Dunajská stratégia

Regióny povodia Dunaja sa dohodli na vypracovaní stratégie, ktorá má zintenzívniť a zefektívniť ich spoluprácu- a to najmä v oblasti dopravy, energetiky a životného prostredia. Dôležitými prioritami ostávajú obnovenie splavnosti rieky po celej jej dĺžke, protipovodňová ochrana, či hospodársky rozvoj regiónov.

Dunajská delta
foto: Dunajská delta, zdroj: flickr, autor: Nick Moise

Míľniky

  • rok 2007– vstupom Bulharska a Rumunska sa z Dunaja stala rieka vo vnútri Európskej únie
  • jún 2008Medziregionálna skupina v rámci Výboru regiónov po prvý raz predložila Stratégiu EÚ pre dunajský región. Predsedom skupiny sa stal predseda parlamentu v nemeckom Baden- Württenberu Peter Straub.
  • november 2008– oficiálny vznik medziregionálnej skupiny pre Dunajský región v rámci Výboru regiónov
  • február 2010– zahájenie série konzultácií s regiónmi, ktoré sa majú stať súčasťou európskej Dunajskej stratégie
  • júl 2010– Európska komisia predstavila prvý predbežný návrh Akčného plánu Dunajskej stratégie
  • koniec roka 2010– predpokladané zverejnenie akčného plánu v tejto oblasti
  • prvá polovica 2011– predpokladané prijatie Dunajskej stratégie počas maďarského predsedníctva

V minulých rokoch začala medziregionálna stratégia zohrávať kľúčovú úlohu v regionálnej politike EÚ. V júni 2009 predstavila Komisia návrh na Baltickú stratégiu a príslušný akčný plán. Stratégia definuje štyri piliere činnosti EÚ: trvalú udržateľnosť životného prostredia, ekonomickú prosperitu, geografickú dostupnosť a atraktivitu a bezpečnosť územia. Osem z deviatich krajín Baltického mora je členským štátom Únie, výnimkou je iba Rusko.

Po jej vzore sa zákonodarcom zo strednej a východnej Európy podarilo úspešne presadiť vytvorenie Dunajskej stratégie, ktorú v súčasnosti pripravuje Európska komisia. Už v v októbri 2008 vtedajšia eurokomisárka pre regióny Danuta Hübner na dňoch európskych regiónov povedal, že „dôležitosť povodia Dunaja pre EÚ sa nedá bagatelizovať. Naša politika a investície, ktoré v povodí uskutočňujeme najmä pomocou kohéznej politiky majú vplyv na život 20 miliónov občanov. Dunaj potrebuje špecifickú stratégiu porovnateľnú s tou, ktorú vyvíjame pre región Baltského more. Jednoliaty prístup nefunguje vo všetkých 27 členských štátoch EÚ a 271 regiónoch. Potrebujeme cielenú stratégiu pre Dunaj, ktorá zodpovedá jeho ekologickým, dopravným a socio- ekonomickým potrebám." Týmito slovami potvrdila svoju podporu plánu na vytvorenie Stratégie EÚ pre povodie Dunaja. Jej návrh plánuje Komisia predstaviť na konci tohto roka.

Všeobecné údaje

Dĺžka Dunaja je približne tritisíc kilometrov a preteká šiestimi členskými štátmi EÚ, Chorvátskom a Ukrajinou. Niektoré jeho časti však zasahujú aj Taliansko, Poľsko, Českú republiku, Srbsko, Bosnu a Hercegovinu, Macedónsko či Albánsko.

Rieka je jedným z takzvaných Transeurópskych koridorov, ktoré predstavujú prioritnú os pre vnútrozemské vodné cesty naprieč územím Európskej únie. Dunaj navyše priamo spája Severné more s Baltickým.

V júni 2009 požiadali európski lídri na summite v Bruseli Komisiu o vypracovanie stratégie pre dunajský región do konca roku 2010. Očakáva sa, že stratégiu sa následne podarí prijať počas maďarského predsedníctva v prvej polovici roku 2011.

Stratégiu EÚ pre dunajský región po prvý raz predložila medziregionálna skupina v rámci Výboru regiónov. Jej predsedom sa stal predseda parlamentu v nemeckom Baden- Württenberu Peter Straub.

Hlavné ciele:

  • zlepšiť plavbyschopnosť na Dunaji, najmä pre nákladné lode,
  • ochrana životného prostredia a boj proti znečisťovaniu ovzdušia,
  • utužovanie hospodárskeho rozvoja, turizmu a kultúry v regiónoch,
  • zlepšenie systému ochrany pred povodňami.

Očakáva sa preto, že kľúčovými oblasťami spolupráce v rámci povodia Dunaja budú:

  • doprava,
  • životné prostredie,
  • hospodársky rozvoj.

V súčasnosti už ohľadne rieky Dunaj existuje Pracovné spoločenstvo regiónov Dunaja, Dunajská komisia pre otázky dopravy a Medzinárodná Komisia na ochranu povodia Dunaja s orientáciou na životné prostredie. Viaceré úseky tejto najväčšej európskej rieky sú chránenou oblasťou a figurujú v zozname UNESCO.

Konzultácie

Konferenciou v nemeckom Ulme zahájila Európska komisia konzultačné turné po regiónoch, ktoré sa majú stať súčasťou európskej Dunajskej stratégie. Popri zástupcoch európskych inštitúcií a národných vlád sa ich zúčastňujú aj predstavitelia miestnych samospráv a miestni aktéri ako podnikatelia či zástupcovia neziskového sektoru.

Doposiaľ sa k Dunajskej stratégii uskutočnilo päť podobných stretnutí a niekoľko zasadnutí expertných skupín. Na februárovej (druhej) konferencii v Budapešti došlo k slávnostnému podpísaniu deklarácie, kde premiéri ôsmych krajín EÚ – Bulharska, Českej republiky, Maďarska, Nemecka, Rakúska, Rumunska, Slovenska a Slovinska – súhlasili s „vytvorením atraktívneho, bezpečného a prosperujúceho dunajského regiónu so spoločnými hodnotami, princípmi a základnými cieľmi“. Veľa konkrétnych návrhov však počas konferencie v tejto oblasti nepadlo a vlády sa sústredili najmä na prezentovanie svojich priorít.

Začiatkom júla tohto roku Európska komisia predstavila prvý predbežný návrh Akčného plánu Dunajskej stratégie. Slovensko a ostatné krajiny následne do Bruselu poslali zoznam projektov, ktoré by sa mohli v rámci Dunajskej stratégie realizovať. Ešte v ten mesiac sa uskutočnili konzultácie s predstaviteľmi Európskej komisie. Okrem toho Slovensko bilaterálne rokovalo s Rakúskom a Rumunskom. Začiatkom septembra by sa mali uskutočniť expertné konzultácie s Maďarskom a naplánované sú aj konzultácie s Českom. Stratégia by mala byť pripravená do polovice decembra 2010 a  predložená krajinám na pripomienkovanie. Schválenie sa predpokladá počas maďarského predsedníctva EÚ v prvej polovici 2011.

Jedinečná príležitosť

Slovenská vláda sa vo februári tohto roku vyjadrila, že „Dunajskú makroregionálna stratégia je považovaná za historickú príležitosť a nový nástroj Európskej únie na realizáciu dlhodobého programu obnovy dunajského regiónu a efektívnejšie využitie potenciálu podunajských štátov. Ide súčasne o projekt makroregionálnej stratégie s cieľom aplikácie regionálnej a kohéznej politiky EÚ v praxi, ktorého výsledkom bude zlepšenie života obyvateľov, zvýšenie sociálnej bezpečnosti a súdržnosti obyvateľov, podpora cezhraničnej spolupráce, odstraňovania bariér a prekážok približovania ľudí a štátov podunajskej oblasti.“

Od realizácie stratégie sa zároveň očakáva zvýšenie atraktivity celého regiónu a podnietenie záujmu investorov. Zároveň má prispievať k uskutočňovaniu zámerov novej stratégie EÚ 2020 a k tomu, aby sa dunajský región stal konkurencieschopnejším, dodáva stránka slovenskej vlády.

Maďarskí predstavitelia na schôdzke v Budapešti uviedli, že ponesú osobitnú zodpovednosť za vypracovanie Dunajskej stratégie, keďže krajina bude v čase jej pravdepodobného prijatia v prvom polroku 2011 predsedajúcou krajinou EÚ.  Krajina zároveň túto oblasť vyhlásila za jednu z priorít svojho predsedníctva.

Prioritné záujmy Maďarska a Slovenska

Maďarský minister zahraničných vecí Péter Balázs zdôraznil, že stratégia sa „nevyhnutne“ zameria na otázky dopravy v oblasti Dunaja. To sa týka nielen vnútroriečnej lodnej dopravy, ale aj existujúcich a budúcich mostov, ciest, železníc, leteckých liniek a ďalšej dopravnej infraštruktúry, ktorá si vyžaduje medziregionálne riešenia, povedal.

Jeho slová potvrdil aj slovenský minister zahraničných vecí Miroslav Lajčák, ktorý na konferencii povedal: „Mali by sme splavniť pôvodné koryto všade, kde je to možné, čím vznikne kvalitná vodná cesta z Ulmu do Čierneho mora.“

Balázs tiež upriamil pozornosť na oblasť ochrany životného prostredia, vodného manažmentu a čistoty vody, keďže Dunaj má pre regióny strategický význam.

Podľa rumunského člena Parlamentu Petra Luhana sa má Dunajská stratégia stať jedným z hlavných pilierov ekonomického rastu v regióne a tiež ma slúžiť ako hlavný energetický zdroj pre ľudí.

Slovensko má v stratégii niekoľko prioritných záujmov. V oblasti dopravy je to splavnenie Dunaja v pôvodnom toku, vrátane možnosti vybudovať Transkontinentálny tranzitný terminál- multimodálny dopravný uzol spájajúci niekoľko druhov dopravy. Ďalšou prioritou je rozvoj energetickej infraštruktúry.

Tieto zámery potvrdila aj nová slovenská vláda. „Zo slovenského pohľadu je dôležité, aby pripravovaný Akčný plán Dunajskej stratégie reflektoval strategické potreby V4, najmä v oblasti energetiky, infraštruktúry a konektivity, a bol zasadený do kontextu celého stredoeurópskeho regiónu, berúc do úvahy projekty prepojenia Sever – Juh. Slovensko považuje za najdôležitejší  integrovaný prístup – teda, aby jednotlivé priority boli riešené rovnocenne a v záujme všetkých zainteresovaných aktérov. Vyžiada si to zohľadniť existujúce geopolitické, prírodné a rozvojové stratégie jednotlivých podunajských štátov a regiónov, pričom zapojenie sa nečlenských krajín EÚ do tohto procesu vidíme ako nevyhnutnú podmienku úspešnosti tohto európskeho projektu.

Slovenské priority zostávajú nezmenené:

  • infraštruktúra ako základ pre zlepšenie konektivity,
  • voda – jej ochrana, biodiverzita a protipovodňová ochrana,
  • sociálno-ekonomický rozvoj, vrátane podpory konkurencieschopnosti,“ potvrdil pre EurActiv hovorca ministerstva zahraničných vecí Juraj Tomaga.

Žiadne nové finančné zdroje

Európska komisia uviedla, že sa na túto stratégiu neuvoľnia žiadne ďalšie prostriedky zo strany EÚ ale skôr sa zefektívnia už používané finančné mechanizmy. Komisár pre regionálnu politiku Johannes Hahn objasnil, že regióny v okolí Dunaja mali v rokoch 2007 až 2013 na rozvoj k dispozícii celovo sto miliárd eur. „Tieto peniaze neležia v banke, ale už dnes umožňujú vznik mnohých projektov,“ uviedol Hahn a dodal: „Cieľom makroregionálneho prístupu je nechať dostupné peniaze, aby pre nás pracovali efektívnejšie. Ako hovoria v Spojených štátoch, za naše peniaze chceme viac muziky. A môžeme to urobiť tým, že programy prepojíme s cieľmi stratégie, ktoré budú stanovené v našom Akčnom pláne. To je možné aj v súčasnom finančnom období. Potrebná je len politická vôľa, aby boli naše kroky koherentné a, ako som povedal, efektívne riadenie.“

Podľa Hahna sa v súčasnosti využíva len prepravná kapacita Dunaja len na tri až šesť percent. Zdôraznil tiež, že hoci časť určených fondov sa už minula, zvyšok je k dispozícii až do roku 2013. Vplyv stratégie by bol podľa komisára omnoho väčší, ak by sa tieto peniaze použili na medziregionálne projekty, nie na ad hoc, nekoordinované akcie.

„Ak chceme rýchly úspech, musíme sa rozhodnúť pre jasné zameranie. Ak sa budeme snažiť riešiť všetky navrhnuté veci naraz, nepostúpime“, vyhlásil komisár. Aj samotná deklarácia z Budapešti tvrdí, že „stratégia je finančne neutrálna a spolieha sa na koordinovaný prístup, synergické efekty a na efektívnejšie využitie už existujúcich nástrojov a fondov EÚ, rovnako ako aj na ďalšie už zavedené zdroje a finančné nástroje“. Priame financovanie stratégie navyše nie je možné, lebo súčasný rozpočet na roky 2007 až 2013 neumožňuje oddelené financovanie makroregionálnej spolupráce, doplnil šéf zastúpenia Európskej komisie v Maďarsku Tamás Szűcs.

Prvé detaily nového rozpočtu na roky 2014 až 2020 sa však objavia práve počas maďarského predsedníctva v prvej polovici budúceho roka. „To by mohlo Maďarsko alebo akúkoľvek inú krajinu legitimizovať, aby navrhla nech sa na Dunajskú alebo Baltickú stratégiu vyčlení väčšia časť prostriedkov [z rozpočtu],“ hovorí Szűcs no dodáva, že rozhodnutie si bude vyžadovať schválenie všetkých členských štátov EÚ.

Intenzívnejšia cezhraničná spolupráca

Dunajská stratégia má tiež viesť k vytvoreniu cezhraničných sietí spolupráce medzi nadnárodnými spoločnosťami, malými a strednými podnikmi, univerzitami, výskumnými centrami či regionálnymi a miestnymi samosprávami.

„Potenciál dunajského priestoru vidíme v podpore rozvoja výskumu, vývoja a inovácií- napríklad v regióne Centrope (Bratislava, Viedeň, Győr a Brno), ktorý sa vyznačuje vysokým ekonomickým rastom-  a to najmä vzájomnou spoluprácou a vytváraním klastrov so zameraním na rozvoj vedomostnej spoločnosti. Toto územie, kde v polomere 200 km žije šesť miliónov obyvateľov, sa vyznačuje vysokým ekonomickým rastom a môže sa stať vedeckým a inovatívnym trustom dunajského regiónu,“ uvádza sa v národnom dokumente Slovenska k tejto oblasti.

Okrem cezhraničnej a regionálnej spolupráce v povodí rieky Dunaja v oblasti vedy a výskumu by sa mala zintenzívniť aj kultúrna výmena medzi zapojenými štátmi. Slovensko v tomto smere priamo navrhuje vytvorenie „Dunajského kultúrneho festivalu v Bratislave , ktorý by podobne ako festival v Edinburghu predstavoval fórum pre prezentáciu umelcov a umeleckých súborov rôznych národnosti a kultúr z dunajského regiónu“.

Aj nečlenské štáty EÚ sa zapájajú

„V súčasnosti brehy Dunaja obmývajú šesť členských štátov Európskej únie. Sú to Nemecko Rakúsko Maďarsko, Slovensko Rumunsko a Bulharsko. Na druhej strane ďalšie dve krajiny – Slovinsko a Česká republika – naznačili, že sa tiež cítia ako súčasť tohto regiónu,“ povedal Balázs.

Spoločná deklarácia ôsmich krajín ostala otvorená aj pre ďalších šesť krajín, ktoré nie sú členskými štátmi EÚ-Chorvátsko Srbsko Ukrajinu, Moldavsko, Bosnu a Hercegovinu a Čiernu Horu- no ich vládni predstavitelia sa tiež zúčastnili konferencie v Budapešti, lebo sa ich Dunajská stratégia dotýka (v prípade Bosny a Hercegoviny a Čiernej Hory aj napriek tomu, že nimi Dunaj nepreteká). 

O dôležitosti spolupráce s nečlenskými krajinami EÚ, ktoré sa budú na Dunajskej stratégii podieľať – najmä Balkánskymi štátmi či Ukrajinou- hovorí aj národný dokument, ktorý Slovensko v tejto záležitosti prijalo. V dokumente sa priamo uvádza, že „v participácii nečlenských podunajských krajín na novej makrostratégii EÚ (vidí Slovensko) nesporné rozvojové impulzy  nielen pre tieto štáty, ale aj pre štáty Európskej únie“.

REKLAMA

REKLAMA