predvstupového fondu ISPA a na menšie projekty v prihraničí zo zdrojov PHARE CBC. Výsledkom sú niektoré diaľničné úseky v Bratislave, postupná modernizácia hlavného železničného koridoru na úseku Bratislava – Nové mesto nad Váhom.

V rokoch 2004 – 2006 dopravnú infraštruktúru riešil koncentrovane so životným prostredím a lokálnou infraštruktúrou Operačný program (OP) Základná infraštruktúra a na veľké projekty sa pretransformoval fond ISPA na Kohézny fond. V rámci týchto nástrojov Ministerstvo dopravy, pôšt a telekomunikácií Slovenskej republiky (MDPT SR) plnilo funkciu sprostredkovateľského orgánu pod riadiacim orgánom (SORO) pre prioritu 1 – Dopravná infraštruktúra a funkciu sprostredkovateľského orgánu pod riadiacim orgánom pre Kohézny fond, časť Dopravná infraštruktúra. Podstatná časť kompetencií bola delegovaná na rezort dopravy. Hlavným prijímateľom eurofondov pre dopravné projekty bola Slovenská správa ciest, neskôr Národná diaľničná spoločnosť a Železnice slovenskej republiky.

Definitívna podoba Operačného programu Doprava na roky 2007 – 2013 boola predmetom niekoľkomesačných rokovaní s Európskou komisiou. S určitosťou vieme aké množstvo financií vyčlenilo Slovensko pre tento OP z prostriedkov Kohézneho fondu a ERDF.

3,21 miliárd eur (107,5 mld. korún, kurz EUR/SKK NBS 16. apríla 2007) má šancu investovať Slovensko v tomto programovom období (2007-2013) do rozvoja infraštruktúry ciest, železníc a verejnej dopravy z prostriedkov EÚ. Investície do infraštruktúry letísk z poslednej verzie Operačného programu Doprava vypadli.

Otázky

  • Stratégie, ciele, priority Operačného programu Doprava 2007- 2013

NSRR uvádza strategickú prioritu „Infraštruktúra a regionálna dostupnosť“. Program Doprava (OPD) ju rozpracováva podporovaním rozvoja dopravnej infraštruktúry a rozvoja železničnej verejnej osobnej dopravy. Pozornosť programu je najmä na výstavbu a modernizáciu multimodálnych koridorov (sieť TEN-T) a modernizácii vybranej železničnej a cestnej siete.

  • Prioritné osi a opatrenia Operačného programu Doprava
Operačný  program
Prioritné osi
Opatrenia
Fond
Operačný program DOPRAVA

1 Železničná infraštruktúra 1.1 Modernizácia a rozvoj železničných tratí (TEN -T + ostatné) Kohézny fond
2 Cestná infraštruktúra (TEN -T) 2.1 Výstavba diaľnic (TEN -T) Kohézny fond
3 Infraštruktúra intermodálnej prepravy 3.1 Výstavba základnej siete verejných terminálov intermodálnej prepravy Kohézny fond
3.2 Zabezpečenie technologického a informačného prepojenia terminálov intermodálnej prepravy s logistickými centrami
4 Cestná infraštruktúra (rýchlostné cesty a cesty I. triedy)
ERDF
5 Železničná verejná osobná doprava

5.1 Obnova železničných mobilných prostriedkov pre regionálnu a medziregionálnu dopravu na elektrifikovaných tratiach ERDF

5.2 Obnova železničných mobilných prostriedkov pre regionálnu a medziregionálnu dopravu na neelektrifikovaných tratiach
5.3 Podpora mobility cestujúcich s obmedzenou pohyblivosťou a obmedzenou schopnosťou orientácie
5.4 Podpora regionálnej a prímestskej dopravy
6. Technická pomoc 
ERDF

Zdroj: MDPT SR: Operačný program Doprava, NSRR 2007-2013, november 2006

  • Tabuľka indikatívnych projektov pre 2007 – 2013 OP Doprava NSRR 2007-2013
NUTS II
počet projektov
plánované financie celkovo plánovaný príspevok EÚ (85%)
Východné Slovensko 2 železničné/3 cestné
726,578 mil. eur 617,591 mil. eur
Stredné Slovensko 5 železničných/18 cestných 4 333 mil. eur 3 683 mil. eur
Západné Slovensko 9 železničných / 5 cestných 1 937 mil. eur 1 643 mil. eur
Spolu 16 železničných / 26 cestných 6 996,578 mil. eur
5 943,591 mil. eur
Spolu z OP Doprava 3 845 mil. eur. 3 206,9 mil. eur

Zdroj: Prepočty EurActiv.sk z údajov MDPT SR, OPD – NSRR 2007 – 2013, december 2006

V tabuľke je rozvrhnutie investícii výrazne orientované na stredné Slovensko. Východné Slovensko má plánovaných oproti nemu takmer 6 násobne menej prostriedkov a Západné Slovensko 2,2 násobne menej. Ide však o indikatívne projekty a kľúč, podľa akého sa budú vyberať určí ministerstvo dopravy – riadiaci orgán pre Operačný program Doprava.

V poslednom čase opäť intenzívne začali sa ozývať regióny s požiadavkami na prehodnotenie indikatívneho zoznamu a zaradenie nových projektov. Avšak už v súčasnosti sú požiadavky na eurofondy do dopravy takmer dvojnásobné oproti možnostiam. Minulý týždeň rokoval minister dopravy, pôšt a telekomunikácií SR aj so županmi východoslovenkých krajov.

  • Skúsenosti z Európy 

V programovom období 2000 – 2006 existovalo popri programových zdrojoch aj niekoľko iniciatív Spoločenstva, ktoré pomáhajú regionálnemu rozvoju v mestách. Urban II je Iniciatíva Spoločnstva financovaná z prostreidkov Európskeho fondu pre regionálny rozvoj ERDF, ktorej sa Slovensko nezúčastňovalo. Rovnako to bolo aj pri iniciatíve LEADER+ pre vidiecke oblasti.

Projekt TranSUrban sa zameriava sa na skúmanie rozvoja a fungovania nových dopravných systémov v malých a stredných mestách cez inovatívne stratégie. Zámerom je dospieť k trvalo udržateľnému rozvoju, ku kohézii a k obnove miest.
Viacero miest menšej a strednej veľkosti (do 250 000 obyvateľov) uvažuje o zavedení rýchlych dopravných systémov (električky, úzkokoľajné trate, riadené autobusové trate). Zavedenie týchto systémov si žiada dosť veľké investície a často aj celkovú reorganizáciu cestnej siete v mestách. Na druhej strane majú tieto systémy nepriame sociálno-ekonomické výhody ako napríklad tvorbu pracovných miest, zvýšenie HDP v regióne, zlepšenie legislatívy na úrovni miest.

Primátor gréckeho mesta Volos navrhol v roku 2003 vytvoriť sieť miest, ktoré by spolupracovali v oblasti rozvoja dopravných systémov. Pridalo sa mesto Cambridge (Veľká Británia), ktoré v tom čase zavádzalo systém riadených autobusových tratí. Ďalej Linz (Rakúsko) zaujímajúce sa o systém električiek. Mesto Valdemoro (Španielsko) spolu s madridským dopravným konzorciom hľadali tiež vhodný systém električiek a Livorno (Taliansko) plánovalo vyskúšať zavedenie úzkokoľajnej električkovej trate.

Sieť 5 miest je otvorená spolupráci s mestami strednej Európy, je ochotná podeliť sa o skúsenosti.

  • Bratislava a jej integrovaný dopravný systém

V rámci rozvoja integrovaného dopravného systému na území Bratislavy a Bratislavského kraja vznikla v júli 2005 obchodná spoločnosť Bratislavská integrovaná doprava (BID), s. r. o.. Hlavné mesto vlastní 35%, Bratislavský samosprávny kraj 65%.

Základným motívom existencie BID je zatraktívnenie verejnej hromadnej dopravy v konkurencii s individuálnou automobilovou dopravou. Zavedenie integrovaného dopravného systému prinesie tieto výhody:

  • cestujúcim: jednotný cestovný doklad použiteľný vo všetkých dopravných prostriedkoch súčasných dopravcov (Dopravný podnik Bratislava, Slovenská autobusová doprava Bratislava a Železničná spoločnosť Slovensko) s atraktívnymi jednotnými tarifnými a prepravnými podmienkami,
  • dopravcom: ekonomickejšie zhodnocovanie vlastných kapacít na širšom ucelenom priestore pri presne stanovených zmluvných podmienkach so zárukou vykrývania ekonomicky preukázaných strát pri poskytovaní výkonov vo verejnom záujme,
  • objednávateľom dopravy: hospodárnejšie vynakladanie verejných finančných prostriedkov pri zabezpečovaní dopravy na území kraja a mesta.

V roku 2006 sa mali odstránenia súbežné linky vo vytypovaných lokalitách (Mariánka, Chorvátsky Grob, Dunajská Lužná a pod.). V druhej polovici roku 2007 po príprave jednotného tarifného systému po stránke technickej, organizačnej, prevádzkovej a finančnej chcú spustiť integrovaný systém dopravy na území bratislavského regiónu.

2. apríla 2007 podpísali minister dopravy Ľubomír Vážny, primátor Bratislavy Andrej Ďurkovský a generálny riaditeľ Železníc Slovenskej republiky Dalibor Zelený „Memorandum o spoločnom postupe v príprave, realizácii a využívaní železničnej infraštruktúry na území Hlavného mesta SR Bratislavy budovanej v rámci projektov TEN-T 17 pre integráciu mestskej koľajovej dopravy a železničnej koľajovej dopravy.“

Podľa Vážneho systém železničnej infraštruktúry v bratislavskom regióne nezodpovedá potrebám osobnej regionálnej a medzinárodnej dopravy a ambíciám Slovenska v rámci Európy.  Význam memoranda vidí MDPT v tom, že Železnice SR a hlavné mesto Bratislava chcú skoordinovať dve najvýznamnejšie dopravné investície na území hlavného mesta, ktoré v budúcnosti zásadným spôsobom ovplyvnia možnosti pohybu a prepravy domácich aj zahraničných cestujúcich.  

  • KSK: KORID, kompetencie v regionálnej  železničnej doprave, terminál kombinovanej dopravy a R4

Košický kraj je nositeľom pilotného projektu Plán dopravnej obslužnosti regiónu. Na základe jeho výsledkov by mali byť jasne stanovené kompetencie štátu a vyšších územných celkov pri zabezpečovaní dopravnej obslužnosti. Pomôže aj pri procese prechodu kompetencií v železničnej doprave a pri harmonizácii verejnej osobnej dopravy. Niektoré kompetencie v oblasti železničnej osobnej dopravy by sa mohli na VÚC preniesť v roku 2008, kompletné originálne kompetencie aj s balíkom peňazí v roku 2009.

Podstatou projektu KORID – Košickej regionálnej integrovaný dopravy je prepojenie električkových a železničných tratí, ktoré umožňuje jedinečná výhoda v krajskom meste – rovnaký rozchod koľají. Celková investícia do ôsmich stavieb predstavuje viac ako 2,8 miliardy korún, podieľať sa na nej budú mesto, kraj, železnice a ministerstvo dopravy.

Rýchlostná komunikácia R4 umožní napojenie Slovenska na diaľničný systém na maďarskej strane a prispeje k rozvoju celého regiónu. Náklady na cestu sa odhadujú na vyše 3,5 miliardy korún. Vedenie trasy na slovenskej strane je už vyriešené. Podľa ministra to nie je veľa, pretože stavať sa bude na rovnom úseku. Dlho očakávaná výstavba 15 kilometrového úseku rýchlostnej komunikácie R4 z Košíc na slovensko – maďarský hraničný priechod v Milhosti v okrese Košice – okolie by sa podľa ministra dopravy, pôšt a telekomunikácií Ľubomíra Vážneho mohla začať v roku 2009 a ukončiť na jeseň 2010. 

Prekládkový terminál intermodálnej dopravy na Bočiari pri Košiciach by mal byť veľkým dopravným uzlom využívajúcim existujúcu širokorozchodnú trať a železnicu s normálnym rozchodom ako súčasť koridoru V.A smerom do Ruska, na ďaleký východ a do Ázie, ako aj blízkosť košického medzinárodného letiska a pripravovanej rýchlostnej štvorprúdovej cesty R-4 smerujúcej k maďarskej hranici. V rámci výstavby terminálu už súkromní investori prejavili záujem o výstavbu manipulačných plôch a skladov a nadväzných kapacít potrebných pri manipulácii s prepravovaným tovarom. Okolo terminálu je pripravovaný priestor na industriálny park pre ďalších investorov.

Kraj prerokoval aj ďalšie zásadné problémy rozvoja dopravnej infraštruktúry kraja, vrátane výstavby úseku diaľnice a rýchlostnej cesty smerom na Východ a obchvatu mesta. Vážny prisľúbil pomoc pri prekategorizovaní rýchlostnej komunikácie Košice – Šaca a diaľničného privádzača Košice – Budimír. 

  • Prešov: D1, R4 a mestské križovatky

S predsedom Prešovského samosprávneho kraja Petrom Chudíkom minister Vážny  a generálny riaditeľ Národnej diaľničnej spoločnosti, Igor Choma hovorili koncom týždňa o prešovských prioritách v doprave. Venovali sa trom hlavným okruhom – diaľničné úseky D1, rýchlostná komunikácia R4 a riešenie obchvatov a dopravy v krajskom meste.

Beharovce chce mať prešovský župan v zásobníku projektov. Podľa Vážneho existuje legitímny spôsob ako tento úsek diaľnice dostať do zásobníka projektov – pri rokovaniach o Operačnom programe Doprava. Upresnil, že do zásobníka je možné zaradiť i úsek Fričovce – Svinia. Dodal, že „do roku 2010 chceme zabezpečiť projektovú prípravu, aby sme mali pripravené všetky doklady potrebné na začatie stavieb všetkých plánovaných diaľničných úsekov od Bratislavy až po Košice.“

Osobitným problémom je krízová dopravná situácia v krajskom meste. Okrem budovania Nábrežnej komunikácie sa prítomní zhodli na potrebe riešiť dva kritické dopravné body v Prešove: prvým je križovatka Levočská-Sabinovská a druhým križovatka pri Závodoch valivých ložísk, ktorá by mala byť riešená ako mimoúrovňová.

Finančné náklady na navrhovaný kruhový objazd na križovatke Levočská-Sabinovská dosahujú 80 miliónov korún. Chudík navrhuje, aby si náklady medzi seba podelili všetky zainteresované subjekty.

Stav severnej diaľnice BA – ZA – KE: D1

Dobudované úseky:

  • Bratislava-Sverepec (165 km),
  • Vrtižer – Dolný Hričov (13 km),
  • Ivachnová – Važec (48 km),
  • Beharovce-Tunel Branisko-Fričovce (14 km)
  • Prešov – Košice (19 km).

Vo výstavbe:

  • Považská Bystrica-juh – Vrtižer: bude ponad mesto vybudovaná estakáda a otvorenie sa plánuje v roku 2009 alebo 2010
  • Važec – Mengusovce (12 km): Plánované otvorenie 2008 v plnom profile
  • Mengusovce – Jánovce (26 km): Plánované otvorenie 2008 v plnom profile 
  • Sviania – Prešov – západ (7 km): Plánované otvorenie 2008 v plnom profile 

Pozície:

„V otázke prevodu železničnej dopravy na kraje máme zmapované problémy a kým ich nedoriešime nemá význam prenášať kompetencie na vyššie územné celky. Proces prevodu nie je spochybnený ani z úrovne štátu ani z úrovne krajov,“ povedal minister Vážny. „Práve projekt dopravnej obslužnosti by mal ukázať, ako riešiť harmonizáciu osobnej cestnej a železničnej dopravy v regióne. Na základe toho sa získané skúsenosti a poznatky budú aplikovať aj v ďalších krajoch.“Rezort dopravy urobí podľa slov ministra maximum pre to, aby sa v Košiciach a v priľahlom regióne začal realizovať projekt integrovaného dopravného systému koľajovej osobnej dopravy KORID.

Ohľadne R4: „Nie je tu ani technický ani finančný problém, pretože táto cesta je zahrnutá v zásobníku projektov v Operačnom programe Doprava. Čakáme už len na schválenie Národného strategického referenčného rámca, aby sa mohlo čerpať z európskych fondov a na podpísanie medzivládneho memoranda s Maďarskom, kde by sa zladili termíny výstavby i parametre stavby,“ povedal minister.

V súvislosti s rýchlostnou komunikáciou R4 predseda PSK, Peter Chudík zdôraznil, že Prešovský samosprávny kraj podporuje vybudovanie úseku Košice – Milhosť. To by východu umožnilo už v roku 2010 napojiť sa na európsku diaľničnú sieť.

„Košice budú mať prioritu pri výstavbe jedného zo štyroch terminálov intermodálnej dopravy plánovaných na Slovensku. Dynamika nákladnej dopravy je tu veľká, previazanosť na letisko i cesty existuje. Na tento projekt je vyčlenených zhruba 1,2 miliardy korún z európskych fondov, mal by začať slúžiť v roku 2012," uviedol tiež Ľubomír Vážny.

„V budúcnosti vznikne z tohto územia ideálny dopravný uzol, v ktorom sa spoja všetky typy dopravy a Košice sa stanú významným dopravným centrom aj smerom na východ. Usilujeme o to, aby sa vyrovnávali regionálne rozdiely aj v dopravnej infraštruktúre," dodal predseda KSK Zdenko Trebuľa.

Predseda PSK zdôraznil, že „najdôležitejšie je dostať úsek diaľnice D1 Behárovce – Jánovce do indikatívneho zásobníka projektov v súvislosti s Kohéznym fondom.“

Pri financovaní mimoúrovňovej križovatky navrhuje Chudík spoločný postup pri financovaní: „Keď prispeje sumou 20 miliónov vyšší územný celok a rovnakou čiastkou mesto Prešov, neverím, že Slovenská správa ciest zvyšok nedoloží,“ zdôraznil P. Chudík. Ako dodal, podľa predbežných rokovaní by sa stavba mohla realizovať už v lete budúceho roku, najneskôr v lete 2009. Minister Vážny okamžite zareagoval, že ministerstvo takéto riešenie podporí: „Toto hodnotíme ako aktívny prístup samosprávy, ktorý zaväzuje aj nás.“

12. júla 2007 rokovali premiér Robert Fico s ministrom dopravy, pôšt a telekomunikácií SR Ľubomírom Vážnym. Premiér tvrdil, že cieľ dostavby diaľničného prepojenia Bratislavy a Košíc severnou trasou do roku 2010 je realizovateľný. "Vo vláde sme toho názoru, že je potrebné sprísniť podmienky týkajúce sa výstavby diaľnic, ktoré sme schválili v roku 2006 v rámci programového vyhlásenia vlády," uviedol Fico. Podľa neho je kabinet pripravený urobiť všetky nevyhnutné opatrenia na to, aby v roku 2010 bola Bratislava spojená s Košicami jedným systémom diaľnic a rýchlostných komunikácií s tým, že jedinou výnimkou bude tunel medzi Žilinou a Martinom. Podľa premiéra sa vláda bude opatreniami na urýchlenie výstavby diaľničného prepojenia dvoch najväčších slovenských miest zaoberať už na svojom najbližšom zasadnutí. "Je dôležité, aby sme si na augustových zasadnutiach schválili absolútne priority týkajúce sa diaľnic," povedal. Vláda plánuje získať finančné prostriedky aj prostredníctvom tzv. PPP projektov (projektov verejno-súkromného partnerstva). Podľa R. Fica sa už v súčasnosti začínajú rokovania s viacerými koncesionármi. "Je potrebné stavať, je potrebné stavať za rozumné ceny a v podstatne rýchlejšom tempe ako doteraz," zdôraznil premiér s tým, že vláda "má záujem urýchliť výstavbu diaľnic tak, aby to bolo výhodné pre štát aj pre ľudí".

 "Som veľmi rád, že urýchlená výstavba diaľnic a rýchlostných ciest sa stáva prioritou predsedu vlády i vlády ako celku," konštatoval minister dopravy Vážny a pripomenul, že jedným z opatrení na urýchlenie výstavby nadradenej cestnej infraštruktúry SR bude aj novela stavebného zákona. Ako spresnil Fico, na Ministerstve dopravy, pôšt a telekomunikácií (MDPT) SR sa má zriadiť osobitný stavebný úrad, ktorý má rozhodovať o "vybraných diaľničných úsekoch a rýchlostných komunikáciách". Súčasná vláda má záujem dosiahnuť posun aj v prepojení Bratislavy a Zvolena, potvrdil premiér. Ako spresnil, ide predovšetkým o úsek medzi Nitrou a Hronským Beňadikom.

Podľa Výskumného ústavu dopravného (VÚD) v Žiline dokončenie diaľnice D1 Bratislava – Žilina – Košice je reálne v roku 2013. Do tohto termínu treba podľa ústavu na diaľnici vybudovať takmer 130 kilometrov. "Samozrejme, že na dostavbu diaľnice D1 treba veľké finančné zdroje. Predpokladáme teda, že bude využitý štátny rozpočet i Kohézny fond a výstavbu tunela Višňové-Dubná Skala treba začať čím skôr," konštatoval vedúci sekcie výskumu a vývoja vo VÚD František Kocur.  

Podľa Národnej diaľničnej spoločnosti (NDS) na úseku medzi Žilinou a Košicami treba vybudovať 11 tunelov. V prevádzke je len tunel Branisko a pripravuje sa výstavba 7,5-kilometrového tunela VišňovéDubná Skala. Podľa generálneho riaditeľa NDS Igora Chomu výstavba sa má začať na budúci rok a termín jej dokončenia je rok 2012. Tunel je súčasťou diaľničného úseku Lietavská Lúčka-Dubná Skala. Je to pilotný projekt, pri ktorom sa prvýkrát použije verejno-súkromné partnerstvo (Public Private Partnership, PPP). Úsek spojí Považie s Turcom.  

Aktuálny vývoj a ďalšie kroky:

  • 6. december 2006: Vláda schválila návrh operačného programu pre dopravu, s ktorým sa malo začať rokovať paralelne popri NSRR s EK
  • marec 2007: MDPT SR zasiela spolu s ďalšími rezortmi oficiálny návrh OP Doprava 2007-2013, ktorý EK následne vrátila na dopracovanie
  • 19. júla 2007: MDPT SR posiela na pripominekovanie upravenú verziu OP Doprava
  • 7. augusta 2007: Minister Janušek a riaditeľ DG REGIO EK José Palma Andrés potvrdili, že OP Doprava patrí medzi štvoricu napripravenjších programov a jeho schválenie očakávajú zo strany EK v septembri 2007, hneď na to, ako bude 17. augusta 2007 parafovaný Národný strategický referenčný rámec SR na roky 2007-2013
  • 17. augusta 2007:

REKLAMA

REKLAMA