Výbor regiónov EÚ: mestá a obce v rozhodovacom procese EÚ

zdroj: Európsky Výbor regiónov / Flickr
Čo je Výbor regiónov?

Európsky Výbor regiónov (VR) je poradný orgán Európskej únie zložený z regionálnych a miestnych volených zástupcov. Prostredníctvom VR majú mestá a regióny slovo pri tvorbe právnych predpisov EÚ, čím sa má rozhodovací proces priblížiť k občanom.

Podľa VR má viac ako 70 % legislatívy EÚ priamy vplyv na regionálnu a miestnu úroveň.

VR preto radí Európskej komisii, Rade a Parlamentu pred prijatím akýchkoľvek rozhodnutí, ktoré sa týkajú miestnej a regionálnej správy. Venuje sa však aj vlastným iniciatívam.

Prečo vznikol? 

Výbor vznikol na základe presvedčenia, že je nevyhnutné, aby európska, vnútroštátna, regionálna a miestna úroveň navzájom spolupracovali.

Maastrichtská zmluva zadefinovala VR ako konzultačné zhromaždenie, ktorého politická činnosť je založená na troch hlavných princípoch:

  • Viacúrovňové riadenie: VR úzko spolupracuje s Európskou komisiou, Európskym parlamentom, Radou EÚ, ako aj s inštitúciami na rôznej úrovni verejnej správy v členských štátoch. V máji 2014 Výbor podpísal Chartu viacúrovňového riadenia v Európe.
  • Blízkosť k občanom: Zložený výhradne z volených zástupcov miest a regiónov, VR má posilniť legitimitu EÚ a znížiť jej demokratický deficit
  • Subsidiarita: Rozhodnutia v EÚ by sa mali prijímať čo najbližšie k občanovi a na tej najvhodnejšej úrovni. Podľa zásady subsidiarity by EÚ nemala rozhodovať o veciach, v ktorých sa lepšie vyznajú národné vlády, regionálne alebo miestne samosprávy.

Prvé plenárne zasadnutie Výboru regiónov sa uskutočnilo v Bruseli v roku 1994.

Členovia Výboru regiónov

VR má v súčasnosti 350 členov – volených politikov na čele regiónov, starostov a primátorov alebo iných volených zástupcov regiónov a miest – z 28 členských štátov EÚ. Vymenovaný je aj rovnaký počet náhradníkov.

Každý štát nominuje zástupcov podľa vlastného výberu na päťročné obdobie. Počet členov za krajinu závisí od počtu jej obyvateľov. Národné delegácie majú odrážať politické, geografické, regionálne a miestne zloženie danej krajiny.

Členovia Výboru regiónov sa podobne ako v Európskom parlamente môžu zapojiť do politickej skupiny. Vo VR je v súčasnosti zastúpených 5 politických skupín: Európska ľudová strana (EPP), Strana európskych socialistov (PES), Skupina aliancie liberálov a demokratov za Európu (ALDE), Skupina Európska Aliancia (EA) a Európsky konzervatívci a reformisti (ECR).

Slovenská národná delegácia

Slovensko vo Výbore regiónov zastupuje 9 členná delegácia (5 zástupcovia združenia samosprávnych krajov a 4 zástupcovia ZMOS alebo Únie miest Slovenska). Nominovaný je aj rovnaký počet náhradníkov.

Riadni členovia:

  • Milan Belica (predseda Nitrianskeho samosprávneho kraja, predseda národnej delegácie a podpredseda VR, člen komisie ECON a SEDEC)
  • Jaroslav Hlinka (starosta MČ Košice – Juh,  člen predsedníctva VR, člen komisie ENVE a CIVEX)
  • Vladimír Bajan (starosta MČ Bratislava Petržalka, ECON a CIVEX)
  • Peter Chudík (predseda Prešovského samosprávneho kraja, NAT)
  • Jozef Dvonč (primátor mesta Nitra, ECON a SEDEC)
  • Pavol Frešo (predseda Bratislavského samosprávneho kraja, COTER a CIVEX)
  • Augustín Hambálek (podpredseda Trnavského samosprávneho kraja, SEDEC)
  • Ivo Nesrovnal (primátor mesta Bratislava, COTER)
  • István Zachariáš (podpredseda Košického samosprávneho kraja, COTER a ENVE)

Náhradíci:

  • Martin Berta (podpredseda Bratislavského samosprávneho kraja)
  • Ján Blcháč (primátor mesta Liptovský Mikuláš)
  • Radoslav Čuha (podpredseda Prešovského samosprávneho kraja)
  • Ján Ferenčák (primátor mesta Kežmarok)
  • Daniel Lorinc (starosta obce Kladzany)
  • Tibor Mikuš (predseda Trnavského samosprávneho kraja)
  • Jozef Petušík (starosta obce Dolný Lopašov)
  • Richard Takáč (podpredseda Trenčianskeho samosprávneho kraja)
  • Andrea Turčanová (primátorka mesta Prešov)

Najdlhšie vo Výbore slúži Milan Belica a Jozef Chudík (od roku 2004). Milan Belica bol v rokoch 2006 – 2010 spravodajcom Komisie pre sociálnu politiku, vzdelávanie, zamestnanosť, výskum a kultúru. V roku 2008 pripravil stanovisko VR k integračnej politike a medzikultúrnemu dialógu.

Predsedníctvo

Výbor spomedzi svojich členov volí predsedu na obdobie dva a pol roka. Od februára 2015 je predsedom VR Markku Markkula (EPP) z Fínska.

Predseda riadi prácu Výboru, predsedá plenárnym zasadnutiam a je aj oficiálnym predstaviteľom VR.

Počas jeho neprítomnosti predsedu zastupuje prvý podpredseda, ktorého rovnako volí plenárne zhromaždenie na dva a pol ročné obdobie. Momentálne je ním Karl-Heinz Lambertz (PES) z Belgicka.

Predsedníctvo dopĺňa ešte 28 podpredsedov (jeden za každý členský štát), predsedovia politických skupín a ďalší členovia z národných delegácií, čím má odrážať národné a politické zloženie Výboru.

Úlohou predsedníctva je vypracovať a predložiť svoj politický program plenárnemu zhromaždeniu na začiatku každého funkčného obdobia, dohliadať na jeho vykonávanie a predkladať výročné a záverečne hodnotenia.

Komisie VR

Všetci členovia Výboru sa stretávajú šesťkrát do roka na plenárnom zasadnutí v Bruseli. Hlavný cieľ týchto zhromaždení je prijímať stanoviská, správy a uznesenia VR.

Stanoviská na diskusiu na plenárnych zasadnutiach pripravuje šesť komisií, ktoré sa zameriavajú na jednotlivé oblasti politiky:

  • Územná súdržnosť a rozpočet EÚ (komisia COTER): Do jej agendy patrí napríklad kohézna politika, územné plánovanie, regionálna politika, rozpočet Európskej únie a financie miestnych a regionálnych samospráv.
  • Hospodárska politika (ECON): Má na starosti priemyselnú politiku, malé a stredné podnikanie, vnútorný trh a menovú politiku.
  • Sociálna politika, vzdelávanie, zamestnanosť, výskum a kultúra (SEDEC): Zaoberá sa napríklad politikou zamestnanosti, sociálnou politikou, rovnosťou príležitostí, digitálnou agendou, športom a kultúrou.
  • Životné prostredie, klimatické zmeny a energetika (ENVE): Sústredí sa na energetickú politiku a obnoviteľné zdroje.
  • Občianstvo, riadenie, inštitucionálne a vonkajšie záležitosti (CIVEX): Do jej agendy patrí napríklad Charta základných práv Európskej únie, ústavné otázky, otázky subsidiarity, susedská politika (Východné partnerstvo Európskej únie a oblasť Stredomoria), rozvojová spolupráca a boj proti terorizmu.
  • Prírodné zdroje (NAT): Má na starosti rybolov, námornú politiku, verejné zdravie, ochranu spotrebiteľa, lesníctvo, civilnú ochranu a cestovný ruch.

Každá komisia má približne 100 členov. Komisie tiež organizujú konferencia a semináre, ktoré súvisia s oblasťami ich pôsobnosti.

Úloha Výboru regiónov v EÚ

Európsky Výbor regiónov je jeden z dvoch poradných orgánov EÚ (druhým je Európsky hospodársky a sociálny výbor).

Európska komisia, Rada EÚ a Európsky parlament sa musia poradiť s VR pri návrhoch právnych predpisov z oblastí, ktoré sa týkajú miestnej alebo regionálnej správy. Podľa zmlúv EÚ ide o tieto oblasti:

  • hospodárska a sociálna súdržnosť
  • doprava
  • energetika
  • zdravotníctvo
  • vzdelávanie
  • kultúra
  • politika zamestnanosti
  • sociálna politika
  • dopravná, telekomunikačná a energetická infraštruktúra
  • životné prostredie

Do procesu prijímania legislatívy EÚ môže Výbor regiónov zasiahnuť vo viacerých štádiách.

V predlegislatívnej fáze, kedy Komisia pripravuje návrh právneho predpisu, VR konzultuje s miestnymi a regionálnymi orgánmi a spolupracuje s Komisiou pri hodnotení vplyvu navrhnutej legislatívy.

Pred prijatím legislatívneho návrhu ho Komisia musí konzultovať s VR. Ten v spolupráci s národnými a regionálnymi parlamentmi preskúma dodržiavanie zásady subsidiarity.

S Výborom regiónov sa potom o legislatívnom návrhu radia aj zvyšné inštitúcie EÚ (Rada a Parlament). Komisie VR vtedy vypracujú návrh stanoviska, o ktorom členovia VR hlasujú na plenárnom zasadnutí. Odsúhlasené stanovisko sa prijíma ako oficiálne odporúčanie VR.

Ak ostatné inštitúcie EÚ právny predpis výrazne zmenia, VR môže svoje stanovisko prispôsobiť.

Ročne Výbor príjme stanoviská k približne 60 legislatívnym projektom. Vypracúva a uverejňuje pritom aj stanoviská k svojim vlastným iniciatívam.

Po prijatí legislatívy Parlamentom a Radou EÚ Výbor monitoruje implementáciu na regionálnej a miestnej úrovni.

Úloha VR bola výrazne posilnená Lisabonskou zmluvou v roku 2009, kedy Výbor dostal právo podať žalobu na Súdnom dvore EÚ ak prijaté právne predpisy nezohľadňujú zásadu subsidiarity. Toto právo však VR ešte nevyužil.

Priority VR na roky 2015 – 2020

Na plenárnom zasadnutí v júni 2015 Výbor jednomyseľne schválil päť hlavných priorít na celé päťročne funkčné obdobie.

1. Opätovné naštartovanie európskeho hospodárstva

VR chce presadiť, aby EÚ intenzívnejšie zapojila miestne a regionálne orgány na dosiahnutie inteligentného, udržateľného a inkluzívneho rastu.

Inteligentné investície by mali byť založené na miestnych potrebách a vychádzať z osvedčených postupov na lokálnej úrovni. Dôležité je podľa VR využívať možnosti, ktoré ponúkajú nové digitálne technológie.

VR chce tiež zabezpečiť, aby sa prostriedky z Európskeho fondu pre strategické investície (EFSI – známy aj ako Junckerov fond) využívali rovnomerne vo všetkých regiónoch EÚ.

>> Čítajte aj: Junckerovmu investičnému fondu sa darí lepšie, ako sa čakalo

2. Územný rozmer legislatívy EÚ

Výbor regiónov chce prispieť k zmenšeniu rozdielov medzi mestami a vidiekom, najmä čo sa týka rozdielov v znalostiach. V centre záujmu je lepšie využívanie kohézneho fondu. Cieľom je aj podnietiť cezhraničnú spoluprácu prostredníctvom Európskeho zoskupenia územnej spolupráce.

3. Jednoduchšia a prepojenejšia Európa

Výbor má pomôcť EÚ dosiahnuť ústretovejšie podnikateľské prostredie obmedzením byrokracie, zlepšením prístupu k finančným prostriedkom malým a stredným firmám a podporou inovácií vo verejnom obstarávaní. VR chce aj priblížiť a vysvetliť výhody Únie na miestnej úrovni.

4. Stabilita a spolupráca v rámci Európskej únie a mimo nej

VR chce rozvíjať hospodárske a politické väzby so šiestimi východoeurópskymi a zakaukazskými krajinami Východného partnerstva vytvorením stabilnejšieho medzinárodného a regionálneho prostredia.

Má tiež preskúmať, čo možno urobiť na miestnej úrovni pre podporu spolupráce s krajinami okolo Stredozemného mora. Výbor pomôže aj potenciálnym záujemcom o vstup do EÚ v ich príprave na členstvo.

5. Európa občanov je Európou budúcnosti

Úlohou Výboru je podporiť dialóg medzi inštitúciami EÚ, jej občanmi a miestnymi a regionálnymi orgánmi. Chce tak ukázať, ako EÚ môže zlepšiť život jednotlivcov a ich komunít.

Mestská agenda EÚ

Výbor regiónov dlhodobo podporuje prijatie tzv. mestskej agendy EÚ. Poukazuje na to, že mestá treba zapojiť do vytvárania a implementácie politík EÚ a že sa európska legislatíva musí lepšie prispôsobiť realite miest, v ktorých sa bude vykonávať.

Dôležitosť miest zvyšuje aj trend urbanizácie v Európe. V súčasnosti žije v európskych mestách a na predmestiach asi 360 miliónov ľudí, čo predstavuje 72 % obyvateľstva EÚ. V roku 2050 by podiel mestskej populácie v Európe mal dosiahnuť úroveň až 80 %.

Rast miest však zo sebou prináša aj výzvy, ktoré často odrážajú problémy EÚ ako takej. Ide napríklad o zväčšujúcu sa sociálnu a priestorovú segregáciu, rast kriminality, či zhoršujúce sa životné prostredie.

Na riešenie týchto problémov sú pritom najlepšie pripravené práve mestá. Majú napríklad ideálne postavenie na to, aby prispeli k zníženiu spotreby energie a emisií CO2, keďže hustota mestských oblastí umožňuje využívať energeticky úspornejšie formy ubytovania a dopravy.

Amsterdamský pakt

Spustenie mestskej agendy odsúhlasili ministri zaoberajúci sa problematikou rozvoja miest podpisom paktu 30. mája v Amsterdame.

Na fóre, ktoré organizoval Výbor regiónov v spolupráci s holandským predsedníctvom v Rade EÚ, sa okrem ministrov zúčastnili aj predstavitelia zvyšných inštitúcií EÚ a zástupcovia miest a regiónov zo všetkých členských štátov.

„Mestská agenda EÚ je skutočným míľnikom pre Európu, na ktorú sme čakali viac ako desať rokov. Začlenením dôležitých právnych predpisov EÚ a zapojením všetkých úrovní riadenia môžu zákony a politiky lepšie uspokojiť skutočné potreby našich neustále sa rozrastajúcich miest,“ povedal na fóre predseda VR Markku Markkula.

Podpis Paktu o mestskej agende v Amsterdame privítal aj primátor Bratislavy Ivo Nesrovnal. Zdôraznil, že „mestá sú zdrojom a zároveň riešením ekonomických, environmentálnych a sociálnych výziev. Ak chceme dosiahnuť ciele stanovené v stratégii Európa 2020, je nevyhnutné, aby politiky EÚ lepšie zohľadňovali potreby miest“.

Amsterdamský pakt zavádza nové a inovatívne pracovné metódy spolupráce miest s členskými štátmi, inštitúciami EÚ a inými zainteresovanými stranami, ktorých cieľom je:

  • Zapojenie miest do tvorby, implementácie a vyhodnocovania politík EÚ („better regulation“)
  • Zabezpečenie lepšieho prístupu a využitia európskych fondov
  • Zdieľanie osvedčených postupov a spolupráce medzi mestami

Jadrom mestskej agendy pre EÚ je dvanásť partnerstiev pre dvanásť výziev, ktorým mestá dnes čelia:

  1. Začleňovanie migrantov a utečencov
  2. Kvalita ovzdušia
  3. Mestská chudoba
  4. Bývanie
  5. Obehové hospodárstvo
  6. Pracovné miesta a zručnosti v miestnom hospodárstve
  7. Prispôsobenie sa zmene klímy
  8. Transformácia energetiky
  9. Udržateľné využívanie pôdy a riešenia blízke prírode
  10. Mestská mobilita
  11. Digitalizácia
  12. Inovačné a zodpovedné verejné obstarávanie

V súčasnosti sú rozbehnuté štyri pilotné partnerstvá:

Program začleňovania migrantov a utečencov koordinuje mesto Amsterdam v partnerstve so štyrmi členskými štátmi, štyrmi mestami a siedmimi ďalšími zainteresovanými stranami, vrátane Európskej komisie.

Partnerstvo kvality ovzdušia má na starosti Holandsko. Zapojené je doňho ešte Chorvátsko, päť miest a päť inštitúcií.

Partnerstvo zamerané na mestskú chudobu koordinuje Belgicko spolu s Francúzskom. V programe spolupracujú ešte tri členské štáty, sedem miest a desať inštitúcií.

Slovensko koordinuje partnerstvo zamerané na bývanie. Do projektu sú zapojené ešte štyri členské štáty, päť miest a sedem inštitúcií. Európsku komisiu zastupuje Maroš Šefčovič spolu s ďalšími dvoma komisármi.

Mestá v boji proti klimatickým zmenám

Výbor regiónov aktívne podporuje iniciatívy, ktoré majú priniesť zmenu „zdola nahor“. Jednou z takých iniciatív je Dohovor primátorov a starostov (Covenant of Mayors) o klíme a energetike.

Dohovor spustila Európska komisia v spolupráci s VR a Európskym parlamentom v roku 2008. Združuje miestne a regionálne orgány, ktoré sa dobrovoľne zaviazali pomôcť splniť ciele EÚ v oblasti klímy a energetiky.

Dohovor dodnes podpísalo viac ako 6800 miest, ktoré zastupujú viac ako 211 miliónov občanov. Ide teda o najväčšiu iniciatívu v tejto oblasti na úrovni miest na svete.

Signatári sa zaväzujú znížiť produkciu CO2 o minimálne 40 % do roku 2030 a uplatňovať spoločný postup na prispôsobenie sa klimatickým zmenám a ich zmierňovanie.

Po podpise dohovoru majú mestá dva roky na vypracovanie akčného plánu udržateľného a energetického rozvoja, v ktorom majú byť uvedené kľúčové opatrenia. Často ide o investície do tzv. inteligentných budov, či úspornejšej formy dopravy.

Najviac signatárov je z Talianska, kde sa do projektu zapojilo 3135 miest. Členmi dohovoru môžu byť aj mestá z krajín mimo EÚ. Napríklad na Ukrajine sa zapojilo 100 miest

Dohovor zatiaľ podpísali len štyri slovenské mestá: Bratislava, Nitra, Moldava nad Bodvou a Turčianske Teplice.

Spoločný postup primátorov a starostov zohral dôležitú úlohu aj počas klimatického summitu OSN v Paríži, kde mali mestá rozhodujúci hlas pri vytváraní a obhajovaní silnej celosvetovej klimatickej dohody.

Nedávno sa iniciatíva Dohovoru primátorov a starostov spojila s  , ktorý funguje pod taktovkou OSN.

Dohodu o vzniku Globálneho dohovoru primátorov a starostov podpísal podpredseda Európskej komisie (EK) pre energetickú úniu Maroš Šefčovič a osobitný vyslanec generálneho tajomníka OSN pre mestá a zmenu klímy Michael R. Bloomberg v stredu 22. júna v Bruseli.

Spojenie oboch uvedených iniciatív vytvorí širokú celosvetovú koalíciu pre boj proti klimatickej zmene, a to na základe záväzkov viac ako 7100 miest zo šiestich kontinentov a zo 119 krajín zastupujúcich vyše 600 miliónov obyvateľov sveta.

Európsky summit regiónov a miest v Bratislave

Každé dva roky organizuje Výbor regiónov Európsky summit regiónov a miest na ktorom sa schádzajú politici zo všetkých úrovní správy v Európe spolu s expertami a zainteresovanými stranami.

Najbližší summit sa bude konať 8. – 9. júla v Bratislave. Jeho hlavnou témou bude podpora investícií a lepších cezhraničných spojení, ktoré majú uvoľniť potenciál rastu európskych regiónov a miest.

Približne 1 000 účastníkov 7. Európskeho summitu regiónov a miest bude diskutovať o týchto témach:

  • Sprístupnenie európskych fondov v regiónoch a mestách
  • Spájanie zdrojov: aby z investícií EÚ mali úžitok regióny a mestá
  • Spájanie nápadov: podpora rozvoja inovatívneho podnikania pre budúcnosť
  • Investovanie do rozvoja udržateľných miest a regiónov
  • Spájanie miest: inovovanie európskej dopravy a energetickej infraštruktúry
  • Spájanie ľudí: digitálne a inteligentnejšie: mestá a regióny budúcnosti

„Naša základná myšlienka bola priniesť do programu dve kľúčové témy, ktoré sú dôležité pre strednú a východnú Európu. Prvou je infraštruktúra a druhou je zjednodušenie čerpania eurofondov,“ povedal o programe predseda Bratislavského samosprávneho kraja a jeden z organizátorov summitu Pavol Frešo. „Sú to témy ktoré zajímajú ľudí najmä v našom regióne,“ dodal.

Medzi rečníkmi bude predseda nadácie pre ekonomické trendy, podpredsedovia Európskej komisie Jyrki Katainen a Maroš Šefčovič, či komisárka zodpovedná za dopravu a mobilitu Violeta Bulcová.

>> Čítajte aj: Summit regiónov a miest: Veľká udalosť slovenského predsedníctva EÚ

Summit regiónov a miest je aj oficiálnym podujatím slovenského predsedníctva v Rade EÚ. „Je to vlajková udalosť, ideálna na odštartovanie predsedníctva,“ povedal Maroš Šefčovič.

>> Čítajte aj: Jeremy Rifkin a jeho internety: Čo digitálna revolúcia spraví s Európou?

 

REKLAMA

REKLAMA